Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v spore žalobcov: 1/ F. Z., D.. XX. XX. XXXX, trvale bytom M.Y. XXXX/X, N. N., 2/ O.. V.. G. Z., D.. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. C. G. XXXX/XX, N. N., obaja v konaní zastúpení: JUDr. Kornélia Múkerová, advokátka, so sídlom ČSA 25, Banská Bystrica, IČO: 32 009 143, proti žalovanej: V. O.Á., D.. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, N., v konaní zastúpená: JUDr. Peter Škondej, advokát, so sídlom Dolná 62, Banská Bystrica, IČO: 45 021 724, o zaplatenie 1 740,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ ako oprávneným spoločne a nerozdielne sumu 1 740,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 740,00 Eur od 01. 01. 2022 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcov 1/ a 2/.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhali, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť im sumu 1 740,00 Eur spoločne a nerozdielne s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 01. 01. 2022 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na tom skutkovom základe, že so žalovanou dňa 01. 07. 2020 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na U. Č.. XX pre k. ú. N., ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku CKN p. č. 539, pozemok CKN p. č. 539 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 680 m2, pozemok CKN p. č. 540/1 - záhrada o výmere 85 m2. Žalobcovia 1/ a 2/ s poukazom na čl. IV. bod 1) a 2) kúpnej zmluvy listom zo dňa 21. 12. 2021 písomne vyzvali žalovanú k uhradeniu zmluvnej pokuty vo výške 1 740,00 Eur s dátumom splatnosti 31. 12. 2021, pozostávajúcej zo sumy 1 440,00 Eur za odovzdanie nehnuteľnosti kupujúcim na základe protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti dňa 14. 10. 2020, t. j. 48 dní x 30,00 Eur = 1 440,00 Eur a zo sumy 300,00 Eur za nevyvezenie komunálneho odpadu. Zákonný úrok z omeškania si uplatňujú s poukazom na a nariadenia vlády č. Žalobcovia 1/ a 2/ si zároveň uplatnili nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

2. Žalobcovia 1/ a 2/ k žalobe pripojili listinné dôkazy, a to predžalobnú výzvu na uhradenie zmluvnej pokuty zo dňa 21. 12. 2021 (č. l. 5 súdneho spisu), kúpnu zmluvu zo dňa 01. 07. 2020 (č. l. 6 súdneho spisu), potvrdenie (č. l. 9 súdneho spisu), protokol o odovzdaní nehnuteľnosti zo dňa 14. 10. 2020 (č. l. 10 súdneho spisu).

3. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe poukázala na čl. IV. bod 2) kúpnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2020, v zmysle ktorého sa kupujúci zaviazali bezodplatne poskytnúť jej (umožniť si odviesť) ako predávajúcej drevený krov budovy s tým, že si krov zdemontuje na vlastné náklady a odvezie v termíne oznámenom kupujúcimi aspoň týždeň pred jeho demontážou. Zistila však, že žalobcovia 1) a 2) krov zdemontovali a odviezli na neznáme miesto v mesiacoch apríl - máj 2021 bez toho, aby ju zmluvne stanoveným spôsobom o tejto skutočnosti informovali, čím porušili svoju zmluvnú povinnosť a spôsobili jej škodu. Žalovaná preto žiadala od žalobcov 1/ a 2/ listom zo dňa 01. 10. 2021 vyplatenie sumy 10 493,93 Eur, ktorá suma zodpovedá v zmysle cenovej kalkulácie hodnote drevnej hmoty, tvoriacej strešnú časť domu. Jedná sa o pomúrnicu 100x150, krokvu 120x40 - počet 60ks, väzný trám , väznicu, klieštinu a dosky ostrohranné 25mm - počet 900ks. Žalovaná si uplatnila predmetný nárok aj prostredníctvom tunajšieho súdu, v ktorom však z dôvodu vydania časti drevnej hmoty dňa 04. 12 .2021 nepokračovala. Na základe reálneho prepočtu drevnej hmoty by jeho aktuálna hodnota predstavovala odhadom sumu cca 8 000,00 Eur. V takom prípade by pohľadávka žalovanej voči žalobcom 1/ a 2/ predstavovala sumu 2 493,93 Eur. Preto si žalovaná jednostranne listom zo dňa 16. 12. 2021 započítala svoju pohľadávku v sume 2 493,93 Eur proti pohľadávke žalobcov 1/ a 2/ v sume 1 740,00 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto zrejmé, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú voči žalovanej žiadny peňažný, ani iný záväzok, nakoľko ak by aj tento bol opodstatnený (neprimeraná výška) tento zanikol zápočtom s pohľadávkou žalovanej. Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

4. Žalovaná k vyjadreniu pripojila listinné dôkazy, a to oznámenie o započítaní zo dňa 16. 12. 2021 (č. l. 37 súdneho spisu), oznam (č. l. 39 súdneho spisu), predžalobnú výzvu zo dňa 01. 10. 2021 (č. l. 40 súdneho spisu), špecifikáciu materiálu na krov zo dňa 26. 08. 2021 (č. l. 42 súdneho spisu), preberací

- sčítací protokol zo dňa 04. 12. 2021 (č. l. 43 súdneho spisu), a ako dôkaz tiež označila kúpnu zmluvu, spis Okresného súdu Banská Bystrica a fotodokumentáciu, ktorú predložila súdu dňa 23. 08. 2022 (č. l. 88 súdneho spisu).

5. Žalobcovia 1/ a 2/ v replike prostredníctvom právneho zástupcu popreli, že došlo k zániku pohľadávky jednostranným započítaním pohľadávky žalovanej uplatnenej náhradou škody vo výške 2 493,93 Eur, a to z dôvodu neexistencie žiadnej pohľadávky žalovanej voči žalobcom a z dôvodu, že k jednostrannému započítaniu došlo skôr ako sa vzájomné pohľadávky stretli. Žalovaná náhradu škody odôvodnila porušením právnej povinnosti vyplývajúcej z čl. IV. bod 2) kúpnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2020. Žalobcovia viackrát vyzývali žalovanú na demontáž a odvezenie krovu, na ich výzvy však nereagovala. Preto žalobcovia starý krov zdemontovali, drevnú hmotu uložili na dvore rodinného domu, ktorú si žalovaná dňa 04. 12. 2021 prevzala. Žalobcovia majú za to, že žalovaná nepreukázala ani jednu zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Žalobcovia namietli aj stanovenie výšky náhrady škody cenovou kalkuláciou obchodnej spoločnosti. Pokiaľ ide o jednostranné započítanie, žalovaná si uplatnila nárok na náhradu škody voči žalobcom predžalobnou výzvou z 01. 10. 2021 vo výške 10 493,93 Eur s lehotou splatnosti 7 dní odo dňa doručenia výzvy a oznámením o započítaní z 16. 12. 2021 si jednostranne započítala svoju pohľadávku, ktorá v tom čase predstavovala sumu 2 493,93 Eur proti pohľadávke žalobcov vo výške 1 770,00 Eur. Žalobcovia poukázali, že uvedené oznámenie nespĺňa náležitosti stanovené v a nasl. , teda nejedná sa o právny úkon, ktorý by bol zrozumiteľný a určitý. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, ak sa pohľadávky stretnú. Pohľadávky sa stretnú vtedy, keď sú splatné. Účinky započítania nenastanú vtedy, ak je takýto jednostranný prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli. Žalovaná datovala svoj jednostranný zápočet dňom 16. 12. 2021. Žalobcovia predžalobnou výzvou na uhradenie zmluvnej pokuty z 21. 12. 2021 si voči žalovanej uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 740,00 Eur s lehotou splatnosti 31. 12. 2021. Jednostranný zápočet žalovanej bol datovaný pred splatnosťou pohľadávky žalobcov, teda započítanie bolo urobené skôr, ako sa vzájomné pohľadávky stretli. Žalobcovia tak uplatnenú náhradu škody považujú za neexistujúcu a z uvedeného dôvodu preto nemohlo dôjsť ani k jednostrannému započítaniu pohľadávok a navrhujú, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaná v duplike uviedla, že tvrdenia uvádzané žalobcami sú nepravdivé a účelové. Opakovane poukázala na čl. IV. bod 2) kúpnej zmluvy a na porušenie povinnosti žalobcov odovzdať jej drevnú hmotu, tvoriacej krov prevádzanej nehnuteľnosti. Podľa žalovanej je hrubo zavádzajúce tvrdenie žalobcov, že ju viackrát vyzývali na demontáž a odvezenie krovu, avšak bez jej reakcie. Časť drevnej hmoty po opakovaných písomných a mailových výzvach z jej strany si prevzala až 04. 12. 2021, teda cca 6 mesiacov po tom, ako bola strecha zdemontovaná a jej časť odvezená na neznáme miesto. Čo sa týka uskladnenia drevnej hmoty, podľa fotodokumentácie bolo drevo nešetrne položené na voľnom priestranstve, prevažne nezakryté, vystavené vplyvom počasia. Žalovaná až na základe cenovej kalkulácie ustálila výšku škody na sumu 10 493,93 Eur, ku ktorej došlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej-zmluvnej povinnosti odovzdať jej drevnú hmotu. Nakoľko časť dreva sa podarilo zachrániť a odviesť zo strany žalovanej, jej pohľadávka sa znížila na sumu 2 493,93 Eur. Táto jej pohľadávka sa stala splatnou najneskôr 05. 12. 2021, teda deň po tom, ako jej časť drevnej hmoty bola odovzdaná. Z fotodokumentácie je zrejmé, že sa jedná len o časť celého krovu, ktorý mal byť vydaný celý žalovanej. Nakoľko pohľadávky podľa a nasl. boli spôsobilé na započítanie, a žalovaná si uplatnila toto započítanie riadne a v termíne spôsobilom na započítanie, žiada návrh žalobcov 1/ a 2/ zamietnuť ako bezdôvodný.

7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 04. 10. 2022. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ na pojednávaní uviedol, že žalobcovia si uplatňujú nárok na zaplatenie 1 740,00 Eur od žalovanej titulom zaplatenia zmluvnej pokuty. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol rodinný dom. Okrem toho si v tejto kúpnej zmluve stanovili za porušenie určitých povinností zmluvné pokuty. Žalovaná porušila tieto dojednania a preto si žalobcovia uplatňujú voči žalovanej zmluvnú pokutu. Proti žalobnému návrhu žalovaná podala kompenzačnú námietku a žiada započítanie svojej pohľadávky voči pohľadávke žalobcov, s ktorou žalobcovia nesúhlasia. Majú za to, že žalovanej žiadna pohľadávka nevznikla. Žalovaná si uplatňuje započítanie z titulu náhrady škody v dôsledku porušenia dohodnutých zmluvných podmienok v kúpnej zmluve. V kúpnej zmluve si dohodli účastníci konania niečo naviac, a to že poskytnú drevený krov budovy predávajúcej s tým, že predávajúca si tento krov zdemontuje na vlastné náklady a odvezie v termíne oznámenom kupujúcim. Toto poskytnutie dreva zo strany kupujúcich bolo bezodplatné. Kupujúci boli vlastníkmi tej drevnej hmoty, ktorú z dobrej vôle poskytli žalovanej, a to z dôvodu, že kupujúci kupovali predmetný rodinný dom na rekonštrukciu. Potrebovali tento krov zdemontovať, mali objednané práce, žalovaná napriek výzvam, aby si prišla zdemontovať krov, neprišla, tak kupujúci zdemontovali tento krov a uložili drevné dosky na dvor. Až po niekoľkých výzvach žalovaná bola ochotná prísť prevziať si toto drevo na základe preberacieho protokolu. Majú za to, že žalovanej nevznikla žiadna škoda a že zo strany kupujúcich nedošlo k žiadnemu porušeniu dojedaných kúpnych podmienok. Preto navrhuje, aby súd započítaciu námietku neuznal a kupujúcim priznal nárok na zaplatenie sumy 1 740,00 Eur. Tiež má za to, že k jednostrannému započítaniu zo strany žalovanej došlo ešte predtým než sa pohľadávky stretli.

8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že je nepravdivá informácia, že žalobca vyzýval žalovanú na prevzatie drevnej hmoty. Drevná hmota mala pre žalovanú veľký význam, nakoľko ju chcela použiť na ďalšiu stavbu, o čom žalobkyňa vedela, nakoľko táto podmienka ako neštandardná bola výslovne uvedená aj v kúpnej zmluve presne, jasne a zrozumiteľne definovaná. Tým, že túto podmienku porušila žalobkyňa, nastal problém. Nie je pravda, že žalobkyňa vyzývala žalovanú na prevzatie drevnej hmoty, opak je pravdou, túto skutočnosť nevedia ani preukázať. Žalovaná už v zastúpení vyzývala žalobkyňu niekoľkokrát písomne, neskôr tam bola mailová komunikácia, ktorá v spise nie je. Keďže žalobkyňa nereagovala, boli nútení postúpiť vec až na súd. Trvá na tom, že žalobkyňa porušila svoju povinnosť vydať drevnú hmotu. Následná reakcia žalobkyne bola tá, že pristúpila k dohode, že drevnú hmotu, resp. jej časť vydá. Z fotodokumentácie, ktorá je v súdnom spise, je zrejmý rozsah drevnej hmoty, ktorá tvorila strechu a teda mala byť predmetom vydania a rovnako je zrejmý aj ten zvyšok drevnej hmoty, ktorý bol na dvore zložený, vystavený snehu, dažďu, čiže v poveternostných podmienkach bol silne znehodnotený. Špecifikáciu ceny, z ktorej sa vychádzalo pri náhrade škody, tvorila obchodná spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou, spracovaním dreva. Žiadnu inú formu ocenenia nemohli zvoliť, keďže podľa fotiek už nebolo možné urobiť reálne odmeranie tej drevnej hmoty, avšak v preberacom protokole, je uvedený objem dreva. Nie je zaznamenaný jeho zlý stav, ktorý bol spôsobený tým, že bolo voľne položené. Preto v započítaní, ktoré je podľa úplne legitímne, vychádzali z ceny v čase ocenenia obchodnej spoločnosti. Preto navrhuje žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu.

9. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní v rámci prednesu uviedla, že nie je pravdou, že žalovaná chcela použiť drevo na stavbu druhého domu, pretože sa ani nedohodli, kedy to budú búrať. Mohlo sa stať, že to nezbúrajú vôbec, že na to nebudú mať finančné prostriedky. Takže tam žiadna taká dohoda nebola. Ona, aj z dokumentácie to vyplýva, niekoľkokrát vyzvala žalovanú, aby si drevo prišla prevziať. Bola tam so svedkami, s M.. O., s M.. A.. Mala za to, aby si to drevo vzala. Nakoľko si strechu neprišla rozobrať, vznikli im ďalšie náklady. Kúpnu zmluvu uzatvárali v roku 2020. Od tej doby vedeli, že majú voči nej podlžnosť, ale vôbec na to nereagovali. Porušili zmluvu niekoľkokrát. Ani trvalý pobyt si neodhlásili, zamlčali im skutočnosti, že je tam voda na čierno, bolo tam podané trestné oznámenie, susedova žumpa im ide cez pozemok. Napriek tomu jej nosila ešte poštu. Keď jej bola zaniesť poštu, vravela jej, že idú rozoberať tú strechu. Vôbec si to neprišli rozobrať. Jej manžel dostal infarkt, a ona jej zavolala ráno, bolo to hneď na druhý deň po rozobratí strechy, že chce to drevo. Tak sa stretli na pozemku, ona jej povedala, „V poriadku pani O., neprišli ste si to rozobrať, dajte mi peniaze, čo mi dlhujete za to, že ste tam bývali, a berte si to drevo.“ Na to mi poslala ten dopis, kde ju žiada o desaťtisíc a ďalšie peniaze. Tak jej povedala, aby si to teda zobrala, aby mala s nimi pokoj. Prišla tam, žalovaná tam bola so svojim právnym zástupcom, ona tam bola s M.. O.. Myslela si, že prišli po to drevo, ale pani tam prišla iba s taškou a začala vykrikovať, že to nie je všetko drevo a že je znehodnotené, úplné nezmysly. Ešte sa jej pýtali, či to nechce kúpiť, či nepotrebuje to drevo. Žalobkyňa 1/ ďalej doplnila, že nevie, akým počtom prišla žalovaná na hodnotu dreva, lebo ten dom bol z roku 1943 a bol vhodný na demoláciu. Ten krov nikto neopravoval určite 30 rokov, čo jej vravela suseda vedľa. Tá hmota bola napadnutá červotočom, polovica strechy, druhá polovica, tá, čo si zobrala, bola v takom stave, že už ju ten červotoč začal napádať. To drevo, keďže je to surovina, ktorá podlieha skaze, určite nemala takú hodnotu ako nejaká cenníková hodnota dreva zo Zvolenskej cesty určená na krov. Preto tú hmotu nemali problém poskytnúť, lebo by ju nikde nepoužili, ani ju nikam neodviezli. Bolo to prikryté. Nikam ju neodkladali. Všetko im dali. To drevo bolo už skoro skaza.

10. Žalovaná na pojednávaní v rámci prednesu uviedla, že, dom sa predával cez realitnú kanceláriu. Kúpna cena bola dohodnutá na 105 000,00 Eur s tým, že si zoberie ten krov. Brala to ako náhradu, že spustila z ceny. V zmluve bolo uvedené, že dajú vopred vedieť, keď budú chcieť demolovať krov a dom, lebo to kúpili na demoláciu, nie na rekonštrukciu. Za to bolo aj to drevo ponúknuté, že si ho môžu zobrať. Tam bol ten termín, že predtým jej dajú vedieť 7 dní pred demoláciou, že si to príde na vlastné náklady ona zobrať. To jej nebolo umožnené. Žalobkyňa zavádza, čiže klame. Poštu jej doniesla, to bolo všetko v poriadku, ale nepovedala jej, že si má prísť pre krov. Keď už videla, že sa to začalo rozoberať, tak potom telefonovala, krov už bol zobraný, bolo to behom dňa, dvoch, presne sa nepamätá, hodené na dvore, tak sa telefonicky ohlásila, žalobkyňa bola rozčúlená, tak ju požiadala, že po telefóne komunikovať nechce, že osobne, tak prišla, určili si deň, prišla aj s nejakou právničkou, ona bola prekvapená, mala byť aj ona upovedomená, že príde s právničkou. Bola tam tak ako bola so synom, brala to ako zastrašovanie, že to drevo jej nedajú, pokiaľ nezaplatí túto sumu. Bolo jej povedané, aby si porozmýšľala, dala vedieť ako ďalej. Ona jej na to ešte povedala jej, že to drevo nie je adekvátna suma tej pokute, že to je vyššia suma toho dreva ako tá pokuta. Ona s tým nesúhlasila. Ona sa tiež poradila. Prostredníctvom právnika sa vyzvali, aby sa zišli, porozprávali. Dohodu neakceptovali, ignorovali. Potom si rozmysleli, že to drevo dajú. Boli tam s právnikom, aj druhá strana s právnikom, tak to obhliadli, čo ale mala brať, keď ona vôbec nevedela, koľko je toho, lebo keby sa to bolo riadne robilo, odborne, tak by to zobrala, ale bolo to nahádzané, aj už poškodené, poničené. V ten moment to drevo neprebrala. Dohodli sa na tom, že sa to sčíta, pozrie. Tam to rátali „bajočko“. Potom dohodla odvoz. Na fotkách je zdokumentované, v akom stave to bolo.

11. Právny zástupca žalovanej reagoval na vyjadrenie žalovanej, že tá drevná hmota bola určená „bájočko“, nebola, bola striktne uvedená v preberacom protokole. Podľa právneho zástupcu to bol spontánny výraz žalovanej. V spise sa nachádza preberací - sčítací protokol ako dôkaz.

12. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to predžalobnou výzvou na uhradenie zmluvnej pokuty zo dňa 21. 12. 2021 (č. l. 5 súdneho spisu), kúpnou zmluvou zo dňa 01. 07. 2020 (č. l. 6 súdneho spisu), potvrdením (č. l. 9 súdneho spisu), protokolom o odovzdaní nehnuteľnosti zo dňa 14. 10. 2020 (č. l. 10 súdneho spisu), oznámením o započítaní zo dňa 16. 12. 2021 (č. l. 37 súdneho spisu), oznamom (č. l. 39 súdneho spisu), predžalobnou výzvou zo dňa 01. 10. 2021 (č. l. 40 súdneho spisu), špecifikáciou materiálu na krov zo dňa 26. 08. 2021 (č. l. 42 súdneho spisu), preberacím

- sčítacím protokolom zo dňa 04. 12. 2021 (č. l. 43 súdneho spisu), fotodokumentáciou (č. l. 88 súdneho spisu) a oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , pričom z vykonaných listinných dôkazov, z prednesov právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, právneho zástupcu žalovanej, z prednesov žalobkyne 1/ a žalovanej ako aj z obsahu celého spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav veci.

13. Žalovaná ako predávajúca uzatvorila dňa 01. 07. 2020 so žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej v zmysle čl. I. bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva Č.. XX pre katastrálne územie N., obec N., okres N. N., a to k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, postavenom na CKN parcele číslo 539, k pozemku CKN parcela číslo 539

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 680 m2, a k pozemku CKN parcela číslo 540/1 - záhrada o výmere 85 m2, za kúpnu cenu 105 000,00 Eur (čl. II kúpnej zmluvy).

14. V zmysle čl. III. bod 1) písm. c) kúpnej zmluvy „zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 42.742,99 € (slovom: štyridsaťdvatisícsedemstoštyridsaťdva eur a deväťdesiatdeväť centov) uhradia kupujúci v deň podpisu tejto zmluvy zmluvnými Z. W. D. Ú. D. D. Ú. M.. R. N. Z. Z. D. H. XX, N. N.. Táto časť kúpnej ceny bude uhradená na účet predávajúceho na základe podmienok dohodnutých v notárskej úschove.“ V zmysle čl. III. bod 2) kúpnej zmluvy „Dňom rozhodným pre zaplatenie kúpnej ceny bezhotovostným spôsobom prevodu v rámci právneho vzťahu založeného touto zmluvou je na základe dohody zmluvných strán deň pripísania príslušnej platby na účet, na ktorý sa majú jednotlivé sumy podlá predchádzajúceho odseku tohto článku zmluvy zaplatiť.

15. V zmysle čl. IV. bod 1) kúpnej zmluvy „Predávajúci sa zaväzuje odovzdať predmet zmluvy k užívaniu vyprataný, vyviezť všetok komunálny odpad a to najneskôr do osem týždňov odo dňa prijatia zvyšnej časti kúpnej ceny na účet predávajúceho a kupujúci sa zaväzujú prevziať predmet zmluvy a to bez ohľadu na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu zmluvy kupujúcimi ako i odovzdať kupujúcim spolu s predmetom zmluvy všetky kľúče a doklady súvisiace s predmetom zmluvy. Predávajúci sa zároveň zaväzuje odhlásiť všetky osoby s trvalým pobytom evidované na adrese predmetnej nehnuteľnosti najneskôr do 60 dní odo dňa prijatia zvyšnej časti kúpnej ceny na účet predávajúceho. V zmysle čl. IV. bod 2) kúpnej zmluvy „Vzhľadom na reálny zámer kupujúcich existujúce stavby demolovať, zmluvné strany sa dohodli, že bezodplatne poskytnú drevený krov budovy predávajúcemu s tým, že predávajúci si krov zdemontuje na vlastné náklady a odvezie v termíne oznámenom kupujúcimi aspoň týždeň pred jeho demontážou. V zmysle čl. IV. bod 3) kúpnej zmluvy „V prípade omeškania predávajúceho s odovzdaním predmetu zmluvy je predávajúci povinný zaplatiť kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške 30,- € (slovom tridsať eur) za každý začatý kalendárny deň omeškania, až do dňa odovzdania predmetu zmluvy. V prípade nevyvezenia komunálneho odpadu si kupujúci má právo uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 300,- Eur ( slovom tristo Eur). Zaplatením zmluvnej pokuty predávajúcim nezaniká právo kupujúcich na náhradu škody z dôvodu omeškania predávajúceho s odovzdaním predmetu zmluvy.“

16. Predžalobnou výzvou zo dňa 21. 12. 2021 vyzvali žalobcovia 1/ a 2/ žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie nehnuteľnosti v sume 1 440,00 Eur (48 dní x 30,00 Eur) a za nevyvezenie komunálneho odpadu v sume 300,00 Eur v lehote do 31. 12. 2021.

17. Podľa potvrdenia prevádzkovateľ Zberne triedeného odpadu - Dechetteries Banská Bystrica - Radvaň potvrdil, že dňa 08. 03. 2021 - 11. 03. 2021 doviezal žalobca 1/ objemný a drobný stavebný odpad z nehnuteľnosti (adresa) M. X, N. N..

18. Podľa protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti - dom predávajúca odovzdala kupujúcim dom súp. č. 283 v obci N., G. X., Č. U. XX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2020 dňa 14. 10. 2020.

19. Oznámením o započítaní zo dňa 16. 12. 2021 si žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu jednostranne započítala svoju pohľadávku titulom porušenia povinnosti žalobcov bezodplatne poskytnúť drevený krov budovy podľa čl. IV bod 2) kúpnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2020 v sume 2 493,93 Eur, ktorú vypočítala tak, že od hodnoty drevnej hmoty vyčíslenej podľa cenovej kalkulácie obchodnej spoločnosti ID TRANS s.r.o. na sumu 10 493,93 Eur odpočítala hodnotu poskytnutej drevnej hmoty z krovu podľa preberacieho-sčítacieho protokolu zo dňa 04. 12. 2021, ktorá by po zohľadnení menšieho množstva dreva ako malo byť a po zohľadnení jeho znehodnotenia v dôsledku vplyvu počasia na dvore rodinného domu predstavovala odhadom sumu 8 000,00 Eur, a to s pohľadávkou žalobcov 1/ a 2/ v sume 1 770,00 Eur titulom zmluvnej pokuty za porušenie niektorých ustanovení kúpnej zmluvy (odsťahovanie osôb, neskoršie odovzdanie nehnuteľnosti, komunálny odpad).

20. Z oznámenia žalovanej, adresovaného žalobcom 1/ a 2/, vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ jej listom, ktorý prevzala dňa 02. 11. 2021, oznámili miesto uloženia požadovaného dreva z krovu.

21. Predžalobnou výzvou zo dňa 01. 10. 2021 vyzvala žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/ na uhradenie sumy 10 493,93 Eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy titulom náhrady škody podľa vypracovanej cenovej ponuky na tom skutkovom základe, že žalobcovia 1/ a 2/ porušili zmluvnú povinnosť podľa čl. IV. bod 2) kúpnej zmluvy, keď zistila, že krov si zdemontovali a odviezli na neznáme miesto s tým, že špecifikácia vychádza z podrobnej fotodokumentácie stavu strechy/krovu pred jeho demontážou.

22. Podľa špecifikácie materiálu na krov - sedlová strecha 29x6m zo dňa 26. 08. 2021, trieda dreva: C22 - smrek 350,-Eur/1m3, náter proti hnilobe a škodcom - Bochemit je 10 493,93 Eur (spolu m3; stavebné rezivo 8 054,55 Eur, impregnácia: 690,39 Eur, cena bez DPH: 8 744,94 Eur, DPH: 1 749,00 Eur).

23. Podľa preberacieho - sčítacieho protokolu zo dňa 04. 12. 2021 sa uskutočnilo sčítanie drevnej hmoty z krovu rodinného domu súp. č. 283, s tým, že v predmetnom protokole sú špecifikované dosky (drevná hmota) podľa ich rozmerov s uvedením počtu kusov. V protokole nie je uvedená žiadna poznámka (žiadne výhrady, a pod.) ani zo strany žalovanej, ani zo strany žalobcov 1/ a 2/.

24. Na predloženej fotodokumentácii je zobrazený rodinný dom súp. č. 283 so strechou (fotografie č. 1, 2), s čiastočne demontovanou strechou (fotografia č. 3) ako aj s úplne demontovanou strechou (fotografie č. 4, 5). Z fotodokumentácie nie sú zrejmé rozmery strechy rodinného domu súp. č. 283. Na ďalších fotografiách č. 6 až č. 12 sú zobrazené drevené dosky, resp. hranoly, ktoré sú na niektorých fotografiách prekryté, resp. čiastočne prekryté, a na niektorých nie. Z fotografií nie je však zrejmé, či drevná hmota nebola napr. odokrytá za účelom preberania tejto drevnej hmoty, resp. vyhotovovania fotografií, keďže na fotografiách č. 8 až č. 12 je ručne dopísaný dátum 04. 12. 2021, kedy bol vyhotovený aj preberací - sčítací protokol. Ďalej z niektorých fotografií (napr. č. 8, 11) je zrejmé, že ľudia na nich odfotení s drevnou hmotou pracujú. Na predložených fotografiách je len ručne dopísaný dátum, resp. mesiac, ich vyhotovenia.

25. Zo spisu tunajšieho súdu Banská Bystrica sp. zn. vyplýva, že žalovaná v procesnom postavení žalobkyne dňa 02. 11. 2021 podala voči žalobcom 1/ a 2/ v procesnom postavení žalovaných 1/ a 2/ žalobu o zaplatenie sumy 10 493,93 Eur s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 23 zo dňa 17. 01. 2022, právoplatným dňa 10. 02. 2022, súd konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu.

26. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) (1) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

27. Podľa , (1) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

28. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

29. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa , , (1) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

31. Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

32. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

33. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

35. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

36. Predmetom tohto konania je nárok žalobcov 1/ a 2/ uplatnený voči žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1 740,00 Eur. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda

37. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 01. 07. 2020 uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaná previedla žalobcom do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území N.. Rovnako nebolo sporné ani to, že zmluvné strany si pre prípad omeškania s odovzdaním predmetu prevodu (t. j. prevádzaných nehnuteľností) dohodli zmluvnú pokutu vo výške 30,00 Eur za každý začatý kalendárny deň omeškania do dňa odovzdania predmetu zmluvy a zmluvnú pokutu vo výške 300,00 Eur za nevyvezenia komunálneho odpadu. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe ani v duplike nepoprela skutkové tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ uvedené v žalobe, a to, že nevyviezla komunálny odpad, čím porušila povinnosť upravenú v čl. IV. bod 1) kúpnej zmluvy, a že bola v omeškaní s odovzdaním nehnuteľnosti žalobcom 1/ a 2/ po dobu 48 dní, keď podľa protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti odovzdala žalovaná dom so súp. č. 283 žalobcom 1/ a 2/ dňa 14. 10. 2020, čím porušila povinnosť rovnako upravenú v čl. IV. bod 1) kúpnej zmluvy, považujú sa aj tieto skutkové tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ za nesporné.

38. Žalovaná v konaní v rámci procesnej obrany vzniesla kompenzačnú námietku v tzv. širšom zmysle, keď tvrdila, že pohľadávka žalobcov 1/ a 2/ voči nej zanikla jednostranným zápočtom, a to listom zo dňa 16. 12. 2021, s jej pohľadávkou, ktorú mala voči žalobcom 1/ a 2/ na základe tej skutočnosti, že žalobcovia 1/ a 2/ jej v dôsledku porušenia ich zmluvnej povinnosti upravenej v čl. IV. bod 2) kúpnej zmluvy spôsobili škodu, keď jej odovzdali len časť drevnej hmoty, tvoriacej strešnú časť domu, v odhadovanej hodnote cca 8 000,00 Eur, pričom podľa cenovej ponuky by celá drevná hmota mala hodnotu 10 493,93 Eur. Vznikla jej tak škoda vo výške 2 493,93 Eur. Súd však neposúdil prejav žalovanej ako vzájomnú žalobu voči žalobcom 1/ a 2/, keď žalovaná nenavrhla, aby jej bolo prisúdené viac, než čo si uplatnili žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodu, že vzniknutý kladný rozdiel si vzhľadom na snahu uzavrieť celú záležitosť voči žalobcom 1/ a 2/ neuplatňuje.

39. Sama žalovaná žiadala započítať svoju pohľadávku, keď započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku, pričom z povahy započítania vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti je nepochybné, že pohľadávka žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanej uplatnená titulom zmluvnej pokuty sporná nie je.

40. Kompenzačnú námietku žalovanej, považovanú za hmotnoprávnu námietku ( ), zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany ( ). Hmotnoprávna námietka smeruje proti dôvodne uplatnenému nároku, keď strana sporu, ktorá vznáša hmotnoprávnu námietku, spravidla uznáva skutkový a právny dôvod nároku protistrany, t. j. napr., ak žalovaný vznesenie námietku započítania, považuje žalovanú pohľadávku za existujúcu, teda za spôsobilú, aby voči nej bolo započítané. Úloha súdu sa tým mení, keďže spornou už nie je žalovaná pohľadávka, ale pohľadávka, ktorou sa započítava. Súd tak musí posúdiť skutkovú a právnu dôvodnosť pohľadávky, ktorou sa započítava.

41. Účinne započítať možno akúkoľvek pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom. Podmienkou planého jednostranného započítania je okrem iného aj pravosť a existencia (dôvodnosť) pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť, a pod ktorou je potrebné rozumieť spôsobilosť pohľadávky pre úspešné súdne uplatnenia. Pokiaľ sa prejaví snaha započítať pohľadávku, ktorá je sporná, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať až po riadnom zistení pravosti a splatnosti spornej pohľadávky. Povinnosťou súdu je teda prejudiciálne posúdiť otázku ne/sporovosti pohľadávky z hľadiska všetkých aspektov potrebných na vyhodnotenie, či táto pohľadávka existuje alebo nie a následne po tomto zistení v závislosti od jej posúdenia, rozhodnúť o dôvodnosti procesnej obrany spočívajúcej v kompenzačnej námietke vznesenej zo strany žalovanej.

42. Z uvedeného dôvodu súd preto ďalej v spore skúmal, či pohľadávka žalovanej voči žalobcom 1/ a 2/ existuje, a ak áno, tak v akej výške.

43. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa je vznik škody, ďalej porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), t. j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a prezumpcia zavinenia. Porušením právnej povinnosti sa rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby si splnila svoje povinnosti. Ak sa tieto predpoklady zodpovednosti za škodu preukázali, predpokladá sa zavinenie. Škodca musí v tomto prípade preukázať, že vzniknutú škodu nezavinil, a to ani z nevedomej nevedomosti. Nestačí, ak preukáže, že urobil všetko podľa svojich subjektívnych schopností a znalostí. Kritérium tohto hodnotenia musí byť objektívne, teda rozhodujúca musí byť miera úsilia, ktorú možno požadovať od každého občana. Toto meradlo sa pritom musí aplikovať konkrétne, teda s prihliadnutím na určitú situáciu a diferencovane (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 31. 08. 2004). Preukázať vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou je povinnosťou poškodeného.

44. Škodu možno definovať tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. V súlade s predpismi všeobecného súkromného práva sa hradí skutočná škoda a ušlý zisk. V zmysle ustálenej judikatúry skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho vecí či iných jeho práv ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 21. decembra 2009). Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to pri skutočnej škode), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , z 28. apríla 2010).

45. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalovanej skutočná škoda nevznikla, keď v danom prípade nedošlo k zničeniu, strate, zmenšeniu, zníženiu či inom znehodnotení už jej existujúceho majetku, keď vlastnícke právo k rodinnému domu, t. j. vrátane dreveného krovu strechy, previedla kúpnou zmluvou zo dňa 01. 07. 2020 na žalobcov 1/ a 2/, pričom skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu žalobcami 1/ a 2/ sporná nebola.

46. Majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k spätnému nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanej k drevenému krovu strechy rodinného domu, resp. jeho časti, ktorý jej mal byť v zmysle čl. IV. bod 2) kúpnej zmluvy bezodplatne zo strany žalobcov 1/ a 2/ poskytnutý, by mohol mať podľa názoru súdu len charakter ušlého zisku. Žalovanej by tak eventuálne mohol ujsť majetkový prínos spočívajúci v hodnote tohto dreveného krovu, resp. jeho neodovzdanej časti, o ktorý by sa zvýšil jej majetkový stav, ktorý bolo možné s poukazom na zmluvnú dohodu strán sporu (čl. IV. bod 2) kúpnej zmluvy) odôvodnene očakávať.

47. Ušlý zisk však nie je nejakou hypotetickou, či fiktívnou majetkovou výhodou a nejde ani o potenciálny majetkový prínos, ktorý by mal byť stanovený bez reálneho základu. Za ušlý zisk v súlade s vymedzením tohto pojmu vyplývajúcim z ustanovení hmotného práva a jeho výkladom právnou teóriou i súdnou praxou možno považovať len takú majetkovú ujmu, ktorej vznik je podložený už existujúcimi prípadne reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodovej udalosti očakávaný zisk by skutočne vznikol. To znamená, že musí byť naisto preukázaný ,,predpoklad“ jeho vzniku, teda taká skladba okolností, ktorá svedčí o tom, že k vzniku zisku by nepochybne došlo. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (m.m. uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. , , ). Bremeno tvrdenia a preukázania týchto okolností leží výlučne na poškodenom. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností by viedlo len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa poškodený v konaní domáha, je skutočne iba „fikciou“ (m.m. uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. ). Možno teda konštatovať, že ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný majetok (príjem) poškodený prišiel.

48. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ dňa 04. 12. 2021 odovzdali žalovanej určitý objem drevnej hmoty, pochádzajúcej z krovu rodinného domu súp. č. 283, ktorý je špecifikovaný v preberacom - sčítacom protokole. Sporným však medzi stranami bolo, či žalobcovia 1/ a 2/ odovzdali žalovanej všetku drevnú hmotu, tvoriacej krov rodinného domu súp. č. 283, alebo len jej časť a či odovzdaná časť drevnej hmoty bola alebo nebola poškodená (zničená) v dôsledku jeho uskladnenia po demontáži z rodinného domu súp. č. 283.

49. Žalovaná si svoju pohľadávku vypočítala tak, že od špecifikácie materiálu na krov - sedlová strecha 29 x 6 m v celkovej sume 10 493,93 Eur, spracovanej obchodnou spoločnosťou, zaoberajúcou sa výrobou drevných produktov, vrátane strešného latovania a prípravy drevených krovov pre rodinné domy, ktorá bola spracovaná podľa zachovalej fotodokumentácie a obvodových múrov, ktoré v zemi ostali, odpočítala sumu 8 000,00 Eur, ktorá predstavuje odhadovanú cenu vydanej časti drevnej hmoty. Žalobcovia 1/ a 2/ pohľadávku žalovanej popreli, keď jednak namietali, že žalovaná nepreukázala ani jednu zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a namietali aj stanovenie výšky náhrady škody cenovou kalkuláciou obchodnej spoločnosti.

50. Súd v tomto smere dáva za pravdu žalobcom 1/ a 2/, keď výšku ušlého zisku nemožno určiť tak, že od špecifikácie materiálu na krov zo dňa 26. 08. 2021, t. j. tzv. cenovej ponuky na nový krov, si žalovaná bez ďalšieho len odpočíta ňou odhadovanú cenu časti drevnej hmoty, ktorú jej žalobcovia 1/ a 2/ odovzdali, tvrdiac, že jej nebola odovzdaná celá drevná hmota, keď takýto postup je v rozpore so samotnou konštrukciou zodpovednostného vzťahu, a predovšetkým odporuje samotnej podstate pojmu ušlého zisku. Zároveň súd dodáva, že pri určení výšky prípadnej škody nemožno vychádzať ani z ceny novej veci (krovu), ale z ceny, ktorú mal krov v čase, keď ho žalovaná mala od žalobcov 1/ a 2/ spätne nadobudnúť, pričom z predloženej špecifikácie materiálu na krov sedlovej strechy a rozmere 29 x 6 m zo dňa 26. 08. 2021 sa javí, že ide o cenovú ponuku na nový krov strechy, t. j. bez zohľadnenia veku, opotrebenia či poškodenia dotknutého dreveného krovu (žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že ide o rodinný dom z roku 1943) a nie o ohodnotenie dreveného krovu rodinného domu súp. č. 283, ktorý mal byť žalovanej v zmysle kúpnej bezodplatne poskytnutý.

51. Je dôležité si uvedomiť, že nárok na náhradu škody sa vzťahuje len ku škode, ušlý zisk nevynímajúc, ktorá musí byť skutočná, existujúca, v prípade ušlého zisku reálne predpokladaná a nie odhadovaná, hypotetická, či fiktívna. Zistenie výšky ušlého zisku nie je otázkou právnou, ale otázkou skutkovou, ktorá musí mať svoj základ v zistenom skutkovom stave, t. j. z konkrétnych skutkových okolností musí byť bezpečne preukázané, že poškodený by ušlý zisk skutočne aj dosiahol nebyť porušenia právnej povinnosti, resp. škodovej udalosti. Pokiaľ poškodený nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný. V prejednávanej veci však žalovaná súdu nepreukázala skutočnú výšku ušlého zisku, a rovnako nepreukázala ani ňou tvrdenú skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ jej neodovzdali celú drevnú hmotu tvoriacu krov rodinného domu, resp. že aj tá časť, čo jej bola odovzdaná, bola zničená, resp. poškodená, t. j. vznik škody, keď len samotná žalovanou predložená fotodokumentácia, preberací - sčítací protokol zo dňa 04. 12. 2021 či špecifikácia materiálu na krov takýmto dôkazom nie je. Súd tak konštatuje, že žalovanou tvrdená pohľadávka voči žalobcom 1/ a 2/ je tak len fikciou bez reálneho základu, ktorá nie je a nemôže byť dostatočným základom pre konštatovanie, že pohľadávka žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanej zanikla na základe jednostranného započítania listom zo dňa 16. 12. 2021 s pohľadávkou žalovanej voči žalobcom 1/ a 2/.

52. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu síce na pojednávaní navrhla, aby súd pripustil dôkaz, a to, že v lehote 10 dní dá nacenenie drevnej hmoty, ktorá bola vydaná v zmysle preberacieho protokolu s odôvodnením, že je tu problém ocenenia hodnoty drevnej hmoty, avšak súd takýto dôkaz nevykonal, keďže žalobcovia 1/ a 2/ existenciu škody ako takej spochybnili už v replike, doručenej žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu dňa 15. 07. 2022 (č. l. 71 súdneho spisu), a teda žalovaná mohla takýto dôkaz navrhnúť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, a to nielen zákonnou ale aj sudcovskou, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Koncentrácii konania podliehajú prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktorými sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky ( ). Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje ako sudcovská koncentrácia konania ( ) ako zákonná koncentrácia konania ( ). Ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v , podľa ktorého môže súd v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je teda zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko) so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( ). V danom prípade bola žalovaná o sudcovskej koncentrácii konania poučená, a to v poučení o procesných právach a povinnostiach strán sporu (č. l. 29 súdneho spisu), doručenom žalovanej dňa 21. 04. 2022 (č. l. 30). Súd zároveň predmetný dôkaz v konaní nevykonal aj s poukazom na , v zmysle ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, keďže ani samotné predloženie nacenenia drevnej hmoty, ktorá bola vydaná v zmysle preberacieho protokolu, by nebolo spôsobilé privodiť pre žalovanú iné, pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keď len samotné nacenenie vydanej drevnej hmoty bez súčasného preukázania ceny celého dreveného krovu rodinného domu súp. č. 283 v čase, keď zo strany žalobcov 1/ a 2/ mal byť bezodplatne poskytnutý žalovanej v zmysle čl. IV bod 2) kúpnej zmluvy, by nemalo žiadnu vypovedajúcu hodnotu.

53. V civilnom sporovom konaní, založenom na princípe kontradiktórnosti, sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Procesná zodpovednosť za vedenie sporu je tak na sporových stranách, kedy výsledok konania závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, t. j. od kvality predložených dôkazov a kvality ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú teda zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu. V danom prípade však možno konštatovať, že žalovaná neuniesla ani vo vzťahu k výške škody, a ani k jej vzniku, bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, t. j. v konaní neprodukovala žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý bezpečne preukázať jej tvrdenie, že žalobcovia 1/ a 2/ jej spôsobili škodu vo výške 2 493,93 Eur, resp. že by si svoj majetkový stav zhodnotila o túto sumu. Z uvedeného dôvodu súd už ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu neskúmal.

54. Keďže žalovaná v spore nepreukázala pravosť a existenciu svojej pohľadávky voči žalobcom 1/ a 2/, nemohlo dôjsť ani k zániku pohľadávok ich započítaním.

55. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná v celom rozsahu, keď súd nemal v konaní preukázané, že by žalovaná žalobou uplatnenú pohľadávku uhradila, resp. že by jej záväzok zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ žalovanú sumu zanikol iným spôsobom ako splnením.

56. Súd ešte pre úplnosť veci uvádza, že žalovaná vo vyjadrení okrajovo (v zátvorke) spomenula neprimeranú výšku zmluvnej pokuty. Zákon síce dáva súdu možnosť moderácie, t. j. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť, avšak súd túto možnosť nevyužil, nakoľko dospel k záveru, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je v danom prípade neprimerane vysoká, a to z nasledovných dôvodov. Zmluvnou pokutou v súdenej veci boli zabezpečené zmluvné povinnosti žalovanej ako predávajúcej, a to predmet kúpy žalobcom 1/ a 2/ ako kupujúcim odovzdať a vyviezť všetok komunálny odpad, v lehote dojednanej v čl. IV. bod 1) kúpnej zmluvy (do osem týždňov odo dňa prijatia zvyšnej časti kúpnej ceny na účet predávajúceho). Kúpna cena za predmet kúpy bola stranami zmluvy dojednaná v sume 105 000,00 Eur. Zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške 30,00 Eur za každý deň omeškania žalovanej ako predávajúcej s odovzdaním predmetu kúpy žalobcom 1/ a 2/, a 300,00 Eur za nevyvezenie komunálneho odpadu, čo k výške dojednanej kúpnej ceny nepovažuje súd za neprimeranú zmluvnú pokutu a nepovažuje ju ani za bezdôvodnú sankciu. Napokon ani súdom priznaná celková suma 1 740,00 Eur titulom zmluvnej pokuty nie je neprimeraná a ani neprimerane prísna k výške dojednanej kúpnej ceny a v prípade jej uhradenia žalovanou žalobcovia 1/ a 2/ týmto nenadobudnú neodôvodnený majetkový prospech na úkor žalovanej. Okrem toho zmluvná pokuta nebola v kúpnej zmluve dojednaná jednostranne, pretože aj žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci sa v kúpnej zmluve zaviazali žalovanej ako predávajúcej zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30,00 Eur za každý začatý kalendárny deň omeškania až do úplného zaplatenia omeškanej platby ako to vyplýva z čl. III. bod 3) kúpnej zmluvy.

57. Okrem istiny žiadali žalobcovia 1/ a 2/ priznať aj úroky z omeškania. V danom prípade čas plnenia nebol medzi stranami dohodnutý, čas splnenia nevyplýva ani z právneho predpisu a nie je určený ani rozhodnutím súdu. Dlžník je preto povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Nakoľko sa teda žalovaná preukázateľne dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd vychádzajúc z ustanovenia v spojení s ustanovením Nariadenia vlády SR č. priznal žalobcom 1/ a 2/ aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 01. 01. 2022 do zaplatenia, keď žalobcovia 1/ a 2/ predžalobnou výzvou zo dňa 21. 12. 2021 vyzvali žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1 740,00 Eur v lehote do 31. 12. 2021, pričom žalovaná doručenie tejto výzvy nepoprela.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mali žalobcovia 1/ a 2/ úspech v celom rozsahu, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd im preto ako oprávneným spoločne a nerozdielne priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ). Z tohto dôvodu určil súd začiatok lehoty na plnenie podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcov 1/ a 2/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.