Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-12-2015.pdf
PDF · 106.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletého R. O., I.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov W.. F. Y., I.. XX. XX. XXXX, Z. O. N., U.. Y. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Barcíkom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. Mierová 1 a V. O., I.F.. XX. XX. XXXX, Z. G. K., K. XXX/X, zastúpeného JUDr. Alanom Zvarom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši ul. SNP 1/A, o zmenu úpravy styku otca s maloletým takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
U k l a d á s a rodičom maloletého dieťaťa a maloletému dieťaťu, aby sa podrobili odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom otec maloletého žiadal súd, aby rozhodol o zmene úpravy styku, ktorý bol upravený rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7P 64/2014 a to na tom skutkovom základe, že došlo k zmene pomerov, pričom zmena pomerov je jednak vek dieťaťa, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa uvádzajú v rozsudku a ktoré sa následkom realizácie styku nepotvrdili, čo vidí v tom, že dieťa počas styku u neho v noci sa správa maximálne pokojne, cez deň sa dieťa normálne hrá, správa, stravu znáša bez problémov a zároveň tiež pokiaľ sa týka jeho citových a sociálnych väzieb je na osobu otca, teda na jeho osobu a prítomnosť zvyknutý, berie ho ako otca a jeho autoritu rešpektuje a vo vzťahu medzi ním a synom on nevidí žiadnu anomáliu, alebo neštandardnosť s prihliadnutím na jeho vek. Podľa jeho názoru jeho vzťah so synom, ktorý bol určitým spôsobom v minulosti narušovaný a ktorý mu aj znalkyňa doporučila s postupom času rozvíjať je na najlepšej ceste a preto podľa jeho názoru, keďže maloletý je už na takej rozumovej vyspelosti je možné a bolo by potrebné realizovať styk otca s maloletým. Uviedol, že v čase vianočných sviatkov v roku 2014 bol maloletý u neho počas dvoch nocí po sebe, pričom on nezaznamenal žiadne jeho negatívne emočné zmeny v správaní, práve naopak, bolo mu ľúto, že sa musí vrátiť, vyjadril sa, že by ostal aj počas viacerých nocí u neho, ak by s tým mamina súhlasila. V návrhu ďalej uviedol, že tento argument zdôrazňuje najmä na posilnenie svojho názoru, že je potrebné styk s maloletým rozšíriť a takéto rozšírenie styku je v záujme maloletého dieťaťa. Tiež ďalej uviedol, že s matkou maloletého sa v reálnom živote nevedia bez rozhodnutia súdu dohodnúť o úprave styku a preto je na mieste využitie podania návrhu v zmysle Zákona o rodine.
Na pojednávaní sa otec maloletého pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že keďže od posledného rozhodnutia súdu o styku s maloletým došlo k uplynutiu doby viac než 10 mesiacov, pričom 10 mesiacov v živote maloletého dieťaťa znamená relatívne dlhší čas ako v živote dospelého človeka a on v podstate v tomto období jeho života nie je, nakoľko môže s ním tráviť čas len 14 hodín
za dva týždne, pričom styk tak ako bol stanovený a tak aj ako prebieha, prebieha bezproblémové, dieťa si zvyklo, nemá žiadne problémy s tým, že by plakalo, alebo, že by sa budilo v noci, nehľadá matku, on sa mu venuje počas dní, keď je dieťa u neho, hráva sa s ním chodia na prechádzku do lesa, bicyklujú sa a počas víkendov je u neho aj jeho priateľka so svojimi deťmi, s ktorými sa maloletý hráva. Uviedol, že pokiaľ matka tvrdí, že dieťa má problémy s konzumáciou určitých druhov potravín, podľa jeho názoru potraviny, ktoré nechce jedávať je len preto, že ich nepozná, z čoho on vyvodzuje, že dieťa ich doma nejedáva, napríklad dieťa nepoznalo ananás, karfiol, brokolicu, čo sú potraviny zdravé a vhodné aj pre alergikov, zároveň uviedol, že nesúhlasí s liečbou, ktorá je indikovaná pre zdravotný stav maloletého syna, nesúhlasí s postupom lekárky, s alergologickou liečbou, ktorá je mu predpísaná, tiež nesúhlasí s liekmi, ktoré dieťa užíva, ktoré podľa jeho názoru zastavujú vykašliavanie hlienov, nesúhlasí s liečbou, ktorá mu bola naordinovaná, s indikáciou zdravotného stavu v podstate súhlasí.
