Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_4C-180-2013.pdf
PDF · 182.37 KB
No categories available
4C/180/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti odporcovi G., o zaplatenie zmenky, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 22.04.2009 do 07.04.2010, čo predstavuje sumu 118,99 Eur, sumy 5,67 Eur, 55,12 Eur, 0,20 Eur z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 18.03.2013 podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručeným Okresnému súdu Malacky 28.03.2013 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia pohľadávky zo zmenky, a to zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 22.04.2009 do 07.04.2010, čo predstavuje sumu 118,99 Eur, sumy 5,67 Eur, 55,12 Eur, 0,20 Eur, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 13.04.2010 do 05.05.2010, čo predstavuje 0,31 Eur, 3,63 Eur, 0,01 Eur, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 0,45 Eur, ako aj náhrady trov konania. Odporca na zmenku zaplatil ku dňu podania návrhu 243,53 Eur, z čoho na zmenkovú sumu zaplatil 135,60 Eur a na úrok zaplatil sumu 107,93 Eur a na istinu.
Podaný návrh v časti údajov o pohľadávke odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 10.12.2008 na zmenkovú sumu 135,60 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22.04.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 135,60 Eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.04.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 243,60 Eur, keď na zmenkovú istinu uhradil 135,60 Eur a úroky 107,93 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky vystavenej odporcom dňa 10.12.2008 na sumu 135,60 Eur, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. K preukázaniu existencie a výšky uplatneného nároku predložil súdu originál zmenky.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.
Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 ( ďalej len „Nariadenie č. 861/2007/ES“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii").
Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné.
Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/ES doručoval v súlade s čl. 13 ods.1 a 2 nariadenia č. 861/2007/ES a čl. 14 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 805/2004/ES odporcovi kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a podporného dokumentu (zmenky) spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou I. Odporca zásielku prevzal 09.04.2014 v nariadením stanovenej lehote 30 dní po ich doručení neodpovedal na návrh na uplatnenie pohľadávky vyplnením časti II vzorového tlačiva C na odpoveď a jeho zaslaním späť súdu, ani žiadnym iným spôsobom sa k návrhu nevyjadril.
Podľa § 115 ods. 1 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Procesným podaním doručeným súdu 18.12.2015 zobral navrhovateľ návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 22.04.2009 do 07.04.2010, čo predstavuje sumu 118,99 Eur, sumy 5,67 Eur, 55,12 Eur, 0,20 Eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v časti uvedenej v prvom výroku rozhodnutia späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie, súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 22.04.2009 do 07.04.2010, čo predstavuje sumu 118,99 Eur, sumy 5,67 Eur, 55,12 Eur, 0,20 Eur zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez skúmania postoja odporcu k späťvzatiu návrhu, keďže prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. bez právneho významu.
Vo zvyšku uplatneného nároku v prejednávanej veci (návrhom uplatneným ako nárok na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 22.04.2009 do 07.04.2010, čo predstavuje sumu 118,99 Eur, sumy 5,67 Eur, 55,12 Eur, 0,20 Eur, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 13.04.2010 do 05.05.2010, čo predstavuje 0,31 Eur, 3,63 Eur, 0,01 Eur, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 0,45 Eur), súd podľa § 115 ods. 1 O.s.p. a čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, nakoľko v zmysle čl. 5 ods. 1 nariadenia je konanie v zásade písomné, žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a súd vzhľadom na okolnosti prípadu to nepovažoval za potrebné. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 16.12.2015.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle článku 9 nariadenia a § 122 ods. 1 O.s.p. obsahom spisu, a to návrhom na uplatnenie pohľadávky a zmenkou vystavenou dňa10.12.2008, zároveň pripojil spis Okresného súdu Malacky 23Er/4601/2010, nakoľko lustráciou zistil, že na tunajšom súde prebiehalo konanie medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky ako oprávneným a odporcom ako povinným vo veci vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 172,63 Eur s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), najmä zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami, keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre posúdenie podmienok konania a rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku.
Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení zák.č. 438/2015 Z.z., ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.
Podľa § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení zák.č. 438/2015 Z.z., ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení zák.č. 438/2015 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.
Súd zistil, že navrhovateľ žalobou uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti odporcovi, ktorý je fyzickou osobou a vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd netrval na osobitnom doručení Zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru navrhovateľom, nakoľko do účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. 23.12.2015 boli tieto súdu predložené ako súčasť spisu Okresného súdu Malacky 23Er/4601/2010, ktorý si pripojil.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Z predloženého prvopisu zmenky súd zistil, že bola vystavená odporcom dňa 10.12.2008 v Malackách ako vlastná zmenka, ktorou sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 4.058,09 Sk (135,60 Eur) a zmenkový úrok 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia od 2. apríla 2009, zmenka je
opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, s miestom splatnosti určeným sídlom pôvodného veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, identifikačné údaje odporcu ako vystaviteľa a jeho podpis. Na zmenke je uvedený aj údaj : číslo zmluvy 1110233, čo korešponduje s číslom Zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2008, uzatvorenej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a odporcom ako dlžníkom. ( č.l. 4 exekučného spisu) Na rube listiny je zapísaný nedatovaný indosament textom : „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, opatrený pečiatkou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a podpisom Jaroslava Fuchsa, konateľa.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/4601/2010 súd zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO : 35 807 598 ako oprávnený si uplatňovala v exekučnom konaní proti odporcovi ako povinnému vymoženie pohľadávky v sume 172,63 Eur istiny s príslušenstvom na základe Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 05279/10 zo dňa 29.06.2010, ktorým tento súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, z titulu vlastnej zmenky vystavenej dňa 10.12.2008 odporcom, pričom vo výroku rozhodnutia zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 199,95 Eur, so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 80,96 Eur od 09.04.2010 do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 80,96 Eur od 13.04.2010 do zaplatenia. ( č.l. 5 spisu sp. zn. 23Er/4601/2010). Uplatnená zmenková suma podľa zistenia rozhodcovského súdu a odôvodnenia jeho rozsudku pozostávala z istiny 53,44 Eur, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 11,94 Eur, nešpecifikovaného príslušenstva 15,58 Eur (čo v súčte predstavuje sumu 80,96 Eur), zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 80,96 Eur od 09.04.2010 do zaplatenia a zákonného úroku 6 % ročne zo sumy 80,96 Eur od 13.04.2010 do zaplatenia ( z obsahu exekučného spisu, odôvodnenia rozhodcovského rozsudku a ani spisu v súdenej veci súd nezistil existenciu pohľadávky navrhovateľa v sume zmenkovej istiny 199,95 Eur, ktorá by mala vyplývať z predloženej zmenky ako je uvedené vo výroku rozhodcovského rozsudku). ( č.l. 6 spisu sp. zn. 23Er/4601/2010)
Zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvu o úvere č. 1110233 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 10.12.2008. Predmetom zmluvy bol úver v sume 5.000 Sk (165,97 Eur) a záväzok odporcu ako dlžníka zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 4840 Sk (160,66 Eur), t.j. celkovo 9840 Sk (326,63 Eur) v 12 mesačných splátkach po 820 Sk (27,22 Eur) počnúc dňom 17.01.2009. Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2008 ( č.l.4 spisu sp. zn. 23Er/4601/2010) súd zistil, že predchádzajúci majiteľ zmenky ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere podľa § 457 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi úver v sume 5.000 Sk (165,97 Eur), dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok 4.840 Sk (160,66 Eur). Celkovo teda mal dlžník zaplatiť veriteľovi sumu 9.840 Sk (326,63 Eur), ktoré sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 820 Sk (27,22 Eur) počnúc 17.01.2009. Dlžník prevzatie úveru potvrdil v deň podpisu zmluvy.
Podľa článku 4 zmluvných podmienok v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní, je povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300 Sk (9,96 Eur) za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 600 Sk (19,92 Eur). Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 60 Sk (1,99 Eur), ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomne výzvy na úhradu.
Podľa článku 5 zmluvných podmienok dlžník uzatvára s veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu.
Podľa článku 6 zmluvných podmienok zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatným celý dlh naraz, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za
každý deň omeškania odo dňa keď sa stal splatný celý dlh až do jeho uhradenia. V takom prípade vzniká veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladne zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom.
Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 9.400 Sk (312,02 Eur), ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov, smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle v tejto zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Podľa článku 8 zmluvných podmienok dlžník je oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred termínom splatnosti, avšak aj v takomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v celej výške.
Podľa článku 13 zmluvných podmienok dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške ako svoj dlh voči veriteľovi, tak ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Podľa článku 17 zmluvných podmienok: Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Podľa článku 20 zmluvných podmienok zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všeobecné právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/4601/2010-18 zo dňa 20.11.2012 súd exekúciu zastavil, keď predchádzajúcim uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v Zmluve o úvere. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 01.12.2010. Keďže podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Platí to však len v prípade, ak boli pre vydanie rozhodcovského rozsudku splnené zákonné podmienky. Súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 05279/09 zo dňa 29.06.2010 vychádzal z vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu a dospel k záveru, že podmienky, za ktorých môže v tejto veci konať a rozhodnúť, sú splnené. Ak je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 05279/09 zo dňa 29.06.2010 nulitný právny akt, ako bolo v čase rozhodovania súdu právoplatne rozhodnuté, nevytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci, preto považoval podmienky na vydanie rozsudku o pohľadávke s ohľadom na prípadnú existenciu prekážky rozsúdenej veci za splnené.
Súd ďalej skúmal právomoc a príslušnosť konať a rozhodovať vo veci a rozhodné právo pre konanie a rozhodnutie vo veci.
Účastníkom konania na strane navrhovateľa je právnická osoba so sídlom na území Českej republiky, odporca je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom konania je občiansky cezhraničný spor o zaplatenie sumy zmenky s príslušenstvom ako je uvedené vyššie v odôvodnení, teda hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000 € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Na uvedený spor sa preto vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a keďže ide o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Malacky je daná článkom 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral v čl. 4.1 návrhu podľa bydliska odporcu.
Predložená zmenka bola vystavená fyzickou osobou štátnym občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky podľa slovenského práva, miestom vystavenia ako aj platobným miestom na území Slovenskej republiky, spôsobilosť odporcu a indosanta zmenečne sa zaväzovať, lehoty na výkon postihových práv sa spravujú podľa slovenského práva. Forma úkonu, ktorý je potrebný na uplatnenie zmenečného práva na zaplatenie zmenkovej sumy sa spravuje právom Slovenskej republiky, pretože zmenku bolo potrebné predložiť na platenie v platobnom mieste, t.j. na území Slovenskej republiky. Rozhodným právom je preto právo Slovenskej republiky, nakoľko prípadná voľba iného právneho poriadku nebola súdu tvrdená, ani preukázaná, k čomu dospel nasledovne : právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) z rozsahu jeho pôsobnosti v článku 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, ku ktorému Slovenská republika pristúpila, v článku 1 ods. 2 písm. c) ustanovuje, že ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na záväzky vyplývajúce zo zmeniek, súd na základe čl. I štvrtej časti, t.j. kolíznych noriem obsiahnutých v zákone č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, určil za rozhodné právo, ktoré sa aplikuje v tejto veci, právo Slovenskej republiky.
Podľa čl. III § 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými úkonmi sa zaväzovať.
Podľa čl. I § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení zák.č. 438/2015 Z.z., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení zák. č. 438/2015 Z.z., v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa čl. III. § 3a zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení zák. č. 438/2015 Z.z. neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.
