Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Cb-98-2013.pdf
PDF · 91.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/98/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci žalobcu: MARWIS, s.r.o., Chmeľnica 88, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 780 774, právne zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom Advokátska kancelária, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: B. Z., bytom A. M. č. XXX/X, XXX XX G. M., právne zast. JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, Advokátskej kancelárie, 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o vzájomný návrh takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 510,90 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 9.7.2013 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd v prevyšujúcej časti nárok žalobcu z a m i e t a .
Súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
V pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 6Cb/2/2013 sa žalovaný domáhal voči žalobcovi (v opačnom procesnom postavení účastníkov), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 499,- eur s prísl. za vykonané práce v zmysle zmluvy o dielo, ktoré mal žalobca vykonať pre žalovaného v Nemecku. V ňom súd nároku žalobcu čiastočne vyhovel v časti istiny 291,- eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.
V tomto konaní si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 569,08 eur s príslušenstvom, ktorý súd z hľadiska hospodárnosti konania vylúčil na samostatné konanie, pretože pre rozhodnutie o tomto nároku žalovaného bolo nevyhnutné doplniť dokazovanie.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný v dôsledku svojho správania v Nemecku a vykonávania nekvalitnej práce, predovšetkým požívania alkoholických nápojov bol nútený konateľ žalujúcej spoločnosti osobne vycestovať do Nemecka a vymeniť ho za iného pracovníka. Na základe týchto okolností vykonal žalobca služobnú cestu dňa 9.9.2012 až 11.9.2012 za účelom výmeny žalovaného. Na základe tejto služobnej cesty, ktorá bola zapríčinená konaním a správaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 569,08 eur, to sú priame cestovné náklady z Obce R. do Stuttgartu a späť a stravné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalujúcej spoločnosti p. V., pr. zástupcu žalobcu, výsluchom pr. zástupcu žalovaného, pripojeným spisom 6Cb/2/2013, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
Sporné strany uzatvorili písomnú ZoD dňa 26.8.2012, na základe ktorej žalobca ako objednávateľ si dohodol so žalovaným ako zhotoviteľom, že bude pre neho vykonávať vodoinštalačné práce v zmluvne dohodnutom termíne za dohodnutú cenu prác. Žalovaný v zmysle tejto zmluvy nastúpil na výkon
prác u žalobcu dňa 27.8.2012 v Nemecku a tieto mal vykonávať do konca roka 2012. Vzhľadom na problémy, ktoré nastali zo strany žalovaného, a to predovšetkým v nespokojnosti odberateľa žalobcu, nemeckej firmy, pre ktorú sa zmluvne dohodnuté práce vykonávali a na ktoré žalobcu upozornil dňa 6.9.2012, pokiaľ ide o správanie žalovaného používanie alkoholických nápojov atď. bol nútený konateľ žalujúcej spoločnosti vycestovať a zabezpečiť jeho výmenu za iného zamestnanca. To sa uskutočnilo dňa 10.9.2012. Žalobca si za túto cestu uplatňuje náhradu škody, ktorá spočíva v nákladoch na cestovné za použitie osobného motorového vozidla a stravné na tento účel.
Z výpovede pr. zástupcu žalobcu v konaní pred súdom vyplýva, že žalovaná suma pozostáva z istiny 434,08 eur a nákladoch stravného v sume 135,- eur, ktoré si žalobca vyčíslil v súlade so zákonom č. 183/2012 Z.z. v znení noviel o cestovných náhradách upravujúcich základnú sadzbu stravného v čase absolvovania pracovnej cesty, pričom táto predstavuje pre Rakúsko a Nemecko 45,- eur na jeden deň a tento nárok je v súlade s cestovným príkazom č. 11. Konateľ žalujúcej spoločnosti vycestoval dňa 9.9.2012 o 9.20 hod. z R., pričom do Stuttgartu prišiel toho istého dňa o 20.43 hod. a 11.9.2012 sa vracal zo Stuttgartu do R. o 3.20 hod. a prišiel o 15.40 hod. Žalobca si uplatňuje PHM spotrebované na tejto ceste. Dôvodom výmeny žalovaného za iného pracovníka bolo predovšetkým porušenie čl. I ods. 4 ZoD, a to: „na vlastnú zodpovednosť a v predpísanej kvalite a podľa dohodnutých podmienok a v dohodnutom termíne práce vykonávať“, čo žalovaný nedodržal a dôkazom tejto skutočnosti je faxový prípis nemeckého odberateľa zo dňa 18.12.2012, že žalovaný vykonával nekvalitné práce, v dôsledku čoho bola aj zrážka z fakturácie. Zároveň poukázal aj na čl. VI ods. 1 ZoD, v zmysle ktorého ak zhotoviteľ pri výkone prác spôsobí odberateľovi škodu na stavbe, zariadení, náradí a podobne, je povinný škodu nahradiť. Škodu, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní subsumuje pod možnosť dohodnutú v zmluve pod názvom podobne.