Matka maloletého na pojednávaní žiadala, by súd návrh zamietol, pričom poukázala na tú skutočnosť, že jedným z dôvodov je to, že dieťa nechce ísť k otcovi, pričom ona uviedla, že sa snaží dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť, dieťa sa nesnaží ani ovplyvňovať proti otcovi, pričom však najväčším dôvodom prečo dieťa nechce k otcovi odísť je najmä kvôli spôsobu akým mu on určuje čo má jesť a dieťa potom ako sa vráti od otca zvykne sa pozvracať a to najmä potraviny, ktoré nemá rád, napríklad cviklu, pričom uviedla, že dieťa nezvykne mávať kinetózu, nezvykne mu byť zle pri preprave autom, alebo dopravnými prostriedkami. Ďalším problémom, ktorý ona vníma ako pomerne význačný je to, že otec odmieta poskytovať maloletému liečbu v podobe v akej ju predpísala ošetrujúca lekárka alergologička, keďže dieťa je alergické na plesne, roztoče a trávy, na základe tohto mu bola naordinovaná liečba prostredníctvom užívania farmakologických prostriedkov, liekov, pričom otec takýto spôsob nerešpektuje. Zároveň sa stalo, že porušil aj styk ako bol upravený, dieťa nedoniesol v stanovenú hodinu, uviedla, že ako najväčší problém vníma najmä to, pokiaľ otec dieťaťu lieky nepodá, bude mať vynechané niekoľko dávok liekov. Z uvedeného dôvodu dala na zváženie, či by v dôsledku takéhoto správania otca nebolo v záujme dieťaťa styk s otcom obmedziť.
Opatrovník maloletého dieťaťa žiadal, aby súd návrh otca zamietol, pričom poukázal na tú skutočnosť, že najmä s prihliadnutím na znalecké dokazovanie, na jeho závery v súčasnej dobe nie je záujem na rozšírení styku otca s maloletým dieťaťom, pričom poukázal na súčasný stav, kedy je vzťah medzi dieťaťom a otcom narušený a je potrebný určitý čas aby sa vzťahy medzi nimi optimalizovali a to do takej miery ako to bolo v predchádzajúcom období, zároveň pokiaľ sa týka obmedzenia styku otca s dieťaťom, aj s prihliadnutím na odporúčanie znalkyne takýto postup v súčasnej dobe nie je potrebný, potrebné je práve zachovať kontakt a vzťah dieťaťa s otcom, keďže má právo na obidvoch rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, oboznámením sa so znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Eleonóry Kúdelkovej, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7P 12/2015, správami z prešetrenia pomerov u matky, vyjadreniami k návrhu, správou MUDr. Noskovej, správou Úradu práce, sociálnych vec a rodiny referátu poradensko-psychologických služieb, správou MUDr. Lakoštíkovej.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy súd rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom rozsudkom zo dňa 09. 07. 2014 č. k. 7P 64/2014-50, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29. 07. 2014, na základe ktorého mal otec maloletého oprávnenie stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v mesiaci od sobotu od 09:00 h do nedele do 17:00 h, ďalej každý rok 26. 12. od 09:00 h do 18:00 h a 01. 01. od 09:00 h do 18:00 h ako aj vo Veľkonočný pondelok toho, ktorého roku od 09:00 h do 18:00 h s tým, že otec maloleté dieťa prevezme pred bytom matky a matke ho taktiež pred jej bytom odovzdá. Uvedený styk otca s maloletým dieťaťom bol nanovo upravený a to najmä z toho dôvodu, že bola preukázaná zmena pomerov, ktorá odôvodňovala nové rozhodnutie o rozsahu styku otca s maloletým, pričom touto zmenou bolo jednak dovŕšenie troch rokov veku maloletého dieťaťa a adaptácia maloletého na prostredí v materskej škole tak ako to odporúčala znalkyňa v znaleckom posudku, ktorý vydala v konaní 2P 38/2012 dňa 07. 