Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-125-2012.pdf
PDF · 178.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/125/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpený: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému: K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I., štátny občan SR, zastúpený splnomocnencom: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873 o zaplatenie sumy 17.975,99 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17.975,99 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 13.502,71 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.473,28 eur od 25.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1.430,56 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 12.9.2011 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 13.502,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 26.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodil tým, že dňa 11.1.1992 o cca 20.00 hodine žalovaný spôsobil dopravnú nehodu na ulici H. v H. pred domom č. XXX, pričom zrazil pri pravom okraji idúceho pána S. N.. Žalovaný z miesta nehody odišiel bez toho, aby zranenému poskytol prvú pomoc a podľa znaleckého posudku MUDr. Miroslava Hagaru mal žalovaný v čase dopravnej nehody 1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi. Škoda bola spôsobená žalovaným pri jazde na motorovom vozidle zn. Škoda FAVORIT, ŠPZ: I.. Zo zákonného poistenia uvedeného vozidla bola z poistnej udalosti č. PU:02/908/08672 za obdobie od 09/2008 do 08/2011 poškodenému pánovi S. N. vyplatená náhrada vo výške 13.502,71 eur. Trestné konanie voči žalovanému bolo vedené na Okresnom súde Senica, č.k. 1T/46/1992, pričom bol právoplatne uznaný za vinného z ťažkého ublíženia na zdraví. Zaplatenie žalovanej sumy žalobca žiada z dôvodu, že ako právny nástupca poisťovne má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, tento plnenie odmietol s tým, že je pohľadávka premlčaná.
Žalovaná suma predstavuje nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite nasledovne: Rozpis vyplatenej náhrady zo strany Allianz - Slovenskej poisťovňa a.s.
- strata na zárobku po PN 355,01 eur - dňa 24.9.2008
- strata na zárobku po PN 355,01 eur - dňa 27.10.2008
- strata na zárobku po PN 355,01 eur - dňa 24.11.2008
- strata na zárobku po PN 355,01 eur - dňa 17.12.2008
- strata na zárobku po PN- doplatok na rente 24,67 eur - dňa 13.1.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 26.1.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 23.2.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 25.3.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 24.4.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 25.5.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 24.6.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 27.7.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 24.8.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 24.9.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 26.10.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 23.11.2009
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 23.12.2009
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 25.1.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 22.2.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 25.3.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 23.4.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 24.5.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 24.6.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 26.7.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 25.8.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 24.9.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 25.10.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 24.11.2010
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 27.12.2010
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 24.1.2011
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 21.2.2011
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 25.3.2011
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 21.4.2011
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 24.5.2011
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 24.6.2011
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 25.7.2011
V danej veci bol vydaný Okresným súdom Skalica platobný rozkaz č.k. 1Ro/315/2011-66 zo dňa 13.2.2012. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 10.4.2012, ktorý odôvodnil tým, že je pravdou, že spôsobil dopravnú nehodu, ktorou spôsobil ťažkú ujmu na zdraví chodcovi S. N., no z podanej žaloby nie je zrejmé, čo presne predstavuje žalovaná suma 13.502,71 eur, t.j. či sa jedná o náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti poškodeného alebo po skončení alebo či sa jedná o náhradu za vyplácanie dôchodkovej dávky. Žalovaný svoj odpor ďalej odôvodil tým, že poisťovňa má nárok na to, aby mohla uplatňovať svoje právo v zmysle ust. 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, len ak poistený spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 ‰, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo, čo žalobca žalobou nepreukázal, preto žiada žalobu zamietnuť.
Žalobca sa k odporu vyjadril tak, že špecifikácia žalovanej pohľadávky bola k žalobe pripojená a predstavuje rentu (náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite), ktorá bola poškodenému S. N. vyplatená v období od 24.9.2008 do 25.7.2011 (4 x 355,01 eur, 24,67 eur, 11 x 379,68 eur, 12 x 391,26 eur, 8 x 398,30 eur). Uvedené je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi, lebo právo poisťovne na postih vznikne dňom výplaty plnenia zo zákonného poistenia poškodenému, pričom žalovaný v čase predmetnej dopravnej nehody mal 1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi.
Žalobca podaním zo dňa 24.9.2012 rozšíril žalobný návrh o sumu 4.437,28 eur, t.j. za plnenie ktoré po začatí súdneho konania ešte poškodenému S. N. plnil nasledovne: od 24.8.2011 do 24.11.2011 vo výške 398,30 eur mesačne, t.j. 4 x 398,30 eur, od 23.12.2011 do 25.6.2012 vo výške 411,44 eur mesačne, t.j. 7 x 411,44 eur, pričom o uvedenom plnení predložil výpis z účtu č. XXXXXXXXXX Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. Preto žalobca žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 17.975,99 eur s 9,5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.502,71 eur od 26.8.2011 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.473,28 eur od 25. 9.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 25.9.2012 pripustil zmenu petitu žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.975,99 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 26.8.2011 zo sumy 13.502,71 eur do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.473,28 eur od 25.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.“