Žalobca považoval za nevyhnutné osobne sa zúčastniť výmeny, keďže z predchádzajúcej komunikácie so žalovaným mal vedomosť o tom, že žalovaný je agresívny a obával sa toho, ako bude reagovať na túto okolnosť. Preto považoval svoju osobnú účasť pri tomto úkone za nevyhnutnú. Komunikácia medzi účastníkmi bola takmer každodenná a žalovaný robil rôzne obštrukcie. Tieto informácie mal žalobca od nemeckého investora. Boli mu vytýkané viaceré nedostatky v kvalite prác a používaní alkoholu a on ich následne uplatňoval telefonicky u žalovaného, ale keďže toto bolo nedostatočné, bola nevyhnutná jeho výmena za iného pracovníka.
Konateľ žalujúcej spoločnosti B. V. uviedol, že žalovaným bol takmer dennodenne v telefonickom kontakte, niekedy to bolo až neúnosné, pretože mu vyvolával niekoľkokrát, niekedy aj v noci, večer, takmer stále pod vplyvom alkoholu a dožadoval sa vyplatenia záloh minimálne 200,- eur. On mu jednoznačne oznámil, že zmluva formu záloh nerieši a preto mu ich nemôže vyplatiť. Pri telefonátoch bol agresívny, niekedy musel zložiť telefón, lebo nebolo možné s ním komunikovať. Bol ako neriadená strela. Nemecký odberateľ mu emailovou korešpondenciou oznámil dňa 6.9.2012, že výmena žalovaného je nevyhnutná. On bol nútený ju uskutočniť, pretože išlo o seriózneho odberateľa a dlhoročný kontrakt. Dňa 9.9.2012 prišiel do Nemecka v neskorých večerných hodinách a žalovaný bol z jeho príchodu prekvapený. Vysvetlil mu dôvod, prečo tam prišiel, načo začal žalovaný „trošku kričať“, povedal mu, že si musí zbaliť veci, odísť z ubytovne alebo objednať inú izbu a prespať. Výmena sa uskutočnila nasledujúci deň dňa 10.9.2012. Nového pracovníka predstavil nemeckému odberateľovi a tým sa odstránili problémy. V ten istý deň mal dohodnuté obchodné stretnutie o 14.00 hod. Dojednal si ho telefonicky, keďže mal vedomosť o tom, že sa bude zdržiavať v Nemecku a to deň vopred. Obchodný partner si na základe toho skorigoval všetky svoje obchodné aktivity a uskutočnilo sa jednanie v uvedený deň. To bolo vyložene z toho dôvodu, že v tom čase sa nachádzal v Stuttgarte, keďže už prekonal vzdialenosť cca 1250 km. Cestu do Stuttgartu absolvoval výlučne na základe potreby výmeny iného pracovníka za žalovaného. Obchodné stretnutie mu ponúkol obchodný partner a preto nevidí dôvod, aby sa ho nemohol zúčastniť, keď mu vyšiel v ústrety s touto ponukou aj z časového hľadiska. Ku návratu došlo dňa 11.9.2012 o 3.20 hod. a domov prišiel toho istého dňa o 15.40 hod. Pohyb vozidla, ktoré bolo použité na tento účel je podrobne uvedený vo vyúčtovaní na č.l. 71. Nejde o žiadne nezrovnalosti, pretože spoločnosť v tom čase mala dva vozidlá Volswagen Passat. Ďalej uviedol, že nárok žalobcu predstavuje spotrebované PHM 2x po 210,45 eur na cestu z R. do Stuttgartu + 13,75 za jazdu po meste v počte 72 km + 135,- eur stravné pre neho.