07. 2013. Za súčasného stavu bolo zistené, že pokiaľ sa týka maloletého dieťaťa, zo správy z prešetrenia pomerov v rodine matky, kde dieťa v súčasnej dobe s matkou a ďalším súrodencom žije, jedná sa o správu zo dňa 22. 04. 2015 na č. l. 26a, mal súd preukázané, že dieťa spolu s matkou a ďalším súrodencom (sestra maloletého M.) obývajú štvorizbový byt zariadený moderným nábytkom. Zo správy z prešetrenia pomerov ďalej vyplynulo, že syn E., ktorý pochádza tiež z predchádzajúceho vzťahu bol rozsudkom tunajšieho súdu zverený do osobnej starostlivosti otcovi a matka naň prispieva výživným vo výške XX S. mesačne. Zo správy ďalej vyplynulo, že maloleté deti majú každé zvlášť zariadenú detskú izbu, detská izba maloletého R. je zariadená novým nábytkom, kde sa
nachádza posteľ, písací stolík, skriňa, poličková vitrína kde má svoje hračky a detské knihy, otec výživné prispieva riadne a včas, avšak nad rámec súdom určeného výživného neprispieva žiadnou čiastkou, v čase zisťovania sociálnych pomerov bolo z vyjadrenia matky zistené, že otec maloletého v čase, keď sa realizuje styk s dieťaťom v jeho domácnosti mu odmieta podávať predpísané lieky na alergiu, svojvoľne mu ich vysadí, čím narúša priebeh liečby, keďže maloletý je alergik, denne musí užívať lieky na alergiu a to sirup Zenaro a inhalačný sprej Fixotide a zároveň problematickým v tom čase bolo už aj to, že otec mu vnucoval ku konzumácii jedlá, ktoré dieťa nemá rado a odmieta ich. V čase šetrenia bol prítomný aj maloletý, bol veselý, hravý, komunikatívny a na otázku opatrovníka k jeho pobytu u otca sa dieťa vyjadrilo, že k ockovi chodí, u neho aj spáva a že mu je u ocka zle, lebo sa s ním nehrá a ocko mu stále len varí jedlá, ktoré nemá rád. Zo správy MUDr. Mileny Noskovej, detskej ošetrujúcej lekárky maloletého zo dňa 06. 05. 2015 (č. l. 37) súd zistil, že maloletý je dispenzarizovaný v jej starostlivosti od 01. 09. 2011, pričom od jesene 2013 dieťa máva častejšie respiračné infekty horných aj dolných dýchacích ciest, opakovane užíva antibiotiká, v marci 2014 bol odoslaný na odborné imunoalergické vyšetrenie do Lučenca kde tohto času chodí pravidelne, užíva lieky podľa doporučenia imunoalergológa, má zistenú (kožnými testami) alergiu na roztoče, aspergillus a zmes peria. Z uvedenej správy vyplynulo, že posledný vážnejší respiračný infekt prekonal v januári 2015 kedy mal zápal pľúc, kedy bol liečený ambulantne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 15. 05. 2015 (č. l. 38) súd mal preukázané, že pokiaľ sa týka obidvoch rodičov, títo sú nespokojní s prístupom toho druhého k dieťaťu a obaja prezentujú obavy z toho, že dieťa môže mať zdravotné ťažkosti práve vplyvom prístupu toho druhého rodiča. Jeden z najzásadnejších rozdielov je napríklad ten fakt, že otec preferuje liečenie alergie u svojho syna formou zmeny stravovania, matka je za liečbu založenú na zásadách medikamentóznej liečby, každý z nich neochvejne trvá na svojom. Keďže nemajú ukončený proces partnerského rozchodu, je pre nich veľmi ťažké v rámci rodičovských kompetencii byť naozaj objektívnymi a otvorenými ku kompromisnému správaniu, resp. takému dopĺňaniu sa, ktoré pre ich syna môže byť užitočné. Napriek tomu, že obidvaja deklarujú uvedomenie si faktu, že dieťa k svojmu optimálnemu rozvoju potrebuje zázemie obidvoch rodičov, aktuálne majú problém dať svojmu synovi v tomto ohľade ozajstnú pocitovú slobodu. Otec tvrdošijne trvá