Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-1224-2015.pdf
PDF · 66.6 KB
Case nature
Subarea
17Co/1224/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: MUDr. V. V. - S., O. a C., K G. R. XX, V., IČO: 31 201 482, právne zastúpená JUDr. R. R., advokátka, so sídlom J. XXXX/XX, V. proti odporcovi G. P., nar. XX.XX.XXXX, V. R. č. XXX, o zaplatenie 2.044,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. augusta 2015 č. k. 16C/274/2015-47, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd odmietol odpor odporcu zo dňa 12.08.2015, doručený súdu dňa 12.08.2015 proti platobnému rozkazu z 24.07.2015, č. k. 16C/274/2015-41. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.06.2015 domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 2.044,98 eur s príslušenstvom. Súd návrhu vyhovel a platobným rozkazom č. k. 16C/274/2015-41 zo dňa 24.07.2015 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke istinu spolu s príslušenstvom. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že "nárok navrhovateľa považuje za neopodstatnený v celom rozsahu“. Súd citoval ust. § 174 ods. 1, 3 O.s.p. a uviedol, že z ust. § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie odporu musí mať väzbu na vec samu. Vec samu vymedzuje navrhovateľ v podanom návrhu s odkazom na ust. § 79 ods. 1 O.s.p.. Citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.01.1999 sp. zn. 2Cdo/124/98, v zmysle ktorého na odôvodnenie odporu musí odporca uviesť konkrétne tvrdenia, vecné alebo právne, spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. V danom prípade odporca v predmetnom odpore neuviedol žiadne konkrétne vecné alebo právne tvrdenie, ktoré by spochybňovalo opodstatnenosť priznanej pohľadávky, preto odpor podaný odporcom nie je možné kvalifikovať ako odôvodnenie vo veci samej a ani ako vecné alebo právne tvrdenie, ktoré by spochybňovalo nárok navrhovateľa alebo jeho opodstatnenosť.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok navrhovateľa považuje za neopodstatnený v celom rozsahu. Táto skutočnosť je dôvodom, prečo podáva odpor proti predmetnému platobnému rozkazu a týka sa veci samej, teda povinnosti zaplatiť 2.044,98 eur s príslušenstvom navrhovateľovi. Zákon neurčuje, v akom rozsahu má odporca podaný odpor odôvodniť. Z ním podaného odporu je zrejmé, že nesúhlasí s tým, že by mal navrhovateľke zaplatiť požadovanú sumu. Dokazovanie skutočností, ktoré podporujú odôvodnenie odporcu, má byť predmetom nariadeného súdneho pojednávania. Poukázal na to, že konanie o platobnom rozkaze je skráteným súdnym konaním, a preto je potrebné, aby sa súd v takomto prípade, keď odpor bol odôvodnený síce stručne, ale vo veci samej, priklonil k takému záveru, že podaný odpor bol odôvodnený a aby nariadil vo veci pojednávanie. Právna úprava tohto skráteného súdneho konania je výrazne v prospech žalobcu a po právoplatnosti platobného rozkazu sa tento stáva exekučným titulom. Ochrana práv navrhovateľa nemá byť v prevahe, napokon - navrhovateľ môže byť tak či tak úspešný v následnom súdnom konaní po zrušení platobného rozkazu. Súd by však mal dbať
na zachovanie práva odporcu byť vypočutý a umožniť mu podporiť svoj nesúhlas s vydaným platobným rozkazom na súde pri pojednávaní. V tejto súvislosti taktiež citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/124/98 zo dňa 01.03.1999, z ktorého je zrejmé, že na odôvodnenie odporu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenie (vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku. Nie je pritom nutné, aby v odpore reagoval na všetky skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoje právo a nemusí ani uviesť dôvody ním tvrdeného zániku práva, s tým sa musí súd vyporiadať pri prejednaní veci v riadnom konaní. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť, keď bol toho názoru, že v zákonnej lehote podaný odpor obsahoval odôvodnenie vo veci samej.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v zmysle ods. 2 cit. zákonného ustanovenia. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Z ust. § 174 O.s.p. vyplýva, že platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku, t. j. je podkladom pre exekúciu. Opravným prostriedkom proti platobnému rozkazu je odpor podaný v zákonom stanovenej lehote a s odôvodnením vo veci samej.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 2/Cdo/124/98, na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje tak súd prvého stupňa, ako aj odporca v odvolaní, na odôvodnenie odporcu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.
Právna prax sa ustálila na stanovisku, že podaný odpor neobsahuje odôvodnenie v prípade, ak sú v odpore uvedené také skutočnosti, ktoré nespochybňujú opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti, napr. ak žalovaný v podanom odpore uvádza, že nie je momentálne schopný dlh zaplatiť, resp. ak žiada dlh zaplatiť len v splátkach. Pokiaľ však žalovaný v podanom odpore spochybní akýmkoľvek spôsobom žalobcom uplatnený nárok, treba takýto odpor považovať za odpor s odôvodnením vo veci samej.
V prejednávanej veci odporca svoj odpor proti platobnému rozkazu, ktorý podal dňa 12.08.2015 odôvodnil tým, že „nárok navrhovateľa považuje za neopodstatnený v celom rozsahu“.
Podľa názoru odvolacieho súdu odporca slovným spojením „návrh navrhovateľa považuje za neopodstatnený v celom rozsahu“ spochybnil uplatnenú pohľadávku navrhovateľky.
Z uvedených dôvodov na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že odpor podaný odporcom obsahoval odôvodnenie (aj keď veľmi stručné) ktorým spochybnil uplatnený nárok vo veci samej, preto napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým odpor odporcu ako neodôvodnený odmietol v zmysle ust. § 174 ods. 3 O.s.p., zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby vo veci vytýčil pojednávanie a umožnil tak odporcovi uplatniť svoje procesné práva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .