Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-83-2022.pdf
PDF · 83.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/83/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného F. H., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 4. októbra 2022, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 0T/22/2022 zo dňa 20.06.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. sp. zn. 0T/22/2022 zo dňa 20.06.2022 bol obžalovaný F. H. uznaný za vinného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 11. 06. 2022 v čase o 14.44 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo R., čiernej farby, ev. č. T v meste C. na ul. H. cesty I. triedy č. XX, pri predajni Baucentrum, kde bol hliadkou OO PZ v Tornali kontrolovaný a pri kontrole sa na výzvu policajta podrobil dychovej skúške, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 plus, výr. č. P ktorým mu bola dňa 11. 06. 2022 v čase o 14.45 hod. nameraná hodnota 0,49 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo je pozitívny výsledok.
Za to okresný súd obžalovaného F. H. odsúdil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, podľa § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. l písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 6 (šesť) rokov.
Proti tomuto rozsudku podal po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie okresný prokurátor proti výroku o treste z dôvodu neuloženia trestu prepadnutia veci, ktoré dodatočne dňa 22.7.2022 písomne odôvodnil. Prokurátor v odôvodnení odvolania uviedol, že s právnym názorom okresného súdu, ktorý je vyjadrený v odôvodnení napadnutého rozsudku nemôže súhlasiť. Vyslovil názor, že okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne v prospech obžalovaného a pri neuložení trestu prepadnutia veci sa dôsledne neriadil zásadami trestného práva. V tejto súvislosti uviedol, že ustanovenie § 60 ods. 1 Trestného zákona súd neaplikoval dôsledne a pochybil, keď trest prepadnutia veci neuložil, hoci boli splnené podmienky požadované Trestným zákonom. Ukladanie trestu prepadnutia veci je podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona obligatórne. Táto
povinnosť súdu sa neaplikuje len podľa § 60 ods. 6 písm. b) Trestného zákona, ak hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, čo však nie je predmetný prípad. Okresný súd sa nevenoval dostatočne vysvetleniu nenaplnenia pojmu zjavný nepomer. Účel trestu prepadnutia veci, ktorý je primáme zábranný (zneškodnenie veci, ktorá by mohla slúžiť na spáchanie trestného činu, resp. sťaženie podmienok páchateľa na páchanie ďalšej trestnej činnosti). Tento druh trestu sleduje predovšetkým účel, aby vec, ktorá je v určitom vzťahu k spáchanému trestnému činu a ktorá by mohla slúžiť na páchanie ďalšej činnosti, bola zneškodnená. Okresný súd sa nevenoval vzťahu hnuteľnej veci - motorového vozidla k trestnej činnosti, nesprávne hodnotil primeranosť, neuloženie takého trestu dostatočne neodôvodnil, prečo má v tomto prípade záujem na ochrane vlastníckeho práva obžalovaného prednosť pred verejným záujmom. Taktiež nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu, že je neadekvátne ukladať tri druhy trestov pri predmetnom skutku, keďže trest prepadnutia veci možno uložiť samostatne ale aj popri iných druhoch trestov, navyše okresnému súdu nič nebránilo neuložiť trest odňatia slobody, a uložiť práve trest prepadnutia veci - motorového vozidla, ktorý je jeden z najúčinnejších prostriedkov prevencie danej trestnej činnosti. Ďalej poukázal na osobu obžalovaného. Má za to, že okresný súd vôbec neskúmal podmienky ukladanie trestu z hľadiska všeobecných kritérií upravených v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona, neprihliadal na spôsob spáchania činu, keď obvinený v sobotu poobede viedol motorové vozidlo po frekventovanej ceste zo strany na stranu, pričom sa dopustil recidívy, a práve s ohľadom na skutočnosť, že už bol v minulosti odsúdení za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v spojení s frekvenciou páchania priestupkov v doprave a aj vzhľadom na hodnotu motorového vozidla (5000 Eur pri príjme 500 Eur predstavuje 10 násobok) je nutné dospieť k záveru, že hodnota vozidla je primeraná k závažnosti spáchaného skutku. Okresný súd nezohľadnil skutočnosť, že F. H. vlastní ďalšie motorové vozidlo, tiež skutočnosť, že v jeho rodine nemá nikto vodičské oprávnenie a teda nikto nemôže využívať jeho dve motorové vozidlá, tiež nezohľadnil skutočnosť, že rodine pomáha E. F. (mamin brat, ktorý ich vozí na aute zn. W.).
