Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-649-2015.pdf
PDF · 101.08 KB
Case nature
Subarea
3Co/649/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa K-POWER s.r.o., so sídlom v Košiciach, Alžbetina 28, IČO: 45 485 631, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávka Kováčová, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi Obci Čaňa, so sídlom Osloboditeľov č. 52, IČO: 00324060, zast. JUDr. Radomírom Jakabom PhD., advokátom so sídlom v Košiciach , Bočná 10, v konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 25C/664/2015-17 zo dňa 30.10.2015 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 145,84 eur na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Radomírovi Jakabovi PhD. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by zabránil fyzickému prístupu osôb a motorových vozidiel navrhovateľa, ako aj nájomcov navrhovateľa, ktorí nehnuteľnosť užívajú k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným č. XXX a XXX/X, W.. Č.. XXX, J. Č.. XXXX a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň navrhovateľovi uložil, aby do 30 dní od právoplatnosti predbežného opatrenia podal na súd návrh na začatie konania, ktorým sa upravia užívacie pomery k pozemkom, k parcele č. XXX, XXX/X, XXXX/X, XXX/X U. XXX/X, B. K. J. Č.. XXXX.
Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že navrhovateľ súdu prvého stupňa dňa 27.10.2015 doručil návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia v totožnom znení, v ktorom súd jeho návrhu vyhovel. Podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavby, ktorá predstavuje budova obchodu a služieb, nachádzajúcej sa v kat. území Č., R. Č., R. S.-R., W.. Č.. XXX, J. Č.. XXXX, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy dňa XX.X.XXXX od spoločnosti EXTEL INVEST, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 9, IČO: 35 593 886. Uviedol, že ide o obchodné centrum, v ktorom majú svoje prevádzky subjekty - I. W., D. X. B. K. I., I. a pod., ktoré sa nachádza na parcele č. XXX U. XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, pričom priľahlé spevnené zastavané plochy a nádvoria bezprostredne súvisia so stavbou - obchodným centrom, sú evidované na LV č. XXXX U. Q. V. Č.. XXX/X B. B. XXX m2 a parcela č. XXX/X. Tieto dve parcely tvoria ohraničenú zastavanú plochu a nádvorie, cez ktoré musí vlastník a jeho nájomcovia nevyhnutne prejsť pri dovoze a odvoze tovaru za účelom vstupu do nehnuteľnosti - obchodného centra. Zároveň sa musia zdržať motorovými vozidlami na uvedených parcelách, po dobu nevyhnutnú pri manipulácii s tovarom, pri vykladaní alebo nakladaní, a teda ide o plochy priamo ovplyvňujúce užívanie nehnuteľnosti obchodného centra. Predchádzajúci vlastník obchodného centra spoločnosť EXTEL INVEST s.r.o. dňa 9.2.2007 doručila Obecnému úradu Obci Čaňa list, v ktorom žiadala obecné zastupiteľstvo o odkúpenie pozemkov s parcelným č. XXX U. XXX, I. Č.. XXX/X, XXX/X U. XXX/X, k čomu ale nedošlo. Preto odporca podal návrh o zaplatenie
nájomného. Napriek výzvam a urgenciám ani zo strany navrhovateľa nedošlo k vyriešeniu majetkovo- právnych vzťahov s odporcom. Vzhľadom k tomu, má navrhovateľ dôvodné obavy z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy značného finančného rozsahu, a to tým, že ak odporca uzavrel jediný prístup k majetku navrhovateľa, ako aj k vonkajším úpravám, došlo by k okamžitému skončeniu dlhodobo uzavretej nájomnej zmluvy zo strany významných nájomcom a k stratám vo výške 1 900 000,00 eur, keďže nie je možné ináč zabezpečiť zásobovanie obchodného centra, ktoré je v jeho vlastníctve.
