Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/707/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, IČO 30 794 536, so sídlom F. Lehára 18, 984 01 Lučenec, proti povinnému: T. C., A.. XX.XX.XXXX, S. W. I. XX, XXX XX I., S..Č.. W. T. XX, XXX XX S., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 192 eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 127EX 240/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 127EX 240/22 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.03.2022, domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 192 eur za mesiace január 2018 až júl 2018

- mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Revúca č. k -23 zo dňa 26.05.2017.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.03.2022 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslav Paller vydaním poverenia pod sp. zn. s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2022:6122262346.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 127EX 240/22.

3. Povinný sa podaním zo dňa 11.04.2022 adresovaným Okresnému súdu Revúca, ktoré bolo postúpené a doručené súdnemu exekútorovi dňa 22.04.2022 dožadoval preverenia veci. Povinný vo svojom podaní uviedol, že súdny exekútor sa snaží vymáhať výživné na maloleté dieťa menom T. C., A.. XX.XX.XXXX. Toto maloleté dieťa nie je povinného a nevie koho dieťa to je. S týmto menom a rokom narodenia nepozná žiadne dieťa vo svojom okolí. Preto prosí o preverenie tohto vymáhania, pretože písomnosť od súdneho exekútora bola doručená nedopatrením a dieťa nie je jeho. Voči maloletej T. C., A.. XX.XX.XXXX teda nemá žiadnu pohľadávku na výživnom. Súd podanie povinného podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie.

4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. Vo svojom vyjadrení oprávnený uviedol, že v exekučnom konaní vedenom pod číslom 127EX 240/2022 sa voči povinnému T. C. vymáha pohľadávka štátu na zameškanom výživnom podľa legitímneho exekučného titulu, t. j. podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -23 zo dňa 26.05.2017. V tomto exekučnom titule bola otcovi maloletého dieťaťa T. C., A.. XX.XX.XXXX uložená vyživovacia povinnosť na maloletú T. C., A.. XX.XX.XXXX, vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne, s účinnosťou od 01.04.2017, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti

tohto dieťaťa. (Výrok I.) Podľa prvej vety o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety o rodine neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní, vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Keďže si povinný takto uloženú vyživovaciu povinnosť voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vôbec neplnil, podal tento úrad návrh na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Banská Bystrica o vymoženie pohľadávky štátu na zameškanom výživnom v celkovej výške 192,00 EUR. V exekučnom titule - rozsudok Okresného súdu Revúca -23 zo dňa 26.05.2017 súd rozhodol o zmene platobného miesta vyživovacej povinnosti pôvodne určeného v rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -133 zo dňa 10.02.2017, kde bola určená vyživovacia povinnosť obom rodičom maloletého dieťaťa na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca (tento rozsudok -133 prikladáme v prílohe stanoviska). V odôvodnení vyššie uvedeného pôvodného rozsudku č. k. -133 zo dňa 10.02.2017 je uvedené, že „Riadne a včas predvolaní rodičia maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť vopred neospravedlnili“ (bod 2.). Ďalej súd uvádza, že: „Dňa 13.09.2016 matka dieťaťa podpísala vyhlásenie - privolanie na osvojenie dieťaťa. Ako otec dieťaťa zapísaný manžel matky dieťaťa, ktorý otcovstvo popiera, podal na súd návrh na rozvod manželstva a návrh na zapretie otcovstva k maloletej T.“. (bod 4.). V bode 22. pôvodného rozsudku č. k. -133 zo dňa 10.02.2017 súd bližšie objasňuje prečo je T. C. jasne označený ako otec maloletého dieťaťa, platiť výživné: „Ku dňu rozhodnutia v predmetnej veci je ako otec dieťaťa vedený T. C.. Kým nedôjde k zapretiu otcovstva, je menovaný považovaný za otca dieťaťa a ako otec dieťaťa má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Súd má za to, že je nutné upraviť pomery maloletého dieťaťa v čo najkratšom čase, a preto nebolo možné odďaľovať rozhodnutie o osobnej starostlivosti o maloletú do času rozhodnutia o návrhu otca na zapretie otcovstva. Preto súd vo veci rozhodol, maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti a v súlade so zákonom upravil i vyživovaciu povinnosť otca dieťaťa T. C. k maloletej T..“ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec do podania svojho návrhu na vykonanie exekúcie nedisponoval vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. C., A.. XX.XX.XXXX, žiadnym iným rozsudkom súdu, ktorý by menil, upravoval alebo rušil rozsudok č. k. -23 (exekučný titul), v ktorom je jasne určený otec T. C., A.. XX.XX.XXXX, povinný platiť výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Na základe vyššie uvedeného oprávnený nemá dôvod na zastavenie exekúcie 127EX 240/22 a naďalej trvá na jej pokračovaní.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie spolu s vyjadrením oprávneného. Súdny exekútor priložil aj Upovedomenie o začatí exekúcie vydané dňa 16.03.2022 a povinnému bolo doručené dňa 15.04.2022. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 14.04.2022 a z Okresného súdu Revúca dňa 22.04.2022 doručený súdnemu exekútorovi. Návrh na zastavenie exekúcie sa teda považuje za podaný v zákonnej lehote.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Podľa ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