na tom, že len chce byť viac so svojim synom, matka trvá na tom, že čím je odlúčenie syna od nej častejšie a dlhšie, tým ho to viacej rozrušuje. Čo sa týka maloletého, zo správy vyplynulo, že maloleté dieťa je aktuálne spontánne, priame, úprimné a má rado obidvoch rodičov. S každým z nich má príjemné, aj menej príjemné zážitky a ich rozpory vníma, je z nich zmätený a snaží sa v rámci svojich schopností vychádzať v ústrety obidvom. Z predmetnej správy psychologičky úradu práce vyplynulo, že pokiaľ by rodičia boli schopní dospieť k dohode s jasnými pravidlami a dodržiavať ju, z psychologického hľadiska by sa dokázal prispôsobiť, zvyknúť si. V jeho živote však akékoľvek zmeny je potrebné robiť veľmi postupne, dať dieťaťu priestor a čas, aby sa v novej situácii zorientovalo a prispôsobilo vlastným tempom a jeho základnou potrebou je cítiť akceptovanie zo strany každého rodiča voči sebe, ale aj voči tomu druhému rodičovi či už na úrovni vedomej a riadenej komunikácie, ako aj tzv. podprahovej úrovni. Zo správy vyplynulo, že úrad práce upozornil na potreby učiť sa nesúperiť medzi sebou, ale spolupracovať v záujme dieťaťa, avšak rodičia tomuto smerovaniu aktuálne prístupní neboli. Vzhľadom aj na zistené navrhol psychológ úradu práce ohľadne novej úpravy styku vykonať znalecké dokazovanie. Zo správy MUDr. Miriam Lakoštíkovej, alergologičky súd zistil, že dieťa je sledované na pediatrickej imunoalergologickej ambulancii s pozitívnou diagnózou na alergologické ochorenie, pričom dieťa bolo nastavené na inhalačnú liečbu, ktorú podľa ordinácie lekára je nutné užívať pravidelne, keďže astma bronchiale sa pri náhlom vysadení liečby môže zhoršiť najmä pri zmene prostredia. Dieťa je aj preto sledované v dlhodobej kontinuálnej liečbe v rozmedzí 3 až 6 mesiacov kde sa monitoruje závažnosť tohto onemocnenia. Znalkyňa Mgr. Eleonóra Kúdelková, pri spracovávaní znaleckého posudku zistila, že pokiaľ sa týka kontaktu a správania sa dieťaťa v spoločnosti matky, dieťa je v jej prítomnosti spontánne, evidentne je citovo na ňu naviazané, čo pramení aj z toho, že dieťa v podstate od jeho narodenia je v jej starostlivosti a ona mu zabezpečuje všetky životné potreby, o matku sa opiera, nachádza u nej pocit istoty a bezpečia, dieťa je na svoj vek vyspelé, je vyrovnané, hravé, vyvíja sa harmonicky bez porúch, pri kontakte s otcom dieťa bez odmietania otca trošku strohé, komunikácia s trochou napätia, ktorá však postupne odpadla, dieťa sa v prítomnosti otca rozhovorilo, porozprávalo kde chodievajú, nemalo vážnejšie námietky okrem jedla, miluje maminkine palacinky a v škôlke zje čo im kuchárky navaria. Otec vyjadril námietky a výhrady voči tomu o čom sa dieťa rozpráva s matkou. Kresbami dieťa vyjadrilo svoje túžby a želania, nakreslilo domček, v ktorom by rád býval, do domčeka nakreslil seba, mamičku, sestričku a bračeka, v ďalšom svojom obrázku nakreslil mamičku, súrodencov a seba spojených jedným veľkým srdiečkom. Znalkyňa v znaleckom posudku na strane 7 uviedla, že týmto vyjadruje svoj vzťah k najbližším, pričom voči kontaktu s otcom nevyjadruje svoje výhrady, aj keď je pri tejto téme menej zdielny. Dieťa otca neodmieta, ani neprežíva strach v jeho