Podľa čl. VIII. zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov, tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. VII. ktorý nadobúda účinnosť 18.apríla 2016. Čl. I: stráca účinnosť 01.07.2016. Zák. č. 438/2015 Z.z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov 23.12.2015.
Podľa čl. I § 92 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené.
Podľa čl. I § 93 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta. Účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.
Podľa čl. I § 94 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový lehoty na výkon postihových práv sa spravujú pre všetky osoby zmenečne zaviazané právom miesta, kde bola zmenka vystavená.
Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
Podľa čl. I § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I § 9 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.
Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 12 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa čl. I § 15 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.
Podľa čl. I § 16 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom.
Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl. I § 20 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament po zročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.
Podľa čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa čl. I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
Podľa čl. I § 44 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).
Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke; doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku podpísali.
Podľa čl. I § 47 ods. 1 až 4 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila. Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.
Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa čl. I § 73 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový do zákonných lehôt alebo lehôt vo zmenke určených nepočíta sa deň, od ktorého sa lehoty začínajú.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Odpoveď odporcu k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola súdu doručená v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu odporcovi. Ustanovenie § 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu, ktorej dôsledkom je, že v prípade procesnej pasivity odporcu musí súd rozhodnúť o pohľadávke len na základe dôkazov predložených navrhovateľom. Vzhľadom na to, že odporca nedoručil súdu odpoveď k návrhu na uplatnenie pohľadávky, nevzniesol relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. a ani v zmysle § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok, keď pri rozhodnutí vychádzal dôkazov predložených navrhovateľom a tiež z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by odporca mohol uplatniť, nakoľko zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V merite veci potom súd po vykonaní dokazovania a jeho vyhodnotení jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Predmetom konania po zastavení v časti uplatneného zmenkového úroku ostal uplatnený nárok: 1/ na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 22.04.2009 do 07.04.2010, čo by malo podľa návrhu predstavovať sumu 118,99 Eur, sumy 5,67 Eur, 55,12 Eur, 0,20 Eur, 2/ úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 13.04.2010 do 05.05.2010, čo by malo podľa návrhu predstavovať 0,31 Eur, 3,63 Eur, 0,01 Eur, 3/ zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 0,45 Eur.
Odporca na zmenku zaplatil ku dňu podania návrhu 243,53 Eur, z čoho podľa tvrdenia navrhovateľa na zmenkovú sumu zaplatil 135,60 Eur a na úrok zaplatil sumu 107,93 Eur a na istinu.
Navrhovateľ súdu predložil prvopis zmenky a svoje právo preukázal indosamentom, čím preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky (čl. I. § 16 ods. 1 veta prvá v spojení s čl. I. § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.), a teda by mal už len z tohto dôvodu právo postihom žiadať zmenkovú sumu, dohodnuté zmenkové úroky, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
Zmenka je abstraktný a dokonalý cenný papier, práva a záväzky z nej sú definované výlučne samotnou zmenkovou listinou, len z nej vyplývajú a len na ňu sa viažu, aj keď jej existencia a jej účinky sú vo všeobecnosti nezávislé od kauzálneho vzťahu, z ktorého vznikla, často vzniká ako zabezpečovací prostriedok kauzálneho záväzkového vzťahu. Právo, ktoré je inkorporované v zmenke, je právom obligačným. Dôvod vzniku zmenkovej obligácie (kauza) nie je základnou náležitosťou zmenky, nakoľko zákon nepovažuje materiálny dôvod jej vzniku za jej podstatnú obsahovú náležitosť. Formálne platná zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je na samotnom zmenečnom dlžníkovi, aby námietky voči zmenkovému nároku vzniesol a aby svoje nároky pred súdom aj preukázal. Majiteľ zmenky totiž nemusí pri jej vymáhaní dokazovať nič iné, ako to, že je majiteľom platnej zmenky. Ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku vyplývajúceho zo zmenky, nesie v tomto smere dôkazné bremeno. Súd preto môže - ak dospeje k záveru, že zmenka je platná a veriteľ je jej majiteľom - skúmať existenciu záväzkov z nej plynúcich len na námietku povinného, nie však z úradnej moci, s výnimkou zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na čl. I § 17 ods. 1 veta druhá, ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. Uvedené tiež neplatí pre absolútnu neplatnosť zmenkového právneho úkonu, na ktorú súd taktiež prihliada ex offo.
