Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/426/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky B. Č. H.. X.XX.XXXX bývajúcej N. E. H. E. X zastúpenej advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 proti odporcovi Z. Č. H.. X.X.XXXX bývajúceho N. E. H. E.F. X zastúpeného asdvokátom JUDr. Michalom Hvozdom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Tyršovom nábreží 5 v konaní o rozvode manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. Z. U. nar. X.XX.XXXX, mal. B. Dávidovi U. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 22.7.2015 č.k. -143 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 11.8.2015 č.k. -152 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vracia vec na ďalšie konanie.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu nahradiť trovy štátu 170,96 Eur z titulu trov znaleckého dokazovania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 22.7.2015 č.k. -143 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 11.8.2015 č.k. - 152 zamietol návrh navrhovateľky na rozvod manželstva. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. Zaviazal odporcu zaplatiť na účet konajúceho súdu z titulu náhrady trov štátu 170,96 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti č.j. vo výške 170,96 Eur rozhodol tak, že štát nemá právo na náhradu trov a na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Návrh na rozvod manželstva zamietol s odôvodnením, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva účastníkov konania v zmysle ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, pretože od manželov možno očakávať obnovenie manželského spolužitia a je nesporné, že ich manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Dospel k presvedčeniu, že vzhľadom na osobnostné charakteristiky rodičov, ich predpoklady pre výchovu maloletých detí a ich terajšie vzájomné vzťahy, je možné očakávať pri aspoň čiastočnej snahe zo strany každého z nich, aby manželské spolužitie obnovili, pretože terajší stav vo vzájomných vzťahoch účastníkov je iba momentálnym problematickejším obdobím súvisiacim so vznikom problémov, ktoré prináša bežný život rodiny a obmedzeným množstvom finančných prostriedkov, keďže navrhovateľka je na materskej dovolenke a tiež so záťažou, ktorú na seba zobrali rozhodnutím stavať spoločne rodinný dom, ktorá okolnosť sa premietla do zvýraznenia ich povahových odlišností, predovšetkým do nie celkom korigovaného správania sa navrhovateľky. Pri rozhodovaní zohľadnil aj závery znaleckého posudku, že manželia, najmä ak sú rodičmi, sa musia postaviť zodpovedne k problémom sledujúc najlepší záujem maloletých detí, ktorým je vyrastanie v úplnej, kompletnej a harmonickej rodine a rodičia musia ustúpiť z tvrdohlavého jednostranného bezdôvodného presadzovania len svojich záujmov a svojich predstáv, musia sa naučiť spoločne primerane komunikovať, ovládať svoje emócie a naučiť sa niesť zodpovednosť už nielen za seba, ale

predovšetkým aj za svoje maloleté deti. Manželia sú povinní urobiť všetko pre zachovanie manželstva, rodinného zázemia detí a zachovania a rozvíjania súrodeneckých väzieb medzi deťmi a za tým účelom využiť aj odbornú pomoc, či už prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb, úradu práce, sociálnych vecí alebo inou formou odborného poradenstva. Súd prvého stupňa návrh na rozvod manželstva zamietol, lebo pri rešpektovaní odporúčania znalkyne je reálny predpoklad ozdravenia a konsolidovania vzájomných vzťahov účastníkov konania ako manželov i ako rodičov maloletých detí. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa článku 1 Zákona o rodine, podľa ust. § 18, § 19, § 22 a § 23 Zákona o rodine. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol podľa § 144 O.s.p. O súdnom poplatku rozhodol podľa ust. § 148 O.s.p. v spojení s ust. § 2 ods. 2 veta druhá zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení s odôvodnením, že navrhovateľka je od poplatku oslobodená a poplatková povinnosť v konaní o rozvod manželstva neprechádza na odporcu. O trovách štátu 341,92 Eur, ktoré vznikli v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním znalkyňou PhDr. R. L., ktoré boli vyplatené predbežne zo štátnych prostriedkov, rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že rozdelil trovy štátu medzi účastníkov konania a 170,96 Eur zaviazal zaplatiť odporcu a vo vzťahu k navrhovateľke náhradu trov 170,96 Eur štátu nepriznal, keďže je oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Rozhodnutie o rozdelení trov štátu medzi účastníkov konania na polovicu odôvodnil tým, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme maloletých detí za účelom preukázania rozporných tvrdení rodičov a predovšetkým z dôvodu odborného posúdenia vzájomných citových väzieb maloletých detí a ich rodičov.

