Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-77-2021.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/77/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného E. G., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. októbra 2022 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný E. G., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom A., Q. A., prechodne bytom A., Q. XX,
j e v i n n ý,
že v presne nezistený deň v mesiaci jún roku 2020 v Rožňave po tom, ako sa poškodená D.. F. A. zaregistrovala na portáli www.aaadopyt.sk ohľadom rekonštrukcie jej bytu na B. ulici č. XX v Rožňave, v úmysle vylákať od nej peniaze ju telefonicky a elektronicky kontaktoval a dňa 29.06.2020 s ňou len formálne uzavrel zmluvu o zhotovení veci na zákazku - rekonštrukciu 3-izbového bytu a v ten istý deň prevzal od nej sumu 3 670,50 eur a sumu 1 876,20 eur, na základe príjmových pokladničných dokladov, vystavených firmou E. Q. X., IČO: XXXXXXXX, s prísľubom, že rekonštrukčné práce na byte začne dňa 06.07.2020, čo sa nestalo napriek opakovaným výzvam zo strany objednávateľky práce a ani ich nemienil dodať, pričom získané finančné prostriedky použil vo svoj prospech, čím poškodenej D.. F. A. spôsobil škodu vo výške 5 546,70 eur, t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 474/2019 Z. z.
a súd o treste takto
rozhodol:
I.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 6T/72/2020-194 zo dňa 09.12.2020, doručeného obvinenému 09.12.2020, ktorým bol obvinenému E. G. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), e) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
II.
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 49 ods. 2, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona s prihliadnutím na priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37 písm. h), m) Trestného zákona súd obžalovaného za teraz posudzovaný prečin a pre prečin, z ktorého bol uznaný za vinného uvedeným skorším trestným rozkazom odsudzuje na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenej D.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., B. XX, vo výške 5 546,70 € (päťtisícpäťstoštyridsaťšesť eur a sedemdesiat centov).
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný E. G. v úvode hlavného pojednávania prehlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku ktorý mu je kladený za vinu, a využil svoje právo odmietnuť vypovedať. Dodal, že z dôvodu nedostatku peňazí si doposiaľ nezvolil obhajcu, ktorého by chcel, avšak má záujem si ho zvoliť sám. Aj napriek výzve súdu a poučení zo dňa 09.03.2022, že mu môže byť obhajca ustanovený na túto požiadavku nereagoval a pokračoval v konaní bez obhajcu a bez toho, aby požiadal súd o ustanovenie obhajcu. Na ďalších hlavných pojednávaniach sa sporadicky vyjadroval k obsahu vykonaných dôkazov. Poukázal aj na to, že odkedy je živnostník, žiadne daňové priznanie nepodal, lebo mal nulové zisky. Viackrát sa dožadoval výsluchu poľského občana, ktorého však stotožniť presne nevedel a pre ktorého mal údajne pracovať.
Svedkyňa D.. F. A. zotrvala na obsahu svojich výpovedí z prípravného konania. Uviedla, že obžalovaný vystupoval suverénne, prezentoval sa tak, že na vykonanie prác má svojich zamestnancov, dokonca uvádzal, že má svoju stolársku dielňu, kde bude sám vyrábať kuchynskú linku. Mal mať ďalších dvoch priateľov, s ktorými si navzájom požičiavajú zamestnancov. Na základe dohody s obžalovaným si mala ísť vybrať materiál sama, avšak obžalovaný sa dožadoval zálohy, no nie na účet, ale v hotovosti. Keďže priniesol zmluvu, poškodená sa domnievala, že ide o serióznu firmu a na zálohu dostala aj príjmový pokladničný doklad. Následne však pod rôznymi zámienkami tak stretnutia, ako aj práce sústavne odkladal, až poškodená dospela k záveru, že ju zavádza a odstúpila od zmluvy. Poškodená našla na internete aj výzvy, aby sa prihlásili ľudia, ktorí boli obžalovaným podvedení a ktorí mu vyplatili peniaze bez vykonania prác, na čo sa ozvalo asi 6 ľudí. Poškodená výslovne upozornila obžalovaného nato, že nechce materiál ani tovar z Poľska, ale že chce kvalitu. O žiadnom Poliakovi sa jej nikdy nezmienil.
Obžalovaný poprel všetky tvrdenia poškodenej a zotrval na tom, že on chcel vykonať uvedené práce, ale sám bol podvedený Poliakom, ktorému vyplatil peniaze, avšak on mu nič nedodal. Svoju obhajobu chcel doložiť aj dôkazmi, avšak žiadne k dispozícii nemal a podľa jeho tvrdení časť účtovnej dokumentácie mala zostať v podnájme kde býval, avšak sa k nej nevedel dostať.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok Patrik Herčko, ktorý potvrdil, že obžalovaného pozná niekoľko rokov a vypomáhal mu na niektorých zákazkách. Na tieto zákazky obžalovaný kupoval tovar z peňazí zákazníkov. Spočiatku za vykonanú prácu ho riadne vyplácal, no neskôr mu dlhoval peniaze, a preto preňho už prestal pracovať. Počas pôsobenia u obžalovaného si nevšimol žiadneho Poliaka a pripustil len možnosť, že mohol byť spomínaný. O zákazke pre poškodenú svedok nemal žiadne vedomosti a nijako sa jej nezúčastnil. Svedok potvrdil, že v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný klamal zákazníkov, od ktorých prevzal zálohy, ale práce nevykonával. Toto tvrdenie bližšie svedok vysvetlil len tým, že v tom čase si to tak myslel a dodal, že pracoval bez pracovnej zmluvy len brigádnicky, a že je bezdomovcom.