prítomnosti aj keď ich vzťahu chýba spontánnosť, vrelosť a väčšia empatia zo strany otca voči prežívaniu dieťaťa. Znalkyňa ďalej v znaleckom posudku uviedla, že v porovnaní s vyšetrením dieťaťa 21. júna 2013 a terajším vyšetrením je možné konštatovať, že dieťa sa s otcom zblížilo a to natoľko, že sa dokáže odpútať od matky aj počas noci, čo je istým pokrokom pri budovaní ich vzájomného vzťahu i vzájomnej dôvery. Problémom ostáva to, že otec sa snaží presadzovať pri stravovaní dieťaťa, ktoré je zvyknuté na prirodzenú a ničím neobmedzenú stravu od matky, či v materskej škole. Tu sa vytvára medzi otcom istá bariéra, ktorú zatiaľ dieťa nedokázalo odbúrať, zvyknúť si. V tejto oblasti podľa znalkyne môže otec iným prístupom v ich vzťahu veľa zmeniť. Zo záveru znaleckého posudku znalkyne tak ako odpovedala na jednotlivé otázky súdu mal súd preukázané, že z psychologickým znaleckým vyšetrením, ani zo strany dieťaťa ani zo strany matky neboli zistené žiadne negatívne hodnotenia otca aj keď je len samozrejmé, že priestor na sugestívne (v zmysle pozitívnom) pôsobenie matky k dieťaťu v jeho vzťahu k otcovi by mohla viac využívať tým, že dieťaťu vysvetlí, že konanie otca voči nemu je pozitívne motivované. Zároveň znalkyňa na otázku súdu uviedla, že pokiaľ sa týka prípravy matky dieťaťa dieťaťa na styk s otcom, táto dieťa pripravuje, no chýba jej nadhľad na tým, ako sa otec správa a ako koná vo vzťahu k dieťaťu (otec to robí rozhodne s tým najlepším úmyslom aj keď z hľadiska zdravého vývinu dieťaťa nie je na ňom aby to takto sám experimentoval), pričom matka nedokáže pre tento jeho postoj ho v prítomnosti dieťaťa pozitívne hodnotiť. Ďalšou otázkou, ktorú znalkyňa skúmala bola otázka, či dieťa na svoj vek, svoju vyspelosť je pripravené stráviť u otca dlhší čas počas letných, zimných prázdnin a akú intenzitu by znalec navrhol, znalkyňa uviedla, že s ohľadom na vek dieťaťa a jeho nespokojnosť s tým, že otec vyžaduje jeho poslušnosť pri stravovaní, aj keď mu jedlo nechutí, čím medzi nimi otec sám vytvára isté napätie a vzhľadom na to by nebolo vhodné rozšíriť ich kontakt na dlhšie obdobie. Dieťa zvládne dva víkendové dni, no dlhšie obdobie znalkyňa neodporúča a to z dôvodu, že ak náhodou dieťa ochorie, potrebuje zažívať pocit bezpečia pri matke. Na ďalšiu otázku súdu, či teda dieťa nie je negatívne ovplyvňované matkou, či táto nezasahuje do názorov dieťaťa na osobu otca, znalkyňa uviedla, že dieťa nie je negatívne ovplyvňované matkou, ktorá má veľmi vrelý a intenzívny vzťah k svojmu dieťaťu, je k nemu dosť empatická. Znalkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ sa týka vzťahov medzi otcom a maloletým dieťaťom, tieto vzťahy počas dvoch rokov sa u dieťaťa optimálne vyvíjali tým, že navštevovalo otca sa ich vzájomné vzťahy ustálili, dieťa akceptuje kontakt s otcom no prekáža mu stravovanie u otca, kedy otec vyvíja na neho neprimeraný tlak vo vzťahu k jedlu, ktoré mu nechutí, presadzuje svoje názory a nevníma dostatočne potreby dieťaťa, čím ho neurotizuje. K obmedzeniu styku otca s maloletým dieťaťom znalkyňa uviedla, že otec sa vyjadril, že zmení postoj voči liečbe dieťaťa i stravovacím návykom a preto obmedzenie styku s dieťaťom tohto času nepovažuje za potrebné. Dieťa potrebuje tak kontakt s otcom ako aj s matkou, zatiaľ však, ak otec svoje správanie nezmení, bude najlepšie ho zachovať v takej podobe ako je doposiaľ. Otec však musí prehodnotiť svoje neodborné postoje voči stravovaniu i liečbe dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Pokiaľ sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu táto sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu (§ 54 ods. 1 O. s. p.), po takejto úprave je však nesporné, že môžu nastať zmeny či už v pomeroch rodičov