Žalovaný v tomto konaní vypočutý nebol, pretože zo všetkých vytýčených pojednávaní sa ospravedlnil a z toho dôvodu súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Pokiaľ ide o jeho stanovisko k predmetu sporu, súd si ho osvojil vo vyjadrení v konaní 6Cb/2/2013, z ktorého je zrejmé, že na pracovisku dochádzalo ku istým problémom, hlavne vo vzťahu ku nemeckému majstrovi, pretože nerozumeli všetkému, čo sa od nich chcelo. Má vedomosť, že sa na nich sťažoval. On nebol upozornený na žiadnu nekvalitu prác. Pôvodne mal v úmysle odpracovať jeden turnus, ale druhý alebo tretí deň po nástupe do práce, poslal smskou žalovanému výpoveď, aby mu plynula výpovedná lehota. Keď prišli s kolegom z pracoviska domov, tak mu povedal p. A., že ide konateľ p. V. z R. ho vymeniť, ale nepovedal mu, z akého dôvodu. Nie je pravda, aby sa s Nemcami hádal, bolo to iba v jednom prípade a nevie, čo bolo príčinou, že musel z Nemecka odísť. Po príchode mu p. V. povedal, že má sa zbaliť a odísť. Podľa neho nereagoval neprimerane na túto informáciu, ale mal vypité, preto sadol do auta, na benzínke sa vyspal, aby potom mohol pokračovať ďalej.
Pr. zástupca žalovaného v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený výpoveďou žalobcu a jediný dôvod, ktorý bol žalovanému vytknutý, je nevhodné správanie a používanie alkoholu. Zmluva však takéto porušenie nemá špecifikované v žiadnom svojom ustanovení. Pokiaľ žalobca tvrdí, že došlo ku vykonaniu nekvalitnej práce, táto sa odstraňuje spôsobom dohodnutým v zmluve, avšak žalobca sa mal o vadách diela dozvedieť až 18.12.2012, kedy ho zmluvný partner Nemecka upozornil, pričom výmena žalovaného sa uskutočnila 9.9.2012. Má zato, že pobyt konateľa žalujúcej spoločnosti aj dňa 11.9.2012 nesúvisel priamo s výmenou žalovaného. V danom prípade nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi údajnou škodou a porušením zmluvnej povinnosti na strane žalovaného v zmysle § 373 a nasl. ObZ. Ďalej spochybnil spôsob uplatneného nároku na cestovnom v základnej náhrade 0,183 eur za 1 km a nárok na náhradu PHM, pričom výpočtom zistil, že výška PHM za ubehnuté km je nižšia o viac ako polovicu oproti sume, ktorú si uplatňuje z toho titulu. Aj keby súd uznal, že sporná cesta bola absolvovaná z dôvodu, ktorý uvádza žalobca, popiera, aby ďalší deň strávený v Stuttgarte zo strany žalobcu mal znášať žalovaný a z toho dôvodu by mal jeho nárok byť krátený minimálne o polovicu.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný v prisúdenej časti.
Žalobca, ktorý je obchodnou spoločnosťou sa domáha voči žalovanému, ktorý bol v tom čase podnikateľom, náhrady škody, ktorá mu vznikla nevyhnutnou výmenou žalovaného za iného pracovníka, ktorý vykonával zmluvne dohodnuté práce pre žalobcu v Nemecku. Teda v danom prípade ide o nárok z obchodného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi.
V zmysle § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
V zmysle § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala, alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na okolnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia, úprava náhrady škody v obchodnom práve je založená na objektívnej zodpovednosti a preto je právne bezvýznamné, či škoda bola škodcom zavinená alebo nie. Oprávnenej strane vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila zmluvnú povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou.
Žalobca tvrdí, že žalovaný po nástupe do práce, túto nevykonával kvalitne, resp. pod vplyvom alkoholu, načo bol upozornený svojim nemeckým odberateľom a tieto okolnosti mu boli známe z častých telefonátov žalovaného.
Nemožno súhlasiť s argumentáciou pr. zástupcu žalovaného, že žalovanému nebola vytýkaná počas výkonu práce kvalita a ďalšie nedostatky a postup žalobcu nebol v súlade s uzavretou písomnou ZoD.
V čl. III bod 2. Zmluvy o dielo, si zmluvné strany dohodli, že výpovedná lehota sa stanovuje na 1 mesiac pre závažné neplnenie zmluvných podmienok z oboch strán. V prípade, že investor bude trvať na výmene z dôvodu neplnenia pracovných podmienok, zmluvný vzťah sa ukončí okamžite.
V zmysle tohto dojednania mal žalobca právo v prípade, že mu nemecký odberateľ oznámil nespokojnosť so žalovaným písomným podaním zo dňa 6.9.2012 (na č.l. 52), ukončiť tento zmluvný vzťah okamžite tak, ako to bolo dojednané v tomto článku zmluvy o dielo.
V danom prípade nie je podľa názoru súdu smerodajné, kedy a akým spôsobom bolo oznámenie o ukončení zmluvy doručené žalovanému. Práve vychádzajúc zo znenia tohto zmluvného dojednania, súd má zato, že postup žalobcu bol v súlade s uzavretou zmluvou, ak v dôsledku problémov, ktoré boli pomenované, došlo ku ukončeniu zmluvného vzťahu okamžite.
Dôkazom toho je, že žalovaný si neplnil svoje pracovné povinnosti v požadovanej kvalite a užíval alkohol, je výpoveď p. V., svedecká výpoveď p. A. v konaní 6Cb/2/2013, mailové podanie nemeckej firmy zo dňa 6.9.2012 i fakt, že aj v deň príchodu konateľa žalujúcej spoločnosti p. V. do Nemecka, bol žalovaný pod vplyvom alkoholu, čo napokon sám priznal a nebol schopný ani jazdy domov.
Vzhľadom na opakujúce sa neadekvátne správanie žalovaného, žalobca nemal inú možnosť ako ukončiť zmluvný vzťah s ním. Teda práve nezodpovedný postoj žalovaného a jeho prístup k plneniu pracovných úloh bol príčinou jeho výmeny za iného zamestnanca. Konateľovi žalujúcej spoločnosti tým, že musel vycestovať do Nemecka z dôvodu obavy, aby predišiel prípadným ďalším problémom, tak vznikla škoda, ktorú si uplatnil v tomto konaní.
Sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že on mal pôvodne napriek tomu, že si zmluvne dohodli výkon prác od 27.8.2012 do konca roka, v úmysle pracovať iba jeden turnus, ale smskou dal výpoveď žalobcovi hneď na druhý deň po nástupe do práce s tým, aby mu výpovedná lehota plynula. Teda žalovaný nemal záujem na ďalšom trvaní zmluvy.
Pokiaľ ide o jednotlivé položky uplatneného nároku žalobcu, služobnú cestu absolvoval p. V. s prenajatým osobným motorovým vozidlom Volkswagen Passat (8B44293), ktorého bol on vlastníkom a zmluvou o nájme dopravného prostriedku zo dňa 3.8.2012, toto prenajal žalujúcej spoločnosti a ním absolvoval aj predmetnú služobnú cestu. Súd nemá pochybnosti o počte ubehnutých kilometrov z miesta trvalého bydliska konateľa žalujúcej spoločnosti R. do Stuttgartu, pretože tie zodpovedajú skutočnej vzdialenosti medzi týmito mestami. Preto priznal žalobcovi náhradu za cestu z R. do Stuttgartu a späť v dĺžke 1150 km x 2, t.j. 2300 km pri sume základnej náhrady za 1 km jazdy 0,183 eur v zmysle § 1 ods. 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Súd však nepriznal žalobcovi náhradu za 72 ubehnutých km v meste Stuttgart v sume 13,17 eur, pretože tie žalobca nepreukázal, aby súviseli bezprostredne s výmenou žalovaného a nie s pridruženým pracovným stretnutím. Možno tiež súhlasiť s výhradou pr. zástupcu žalovaného, že napriek tomu, že konateľ žalujúcej spoločnosti absolvoval súčasne s výmenou žalovaného aj jeden deň služobnej cesty navyše (z dôvodu obchodného rokovania so svojim partnerom) nie je mu možné priznať minimálne stravné za tento deň 10.9.2012 vo výške 45,- eur, pretože tento pobyt nesúvisí so služobnou cestou týkajúcou sa výmeny a preto v tejto výške súd nárok žalobcovi nepriznal.
Žalobca si ďalej uplatnil úroky z omeškania.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 29.6.2011 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože nesplnil včas a riadne svoju povinnosť spočívajúcu v zaplatení peňažného záväzku. Keďže výška úrokov z omeškania medzi
účastníkmi konania bola dohodnutá v zákonnej výške a žalobcom v tejto výške aj uplatnená (v čase omeškania žalovaného bola základná úroková sadzba ECB 0,50%, teda úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší v zmysle § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 8,50 % ročne), súd priznal úrok z omeškania vo výške navrhovanej žalobcom.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.