Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-263-2015.pdf
PDF · 69.26 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/263/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. O. A. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa U. A. rod. D. nar. X.X.XXXX bývajúcej na H. ul. č. XX v X. zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Marcinovou so sídlom na Nám. slobody č. 3 v Michalovciach a Q.. X. A., Q.. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na Ul. L. S. č. 13 v X. v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 21.1.2015 č.k. 15P/312/2013-119 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti vo výroku o znížení výživného zo 180 Eur na 110 Eur mesačne za obdobie od 1.11.2013 do 31.8.2014.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 12.12.2011 sp. zn. 8C/81/2011 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletej O. O. A. nar. XX.X.XXXX tak, že znížil výživné zo 180 eur na 110 eur mesačne za obdobie od 1.11.2013 do 31.8.2014 a od 1.9.2014 do budúcna zo 180 na 140 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke. O trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
Proti časti výroku o znížení výživného zo 180 eur na 110 eur mesačne za obdobie od 1.11.2013 do 31.8.2014 podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zníži výživné na 30 eur mesačne, eventuálne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v tomto období jeho príjem pozostával len z dávky v hmotnej núdzi 62,50 eur mesačne. Konštatoval, že prácu si aktívne hľadal, napriek tomu sa mu podarilo zamestnať až 1.9.2014. Dodal, že prostriedky z vysporiadania BSM použil na splatenie pôžičky, ktorú mu poskytli jeho rodičia na kúpu rodinného domu a motorového vozidla.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie v napadnutej časti považuje za správne a zákonné, preto ho navrhla ako vecne správne potvrdiť.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej.
Výrok o znížení výživného v časti o znížení zo 180 eur na 140 eur mesačne za obdobie od 1.9.2014 do budúcna nebol odvolaním napadnutý preto podľa § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného a určené výživné, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. K odvolacím námietkam otca dodáva, že jeho tvrdenia ohľadom jeho príjmu pozostávajúceho iba z dávky v hmotnej núdzi neobstoja, pretože mu v dôsledku skončenia pracovného pomeru bolo vyplatené odstupné približne 14.000 eur. Taktiež mu bolo vyplatené stavebné sporenie približne 10.000 eur a okrem toho poberal rok nemocenské dávky a pol roka dávku v nezamestnanosti. Od skončenia pracovného pomeru mal k dispozícii približne 24.000 eur čo predstavuje približne 1.000 eur mesačne do vzniku súčasného pracovného pomeru. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na stratu zamestnania mal otec hospodáriť s uvedenými prostriedkami tak, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol plniť počas celého predmetného obdobia. Preto dospel k záveru, že výživné 110 eur zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca v období od 1.11.2013 do 31.8.2014. V tejto súvislosti poukazuje na to, že otec na pojednávaní 26.11.2014 navrhol znížiť výživné na 100 eur mesačne od podania návrhu a na tomto stanovisku trval aj na pojednávaní 21.1.2015, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.