Súd prvého stupňa na základe skutkového zistenia veci vec právne posúdil v zmysle § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a taktiež, že sú tu okolnosti, ktoré by opodstatňovali nárok, ktorého sa podaným návrhom domáha, t.j. že už samotné konanie odporcu - písomné upozornenie odporcu o uzavretí prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľa (a to bez predchádzajúcej výzvy na vzájomné riešenie majetkovo-právnych vzťahov), odporca vykonáva úkony smerujúce k znemožneniu realizácie práva navrhovateľa ako výlučného vlastníka stavby (obchodného centra) na parcele č. XXX U. Č.. XXX/X, spočívajúce v prechode peši a vozidlami cez parcelu č. XXX/X, XXX/X U. XXX/X, ktorých vlastníkom je odporca. Ide o jediný možný prístup navrhovateľa k uvedenej stavbe obchodného centra, vychádzajúc aj zo snahy právneho predchodcu o odkúpenie priľahlých pozemkov odporcu, resp. ich majetkovo-právneho vyporiadania. Súd prvého stupňa mal za to, že v prípade realizácie písomného upozornenia odporcu by na strane navrhovateľa mohlo dôjsť k ujme značného finančného rozsahu, keďže sa jedná o jediný prístup k majetku navrhovateľa a to s dopadom nielen na jeho majetok, ale aj majetok ďalších aktuálnych nájomcov, ktorí v obchodnom centre navrhovateľa realizujú svoje podnikateľské aktivity. Uzavrel, že takéto konanie odporcu je minimálne v rozpore s dobrými mravmi, a preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení vyhovel.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa zároveň uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti predbežného opatrenia podal na súd návrh na začatie konania, ktorým sa upravia užívacie pomery k pozemkom - k parcele č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X U. XXX/X, B. K. J. Č.. XXXX.
Nariadené predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania (§ 77 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca z dôvodu, že o nariadení predbežného opatrenia nerozhodoval miestne príslušný súd, vychádzajúc z ust. § 88 ods. 1 písm. h/ O.s.p., ako aj § 74 ods. 2 O.s.p.. V danom prípade vychádzajúc z konania vo veci samej ide o prípad výlučnej miestnej príslušnosti, na ktorú musí prihliadať súd z úradnej povinnosti a miestne príslušným súdom je Okresný súd Košice-okolie, pričom príslušným na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný aj na konanie o veci samej. Okrem toho poukazoval na to, že výrok napadnutého uznesenia, ktorým sa ukladá povinnosť odporcovi je neurčitý a nezodpovedá namietanej potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Uviedol, že odporca žiadnym spôsobom neobmedzuje prístup a príjazd navrhovateľovi a nájomníkovi k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným č. XXX U. XXX/X, W.. Č.. XXX, J. Č.. XXXX, keďže budova obchodného centra je kedykoľvek prístupná cez pozemnú komunikáciu na parcele č. KN - C č. XXXX, S.. Ú. Č., z ktorej sú realizované aj vchody do všetkých prevádzok v predmetnej budove. Preto ani neexistuje naliehavý právny záujem na dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi konania. Neurčitosť výroku napadnutého uznesenia odporca odvodzoval zo skutočnosti, že nie je možné identifikovať, v akej obci sa majú nachádzať dané nehnuteľnosti, či v ktorom katastrálnom území. Uviedol, že aj keď navrhovateľ odkazuje na list odporcu zo dňa 12.10.2015, v tomto liste odporca navrhovateľovi oznamuje len ukončenie prístupu k parcele KN - C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, ale nespochybňuje prístup k ostatným parcelám, a to k parcelám KN - C č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X. Preto by výrok napadnutého uznesenia mal dôvodne znieť len čo sa týka parcely KN - C č. XXX/X, čo ale z napadnutého uznesenia nie je zrejmé. Ďalej poukazoval na rozpor výroku s ust. § 74 ods. 1 O.s.p., nakoľko sa týka nielen odporcu a navrhovateľa, ale upravuje vzťahy k nájomcom navrhovateľa a odporcu. Uviedol, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s požiadavkou osvedčenia tvrdeného nároku, keďže tak ako to vyplýva z LV č. XXXX V. S.. Ú. Č., výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov parcela KN - C č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X U. XXX/X X. R. Č. a nikomu nemožno prikázať, aby vstúpil do nájomného pomeru proti svojej vôli. Pokiaľ štatutárny orgán odporcu neuzavrel s navrhovateľom nájomnú zmluvu, užívacie právo mu nevzniklo a ani sa ho nemožno domáhať, keďže obec je povinná