V prejednávanej si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny. Zmenka obsahuje všetky formálne požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb., keď navrhovateľ predložil vlastnú zmenku, obsahujúcu všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1951 Sb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná : označenie zmenka pojaté do vlastného textu listiny vyjadrené v jazyku, v ktorom je zmenka spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; je v nej uvedený údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a miesto vystavenia a podpis vystaviteľa. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa.
Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona č. 191/1951 Sb., nie je viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na rub zmenky a je indosantom - spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., v mene ktorej koná konateľ samostatne podpísaný v súlade so spôsobom, akým je zapísaný spôsob konania za spoločnosť v obchodnom registri. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním len
časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Súd preto dospel k záveru, že zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 zákona č. 191/1951 Sb., s takýmto prejavom vôle spája, keď došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára.
Z obsahu listín tvoriacich obsah pripojeného spisu Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/865/2011, najmä zmluvy o úvere č. 1110233 a všeobecných zmluvných podmienok, súd zistil, že predložená zmenka bola pôvodne vystavená ako blankozmenka, t.j. zmenka, ktorá bola pri vystavení neúplná.
Z predloženej zmenky v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise tunajšieho súdu sp. zn. 23Er/4601/2010 súd zistil, že navrhovateľ v konaní vymáha nárok zo zmenky, ktorá vznikla, t.j. bola vystavená odporcom, v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to Zmluvou o úvere č. 1110233 zo dňa 10.12.2008 uzatvorenej medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky ako veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a odporcom ako dlžníkom. ( č.l. 4 spisu sp. zn. 23Er/4601/2010). Súd preto z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky založené na vlastných vzťahoch odporcu ako vystaviteľa zmenky k predošlému majiteľovi zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598.
Súd preto s poukazom na čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení zák. č. 438/2015 Z.z., skúmal kauzálny vzťah vystaviteľa k predošlému majiteľovi zmenky a s tým súvisiacu platnosť dohody o vyplnení zmenky, resp. či údaje zo zmenky boli doplnené v súlade s dohodou o vyplnení zmenky a existenciu okolností čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. v prípade záveru o platnosti dohody o vyplnení zmenky.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predchádzajúci majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere č. 1110233 zo dňa 10.12.2008, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 5.000 Sk (165,97 Eur), dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok 4.840 Sk (160,66 Eur). Celkovo teda mal dlžník zaplatiť veriteľovi sumu 9.840 Sk (326,63 Eur), ktoré sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 820 Sk (27,22 Eur) počnúc 17.01.2009. Navrhovateľ nepreukázal splatnosť poslednej splátky ani okamih omeškania odporcu s plnením záväzkov zo zmluvy o úvere.
Je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, odporcovi súd priznal postavenie spotrebiteľa, aj keď formálne je v zmluve na predtlači uvedené, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, súdu je známe z jeho rozhodovacej činnosti, že poskytnuté úvery spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. predkladá fyzickým osobám na podpis úverové zmluvy, kde je vopred zaškrtnuté, že tieto osoby si berú úver na výkon povolania, podnikania, alebo zamestnania, v skutočnosti je však účel poskytnutia úveru úplne iný a nijako nesúvisí so zamestnaním dlžníka. Preto sa v takýchto prípadoch prenáša bremeno tvrdenia o tom, že dlžník bral úver na takéto účely na veriteľa, resp. inú osobu, ktorá uplatňuje takýto nárok. V tomto prípade navrhovateľ nepreukázal takýto účel úveru, súd má z tohto dôvodu za to, že odporca je spotrebiteľ. Predchádzajúci majiteľ zmenky má s poukazom na § 3 ods. 1 postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu s odporcom vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, resp. obchodnej činnosti.
Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g), ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, (§ 4 ods. 2 písm. k), výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, (§ 4 ods. 2 písm. m), oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti (§ 4 ods. 2 písm. n).
V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané, kedy nastane konečná splatnosť úveru, dojednanie splátok úveru v počte 12 splátok splatných mesačne nie je naplnením zákonnej požiadavky na uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dojednaná je len výška splátky bez bližšej špecifikácie aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku a ďalšie poplatky. Zmluva neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, obsahuje len údaj o nešpecifikovanom „poplatku“, pričom spotrebiteľovi nemôže byť zrozumiteľné, či ide o administratívny poplatok, alebo odplatu za poskytnutie úveru. Poplatok za spracovanie zmluvy predstavuje v uvedenom prípade celkovo sumu vo výške 4.840 Sk (160,66 Eur), čo činí 96,8 % z požičanej sumy. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012). Zmluva neobsahuje žiadny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ani vyčíslenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy, ani údaj o výpočte nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva v rozpore s § 4 ods. 2 písm. n) zákona neupravuje oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, naopak zmluva v čl. 8 zmluvných podmienok uvádza, že pri splatení úveru pred lehotou splatnosti je dlžník povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v celej výške. Toto dojednanie je potom v rozpore s § 6 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má právo na zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom tak, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí sa úver s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dokazovanie ohľadom splnenia ďalších náležitosti v zmluve nebolo potrebné, keď nedostatok čo len jednej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 4 ods. 2 má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.
Keďže veriteľ odporcovi poskytol úver vo výške 5.000 Sk (165,97 Eur), napriek nesplneniu náležitostí podľa § 4 ods. 2 zákona, bol oprávnený požadovať od odporcu vrátiť len túto sumu bez navýšenia o poplatky. Odporca zaplatil do podania návrhu sumu 243,53 Eur, čo je o 77,56 Eur viac, ako bola jeho zmluvná povinnosť. Ako bolo preukázané vykonaným dokazovaním, zmluva o spotrebiteľskom úvere, záväzky z ktorej boli zabezpečené spotrebiteľskou zabezpečovacou zmenkou, neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ako súd uvádza vyššie v odôvodnení a v dôsledku toho sa poskytnutý úver podľa § 4 ods.3 citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Dohoda o vyplňovacom práve obsiahnutá v čl. 17 zmluvných podmienok túto skutočnosť nezohľadňuje, naopak umožňuje vymáhať podľa formulácie dojednania presne neurčený okruh peňažných nárokov voči spotrebiteľovi, keď zmenková suma má pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, pričom platobná povinnosť dlžníka zo zmluvy, resp. výška mesačnej splátky zahŕňa aj administratívny poplatok, ktorý po vyhodnotení zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkovej odporca nemal povinnosť uhradiť. Dohoda je súčasťou zmluvných podmienok vypracovaných na predtlačenom formulári, ktorý nie je podpísaný spotrebiteľom. Súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. používala túto zmluvnú
podmienku vo vzťahu k širokému okruhu dlžníkov, ktorým poskytla úver. Je preto zjavné, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a obsah takto dohodnutej zmluvnej podmienky odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. S ohľadom na to, že takto dojedaná zmluvná podmienka umožňuje veriteľovi vyplniť zmenku bez dojednania presného určitého a zrozumiteľného obsahu jeho vyplňovacieho práva nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa a takéto dojednanie je s ohľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné.
Súd dospel k záveru, že vyplňovacie oprávnenie umožňuje veriteľovi pri vyplnení pojať do zmenky nároky, ktoré sú odvodené z neprijateľných zmluvných podmienok, upravených vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré cituje na str.4 a 5 odôvodnenia.