Prokurátor na záver odvolania navrhol, aby krajský súd vec vrátil vec súdu prvého stupňa s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol resp. sám rozhodol a uložil trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a to osobného motorového vozidla zn. R. IS XXXD, ev. č. RA XXXBN, M.: Q ktorého výlučným vlastníkom je F. H., keďže bolo použité na spáchanie predmetného trestného činu.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania a uložil obžalovanému trest prepadnutia veci podľa § 60 os. 1 písm. a) Tr. zák., a to motorového vozidla zn. R. IS XXXB.
Obžalovaný F. H. na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje, aby mu zostalo auto. Toto auto spláca, jeho sestra je chorá a aj otec je tiež chorý a vozidlo bude používať jeho švagor a taktiež mamin brat ho môže používať auto v prospech rodiny.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Krajský súd konštatuje, že obžalovaný F. H. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 20.6.2022 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Následne samosudca v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce
podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.
Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmere trestu obžalovanému postupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a § 38 Trestného zákona. Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o uloženie samotného trestu obžalovanému okresným súdom, keď obžalovaného odsúdil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, podľa § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. l písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní dvadsať mesiacov, považuje odvolací súd za zákonný. Taktiež v súlade so zákonom je aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu šesť rokov podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Napokon prokurátor tieto výroky podaným odvolaním ani nenapádal.
V súvislosti s námietkami prokurátora k neuloženému trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktoré ustanovuje účel a zásady ukladania trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu, kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Za základnú funkciu trestu je možné považovať represívnu (zabránenie v možnej trestnej činnosti), netreba však zabúdať ani na výchovnú funkciu trestu, či už vo vzťahu k páchateľovi trestného činu v podobe individuálnej prevencie, alebo vo vzťahu k ostatným občanom, potenciálnym páchateľom na generálnu prevenciu. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, trest možno ustanoviť len v intenciách zákona a v takej miere ako ustanovuje zákon, v súlade so zásadou zákonnosti. Preto súd pri ukladaní konkrétneho druhu trestu a jeho výmery musí dôsledne zvážiť, akým spôsobom bude naplnený účel trestu, a to aj s ohľadom na proporcionalitu zásahu do práv páchateľa. Nevyhnutným definičným predpokladom primeranosti trestu je zásada individualizácie trestu obsiahnutá v rámci § 34 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona, ktorá nepriamo vyplýva aj z čl. 16 ods. 2 Ústavy SR a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako už bolo uvedené požiadavku primeranosti trestu Dohovor priamo nezakotvuje, avšak judikatúra ESĽP uplatňuje princíp proporcionality vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Trest má byť zároveň aj humánny, vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť uložený mechanicky, bez zváženia všetkých okolnosti konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutnej miere.
Odvolací súd na základe rozvedeného sa nestotožnil s argumentáciou prokurátora a rovnako ako okresný súd považoval navrhovaný trest prepadnutia veci už pri uložených trestoch, odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov a treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní šiestich rokov (ktorý obžalovaný je povinný vykonať v celom rozsahu § 69 ods. 5 Tr. zák.), za neprimerane prísny a postihujúci obžalovaného duplicitne a bol by už len trestom represívnym. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou odvolateľa, že uložením trestu prepadnutia veci osobného motorového vozidla obžalovanému by tomuto bolo zabránené v prípadnom páchaní ďalšej trestnej činnosti, pretože ako sám prokurátor uviedol, obžalovaný disponuje ďalším motorovým vozidlom, prípadne si bez väčších ťažkostí môže zabezpečiť iné motorové vozidlo. Taktiež jeho argumentácia, že hodnota osobného motorového vozidla nemá vplyv na ukladanie tohto druhu trestu, nie je správna, pretože podľa ust. § 60 ods. 6 písm. b) Tr. zák. nemožno uložiť trest prepadnutia veci, ak by jej hodnota (v danom prípade 5.200 eur) bola v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, pretože závažnosť prejednávaného prípadu je určovaná aj trestnou sadzbou, ktorá je stanovená do jedného roka, teda sa nejedná sa o typovo
závažný trestný čin, preto hodnota veci (motorového vozidla obžalovaného) je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu.
Tresty uložené obžalovanému aj podľa názoru krajského súdu v dostatočnej miere odzrkadľujú závažnosť spáchaného prečinu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Ide o tresty, ktoré sú podľa názoru krajského súdu aj spôsobilé zabrániť obžalovanému páchaniu obdobnej trestnej činnosti.
Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel aj odvolací súd k záveru, že uložený trest okresným súdom zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 a § 38 Trestného zákona a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest nie je možné považovať za mierny.
Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správnym a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.