postupovať v intenciách ust. § 9a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje striktné pravidlá pre uzatváranie nájomných zmlúv bez predchádzajúceho súťažného výberu nájomcov. Ak teda súd odôvodňuje osvedčenie práva navrhovateľa tým, že právny predchodca prejavil ochotu odkúpiť uvedené priľahlé pozemky od odporcu, resp. inak majetkovo-právne vysporiadať, to žiadnym spôsobom neosvedčuje existenciu práva navrhovateľa k týmto pozemkom. Ak prebieha konanie medzi navrhovateľom a odporcom, predmetom ktorého je požadovanie úhrady za užívanie pozemkov, nejde o konanie o určenie nájomného pomeru, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia a teda nedôjde ani ku kreácii nájomného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti s odkazom na čl. 20 Ústavy SR súd poskytol neoprávnenému užívateľovi pozemkov zjavne neprimeranú ochranu na úkor vlastníka týchto pozemkov, a preto konanie odporcu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ako to súd prvého stupňa uviedol. Taktiež ani k osvedčeniu bezprostredne hroziacej ujmy, keďže nebolo osvedčené právo navrhovateľa užívať dotknuté pozemky, a preto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval aj na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa nepostupoval pri doručovaní návrhu a príloh v zmysle § 79 ods. 4 O.s.p.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odporca podal odvolanie v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a žiada o nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh na nariadenie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, v oboch prípadoch vtedy, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a ak je zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Predbežným opatrením sa upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie, takže predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe. Vydaním predbežného opatrenia sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nenávratný stav a zásah do práv dotknutého účastníka musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov.
Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Zo spisu vyplýva, že dôvodom na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je tvrdenie navrhovateľa, že z listiny označenej ako „oznámenie o ukončení prístupu na pozemok“ zo dňa 12.10.2015 vyplýva, že odporca oznámil navrhovateľovi, že ako výlučný vlastník pozemku
nachádzajúceho sa v kat. území Č., zapísaného na LV č. XXXX ako parcela č. KN - C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 za účelom ochrany a účelného využívania obecného majetku, ktorý nie je určený na verejné užívanie, ako aj na ochranu bezpečnosti a zdravia ľudí, počnúc dňom XX.XX.XXXX uzavrie prístup k tomuto pozemku. Navrhovateľ v odôvodnení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že s parcelou č. XXX/X susedí parcela č. XXX/X, pričom tieto dve parcely tvoria ohraničenú zastavanú plochu a nádvorie, cez ktorú musí vlastník a jeho nájomcovia nevyhnutne prejsť pri dovoze a odvoze tovaru za účelom vstupu do nehnuteľnosti - obchodného centra, ktorého vlastníkom je navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX pričom ide o obchodné centrum, v ktorom majú svoje prevádzky subjekty ako I. W., D. X. B. K. I. U. I. a pod. a toto obchodné centrum sa nachádza na parcele č. XXX U. XXX/X, G. K. J. Č.. XXXX, s ktorými susedia parcely s parcelnými č. XXX/ X U. V. Č.. XXX/X. Mal za to, že z dôvodu doručenia listiny - oznámenie o ukončení prístupu na pozemok zo dňa 12.10.2015 odporca vykonáva úkony smerujúce k znemožneniu realizácie práva navrhovateľa ako výlučného vlastníka stavby (obchodného centra) na parcele č. XXX U. XXX/X spočívajúceho v prechodu peši a vozidlami cez parcelu č. XXX/X, XXX/X U. XXX/X, ktorých vlastníkom je odporca. Keďže sa jedná o jediný možný prístup navrhovateľa, ako aj jeho nájomcov k uvedenej stavbe, mal súd prvého stupňa za to, že navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj okolností, ktoré by opodstatňovali nárok, ktorého sa podaným návrhom domáha.