13. Podľa osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

14. Podľa rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

15. Podľa vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

16. Podľa súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov

na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

17. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa ( ďalej len „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

19. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

20. Exekučné konanie sa začalo dňa 15.03.2022, kedy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Revúca č.k. -23 zo dňa 26.05.2017, ktorým bol otec maloletej T. C., A.. XX.XX.XXXX, W. F., C. XXX/XX (povinný v tomto konaní) zaviazaný k povinnosti platiť počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, platiť na maloletú T. C., A.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne, s účinnosťou od 01.04.2017, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.

21. Oprávnený podal návrh na vymoženie zameškaného výživného ku dňu podania návrhu vo výške 192 eur za obdobie mesiacov január 2018 až júl 2018, keďže povinný si svoju povinnosť uloženú uvedeným rozhodnutím súdu riadne neplnil. Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekučný súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu, príp. zamietnutiu návrhu, a preto v danej veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 16.03.2022, kedy sa začala exekúcia.

22. Z exekučného titulu vyplýva, že maloletá dcéra povinného bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti inej osobe. Obsahom náhradnej osobnej starostlivosti je zverenie dieťaťa do výchovy a starostlivosti inej osobe než je rodič v prípadoch, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a takéto opatrenie je v jeho záujme. Osoba, ktorej bolo dieťa zverené, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia avšak zároveň platí, že rodičia vykonávajú rodičovské práva a povinnosti v takom rozsahu, v akom neprináležia osobe, ktorej bolo dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti zverené.

23. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie je potrebné zdôrazniť a súd dáva do pozornosti povinnému, že osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti nemá voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Inak povedané, ak dieťa bolo zverené do starostlivosti inej osobe, vyživovacia povinnosť rodiča nezaniká, a rodič má naďalej povinnosť výživné na dieťa platiť. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný k povinnosti platiť výživné na jeho dcéru s tým, že sumu určenú rozhodnutím súdu mal povinný poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, teda oprávnenému.

24. Pre úplnosť súd dodáva, že v exekučnom konaní bol exekučnému súdu doručený aj rozsudok Okresného súdu Revúca, č. k. -133 zo dňa 10.02.2017, ktorým súd maloletú T. C., A.. XX.XX.XXXX zveril do náhradnej osobnej starostlivosti a otca maloletého dieťaťa T. C., A.. XX.XX.XXXX zaviazal počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, platiť na maloletú T. C., A.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, vopred (pozn. súdu: pôvodne) na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, ako sa uvádza

v bode 22 odôvodnenia: „Keďže bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, súd upravil vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu. Ku dňu rozhodnutia v predmetnej veci je ako otec dieťaťa vedený T. C.. Kým nedôjde k zapretiu otcovstva, je menovaný považovaný za otca dieťaťa a ako otec dieťaťa má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Súd má za to, že je nutné upraviť pomery maloleté dieťaťa v čo najkratšom čase, a preto nebolo možné odďaľovať rozhodnutie o osobnej starostlivosti maloletú do času rozhodnutia o návrhu otca na zapretie otcovstva. Preto súd vo veci rozhodol, maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti a v súlade so zákonom upravoval i vyživovaciu povinnosť otca dieťaťa T. C. k maloletej T..“ V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, rozhodnúť o zmene alebo zrušení vyživovacej povinnosti je oprávnený iba súd. Zároveň však rozhodnúť o zmene alebo zrušení vyživovacej povinnosti nie je v právomoci exekučného súdu, ktorý je pri rozhodovaní viazaný exekučným titulom, ktorý zaväzuje povinného k splneniu povinnosti a na podklade, ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že by právoplatným rozhodnutím súdu došlo k zapretiu otcovstva k maloletej T. C., A.. XX.XX.XXXX. Nakoľko vyživovacia povinnosť nebola zmenená, alebo zrušená a nedošlo k zmene ani zániku exekučného titulu, na podklade ktorého je vedená exekúcia, nie je daný žiadny zo zákonom predpokladaných dôvodov na zastavenie exekúcie.

25. S poukazom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že v konaní povinný neuviedol ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

26. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si ich neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.