Žalobca na podanej žalobe trval.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11. júna 2013 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.975,99 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.502,71 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.473,28 eur od 25.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 999,44 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Trnave na základe podaného odvolania zo strany žalovaného uznesením č.k. 25Co/139/2014-265 zo dňa 11. februára 2015 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia dospel k záveru, že z podanej žaloby ani ďalších písomných vyjadrení žalobcu sa nedá jednoznačne vyvodiť, aký nárok z dôvodu škody na zdraví je predmetom regresnej pohľadávky žalobcu ako uplatnenej náhrady poistného plnenia v tomto konaní, ktorý bol vyplatený poškodenému z dôvodu škody na zdraví spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaného, teda či predstavuje vyplatenú náhradu straty zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo nárok na náhradu za stratu na dôchodku. Preto je potrebné ustáliť aký nárok z dôvodu škody na zdraví je predmetom regresnej pohľadávky žalobcu a potom aj pristúpiť k preskúmaniu jeho nárokovateľnosti a to práve v uplatnenej výške. I keď právo na tzv. postih (regres), nie je nárokom na náhradu škody, ale má povahu osobitného nároku, u ktorého nemožno jeho vznik odvodzovať od škodovej udalosti, ale od momentu, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu, nič to nemení na tom, že tento nárok je limitovaný rozsahom výšky škody, ktorú bol zodpovedný subjekt povinný uhradiť (tu žalovaný), ktorá musí byť v konaní preukázaná. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
Žalobca v zmysle odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v podaní doručenom súdu dňa 23.9.2015 výslovne uviedol, že nárok uplatnený žalobou je strata na zárobku po skončení PN alebo pri invalidite. Zároveň súdu predložil podrobnú špecifikáciu uplatneného nároku nasledovne: Poškodený S. N. mal priznaný invalidný dôchodok od 21.12.1992 a to vo výške 2.181,- Sk. Na základe priemerného denného zárobku, sumy 291,- Kč, bol vypočítaný mesačný zárobok vo výške 6.326,- Sk (291 x 21,74). Po odpočte priznaného invalidného dôchodku sumy 2.181,- Sk bola renta vypočítaná na sumu 4.145,- Sk. Uvedená suma bola následne valorizovaná a to v termínoch a výške stanovenej nariadením vlády a následne opatreniami MPSVaR SR nasledovne: NV č. 312/1997 Z.z. o 17 % na druhý polrok roka 1991 o 7 % za každý kalendárny štvrťrok roka 1992 o 5,5 % za každý kalendárny štvrťrok pre prvé tri štvrtiny roka 1993 o 4,9 % za štvrtý štvrťrok roka 1993 o 4,9 % za každý kalendárny štvrťrok roka 1994 o 15,2 % za rok 1995 o 13,3 % za rok 1996 účinnosť od 1.12.1997 NV č. 220/1999 Z.z. o 13,1 % za rok 1997 o 9,6 % za rok 1998 účinnosť od 1.10.1999 NV č. 277/2000 Z.z. o 7,2 % za rok 1999 účinnosť od 1.10.2000 NV č. 310/2001 Z.z. o 6,5 % za rok 2000 účinnosť od 1.10.2001 NV č. 388/2002 Z.z. o 8,2 % za rok 2001 účinnosť od 1.10.2002 NV č. 268/2003 Z.z. o 9,3 % za rok 2002 účinnosť od 1.10.2003 § 293b z.č. 461/2003 Z.z. v znení z.č. 721/2004 Z.z. o 7,54 % účinnosť od 1.1.2005
§ 293e z.č. 244/2005 Z.z. o 8,85 % - od 3.957,- do 10.937,- (ID 7.965,- Sk) účinnosť od 1.7.2005 Opatrenie MPSVaR SR č. 229/2006 Z.z. - 5,95 % účinnosť od 1.7.2006 Na základe Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 15.6.2007 bol s účinnosťou od 1.7.2007 poškodenému priznaný invalidný dôchodok vo výške 8.967,- Sk mesačne. Opatrenie MPSVaR SR č. 197/2007 Z.z. zvýšilo rentu o 6,25 % s účinnosťou od 1.7.2007. Do 30.6.2007 bola poškodenému vyplácaná renta 9.587,- Sk. Vzhľadom na zvýšenie dôchodkovej dávky o 6,25 % sa suma renty zvýšila 599,- Sk. Na základe uvedeného bola od 1.8.2007 do 30.6.2008 vyplácaná mesačná renta vo výške 10.186,- Sk. Nárok bol na súde uplatnený z renty vyplácanej počnúc 24.9.2008. Opatrenie MPSVaR SR č. 136/2008 Z.z. zvýšilo rentu o 5,00 % s účinnosťou od 1.7.2008. Od1.7.2008 bola mesačná renta zvýšená o 5 %, v dôsledku čoho sa renta 338,11 eur zvýšila na 355,01 eur. Od 24.9.2008 bola mesačne poškodenému vyplácaná renta vo výške 355,01 eur. Opatrením MPSVaR SR č. 450/2008 Z.z. bola s účinnosťou od 1.1.2009 mesačná renta zvýšená o 6,95 %, suma 355,01 eur sa zvýšila na 379,68 eur, ktorá bola následne mesačne poškodenému vyplácaná. Opatrením MPSVaR SR č. 413/2009 Z.z. bola s účinnosťou od 1.1.2010 mesačná renta zvýšená o 3,05 %, suma 379,68 eur sa zvýšila na 391,26 eur, ktorá bola následne mesačne poškodenému vyplácaná. Opatrením MPSVaR SR č. 404/2010 Z.z. bola s účinnosťou od 1.1.2011 mesačná renta zvýšená o 1,8 %, suma 391,26 eur sa zvýšila na 398,30 eur. Rekapitulácia: od 24.9.2008 do 17.12.2008 vo výške 355,01 eur mesačne, t.j. 4 x 355,01 eur dňa 13.1.2009 doplatok na rente vo výške 24,67 eur od 26.1.2009 do 23.11.2009 vo výške 379,68 eur mesačne, t.j. 11 x 379,68 eur od 23.12.2009 do 24.11.2010 vo výške 391,26 eur mesačne, t.j. 12 x 391,26 eur od 27.12.2010 do 25.7.2011 vo výške 398,30 eur mesačne, t.j. 8 x 398,30 eur SPOLU: 13.502,71 eur Z dôvodu, že žalobca mesačne vyplácal poškodenému rentu aj v ďalšom období, žalovanú sumu žalobca rozšíril o sumu 4.437,28 eur, a to za obdobie od 24.8.2011 do 25.6.2012. od 24.8.2011 do 24.11.2011 vo výške 398,30 eur mesačne, t.j. 4 x 398,30 eur Opatrením MPSVaR SR č. 344/2011 Z.z. bola s účinnosťou od 1.1.2012 mesačná renta zvýšená o 3,3 %, suma 398,30 eur sa zvýšila na 411,44 eur, ktorá bola následne mesačne poškodenému vyplácaná. od 23.12.2011 do 25.6.2012 vo výške 411,44 eur mesačne, t.j. 7 x 411,44 eur Spolu teda titulom straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite (s účinnosťou od 1.8.2004 podľa z.č. 404/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov - úrazová renta sa podľa § 879 h valorizuje podľa všeobecných predpisov o sociálnou poistení) si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu vo výške 17.975,99 eur s príslušenstvom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/46/119 a sp. zn. 5C 64/93, oznámením o poistnej udalosti, prípismi žalobcu, rozhodnutím Okresnej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 21.11.1992, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodku poškodenému, výpismi z účtu žalobcu, rozpisom vyplatených náhrad, výsluchom a písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ostatnými predloženými a vyžiadanými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 17.975,99 eur, ktorá predstavuje plnenie, ktoré poskytli poškodenému S. N., nar. X.X.X.XXXX ako náhradu za stratu na zárobku po skončení PN alebo pri invalidite. Uvedená náhrada bola poškodenému vyplácaná v období od 24.9.2008 do 25.6.2012. Žalobca vyplatil náhradu za stratu v žalovanej sume poškodenému z dôvodu, že žalovaný spôsobil dňa 11.1.1992 pri vedení motorového vozidla zn. Škoda FAVORIT, ŠPZ: I. dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu (1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi), pričom poškodenému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, ktorá viedla k invalidite poškodeného. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne bol poškodený uznaný plne invalidný. V zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení práva a povinnosti zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzniknuté do 31.1.2001 prešli na „kanceláriu“, t.j. žalobcu Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, pričom tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. t.č. so zmenou obchodného mena Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Z poistnej udalosti vedenej č. PU:02/908/08672 bolo na základe škody spôsobenej na zdraví spôsobenou prevádzkou motorového vozidla pri hore uvedenej dopravnej nehode plnené poškodenému a podľa Vyhlášky Ministerstva
financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poisťovňa právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile.