maloletých detí, ale aj v pomeroch samotných maloletých detí, ktoré by odôvodňovali zmenu pôvodného rozhodnutia súdu (dohody rodičov) o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom iba zmena závažnejšieho charakteru by mohla byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach, pričom z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave styku nedošlo. Súd v tejto súvislosti poukazuje na jednak znalecký posudok znalkyne Mgr. Eleonóry Kúdelkovej, ktorá vo svojich záveroch jednoznačne potvrdila, že styk otca s maloletým dieťaťom bude najlepšie zachovať ho v takej podobe ako doposiaľ, keďže je nesporné, že je v záujme dieťaťa stýkať sa s otcom a dieťa potrebuje tak kontakt s otcom ako aj s matkou. V tejto súvislosti, pokiaľ matka maloletého sa domáhala zváženia okolností na strane maloletého dieťaťa a to v tom smere, aby súd obmedzil styk otca s maloletým dieťaťom, súd poukazuje na predmetné zhodnotenie znalkyne v znaleckom posudku a to jej odpovedi č. 6 na otázku č. 6, podľa ktorej otec sa
vyjadril, že zmení postoje voči liečbe dieťaťa, i stravovacím návykom, preto obmedzenie styku otca s dieťaťom tohto času nepovažuje za potrebné. Dieťa potrebuje tak kontakt s otcom ako aj s matkou, zatiaľ však, ak svoje správanie otec nezmení, bude najlepšie ho zachovať v takej podobe ako doposiaľ, otec však musí prehodnotiť svoje neodborné postoje voči stravovaniu i liečbe dieťaťa. V tejto súvislosti tiež súd poukazuje na závery znalkyne, kedy táto v záveroch znaleckého posudku uviedla, že otec maloletého dieťaťa si svoje nie najsprávnejšie prístupy k výchove dieťaťa neuvedomuje a práve toto je prameňom vzájomných konfliktov medzi rodičmi maloletého dieťaťa a preto je nevyhnutné, aby sa tohto času otec prispôsobil odborným doporučeniam (prípadne sa poradil sám s pediatrom) tak v stravovacích otázkach, ako aj v liečebných postupoch vo vzťahu k maloletému, inak sa celkové napätie v rodine bude prehlbovať a je len samozrejmé, že dieťa to cíti aj keď to ešte nevie pomenovať. Zároveň je tiež nesporné to, že vzťah otca k maloletému dieťaťu je úprimný, avšak pokiaľ má otec tendenciu odmietať a podávať dieťaťu lieky, mariť liečbu dieťaťa pokiaľ je choré, pokiaľ sa neporadí s ošetrujúcim lekárom dieťaťa a neprijme ich odborné názory môže dieťaťu ublížiť aj napriek veľkej snahe mu pomáhať. Keďže súd od posledného rozhodovania súdu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nezistil takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia, návrh otca na novú úpravu styku zamietol. Zároveň v tejto súvislosti rozhodovania o návrhu otca súd poukazuje aj na repliku matku, ktorá v podstate naznačila či nie je daná možnosť na obmedzenie styku otca s maloletým dieťaťom, súd dospel k záveru, že možnosť obmedzenia, alebo zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine (ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže) je viazané najmä na zistenie, že toto opatrenie je potrebné v záujme zdravia dieťaťa. Súd však z pomerov, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní v súčasnom období takéto okolnosti nezistil. Opätovne tu odkazuje súd na vyjadrenie znalkyne Mgr. Eleonóry Kúdelkovej, kedy táto na súdom položenú otázku, aby sa vyjadrila či v danom prípade neprichádza do úvahy obmedzenie styku otca s dieťaťom a ak áno, akú intenzitu navrhuje uviedla, že v súčasnej dobe takéto okolnosti zistené neboli a je potrebné zachovať kontakt otca a dieťaťa v podobe ako tomu bolo doposiaľ.