Po zistení totožnosti osoby, u ktorej mal byť obžalovaný v podnájme, bol vypočutý ako svedok D. T.. Poukázal na to, že vlastníkom nehnuteľnosti je realitná spoločnosť a on v nej býval v podnájme. Hľadal spolubývajúceho a ozval sa mu obžalovaný. Pri prvom stretnutí vyzeral seriózne a preto sa dohodli a doniesol si tam aj svoje veci. Do domu však chodil len sporadicky keď svedok nebol doma, a mohlo to byť len asi v 4 - 5 prípadoch. Potom sa mu odmlčal a nedvíhal mu telefón. Po krátkej dobe mu z cudzieho čísla zavolala údajná mama obžalovaného, ktorá si prišla pre veci obžalovaného a odniesla ich. Svedok uviedol, že u neho žiadne veci obžalovaného nezostali. Obžalovaný nezaplatil ani za podnájom. Viac sa mu obžalovaný neozval. V dome nemal nič iné, len cestovnú tašku. Svedok poprel, že by si obžalovaný u neho mal zložiť nejaké doklady do pivnice.
K tvrdeniam svedka ohľadne vyzdvihnutia osobných vecí obžalovaného sa písomne vyjadrila aj jeho matka J.Ů.Ž. G., ktorá je dlhodobo práceneschopná a ktorá výslovne uviedla, že nedisponuje žiadnou účtovnou dokumentáciou jej syna, s ktorým je len v občasnom telefonickom kontakte.
V priebehu hlavných pojednávaní prokurátor predložil súdu oznámenie M. Č. zastúpenej B. A. (dcérou), ktorá sa dožadovala podania vysvetlenia, pretože sa aj oni stali obeťou podvodu zo strany obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa B. A., ktorá vypovedala, že dňa 24.02.2022 uzavreli dohody s obžalovaným o vykonaní rekonštrukcie. Obžalovaný prisľúbil, že práce vykoná do jedného mesiaca s tým, že mu vyplatili 2 300 eur na materiál, 5 000 eur za prácu a ďalších 1 600 eur na základe dohody uzavretej na vyhotovenie kuchynskej linky. Práce nevykonal ani do piatich mesiacov, a následne im volal spolupracovník obžalovaného X. O., aby obžalovanému neverili, a že žiadnu kuchynskú linku nevyrobí, a že nič nezabezpečil ani z Poľska. Pri uzavretí dohody sa obžalovaný zmienil o tom, že z Poľska to bude lacnejšie a prisľúbil, že bo bude takto rýchlejšie. Obžalovaný podmieňoval skutočnosť, že príde vykonávať práce tým, že mu dajú ďalšie peniaze, čo však odmietli. Im nespomínal nič v tom zmysle, že by mal dať peniaze nejakému Poliakovi, a že ten by mu nebol dodal tovar. Následne podali vo veci trestné oznámenie, ktoré realizuje miestne príslušná prokuratúra. K svojim tvrdeniam dodala súdu všetky podklady.
Ako už bolo vyššie naznačené obžalovaný nedokázal stotožniť osobu údajného Poliaka s ktorým mal spolupracovať, a ani zabezpečiť jeho prítomnosť. Aj zo správy Veľvyslanectva Slovenskej republiky, Úradu policajného pridelenca vo Varšave vyplýva, že sa takúto osobu stotožniť nepodarilo.
Súd sa podrobne oboznámil aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu, vrátene komunikácie poškodenej s obžalovaným, príjmových pokladničných dokladov, konkrétnej dohody - zmluvy o zhotovení veci na zákazku, a celým ďalším spisovým materiálom. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že obžalovaný spáchal posudzovaný čin tak, ako mu to bolo kladené v obžalobe za vinu. Pri tomto závere sa riadil nasledovnými úvahami:
Podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona sa prečinu podvodu dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí týmto činom na cudzom majetku väčšiu škodu.
K naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie a teda páchateľ musí prinajmenšom konať tak, že pri páchaní trestnej činnosti, resp. pri konaní ktoré je predmetom trestného stíhania vedel, že týmto svojim konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený.