Právny zástupca žalovaného v písomných vyjadreniach a tiež aj pri ústnych prednesoch namietal:
- nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní,
- premlčanie pohľadávky, ktorá je predmetom konania,
- nepreukázanie, že žalovaný spôsobil škodu v príčinnej súvislosti s požitím alkoholického nápoja a nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a invaliditou poškodeného,
- samotný výpočet žalovanej sumy, ktorý považuje za neurčitý a zmätočný (keď priemerný zárobok poškodeného bol vypočítaný z priemerného zárobku ďalších troch zamestnancov a nevychádza z priemerného zárobku poškodeného),
- v danom prípade ide o komerčné poistenie, vzhľadom k tomu že to vymáha Slovenská kancelária poisťovateľov došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy.
Z obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/46/1992 vyplýva, že žalovaný bol rozsudkom zo dňa 30.4.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.1992, uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že dňa 11. januára 1992 asi o 20,00 hodine pod vplyvom alkoholu viedol osobné motorové vozidlo zn. Favorit 136 L, ŠPZ I. na H. ulici v H. smerom do Skalice, pričom pred domom č. XXX zrazil pri pravom okraji vozovky chodca Jozefa Poláka, ktorý utrpel zlomeninu spodiny lebečnej, zmliaždenie mozgu, otras mozgu, opuch záhlavovej časti lebečných pokrývok a ďalšie ťažké zranenia, po dopravnej nehode z miesta nehody ušiel, pričom neposkytol zranenému prvú pomoc a v čase dopravnej nehody podľa znaleckého posudku znalca z odboru súdneho lekárstva MUDr. Miroslava Hagaru mal 1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 5C 64/93 mal súd preukázané, že navrhovateľ Jozef Polák sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 2.4.1993 domáhal náhrady škody od odporcu: K. S., ktorú mu odporca spôsobil dňa 11.1.1992 motorovým vozidlom Favorit ŠPZ: I. v H., v dôsledku toho navrhovateľ utrpel ťažký úraz (je na invalidnom dôchodku). Navrhovateľ pred začatím pojednávania zobral návrh späť v celom rozsahu, pretože vedľajší účastník: Slovenská poisťovňa, a.s. sčasti jeho nárok uspokojil, a preto súd uznesením zo dňa 7. 10.1994, právoplatným dňa 28.10.1994, konanie zastavil.
Z oznámenia poistnej udalosti Slovenskej poisťovne č. 33-60 392/839-36 zo dňa 17.2.1994 podaného na Slovenskej poisťovni a.s., pobočka Senica dňa 18.2.1994 mal súd preukázané, že žalovaný oznámil vznik dopravnej nehody, jej priebeh a súčasne splnomocnil Slovenskú poisťovňu, aby za žalovaného prerokovala a aj usporiadala nároky poškodeného S. N..
Z rozhodnutia Okresnej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 21.11.1992 mal súd preukázané, že poškodený S. N. je invalidný odo dňa 19.11.1992 z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.
Z rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave mal súd preukázané, že poškodenému S. N. bol odo dňa 21.12.1992 priznaný invalidný dôchodok vo výške 2.181,- Kčs mesačne.
Z potvrdenia o strate na zárobku počas PN zo dňa 17.5.1994, ktoré vydal SIGMA HODONÍN, štátny podnik, mal súd preukázané, že poškodený S. N. bol neschopný práce od 11.1.1992 do 20.12.1992.
V potvrdení o zárobku zo dňa 9.12.1996, ktoré vydala JIHOMORAVSKÁ ARMATURKA spol. s r.o. je uvedený priemerný zárobok pracovníkov za obdobie 3. štvrťrok 1992 nasledovne: C. K. 299,- N. S. 282,- J. J. 292,-.
Z prílohy k poistnej udalosti čís. 839/33 - 60392/36 vyplýva, že poškodenému S. N. bola renta (strata na zárobku po skončení PN) vypočítaná na sumu 4.145,- Sk, keď na základe priemerného denného zárobku, sumy 291,- Sk (vychádzajúc z rozhodného obdobia: 3. štvrťrok 1992 a z porovnateľných zárobkov 3 pracovníkov: C. K. 299,- Sk, N. S. 282,- Sk, J. J. 292,- Sk), bol vypočítaný mesačný zárobok vo výške 6.326,- Sk (291 x 21,74) a následne odpočítaný priznaný invalidný dôchodok vo výške 2.181,- Sk.