Proti rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľky na rozvod manželstva zamietnutý podala odvolanie navrhovateľka s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p. s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a manželstvo účastníkov konania rozviedol a na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu tak, ako bola navrhnutá oboma účastníkmi súdneho konania na pojednávaní 22.7. 2015. Zdôraznila, že manželstvo účastníkov konania je iba formálnym zväzkom, vzťahy medzi nimi sú trvalo a vážne narušené a niet pochybností o tom, že že vzťah medzi nimi nikdy nebude obnovený. Obaja mali dostatok času aj priestoru, aby spoločné problémy riešili, avšak bezúspešne. Každý z manželov chce začať nový život, to však nie je možné bez toho, aby aj právne ukončili ich formálne manželstvo, ktoré reálne neplní žiaden účel. Uviedla, že aj v súčasnosti naďalej zabezpečuje riadnu starostlivosť o mladšieho syna B. M. a starší syn Z. je v osobnej starostlivosti odporcu.

Proti výroku rozsudku, ktorým bol návrh na rozvod manželstva zamietnutý a výroku o povinnosti odporcu zaplatiť trovy štátu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a manželstvo rozviedol, na čas po rozvode schválil dohodu účastníkov konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a náhradu trov z titulu znaleckého dokazovania štátu nepriznal. Nesúhlasil s právnym názorom súdu, že nie sú zákonné predpoklady pre rozvod manželstva účastníkov, pretože dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, intímne nežijú, takmer vôbec nekomunikujú a žiaľ absolútne nevidí priestor na obnovenie manželského spolužitia a vzhľadom na okolnosti prežitých skúseností je vízia kompletnej rodiny skôr absurdnou predstavou. Vzťah účastníkov už dávno nie je v rovine manželskej krízy, ale v rovine začatia nových životov každého jedného z nich bez toho druhého a tento postoj účastníkov je bezpochyby skutočnosťou, ktorá potvrdzuje, že vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vyjadril názor, že ich manželstvo z vecného resp. obsahového hľadiska dávno nefunguje, je iba formálnym zväzkom, ktorý nemá takmer žiadny vecný obsah, preto súd mal ich manželstvo rozviesť a schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností predloženú na pojednávaní 22.7.2015. Konštatoval, že trovy štátu vo výške vyúčtovaného znalečného 341,92 Eur bezpochyby existujú, ale náhrada trov štátu mala byť v plnej výške uložené navrhovateľke, avšak vzhľadom na predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov súd mal rozhodnúť, že štát nemá právo na ich náhradu. Uviedol, že návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka a bola neúspešná, zároveň odmietla uzavretie dohody o výkone úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ktorým navrhol, aby mal. Z. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti a mal. B. M. do starostlivosti navrhovateľky, pretože trvala na tom, aby obidve maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do jej výchovy. Jedným z následkov neuzatvorenia takejto dohody bolo následne súdom nariadené znalecké dokazovanie, ktorému bolo možné predísť, ak by navrhovateľka súhlasila s dohodou v súdom určenom čase, čím by neboli vznikli náklady na vypracovanie znaleckého posudku.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu zdôraznila, že obaja účastníci konania sa zhodli, že v manželskom zväzku už nechcú ďalej zotrvať a neexistuje žiadna šanca pre obnovenie manželského