Odporca v odvolaní poukazoval na tú skutočnosť, že listom zo dňa 12.10.2015 navrhovateľovi oznámil len ukončenie prístupu k parcele KN - C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, ale nespochybnil prístup k ostatným parcelám, a to k parcelám KN - C č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, pričom prístup k stavbe je možný aj cez pozemnú komunikáciu na parcele KN - C č. XXXX, B. S.. Ú. Č.. Poukazoval aj na tú skutočnosť, že nariadeným predbežným opatrením súd poskytol navrhovateľ „komfortný“ prístup k nehnuteľnosti, pričom existencia prístupu k stavbe neumožňuje ani zriadenie vecného bremena súdnou cestou s poukazom na ust. § 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje striktné pravidlá pre uzatváranie nájomných zmlúv bez predchádzajúceho súťažného výberu nájomcov. Zdôraznil, že pokiaľ štatutárny orgán odporcu neuzavrel s navrhovateľom nájomnú zmluvu, užívacie právo mu nevzniklo a ani sa ho nemožno domáhať a to aj keď právny predchodcu prejavil ochotu odkúpiť priľahlé pozemky od odporcu, resp. inak ich majetkovo- právne vysporiadať, čo ale nie je žiadnym spôsobom osvedčením existencie práva navrhovateľa k týmto pozemkom, ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy pre nariadenie predbežného opatrenia v napadnutom znení.
Vychádzajúc z hore uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil materiálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorými sú osvedčenie ohrozeného nároku, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie potreby nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací súd súhlasí s tvrdením odporcu, že jeho listina označená ako „Oznámenie o ukončení prístupu na pozemok“ zo dňa 12.10.2015 sa týka len parcely KN - C č. XXX/X, ku ktorej odporca navrhovateľovi počnúc dňom XX.XX.XXXX uzavrel prístup. Preto nemožno súhlasiť s navrhovateľom tvrdenou skutočnosťou, že by došlo k znemožneniu užívať na prechod peši a motorovými vozidlami aj ostatné parcely a to parcely č. XXX/X U. XXX/X, ktorých vlastníkom je odporca k parcele č. XXX U. XXX/X, súp. č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX, S.. Ú. Č., na ktorej sa nachádza obchodné centrum vo vlastníctve navrhovateľa. Treba podotknúť, že navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení nepredložil ani mapu z katastra nehnuteľností, z ktorej by bolo zrejmé umiestnenie nehnuteľností, na ktoré poukazuje v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Preto s odkazom na ust. § 75 ods. 2 O.s.p., nie je ani zrejmé umiestnenie stavby a susediacich nehnuteľností a ich súvis so skutočnosťami, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Tým je spochybnené konštatovanie navrhovateľa ako aj súdu prvého stupňa, že ide o jediný možný prístup navrhovateľa k obchodnému centru.
Ďalšie skutočnosti, ktorými navrhovateľ odôvodňoval podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia a to, že navrhovateľ ako aj jeho právny predchodca prejavili ochotu, ale bezvýsledne, o odkúpenie priľahlých pozemkov od odporcu, sú podľa odvolacieho súdu v tomto konaní bez právneho významu a to s odkazom aj na ust. §9 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom k tomu nemožno v danom prípade konštatovať osvedčenie aspoň základných skutočností umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj
tá skutočnosť, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené v kontexte nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa.
K námietke odporcu týkajúcej sa neurčitosti výroku nariadeného predbežného opatrenia odvolací súd uvádza, že teritoriálne vymedzenie zákazu činnosti sa nemusí nevyhnutne opierať o všetky údaje z príslušnej evidencie nehnuteľností (napríklad k pozemkom) a postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne niektorým z údajov evidencie), aby miesto plnenia povinného subjektu bolo objektívne rozpoznateľné, nezameniteľne konkretizované od iných miest (viď uznesenia NS SR sp.zn. 7Cdo 26/2012 z 23.1.2013 ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 78/2013). Nakoľko odporca poukazoval na neurčitosť výroku napadnutého uznesenia, čo sa týka neuvedenia katastrálneho územia, je s poukazom na hore citované rozhodnutia NS SR, táto odvolacia námietka odvolateľa právne irelevantná.