Zo Zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 14.12.1993 vyplýva, že poškodený S. N. je invalidný od novembra 1992, pričom ide o stav po fraktúre bázy a chirurgicky riešenom hydrocefale s reziduálnou léziou n. VII. vľavo a frustnou dx. hemiparézou.
Z rozhodnutí Sociálnej poisťovne - ústredie vo veci S. N. je preukázané, že S. N. je vyplácaný invalidný dôchodok za obdobie:
- od 1.7.2008 v sume 9.416,- Sk mesačne
- od 1.1.2009 v sume 334,40 eur mesačne
- od 1.1.2011 v sume 350,90 eur mesačne
- od 1.1.2012 v sume 362,50 eur mesačne.
Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. mal súd preukázané, že poškodenému S. N. boli vyplácané plnenia postupne tak, ako sú uvedené v žalobe a v podaní, ktorým došlo k rozšíreniu žaloby, a to v celkovej sume 17.975,99 eur.
Z listu žalobcu adresovaného žalovanému s dátumom vyhotovenia 22.6.2011 je preukázané, že žalovanému bola oznamovaná aktuálna výška poskytnutého plnenia v prospech poškodeného S. N. v sume 12.706,11 eur a súčasne bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie tejto sumy ako postihu za vyplatené poistné plnenie.
Z listu žalobcu adresovaného žalovanému s dátumom vyhotovenia 6.9.2012 je preukázané, že žalovanému bola oznamovaná aktuálna výška poskytnutého plnenia v prospech poškodeného S. N., t.j. za obdobie od 24.8.2011 do 25.6.2012 v sume 4.473,28 eur a súčasne bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie tejto sumy ako postihu za vyplatené poistné plnenie.
Z oznámení Allianz - poisťovňa a.s. adresovaných S. N. je zrejmé, že poškodenému bola oznamovaná výška poskytovaného plnenia, nasledovne:
- v oznámení zo dňa 18.12.2008, že mu bude od 1.1.2009 zvýšená renta o 6,95 % mesačnej sumy renty, t.j. celkom bude renta mesačne 379,68 eur
- v oznámení zo dňa 28.7.2008, že mu bude od 1.7.2008 zvýšená dôchodková dávka o 5 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, t.j. celkom bude renta mesačne 10.695,-Sk /355,01 eur.
Z podania žalovaného zo dňa 6.7.2011 doručeného Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. je zrejmé, že žalovaný oznámil žalobcovi, že nárok v sume 12.706,11 eur považuje za premlčaný, lebo ide o prípad 19 rokov starý.
Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že žalovaná suma sa mu zdá privysoká, pričom svojím podaním doručeným žalobcovi namietal premlčanie nároku.
K poistnej udalosti (dopravnej nehode) došlo dňa 11.1.1992, a preto bolo potrebné aj predmetný nárok posúdiť podľa právnej úpravy účinnej k uvedenému dátumu.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (účinného od 1.3.1991 do 28.2.2002), poistenie sa vykonáva na základe zmluvy (zmluvné poistenie) alebo ako zmluvné poistenie uložené zákonom (povinné zmluvné poistenie) alebo ako zákonné poistenie povinne vyplývajúce zo zákona (zákonné poistenie).
Podľa § 22a zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla je poistený na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla).
Podľa § 29 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, Ministerstvo financií Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob tvorby a použitia rezerv a fondov poisťovne.
Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti , t.j. ku dňu 11.1.1992 (ďalej len „cit. vyhláška“), zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v § 2 tejto vyhlášky (ďalej len "zákonné poistenie") vykonáva Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť (ďalej len "poisťovňa"). Zákonné poistenie sa vzťahuje, ak sa ďalej neustanovuje inak, na zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa a vodiča motorového vozidla, ktorého typ podlieha evidencii motorových vozidiel v Slovenskej republike, a ak ide o motorové vozidlo, ktorého typ tejto evidencii nepodlieha, ktorého vlastník alebo ten, kto má k nemu právo hospodárenia (ďalej len "vlastník"), má trvalé bydlisko (sídlo) v Slovenskej republike, a to bez ohľadu na to, kde uvedené vozidlo má trvalé stanovište v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ďalej len "tuzemské motorové vozidlo") a týka sa jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho vozidla 1. v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, 2. v ostatných európskych štátoch, v Maroku, Tunisku, Iraku, Iráne a Izraeli.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len "poistený"), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému na zdraví alebo usmrtením.
Podľa § 10 ods. 2 písm. a/ a b/ cit. vyhlášky, poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovni písomne oznámiť, že a) sa proti nemu uplatnil nárok na náhradu škody, a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške, b) v súvislosti so skutočnosťou, z ktorej škoda vznikla, sa začalo trestné alebo priestupkové konanie; ďalej je povinný oznámiť poisťovni, v prípade, že sa poisťovňa zaviazala uhradiť trovy obhajoby podľa § 4 písm. a), meno a adresu svojho obhajcu a zabezpečiť, aby poisťovňa bola priebežne o stave a výsledkoch tohto konania informovaná.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky, poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.
Podľa § 11 ods. 5 cit. vyhlášky, výška náhrady, na ktorú poisťovni vznikne právo podľa odsekov 1 až 4, nemôže presiahnuť úhrn súm, ktoré poisťovňa vyplatila z dôvodu poistnej udalosti.
Podľa § 13 cit. vyhlášky, za tuzemské motorové vozidlo vzniká povinnosť platiť poistné pridelením štátnej poznávacej značky a trvá do zániku motorového vozidla. Za motorové vozidlo, pre ktoré sa štátna poznávacia značka neprideľuje (ďalej len "motorové vozidlo bez štátnej poznávacej značky"), vzniká povinnosť platiť poistné dňom nadobudnutia motorového vozidla a trvá do zániku tohto motorového vozidla.
Podľa § 14 cit. vyhlášky, povinnosť platiť poistné má, kto je v čase vzniku tejto povinnosti zapísaný v technickom preukaze ako držiteľ motorového vozidla (ďalej len "držiteľ"). V ostatných prípadoch má túto povinnosť vlastník motorového vozidla.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, poistné sa platí naraz na celý kalendárny rok a je splatné najneskoršie do konca februára tohto roka.
Podľa § 16 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky, kto je povinný platiť poistné, je povinný sám si ho vypočítať podľa príslušných ustanovení tejto vyhlášky. Poistné sa platí bez vyzvania prevodom z účtu vedeného v peňažnom ústave alebo poštovou poukážkou osobitne za každé motorové vozidlo. Pri platení poistného prevodom z účtu vedeného v peňažnom ústave sa platí zvlášť za každé motorové vozidlo, ak poistený nemá viac ako 50 vozidiel. Na doklade o zaplatení poistného musí byť uvedená štátna poznávacia značka motorového vozidla, za ktoré sa platí poistné. Ak ide o motorové vozidlo bez štátnej poznávacej
značky, uvedie sa evidenčné číslo pridelené prevádzkovateľom alebo číslo podvozku. Ak nemá číslo podvozku, uvedie sa číslo karosérie, a ak nemá číslo ani karoséria, uvedie sa číslo motora. Poistné sa platí na účet tej organizačnej jednotky poisťovne, v obvode ktorej je motorové vozidlo v evidencii, a ak ide o motorové vozidlo bez štátnej poznávacej značky, v obvode ktorej je trvalé bydlisko (sídlo) držiteľa alebo vlastníka.
Podľa § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a.s., oddelene od ostatnej činnosti.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").
Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
Podľa § 447 ods. 1, 2, 3 OZ v znení účinnom v čase vzniku poistnej udalosti, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom poškodeného a s prípadným invalidným dôchodkom alebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie presahovať sumu určenú predpismi pracovného práva pre náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne; z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd určiť vyššiu sumu náhrady aj vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej republiky môže vzhľadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji mzdovej úrovne, upraviť nariadením podmienky, výšku a spôsob náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite.
Podľa § 251 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 195 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.1992, náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa po dobu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od vzniku nároku poskytne pracovníkovi v takej výške, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku podľa právnych predpisov
o sociálnom zabezpečení, na zvýšenie priznaných dôchodkov podľa týchto predpisov ani na zárobok pracovníka, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.
Podľa § 17 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení účinnom do 29.2.1996, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Do hrubej mzdy sa nezahŕňa mzda, ktorá je úplne alebo sčasti oslobodená od dane zo mzdy; to neplatí, ak ide o mzdu oslobodenú od dane zo mzdy a) podľa medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojakého zdanenia, b) preto, že nedosahuje zdaniteľnú výšku, c) poskytovanú nevidomým zamestnancom alebo členom záchranných zborov zriadených podľa osobitných predpisov pre rizikové pracoviská za činnosť pri záchranárskom zásahu. Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, prípadne ako priemerný denný (smenový) zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín (dní) pripadajúcich v roku na jeden mesiac.
Podľa § 879h OZ, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite priznaná pred 1. augustom 2004, ktorá sa vyplácala k 31. júlu 2004 a nárok na jej výplatu trvá, sa zvýši podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. V roku 2004 sa táto náhrada zvýši od 1. októbra 2004.
Podľa § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.
Podľa § 293 zák. č. 461/2003 Z.z., ak pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 považuje za úrazovú rentu alebo sa vypláca ako úrazová renta podľa § 293 ods. 1 a 2, sa zohľadnil počas trvania nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004 pravdepodobný zárobok a nárok na výplatu tejto úrazovej renty má trvať aj po 31. decembri 2007, úrazová renta sa vypláca od splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadní vo výške 75 % minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila k 31. decembru 2003. Sociálna poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa prvej vety na žiadosť jej poberateľa. Ak suma úrazovej renty určená podľa prvej vety je nižšia ako suma úrazovej renty vyplácanej k 31. decembru 2007, vypláca sa po tomto dni úrazová renta, ktorej suma je vyššia.
Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z).
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. /v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že predmetom konania je návrh žalobcu na uplatnenie úhrady regresnej pohľadávky vo výške 100 % z vyplateného poistného plnenia, ktoré predstavuje sumu 17.975,99 eur. Žalovaná suma predstavuje plnenie, ktoré bolo vyplatené poškodenému S. N., nar. XX.X.XXXX ako náhrada za stratu na zárobku po skončení PN alebo pri invalidite v období od 24.9.2008 do 25.6.2012. Zaplatenie žalovanej sumy žiada z dôvodu, že ako právny nástupca poisťovne má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške 0,30 promile.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v prvom rade namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s tým, že poukazuje na to, že doposiaľ nebola zo strany žalobcu predložená príslušná poistná zmluva. V zmysle ust. § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, lebo práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. V zmysle § 1 ods. 1 uvedeného zákona je kancelária Slovenská kancelária poisťovateľov. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. V zmysle právnych predpisov účinných v čase vzniku poistnej udalosti ku dňu 11.1.1992 t.j. § 1 ods .1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motor. vozidla (ďalej len „vyhlášky“) Zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v § 2 tejto vyhlášky (ďalej len "zákonné poistenie") vykonáva Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť (ďalej len "poisťovňa"). Zákonné poistenie sa vzťahuje, ak sa ďalej neustanovuje inak, na zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa a vodiča motorového vozidla, ktorého typ podlieha evidencii motorových vozidiel v Slovenskej republike. V zmysle § 13, 14 vyhlášky za tuzemské motorové vozidlo vzniká povinnosť platiť poistné pridelením štátnej poznávacej značky a trvá do zániku motorového vozidla, pričom povinnosť platiť poistné má, kto je v čase vzniku tejto povinnosti zapísaný v technickom preukaze ako držiteľ motorového vozidla (ďalej len "držiteľ"). V ostatných prípadoch má túto povinnosť vlastník motorového vozidla. S poukazom na ust. 15 ods. 1, § 16 ods. 1 vyhlášky poistné sa platí naraz na celý kalendárny rok a je splatné najneskoršie do konca februára tohto roka a kto je povinný platiť poistné, je povinný sám si ho vypočítať podľa príslušných ustanovení tejto vyhlášky. Poistné sa platí bez vyzvania prevodom z účtu vedeného v peňažnom ústave alebo poštovou poukážkou osobitne za každé motorové vozidlo. Z uvedeného vyplýva, že v roku 1992 existovalo len zákonné poistenie, ktoré monopolne vykonávala Slovenská poisťovňa a.s. (t.č. Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s.) a neboli uzatvárané písomné poistné zmluvy. Poistné vzniklo priamo zo zákona, a to okamihom pridelenia štátnej poznávacej značky príslušnému motorovému vozidlu a trvalo až do zániku motorového vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní a to v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., konkrétne ustanovenia § 28 ods. 2 a ods. 3 , z ktorých vyplýva, že od 1.1.2002 zo zákona prešli všetky práva a povinnosti vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31.12.2001, čo je aj v danej veci, na žalobcu s tým, že tieto v jeho mena a na jeho účet vykonáva po zmene obchodného mena spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
Žalovaný sa k veci vyjadril, že ak sa v roku 1992 uzatváralo zákonné poistenie, v podstate išlo o komerčné poistenie, a teda o spotrebiteľskú zmluvu. Súd a ani žalobca uvedený argument nespochybňuje, ale nevidí podstatný súvis s prejednávanou vecou, lebo predmetom konania je zaplatenie regresu, ktorý plnil žalobca v súvislosti s poistným plnením s poukazom na poistnú udalosť zo dňa 11.1.1992 vedenú u Slovenskej poisťovne, a.s. pod č. PU:02/908/08672. Súd nespochybňuje názor žalovaného, že všetky zmluvy, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ sú spotrebiteľskými zmluvami, pričom spotrebiteľskú zmluvu do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. Bola tak implementovaná smernica č. 93/13/ EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Neskôr túto úpravu zmenil zákon č. 568/2007 Z.z. o spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný neuviedol, ktorá konkrétna podmienka (podmienky) by mali byť v súvislosti so zákonným poistením neplatné - neprijateľné, prípadne nedané do súladu so zákonom, a preto sa ani žalobca nemohol vyjadriť v rámci kontradiktórneho procesu k námietkam žalovaného.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, súd má za to, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania nie je premlčaná. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 Cdo 284/2010 z 28. októbra 2011 vyslovil právny názor, že právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je regresným právom, a nie právom na náhradu škody. Toto regresné právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo poškodenému plnené. Prvý uplatnený nárok zo strany Allianz - poisťovňa, a.s. bol plnený dňa 24.9.2008 a žaloba bola podaná na súd dňa 12.9.2011, teda v zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ). Žalovaný namietal premlčanie bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia, keď neuviedol žiadne tvrdenia na podporu dôvodnosti ním vznesenej námietky premlčania, a preto sa ani súd nemal možnosť bližšie vyjadriť k úvahám žalovaného smerujúcim k tvrdeniu o premlčaní pohľadávky, ktorá je predmetom konania.
Čo sa týka samotného nároku žalobcu, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tento je v celom rozsahu dôvodný. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný dňa 11.1.1992 spôsobil motorovým vozidlom zn. Škoda FAVORIT, ŠPZ: I.. dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil poškodenému Jozefovi Polákovi ťažkú ujmu na zdraví. Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Senica č.k. 1T/46/92 mal súd preukázané, že osobné motorové vozidlo zn. Škoda FAVORIT, ŠPZ: I. počas uvedenej dopravnej nehody viedol žalovaný pod vplyvom alkoholu. Z priloženého znaleckého posudku znalca z odboru súdneho lekárstva MUDr. Miroslava Hagaru je preukázané, že v čase dopravnej nehody počas vedenia motorového vozidla mal 1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi. Ďalej z obsahu trestného spisu je zrejmé, že žalovaný z miesta dopravnej nehody ušiel, pričom zranenému S. N. neposkytol prvú pomoc a taktiež na hlavnom pojednávaní súdu vypovedal, že išiel motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu. Za tento skutok bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/46/1992 zo dňa 30.4.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.1992. Vzhľadom na uvedené súd nebral za dostatočnú obranu žalovaného, ktorou sa bránil tým, že žalobca nepreukázal, že by mal nárok na regresný nárok za plnenie, ktoré plnil v rámci poistnej udalosti č. PU:XX/XXX/ XXXXX, lebo nebolo dostatočne preukázané, že alkohol, ktorý mal žalovaný v čase dopravnej nehody v krvi bol v príčinnej súvislosti so škodou, ktorú spôsobil. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb. poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile. Súd vychádzal z toho, že dostatočne obsahom súdneho spisu Okresného súdu Senica č.k. 1T/46/92 bolo preukázané, aký obsah alkoholu v krvi mal žalovaný v čase spôsobenia dopravnej nehody. Žalovaný zapríčinil veľmi vážnu dopravnú nehodu s ťažkým následkom na zdraví poškodenému S. N., motorové vozidlo viedol v ťažkom stupni opitosti a z miesta nehody ušiel, čo dostatočne preukazuje príčinnú
súvislosť škody, ktorú v súvislosti s nehodou zapríčinil žalovaný a požitím alkoholu. Iná príčina dopravnej nehody nebola žalovaným preukázaná.