spolužitia, pretože ani jeden z manželov o obnovenie manželského zväzku nemá záujem a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani názor znalkyne, ktorá pre účely súdneho konania vypracovala znalecký posudok.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh na rozvod manželstva zamietnutý, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie rozsudku v tejto časti, ani pre jeho zmenu, preto rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na rozvod manželstva podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto zák. ust. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zistí príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Rozvod manželstva je podľa slovenského rodinného práva jediná prístupná forma zániku manželstva počas života oboch manželov. Zánik manželstva nastane dňom, keď rozsudok o rozvode manželstva nadobudne právoplatnosť. Rozvod predstavuje úplné zrušenie manželstva konštitutívnym rozhodnutím súdu v konaní iniciovanom niektorým z manželov. Na rozvod manželstva neexistuje právny nárok. Slovenské rodinné právo nepozná tzv. absolútne dôvody rozvodu, v prípade ktorých súd musí manželstvo rozviezť. Je výlučne na posúdení súdu, či sú splnené hmotno-právne dôvody, ktoré zákon ustanovuje pre rozvod manželstva. Modelovou jednoduchosťou je slovenská právna úprava rozvodu výnimočná v celosvetovom meradle. Odôvodnenosť rozvodu, ako ju vyžaduje ustanovenie § 22 Zákona o rodine, sa opiera o dva hmotno-právne dôvody dané v § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Pre posudzovanie, či je manželstvo dostatočne kvalifikovane rozvrátené, neexistujú žiadne zákonné kritériá. Súd musí dospieť k záverom, že manželstvo už viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Akým spôsobom bude mať tieto skutočnosti súd za preukázané, je ponechané na voľnú úvahu súdu. Zásadne možno konštatovať, že dostupnosť rozvodu je veľmi vysoká. Zrejme aj preto zostal v Zákone o rodine zachovaný v takomto znení § 22, ktorý dáva návod chápať rozvod ako poslednú a výnimočnú možnosť zrušenia manželstva v prípade, ak je skutočne a nenávratne kvalifikovane rozvrátené a rozvod nie je v rozpore so záujmom maloletých detí. Nesúhlas jedného

