Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/252/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, 851 01 IČO: 35724803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Z. H., J.. X.X.XXXX, G. I. X.Č., X. XXX/X, zastúpenému JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 2.971,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27. februára 2015 č.k. - 175 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 15.8.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 2.971,96 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu dlhu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.X.XXXX medzi žalovaným a jeho právnym predchodcom GE Money, a.s., na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 3.817,30 eura (ďalej len „Zmluva“), ktorej platnosť bola ukončená v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou viac ako troch splátok úveru, čím došlo v zmysle obchodných podmienok k zosplatneniu úveru, a to ku dňu uvedenom v žalobcom predloženej platobnej histórii pod položkou s názvom „zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, eventuálne v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadom ukončenia Zmluvy, za ukončenie Zmluvy má byť považované podanie žaloby. Poukázal na tvrdenie žalobcu, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX prevzal pohľadávku voči žalovanému, predstavujúcu ku dňu postúpenia sumu 3.699,61 eura a pozostávajúcu z istiny 3.149,82 eura, riadneho úroku 453,53 eura, zmluvnej pokuty 60,26 eura a poplatkov 36 eur, o čom žalovanému zaslal písomné oznámenie o postúpení pohľadávky. Od X.XX.XXXX O. X.X.XXXX žalovaný čiastočne dlh splatil a dňa XX.X.XXXX uznal všetky svoje záväzky v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Dlžná suma uplatnená žalobou vo výške 2.971,96 eura pozostáva z istiny 2.422,17 eura (rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu), úroku vo výške 453,53 eura (rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky), zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 96,26 eura (sankčné poplatky, poplatky za služby, poplatky za výber v hotovosti a iné poplatky) s tým, že úrok je vo výške 0,1 % denne za každú splátku v omeškaní a zmluvná pokuta je vo výške 20 % z každej omeškanej splátky, najmenej 3,32 eura.

Vychádzajúc z medzi účastníkmi nespornej skutočnosti, že k splatnosti úveru z posudzovanej Zmluvy došlo dňa XX.X.XXXX, po doplnení dokazovania v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.3.2014 č. k. -154, ktorým bol zrušený jeho predchádzajúci rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.971,96 eura a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.422,17 eura od 4.4.2012 do zaplatenia a právnom posúdení veci podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 34, § 37 ods. 1, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1 až 3, § 101, § 103, § 110 ods. 1, § 558 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, keďže bola podaná dňa 15.8.2012 po uplynutí trojročnej premlčacej doby a žalovaný i vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania dôvodne. Konštatoval, že Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a spotrebiteľským vzťahom je i vzťah medzi účastníkmi konania, keďže základom nároku je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú nadväzujú ďalšie právne úkony, t.j. aj Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorá je podľa formy a obsahu formulárovou zmluvou, ktorej predtlač formulára mal žalobca už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Vychádzajúc zo zistenia, že obsah Dohody nebol so žalovaným individuálne dojednaný, žalobca dal žalovanému Dohodu podpísať pod zámienkou ponuky splátok bez toho, aby ho oboznámil s dôsledkami i ohľadom predĺženia premlčacej lehoty a vzhľadom na spôsob, akým došlo k podpisu Dohody žalovaným, popísaný v jeho účastníckej výpovedi, a ktorým žalobca dosiahol predĺženie premlčacej doby z 3 na 10 rokov, vyvodil, že zo strany žalobcu došlo k nekalej obchodnej praktike a uzavrel, že Dohoda je neplatným právnym úkonom, pretože je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľnou podmienkou. Jej podpisom si žalovaný zhoršil svoje zmluvné postavenie, čo je podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka neprípustné. Výrok o trovách konania odôvodnil použitím § 151 ods. 3 O.s.p. a zložitosťou veci.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa obsahu uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke premlčania jeho peňažného nároku, ak túto posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobca na posúdenie námietky premlčania vznesenej protistranou v danom prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to všeobecnú 4 - ročnú premlčaciu dobu, v rámci ktorej podal žalobu na súd včas. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ako i viaceré rozhodnutia krajských súdov. Na základe uvedeného navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového i odvolacieho konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. i viaceré rozhodnutia okresných i krajských súdov označil odvolanie žalobcu za neopodstatnené. Navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 1,3 v spojení s § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Odvolacie námietky nie sú spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa dal v odôvodnení rozsudku odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že jeho uplatnený nárok nie je premlčaný. Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením prvostupňového rozsudku v časti, v ktorej tento konštatoval, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci moment splatnosti úveru, t.j. deň XX.X.XXXX a z toho dôvodu vyhodnotil nárok žalobcu ako premlčaný.

Právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto naň treba aplikovať ustanovenia, upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru a tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, ako to správne uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Správne preto súd prvého stupňa zisťoval prípadnú existenciu neprijateľných podmienok v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Rovnako správne z dôvodu vznesenej námietky premlčania a skúmania plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa zameral dokazovanie na zistenie tej skutočnosti, či žalovaný zákonným spôsobom uznal nárok žalobcu, a či toto uznanie vyvoláva právne účinky vo vzťahu k plynutiu novej 10-ročnej premlčacej doby.

Vychádzajúc z obsahu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že k uznaniu záväzku v prejednávanej veci malo dôjsť žalovaným, ktorý podľa tvrdení navrhovateľa mal túto dohodu aj osobne podpísať.

Po preskúmaní spisu odvolací súd dospel k záveru, že je správny záver súdu prvého stupňa, že v danej veci nedošlo zo strany žalovaného k uznaniu dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a k plynutiu novej 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, tak ako tvrdil žalobca. Namietané nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania nebolo opodstatnené.

V tejto súvislosti správne prvostupňový súd konštatoval, že z obsahu a formy dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa XX.X.XXXX plynie, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej pretlač formulára mal žalobca už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, ktorý nemal možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť a ani ho neovplyvnil. Takáto dohoda je pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľná, preto mu nemôžu byť jasné ani kategórie uznania záväzku, prípadne rozhodcovskej doložky, teda ich právny význam a nedokáže odlíšiť rôzne dôsledky, vyplývajúce z týchto právnych vzťahov. Uzavretím takejto dohody by sa navyše zhoršilo postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, pretože v dôsledku uznania dlhu by došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov navrhovateľa z úverovej zmluvy. Z výpovede žalovaného vyplýva, že pred podpisom posudzovanej dohody bol zástupcom žalobcu (p. S.) informovaný o presnom obsahu dohody, teda že jej obsahom je aj uznanie dlhu a nepoučil ho ani o právnych dôsledkoch takéhoto uznania dlhu. Z uvedeného dôvodu je správny i záver súdu prvého stupňa, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon, zakomponovaný do formulárovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napriek "spotrebiteľskému charakteru" úverovou zmluvou založeného vzťahu treba premlčanie práva posudzovať podľa Obchodného zákonníka, táto odvolacia námietka je neopodstatnená.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka žalobcu o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že prvostupňový súd musí (musel) vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy" bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Správne preto súd prvého stupňa zohľadnil § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (por. rozsudok Najvyššieho súdu z 21. apríla 2015, sp. zn. ).

Preto ak súd prvého stupňa na žalobcom uplatnený nárok v otázke vznesenej námietky premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom premlčania nároku vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie vo veci samej treba aj z tohto pohľadu považovať za správne.

S poukazom na tieto závery, považuje odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa založený na dôvodnej námietke premlčania za vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pretože rozhodnutím vo veci samej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.