Žalobca sa o poistnej udalosti dozvedel v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C 64/93. V rámci tohto konania bol vypočutý žalovaný, z výpovede ktorého vyplynulo, že poistnú udalosť nenahlásil ani poisťovni ani polícii. Žalobca sa až po doručení žaloby v tomto konaní dozvedel o nároku poškodeného, ktorý mu vznikol. Žalovaný oznámil vznik dopravnej nehody až na základe oznámenia poistnej udalosti zo dňa 17.2.1994 podaného na Slovenskej poisťovni a.s., pobočka Senica dňa 18.2.1994. Žalobca podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb. uhradil za žalovaného poškodeným preukázané a uplatnené nároky na náhradu škody. V konaní nebolo sporné, že žalobca vypláca poškodenému S. N. náhradu za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity z dôvodu, že poškodený S. N. bol odo dňa 19.11.1992 uznaný plne invalidným a odo dňa 21.12.1992 mu bol priznaný invalidný dôchodok. Žalobca si žalobou uplatnil od žalovaného právo na náhradu súm vyplatených v období od 24.9.2008 do 25.6.2012 v celkovej sume 17.975,99 eur s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyššie cit. vyhlášky, pretože žalovaný bol poistený v zmysle ustanovenia § 3 cit. vyhlášky, bol vodičom motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda a v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Žalovaný v konaní namietal okrem iného i nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a invaliditou poškodeného. Uvedenú námietku žalovaného však súd taktiež nepovažoval za dôvodnú, keďže obsahom súdneho spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/46/92 a tiež aj posudkovou spisovou dokumentáciou Sociálnej poisťovne bolo jednoznačne preukázané, že poškodený S. N. sa stal invalidným v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 11.1.1992. Z nálezu a posudku MUDr. Miroslava Hagaru - znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý je súčasťou súdneho spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/46/92, vyplýva, že poškodený S. N. pri dopravnej nehode utrpel otras mozgu, zmliaždenie mozgu, zlomeninu spodiny lebečnej, opuch v záhlavovej časti pokrývok lebečných, krvné podliatinky v podkolenných jamách. Poranenia boli spôsobené s ťažkým bezvedomím, areflexiou. V závere posudku je uvedené, že v danom prípade ide o úraz ťažký - vážnu poruchu zdravia, ktorá je v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom, ktorý sa stal dňa 11.1.1992 pri dopravnej nehode v obci H., na H. ulici. Z obsahu posudkovej spisovej dokumentácie Sociálnej poisťovne týkajúcej sa poškodeného S. N., a to konkrétne zo Zápisnice o rokovaní Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Senica zo dňa 24.11.1992 vyplýva, že poškodeného dňa 11.1.1992 zrazilo auto. Poškodený je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. V posudkovom závere je uvedené, že ide o stav po kontúziou cerebri (zmliaždenie mozgu), fractúram baseoscranií 1. sin. (zlomenina spodiny lebečnej) s liqorelou a poúrazovom SAK. Stav po ventriculoperitoneálnej drenáži pre 4-komorový poúrazový hydrocefalus, pričom v závere je výslovne uvedené, že invalidita je následkom úrazu. Na základe uvedeného má súd za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že invalidita poškodeného nastala v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 11.1.1992, ktorú spôsobil žalovaný a v súvislosti s ktorou bol rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/46/1992 zo dňa 30.4.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.1992, uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona, pričom tunajší súd je v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. týmto rozhodnutím viazaný.
Rovnako sa súd stotožnil aj s výškou vyplácanej renty. Výpočet straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa do 31.7.2004 vyčísľoval v zmysle ust. § 447 OZ ako rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Počnúc dňom 1.8.2004 v zmysle novelizovaného ustanovenia § 447 OZ, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, t.j. podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Na zvyšovanie úrazovej renty platí primerane ustanovenie § 82 cit. zákona. Z prílohy k poistnej udalosti čís. 839/33 - 60392/36 vyplýva, že poškodenému S. N. bola renta (strata na zárobku po skončení PN) vypočítaná na sumu 4.145,- Sk, keď na základe priemerného denného zárobku, sumy 291,- Sk (vychádzajúc z rozhodného obdobia: 3. štvrťrok 1992 a z porovnateľných zárobkov 3
pracovníkov: C. K. 299,- Sk, N. S. 282,- Sk, J. J. 292,- Sk), bol vypočítaný mesačný zárobok vo výške 6.326,- Sk (291 x 21,74) a následne odpočítaný priznaný invalidný dôchodok vo výške 2.181,- Sk. Takto vypočítaná renta sa následne zvyšovala s poukazom na príslušné valorizačné opatrenia. Žalovaný namietal v konaní samotný výpočet žalovanej sumy, ktorý považuje za neurčitý a zmätočný, keďže priemerný zárobok poškodeného bol vypočítaný z priemerného zárobku ďalších troch zamestnancov a nevychádza z priemerného zárobku poškodeného. V zmysle ust. § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení účinnom do 29.2.1996 (teda v rozhodnom čase), priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak však zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Poškodený S. N. bol odo dňa 19.11.1992 uznaný plne invalidným a odo dňa 21.12.1992 mu bol priznaný invalidný dôchodok. Rozhodným obdobím pre zistenie priemerného zárobku poškodeného tak bol 3. štvrťrok 1992. Keďže podľa potvrdenia o strate na zárobku počas PN zo dňa 17.5.1994, ktoré vydal SIGMA HODONÍN, štátny podnik, poškodený S. N. bol neschopný práce od 11.1.1992 do 20.12.1992 (teda v rozhodnom období nedopracoval aspoň 22 dní), bolo potrebné použiť namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Za pravdepodobný zárobok treba považovať zárobok, ktorý by poškodený dosiahol pri práci, zodpovedajúcej jeho schopnostiam a kvalifikácii, nebyť poškodenia zdravia. Pravdepodobný zárobok pritom treba určiť ku dňu, v ktorom poškodenému vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity (por. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. septembra 2006, sp. zn. 3 Cdo 80/2005; Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2002, sp. zn. 2 Cdo 32/2002 ). Ak teda žalobca vychádzal pri určení priemerného denného zárobku poškodeného z priemerných zárobkov iných zamestnancov, ktorí v rozhodnom období vykonávali obdobnú prácu a ktorých výšku zárobku mal preukázanú v potvrdení o zárobku zo dňa 9.12.1996 (ktoré vydala JIHOMORAVSKÁ ARMATURKA spol. s r.o.), súd takýto postup žalobcu považuje za správny. Súd zároveň v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobca zároveň predložil v konaní i listinu označenú ako „Sdělení“, datovanú dňa 7.1.1993, ktorú vydala SIGMA HODONÍN, štátny podnik a ktorá obsahuje priemerný denný zárobok 3 zamestnancov, totožných ako v prípade potvrdenia, ktoré vydala JIHOMORAVSKÁ ARMATURKA spol. s r.o., pričom obe potvrdenia sa líšia vo výške zárobku u jedného z týchto zamestnancov. Keďže však v listine, ktorú vydala SIGMA HODONÍN, štátny podnik nie je uvedené, akého obdobia sa týkajú priemerné zárobky týchto zamestnancov, žalobca tak nemal dôvod z tohto potvrdenia vychádzať a podľa jeho vyjadrenia z neho ani nevychádzal. Z prílohy k poistnej udalosti čís. 839/33 - 60392/36 vyplýva, že poškodenému S. N. bola renta (strata na zárobku po skončení PN) vypočítaná na základe priemerného denného zárobku, sumy 291,- Sk, vychádzajúc z rozhodného obdobia: 3. štvrťrok 1992 a z porovnateľných zárobkov 3 pracovníkov: C. K. 299,- Sk, N. S. 282,- Sk, J. J. 292,- Sk, pričom uvedené sumy korešpondujú so sumami uvedenými v potvrdení o zárobku zo dňa 9.12.1996, ktoré vydala JIHOMORAVSKÁ ARMATURKA spol. s r.o. Na základe vyššie uvedeného sa tak súd v plnom rozsahu stotožnil s výškou vyplácanej náhrady za stratu na zárobku, pričom v podrobnostiach súd zároveň poukazuje na podanie žalobcu doručené súdu dňa 23.9.2015, ktoré obsahuje podrobný spôsob výpočtu výšky náhrady vyplácanej v jednotlivých mesiacoch s poukazom i na príslušné valorizačné opatrenia.