z manželov s rozvodom nemôže sám o sebe zabrániť vysloveniu rozvodu a naopak, súhlas oboch manželov s rozvodom manželstva nezakladá ich právny nárok na vyhovenie návrhu na rozvod. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 23 Zákona o rodine vyplýva, že zákonným predpokladom zrušenia manželstva rozvodom je existencia vážneho rozvratu vzťahu medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, pričom záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahu medzi manželmi javí ako neodčiniteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na jeho intenzitu (hĺbku) a trvalosť rozvratu a so zreteľom na možnosť ďalšieho plnenia spoločenského účelu manželstva. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú a funkcie hospodárskej, t.j., že obaja manželia sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností možností a majetkových pomerov. Predpokladom rozvodu manželstva je objektívne zistenie podmienok pre rozvod, a to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúcu vzájomnú pomoc a podporu. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný citový vzťah medzi manželmi, dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi. Zistenie príčin, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu manželstva nie je iba zistením základnej alebo poslednej príčiny, ale zistením všetkých príčin, ktoré už v dobe uzavretia manželstva mohli znížiť vyhliadky na to, že manželstvo bude harmonické, pevné a trvalé, ktoré boli podnetom pre konflikty medzi manželmi a ktoré sa prehlbovali a dovŕšili rozvrat medzi nimi do takej miery, že rozvod sa stal rozumným východiskom zo vzniknutej situácie. Manželstvo možno rozviesť iba, ak je rozvod v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám na manželstvo a jeho zánik rozvodom.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania došlo k manželskej kríze, ktorá však nemá za následok trvalosť rozvratu, pre ktorú by nemohlo plniť svoj spoločenský účel, nakoľko v priebehu konania neboli zistené tak závažné dôvody ich nedorozumení vyplývajúcich z existujúcich povahových odlišností, ktoré by preukazovali hlbokú a nenapraviteľnú rozvrátenosť ich vzájomných vzťahov a pri minimálnej snahe zo strany oboch účastníkov je možné reálne očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Terajší stav vzájomných vzťahov manželov súd prvého stupňa vyhodnotil iba ako momentálne kritickejšie obdobie súvisiace so starosťami, ktoré prináša bežný život rodiny a tiež zaťažením rodinného rozpočtu stavbou spoločného rodinného domu, ale tento stav môžu účastníci preklenúť, ak sa postavia k súčasným problémom zodpovedne sledujúc najlepší záujem maloletých detí a ustúpia z tvrdohlavého jednostranného presadzovania svojich záujmov a naučia sa niesť zodpovednosť nielen za seba, ale predovšetkým za svoje maloleté deti. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvého stupňa dospel k odlišnému právnemu záveru, pretože manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu zo základných funkcií, nakoľko nežijú v spoločnej domácnosti a neposkytujú si vzájomnú podporu a pomoc, intímne spolu nežijú a ani spoločne nehospodária. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva spočíva predovšetkým v nezáujme obidvoch účastníkov konania obnovenie manželského spolužitia, ako to obidvaja deklarovali už v priebehu konania na súde prvého stupňa a zotrvali na tom v odvolacom konaní, pretože svoje manželstvo považujú za formálny zväzok, ktorý neplní svoj spoločenský účel a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia, keďže ani jeden z nich nemá o obnovenie tohto zväzku záujem. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že ak sa v ďalšom konaní nepreukážu iné skutočnosti, neostane iné východisko, než návrhu navrhovateľky vyhovieť, nota bene rozvod bude rozumným východiskom zo vzniknutej situácie so zreteľom na to, že rozvrat manželstva bol procesnom prebiehajúcim pod vplyvom súbežného a postupného pôsobenia rôznych príčin, ako to vyplýva z preskúmavaného spisu, ale predovšetkým bol výsledkom vzájomného prelínania straty citovej náklonnosti manželov.

Pretože návrh na rozvod manželstva bol súdom prvého stupňa zamietnutý, v dôsledku čoho nebolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov k Z. na čas po rozvode, nebolo možné v odvolacom konaní výrok o rozvode manželstva zmeniť, pretože odvolací súd by v takom prípade rozhodoval o úprave pomerov maloletých detí ako súd prvého stupňa, čím by zbavil účastníkov konania možnosti využitia riadneho opravného prostriedku, čím by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by tak účastníkom konania možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),

preto musel rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť vo výroku, ktorým bol návrh na rozvod manželstva zamietnutý a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. v platnom znení štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkov zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Ust. § 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov konania podľa ust. § 142 a § 145 O.s.p., teda v tzv. sporovom konaní, ale aj pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k ich povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci, tzv. nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých sú účastníci osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo opodstatnené, ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu, nie je bezprostredne relevantné. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania vždy proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak u každého účastníka musí skúmať, či nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p., a v takomto prípade náhradu trov štátu voči účastníkovi, ktorý spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, neprizná. Nie je teda rozhodujúce to, či účastník bol oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p., ale to, či sú inak u tohto účastníka splnené podmienky na priznanie oslobodenia podľa § 138 O.s.p.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a správne rozhodol o náhrade trov konania, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. K odvolacím námietkam odporcu dodáva, že znalecké dokazovanie z odboru psychológia a klinická psychológia detí bolo nariadené dôvodne a v záujme všetkých účastníkov konania, hlavne v záujme úplného zistenia skutkového stavu a súd prvého stupňa správne diferencoval aj povinnosť účastníkov konania nahradiť trovy štátu, keď uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy štátu z titulu znaleckého dokazovania znalkyňou PhDr. R. L. vo výške 1/2 odmeny t.j. 170,96 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet konajúceho súdu. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.