Právny predchodca navrhovateľa poskytol úver nebankovým spôsobom za úroky skryté pod tzv. poplatok za poskytnutie úveru. Zmluva obsahuje poplatok v neprimeranej výške tvoriaci takmer 100 % poskytnutej sumy úveru. Tento poplatok je v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru špecifikovaný tak, že je tvorený z jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, z ktorého vyplýva, že zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Neprijateľnosť poplatkov konštatuje aj Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom uvedený súd konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné.
Koncepcia zmluvy je nevyvážená výlučne v neprospech spotrebiteľa, celá zmluva koncipovaná výlučne v prospech veriteľa bez možnosti obrany dlžníka voči jednostranne určeným zmluvným podmienkam, a to nielen formuláciou zmluvných povinností, ale aj sankciami. Rovnosť a vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva obsahuje výlučne povinnosti dlžníka, sankcie vo forme zmluvných pokút za porušenie povinností v neprimeraných výškach, absentuje akákoľvek sankcia pre prípad porušenia zmluvných povinností veriteľa. Rovnako absentuje primeranosť v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka, uznanie dlhu a pod.) Na uvedené súd poukazuje v súvislosti so zabezpečením takýchto pohľadávok veriteľa zmenkou. Zmenka je v materiálnej podobe vyjadrený obsah právneho úkonu, ktorý musí mať príslušné vlastnosti, t. j. musí byť skutočný (pravý). Pri požiadavke skutočnosti (pravosti) zmenky to znamená, že pre záver o pravosti nebude postačovať iba formálna úplnosť, ale bude sa vyžadovať aj platnosť kauzálneho dôvodu, t.j. toho, čo je v materiálnej podobe vyjadrené na zmenke, najmä s ohľadom charakter predloženej zmeny (zmenka zabezpečovacia, keď kauzálny vzťah je vzťahom spotrebiteľským)
Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok, vopred pripravených ako formulár predchádzajúcim majiteľom zmenky. Odporca nemal možnosť jej obsah žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo „všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čo je dôvodom jej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok ( napr. § 53 ods. 4 písm. a/ OZ). Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy, či zmenková suma obsahuje alebo neobsahuje aj nároky vyplývajúce z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých a v akej výške. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok, vrátane pokút, zmenkou je z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase vystavenia zmenky výslovne limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou, a to do výšky nesplatenej istiny a
príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania.
Dohodu o vyplňovacom práve zmenky v konkrétnej súdenej veci s poukazom na vytýkané nedostatky zmluvy o úvere súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko súd posúdil dohodu o vyplňovacom práve ako neplatnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neprijateľnosti, v prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 6.5.2008 pod sp.zn. 4 Obo 161/2007.
Ak aj teda zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007). Na základe takto neplatnej dohody nevzniklo veriteľovi právo bianco zmenku vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo veriteľovi, nemohlo indosovaním ani prejsť na navrhovateľa.
Z uvedeného dôvodu súd potom po vykonanom dokazovaní a ex offo preskúmaní spotrebiteľského vzťahu účastníkov, ktorý predložená zmenka zabezpečovala dospel k záveru o absencii materiálnych predpokladov platnosti zmenky z dôvodu neprijateľnosti a neplatnosti dohody o vyplňovacom práve, ktorá je obsahom zmluvnej podmienky čl. 17, ktorá ju zakladá.
Navrhovateľovi nepatria preto nároky zo zmenky uplatnené v súdenej veci a návrh vo zvyšnej časti zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa čl. 16 Nariadenia č. 861/2007/ES , podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, a v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. keď podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. V prejednávanej veci bol plne úspešný odporca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči vo veci plne neúspešnému navrhovateľovi.
Odporca návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal a žiadne trovy konania mu zo súdneho spisu ani nevyplývajú, súd o trovách konania rozhodol tak, že mu náhradu voči navrhovateľovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)