Súd zároveň v súlade s ustanovením § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine uložil rodičom dieťaťa a maloletému dieťaťu, aby sa títo podrobili odbornému poradenstvu na referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši a to na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že tak ako to vyplynulo zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši referátu poradensko- psychologických služieb zo dňa 15. 05. 2015 (č. l. 39), dieťa má rado obidvoch rodičov, s každým z nich má príjemné aj menej príjemné zážitky, avšak ich rozpory vníma, je z nich zmätený a snaží sa v rámci svojich schopností vychádzať v ústrety obidvom. Úrad práce ďalej uviedol, že pokiaľ by rodičia boli schopní dospieť k dohode s jasnými pravidlami a dodržiavať ju, z psychologického hľadiska by sa dokázalo dieťa prispôsobiť a zvyknúť si. Akékoľvek zmeny v živote dieťaťa je preto potrebné robiť veľmi postupne a dať dieťaťu priestor. Jeho základnou potrebou je cítiť akceptovanie zo strany každého rodiča voči sebe, ale aj voči tomu druhému rodičovi tak na úrovni vedomej a riadenej komunikácie, ako aj na tzv. podprahovej úrovni. Rodičia by v súvislosti s uvedeným mali sa učiť nesúperiť medzi sebou, ale spolupracovať v záujme maloletého dieťaťa, pričom však k takémuto smerovaniu aktuálne prístupní neboli. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že podstatným v danom prípade je najmä to, aby nastala zmena rodičovskej komunikácie, ktorej však spontánne nie sú rodičia maloletého dieťaťa schopní ani ochotní, pričom obnovenie vzájomnej dôvery či už medzi rodičmi maloletého dieťaťa, ale aj medzi dieťaťom a rodičmi, obnovenie vzájomnej komunikácie, ukončenie vzájomných animozít a vytvorenie priestoru pre primeranú konštruktívnu komunikáciu by nesporne viedlo k odstráneniu rozporov, ktoré v súčasnej dobe v ich vzťahoch pretrvávajú a to aj vo vzťahu k maloletému dieťaťu a naopak a vo vzťahu maloletého dieťaťa ku svojmu otcovi. Preto potom súd uložil rodičom dieťaťa a dieťaťu, aby sa títo podrobili odbornému poradenstvu na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v referáte poradensko-psychologických služieb u psychológa tohto úradu s cieľom ukončenia vzájomných nedorozumení, vytvorenia priateľského prostredia a prostredia porozumenia, ktoré by pozitívne vnímalo maloleté dieťa. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že vzťah obidvoch rodičov k maloletému dieťaťu je úprimný, úprimne ho ľúbia, pričom každý z rodičov sa snaží realizovať svoje rodičovské práva voči maloletému dieťaťu, avšak stále problémy medzi rodičmi naďalej pretrvávajú a tieto sú prenášané aj na maloleté dieťa a preto je v záujme maloletého za účelom stabilizácie vzťahov všetkých, aby sa podrobili rodinnej terapii za účasti odborného pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-psychologických služieb. Súd zároveň poukazuje na to, že jedným zo základných predpokladov pre realizáciu styku dieťaťa s druhým rodičom
je nepochybne aj vzájomná komunikácia a informovanosť obidvoch rodičov, ktorá sa pochopiteľne premieta aj do plnenia povinností riadnej prípravy dieťaťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia.