Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-102-2015.pdf
PDF · 82.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3P/102/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Z. E.D., H.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. S., K. N. B. Q. E., dieťa rodičov K. Z., H.. XX.X.XXXX, C. T. XXX/X, K. C. B. Z. E., H.. XX.X.XXXX, C. K. X. XX, S., Č. Q., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I Súd z v e r u j e maloletého Z. E., H.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky K. Z., H.. XX.X.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. II Súd z a v ä z u j e otca Z. E., H.. XX.X.XXXX prispievať na výživu maloletého Z. E., H.. XX.X.XXXX sumou 100,- eur, vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 1.9.2015. III Súd p o v o ľ u j e otcovi splácať dlh na výživnom za mesiace september 2015 až december 2015 vo výške 200,- eur spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,- eur počnúc mesiacom január 2016 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok po nezaplatení čo i len jednej splátky. IV Žiaden s účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 8.6.2015 podaným na tunajšom súde dňa 8.6.2015 sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Matka návrh odôvodnila tým, že maloletý Martin pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podávala matka na Okresnom súde S., návrh však vzala späť. Doposiaľ v predmetnej veci nerozhodoval žiaden súd. S otcom maloletého matka nežije v spoločnej domácnosti od augusta 2014, kedy matka s dieťaťom odišla zo spoločnej domácnosti. Momentálne žije spolu s maloletým Z. a jej priateľom v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve Mesta K.Š. C.. Náklady spojené s bývaním uhrádza matkin priateľ, ktorý je zamestnaný vo firme R. N.Ľ. F.. Matka je na čiastočnom invalidnom dôchodku, pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu MUDr. Z. N. K.. Jej príjmom je invalidný dôchodok vo výške cca 120,- eur, poberá prídavok na maloletého Z. vo výške 23,- eur a výživné, ktoré zasiela stará mama zo strany otca, vo výške 50,- eur mesačne. Maloletý Z. navštevuje materskú školu v Spišskej Belej, kde uhrádza matka stravné v sume cca 28,- eur mesačne. Maloletý je zdravý, zvýšené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou nemá. V septembri 2015 maloletý nastúpi do 1. ročníka základnej školy. Otec maloletého dieťaťa v súčasnej dobe žije a pracuje v Českej republike. O maloletého neprejavuje záujem. Otec nad rámec výživného, ktoré zasiela stará mama, neprispieva. Otec maloletého má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému Z.. Na základe uvedeného matka navrhla súdu, aby maloletého Z. zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 150,- eur mesačne počnúc dňom 1.7.2015.
Na pojednávaní konanom dňa 22.12.2015 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom prítomných účastníkov, t. j. matky, otca a kolízneho opatrovníka.
Matka vypovedala, že je ochotná zľavniť z výživného na sumu 100,- eur mesačne, inak trvá na podanom návrhu na začatie konanie. Otec maloletého dieťa uviedol, že žije a pracuje v Českej republike, kde je zamestnaný v spoločnosti D. B. K..Q..X.., jeho priemerný zárobok je cca vo výške 10.000,- Kč a zároveň požíva služobné benefity v podobe služobného domu, mobilného telefónu a motorového vozidla. Otec maloletého dieťa vypovedal, že s návrhom nesúhlasí v časti výživného, nakoľko nemá, z čoho prispievať na výživu maloletého vo výške 150,- eur mesačne, ani len vo výške 100,- eur mesačne. Podľa neho primeraným výživným je to, čo už platí, t. j. výživné vo výške 50,- eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, kde platí rovnako 50,- eur mesačne. Kolízny opatrovník sa v plnom rozsahu pripojil k návrhu matky.
Súd sa oboznámil s mzdovým listom predloženým otcom maloletého dieťa.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nebývajú a nehospodária spoločne, pričom maloleté dieťa je v priamej opatere matky. Rodičia maloletého nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť od augusta 2014, kedy matka s dieťaťom odišla zo spoločnej domácnosti.
Matka je na čiastočnom invalidnom dôchodku. Poberá invalidný dôchodok vo výške cca 120,- eur a prídavok na maloletého vo výške cca 23,- eur. Iný príjem nemá. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému Z. iné vyživovacie povinnosti matka nemá. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani cennejší hnuteľný majetok. Ako sama vypovedala, spolu s maloletým a jej priateľom žije v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve Mesta K. C. a náklady spojené s bývaním uhrádza jej priateľ.
Otec žije a pracuje v Českej republike, kde je zamestnaný v spoločnosti D. B. K..Q..X.., jeho priemerný zárobok je cca vo výške 10.000,- Kč a zároveň požíva služobné benefity v podobe služobného domu, mobilného telefónu a motorového vozidla. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému Z. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- eur mesačne.
Maloletý Z. je vo veku šesť rokov, od 1. septembra začal navštevovať základnú školu. Je zdravý, zvýšené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou nemá.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Nakoľko rodičia nebývajú spoločne, nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dôvodný.
Matka navrhla maloletého Z. zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Otec ani kolízny opatrovník proti tomu nenamietali. Súd vyhovel návrhu matky v časti zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, v ktorej sa maloletý fakticky aj nachádza už od ukončenia partnerského spolužitia rodičov (od augusta 2014), pričom v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti brániace takémuto rozhodnutiu.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Matka navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého vo výške 150,- eur mesačne, na pojednávaní konanom dňa 22.12.2015 bola matka ochotná dohodnúť sa na výživnom vo výške 100,- eur mesačne. Otec za primerané výživné považoval sumu 50,- eur mesačne, s vyšším výživným nesúhlasil, nakoľko musí splácať dlhy a má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- eur mesačne. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky.
Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletého dieťaťa, predovšetkým tej skutočnosti, že maloletý Z. od 1.9.2015 začal navštevovať základnú školu, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval sumu 100,- eur mesačne. Tak, ako výživné navrhované otcom vo výške 50,- eur mesačne je neprimerane nízke a nezodpovedá vyššie uvádzaným kritériám, rovnako im nezodpovedá ani výživné požadované matkou vo výške 150,- eur mesačne, ktoré presahuje jednak preukázané potreby maloletého dieťaťa, ako aj reálne možnosti a schopnosti otca. Maloletý má len štandardné potreby súvisiace s jeho vekom, nemá trvalo zvýšené výdaje spojené s nepriaznivým zdravotným stavom, od 1.9.2015 je žiakom prvého ročníka základnej školy.
Oficiálny príjem otca je len 10.000,- Kč mesačne. Otec však v súvislosti so svojím zamestnaním využíva aj tzv. služobné benefity, a to služobný dom, mobilný telefón a motorové vozidlo, čím má otec nižšie výdavky v súvislosti s bývaním ako aj iné životné výdavky. Otec je v mladšom produktívnom veku (31 rokov), nemá nijakým spôsobom obmedzenú pracovnú spôsobilosť z dôvodu zdravotného stavu, ani trvalo zvýšené výdaje na vlastnú výživu (napr. za diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky...), teda disponuje možnosťami zadovážiť si aj vyšší príjem, než aký dosahuje u svojho zamestnávateľa.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Matka navrhla upraviť výživné počnúc dňom 1.7.2015, súd však zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Z. vo výške 100,- eur mesačne až počnúc dňom 1.9.2015, kedy maloletý začal navštevovať základnú školu a jeho potreby sa primerane tejto skutočnosti zvýšili oproti predošlému obdobiu. Zročné výživné za mesiace september až december 2015 v celkovej sume 200,- eur súd otcovi povolil splácať po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom január 2016.
Nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.