Dôvodom, prečo na poistiteľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu od poistiteľa. Ide o zákonný prechod práva, ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Prechod sa týka len práva na náhradu škody a je obmedzený výškou sumy, ktorú vyplatil poistiteľ poistenému. Existenciu postihového práva možno odvodiť z tzv. odškodňovacej zásady, ktorá v oblasti poistného práva zakazuje poisteným obohatiť sa v dôsledku existencie poistno-právneho vzťahu. Postihové právo poistiteľa predpokladá existenciu práva poisteného na náhradu škody proti tretej osobe. Toto právo môže vzniknúť pri rôznych skutkových situáciách, napriek tomu, však bude rozhodujúce to, že vznikla škoda a škodca za ňu zodpovedá podľa zákona. Navrhovateľ uplatnil regresnú náhradu voči žalovanému za škodu, ktorú spôsobil dopravnou
nehodou ako prevádzkovateľ motorového vozidla z dôvodu, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Predpokladmi zodpovednosti sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi uvedenými predpokladmi. V konaní bolo žalobcom dostatočne preukázané, že prišlo ku škode na zdraví, dôvodom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu bola okolnosť, že žalovaný riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, a tiež bola preukázaní i príčinná súvislosť s uvedenými skutočnosťami. Medzi účastníkmi konania prišlo k vzniku záväzkového vzťahu zo spôsobenej škody, ktorú žalobca plnil poškodenému, a na ktorú má žalobca právo, lebo žalovaný je zodpovedný podľa všeobecného princípu zodpovednosti. Žalovaný je v zmysle § 11 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motor. vozidla povinný na náhradu súm, ktoré vyplatila poisťovňa z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile. Žalobca v konaní preukázal výšku súm, ktoré plnil uvedeným titulom poškodenému. Žalovaný v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu v súvislosti s jeho konaním v rozpore so zákonom, ktoré bolo predmetom trestného konania vedeného na súde. Súd preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu v časti sumy 13.502,71 eur po siedmich dňoch, kedy bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie dlhu /ktoré bolo formulované v listine žalobcu zo dňa 4.8.2011, doručenej žalovanému dňa 10.8.2011/, a preto sa 18.8.2011 dostal do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonávacieho predpisu (výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ako o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), čo je v danom prípade vo výške 9,50 % ročne. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 26.8.2011, pričom súd je v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. týmto návrhom viazaný, nemôže ho prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa žalobca domáha, pretože takéto konanie nie je možné začať bez návrhu a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania medzi účastníkmi, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až od tohto dátumu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu v časti sumy 4.473,28 eur po piatich dňoch, kedy bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie dlhu /ktoré bolo formulované v listine žalobcu zo dňa 6.9.2012, ktorá sa vrátila žalobcovi ako nedoručená dňa 17.9.2012/, a preto sa 25.9.2012 dostal do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonávacieho predpisu (výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ako o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), čo je v danom prípade vo výške 8,75 % ročne. Súd preto žalobcovi priznal i uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 ods. 1 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalovanému ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Priznané trovy konania predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby v sume 1.078,50 eur a náhradu hotových výdavkov - cestovné zástupcu žalobcu v sume 352,06 eur (za cestu na pojednávanie dňa 25.9.2012, 21.2.2013, 21.5.2013 z Bratislavy do Skalice jedna cesta a späť 219 km, pri náhrade za 1 km v sume 0,183 eur, priem. spotrebe 6,9 l/100 km - použitého motorového vozidla Škoda Fábia EČ: BA154TR, cena 1,589 eur/1
NATURAL 95 dňa 25.9.2012, cena 1,510 eur/1 NATURAL 95 dňa 21.2.2013, cena 1,475 eur/1 NATURAL 95 dňa 21.5.2013; za cestu na pojednávanie dňa 13.10.2015, 3.11.2015, 8.12.2015 z Bratislavy do Skalice jedna cesta a späť 219 km, pri náhrade za 1 km v sume 0,183 eur, priem. spotrebe 5,3 l/100 km - použitého motorového vozidla Škoda Fábia EČ: BL853CJ, cena 1,222 eur/1 NATURAL 95 dňa 13.10.2015, cena 1,221 eur/1 NATURAL 95 dňa 3.11.2015, cena 1,216 eur/1 NATURAL 95 dňa 8.12.2015 - cena pohonných látok bola zistená zo Štatistického úradu SR, nakoľko žalobca nepredložil doklad o cene použitého paliva), t.j. trovy konania v celkovej sume 1.430,56 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).