V danom prípade považuje súd obhajobu obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že peniaze všetky odovzdal neznámemu Poliakovi, ktorý mu mal dodať materiál a tovar a tento ho oklamal, za čisto účelovú a tendenčnú. Obžalovaný podnikal tak, že údajne nikdy nemal zisk a preto ani nepodal žiadne daňové priznanie. Vzhľadom na to, že od poškodených prijímal peniaze aj za vykonanú prácu, sa takéto tvrdenie javí ako nelogické. Poškodená D.. A. opakovane výslovne prehlásila, že trvala na tom, aby materiál ani tovar neboli z Poľska, ale dožadovala sa kvalitných materiálov a výrobkov. V konaní obžalovaného, resp. v jeho podnikaní nie je prvým prípadom, že by sa bránil tým, že peniaze odovzdal neznámej osobe, ktorá uviedla jeho do omylu. Takto mu bolo aj v konaní pred Okresným súdom Trebišov sp. zn. 5T/69/2014, kde sa bránil tým, že peniaze za kotol odovzdal jednému mužovi, ktorého nekonkretizoval, ale tento mu kotol nedodal. Obžalovaný bol viackrát trestne stíhaný a aj odsúdený pre
trestné činy podvodu a teda dobre vedel, ako sa má správať, aby nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu takéhoto druhu. Ak teda chcel poctivo podnikať, mal konať tak, aby všetky riziká k tomu smerujúce boli znížené na minimum. Obžalovaný nevedel uviesť ani mená zákazníkov, ktorým mal v kritickom období vykonávať práce, a pre ktorých mu mal údajne prísť kamión s materiálom tak, ako to tvrdil poškodenej. Ako podnikateľ nemal k dispozícii absolútne žiadne doklady v rámci účtovníctva. Je zrejmé, že u svedka T. sa v podnájme zdržiaval len veľmi krátko, avšak podnikal oveľa dlhšie. Preto nie je logické, že by mal všetku účtovnú dokumentáciu počas jeho podnikania uloženú u menovaného svedka. Zo všetkých týchto dôkazov a skutočností vo svojom súhrne možno vyvodiť záver, že obžalovaný konal s podvodným úmyslom prijať peniaze od poškodenej, tieto použiť pre vlastnú potrebu a žiadne práce nevykonať. Tento záver umocňuje aj fakt, že obžalovaný mal rôzne dlžoby a teda reálne si nemohol plniť svoje záväzky. O porušení záväzkov svedčí napríklad aj uznesenie povereného príslušníka PZ Obvodného oddelenia v Rožňave, ČVR: ORP-583/RV-RV-2014 zo dňa 30.03.2015, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie proti obžalovanému z dôvodu, že predmetný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Už v tomto čase poskytnutú zálohu nepoužil tak, ako sa dohodol s poškodeným. Poverený príslušník PZ nevedel posúdiť v kontexte spôsob podnikania obžalovaného, a preto mu nezostávalo nič iné, len v tomto konkrétnom prípade trestné stíhanie zastaviť.
Ak by súd pripustil obhajobu obžalovaného, že on sám bol podvedený neznámym Poliakom, ani toto jeho konanie by ho nezbavilo trestnej zodpovednosti, pretože aj v takom prípade by disponoval s peniazmi poškodenej v rozpore s účelom, na ktoré boli určené, keďže poškodená vyslovila vôľu nepoužiť materiál, výrobky a služby z Poľskej republiky. V takomto prípade by bolo možné posudzovať konanie obžalovaného ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. V predmetnej trestnej veci však bolo nepochybne zistené, že obžalovaný konal od počiatku s podvodným úmyslom. Potvrdzujú to napríklad aj jeho tvrdenia, že mal vlastnú stolársku dielňu na výrobu nábytku, že už dostal tovar a materiál s kamiónom, čo však nikdy potvrdené nebolo.
Z týchto dôvodov súd vyslovil záver, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Týmto svojim konaním naplnil všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním opakovane porušil jej záujmy na ochrane majetku.
Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. V danom prípade je ťažko konštatovať, či je skutočne obžalovaný živnostníkom, príp. či je bez pracovného pomeru. Doposiaľ bol desaťkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/72/2020-194 zo dňa 09.12.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/72/2020-239 zo dňa 11.03.2021, ktorý mu bol pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), e) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia veci.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2,4 Trestného zákona. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale konštatoval dve priťažujúce okolnosti - obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona) a obžalobný bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Trestného zákona). Obžalovaný spáchal teraz posudzovaný trestný čin skôr, ako v inej jeho trestnej veci bol vyhlásený odsudzujúci trestný rozkaz súdom prvého stupňa (trestný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/72/2020 zo dňa 09.12.2020). Z týchto dôvodov bolo potrebné v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Trestného zákona uložiť súhrnný trest.
Pri prečine podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody od jedného roka do piatich rokov. Nakoľko však prevyšuje počet priťažujúcich okolností, v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Trestného zákona sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu (v danom prípade na 28 mesiacov). Keďže obžalovaný spáchal tento skutok po tom, ako bol v jeho predchádzajúcej trestnej veci právoplatne odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody (trestný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T/55/2020 zo dňa 19.06.2020), v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 Trestného zákona nebolo možné uložiť iný ani nepodmienečný trest
odňatia slobody. S prihliadnutím na osobu obžalovaného a jeho doterajší život, ako aj okolnosti prejednávaného prípadu, súd po zrušení výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/72/2020-194 zo dňa 09.12.2020 uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne, ktorý vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poškodená D.. F. A. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške 5 546,70 eur, a keďže súd nemal o takto uplatnenom nároku žiadne pochybnosti, uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej túto škodu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.