Odvolací súd ale poukazuje na neurčitosť časti výroku nariadeného predbežného opatrenia, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa „akéhokoľvek“ konania, ktorým by zabránil fyzickému prístupu osôb a motorových vozidiel navrhovateľa, ako aj nájomcov navrhovateľa, ktorí nehnuteľnosť užívajú - nakoľko ani z odôvodnenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, o aké konkrétne konanie zo strany odporcu by malo ísť.
K námietke odporcu, že rozhodol miestne nepríslušný súd odvolací súd konštatuje -
Občiansky súdny poriadok ustanovuje, ktorý súd je vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, čo je prvým predpokladom na určenie zákonného sudcu, keďže označené základné právo sa výslovne spája s osobou prejednávajúceho sudcu. Za zákonného sudcu treba považovať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu (pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/96 z 3.4.1996).
Z ust. § 74 ods. 2 prvá veta O.s.p. vyplýva, že príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci.
Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 88 ods. 1 písm. h/ O.s.p. namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná príslušnosť podľa písm. b).
Aplikácia výlučnej miestnej príslušnosti podľa § 88 ods. 1 písm. h/ O.s.p. prichádza do úvahy vtedy, ak ide o konanie, ktoré sa týka práva k nehnuteľnosti, akým je právo vlastnícke, spoluvlastnícke, právo držby, právo záložné, vecné bremená, právo nájmu nehnuteľnosti a pod. Výlučná miestna príslušnosť podľa tohto ustanovenia je obmedzená na spory, v ktorých ide o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie alebo zánik a nie je možné ju aplikovať na sporu týkajúcich sa iných práv odvodených od práva k nehnuteľnosti.
Podľa § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu vyplýva, že základné právo na zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“ (I. ÚS 239/04).
Samotná skutočnosť, že sudcovia konajúci na okresnom súde boli ustálení ako zákonní sudcovia postupom podľa platného rozvrhu práce, nepostačuje na záver o tom, že naozaj konali ako zákonní sudcovia. Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je totiž správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom je zákonným sudcom v zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru (II. ÚS 283/09).
Pri kolízii medzi právom navrhovateľa na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv a právom odporcu na zákonného sudcu je povinnosťou všeobecných súdov postupovať tak, aby sa poskytla ochrana obom týmto právam. Z ústavnoprávneho hľadiska je totiž neakceptovateľné, aby právo navrhovateľa na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv bolo uprednostnené do tej miery, že tým dôjde k úplnému popretiu práva odporcu na zákonného sudcu ( II. ÚS 76/2011).
Odvolacia námietka odporcu, týkajúca sa skutočností, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, je vo veci dôvodne daná, nakoľko súd prvého stupňa predtým, ako vo veci rozhodol, mal ex offo v zmysle § 105 ods. 1 veta prvá O.s.p. s odkazom na ust. § 103 O.s.p. skúmať, či je vo veci na konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia miestne príslušný vychádzajúc z ust. § 88 ods. 1 písm. h/ O.s.p., nakoľko ide o výlučnú miestnu príslušnosť vo veci samej, v kontexte ust. § 74 ods. 2 O.s.p. a znenia navrhovaného predbežného opatrenia. Keďže tak nekonal, v tomto konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodoval miestne nepríslušný súd, nakoľko miestne príslušným súdom v tomto konaní je Okresný súd Košice-okolie.
Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v súlade s ust. § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko v zmysle §221 ods. 3 O.s.p. môže odvolací súd zrušiť uznesenie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, len ak konanie zastavuje, čo je len v prípade neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.),pričom nedostatok miestnej príslušnosti súdu je odstrániteľnou procesnou podmienkou konania.
Odvolací súd vzhľadom na to, že v danom prípade došlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej (§ 74 ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre rozhodovanie o náhrade trov konania.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 224 ods. 1 a § 145 O.s.p., § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a teda aj odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v tomto konaní úspešný - odporca, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, ktorú aj správne vyčíslil a preto mu ich odvolací súd priznal v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13.11.2015- 64,53 eur, odvolanie zo dňa 16.11.2015- 64,53 eur (§ 13a ods. 1 písm. g/ cit. vyhlášky), režijný paušál dvakrát po 8,39 eur (15 písm. a/, §16 ods. 3 cit. vyhlášky) spolu vo výške 145,84 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.