Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/487/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, Košice, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, V., o zaplatenie sumy 255,79 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 100,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 50,80 eura od 30.10.2015 do zaplatenia a zo sumy 50,00 eur od 10.11.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 49,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 150,00 eur od 07.11.2013 do 29.10.2015, zo sumy 99,20 eura od 30.10.2015 do 09.11.2015 a zo sumy 49,20 eura od 10.11.2015 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

IV. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 19,42 eura a náhradu iných trov konania v sume 2,97 eura, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.07.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.10.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 255,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 190,79 eura od 07.11.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 14.10.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporca prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s článkom III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150,00 eur, čo navrhovateľ doložil výpisom z bankového účtu. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach

spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 190,79 eura, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 150,00 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 40,79 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že sa odporca zaviazal splatiť navrhovateľovi dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 06.11.2013. Nakoľko odporca nevrátil navrhovateľovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si uplatnil zákonné úroky z omeškania. Navrhovateľ priloženými písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku voči navrhovateľovi. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,00 eur, pričom odporca bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 255,79 eura s príslušenstvom. Odporca do dňa spísania návrhu nerealizoval žiadnu úhradu.

Odporca návrh s prílohami prevzal dňa 18.11.2015, k tomuto sa nevyjadril.

Podaním zo dňa 16.11.2015, doručeným súdu dňa 24.11.2015, zobral navrhovateľ návrh späť v časti istiny vo výške 100,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 50,80 eura od 30.10.2015 do zaplatenia a zo sumy 50,00 eur od 10.11.2015 do zaplatenia, s odôvodnením, že dňa 29.10.2015 mu odporca uhradil sumu 50,80 eura a dňa 09.11.2015 sumu 50,00 eur.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti vo výroku I. zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko odporcu k čiastočnému späťvzatiu, nakoľko k nemu došlo pred prvým pojednávaním.

Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 OSP s poukazom na § 200ea OSP, pretože sa jedná o drobný spor, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 29.07.2015, výpisom z obchodného registra č.l. 3, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 14.10.2013, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.10.2013, výpisom z účtu navrhovateľa č.l. 10, upomienkou zo dňa 13.11.2013, urgenciou zo dňa 20.11.2013, upozornením zo dňa 27.11.2013, poslednou výzvou zo dňa 04.12.2013, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Medzi navrhovateľom a odporcom bola formou diaľkovej komunikácie dňa 14.10.2013 uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých zmlúv poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 150,00 eur, pričom sumu 150,00 eur zaslal navrhovateľ odporcovi na účet dňa 14.10.2013. Celkové náklady odporcu boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru v

sume 40,79 eura, a preto celková čiastka, ktorú bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi, bola vo výške 190,79 eura. Doba splatnosti úveru s príslušenstvom bola dojednaná na 06.11.2013. RPMN bola uvedená vo výške 431,5%. Odporca zo zmluvy navrhovateľovi nič neplnil.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák.č. 266/2005 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh bol dôvodný iba z časti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 14.10.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany navrhovateľa a zmluvy v súlade s článkom III. bod 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový úver vo výške 150,00 eur. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom odporca sa zaregistroval na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Odporca ako spotrebiteľ vyjadril súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi celkovú čiastku 190,79 eura, ktorú tvorí úver a celkové náklady za poskytnutie úveru, ktoré boli vyjadrené pevnou sumou vo výške 40,79 eura. Úver bol splatný dňom 06.11.2013. RPMN bola vo výške 431,5% a priemerná hodnota RPMN vo výške 418%. Odporca navrhovateľovi zaplatil z poskytnutého úveru dňa 29.10.2015 sumu 50,80 eura a dňa 09.11.2015 sumu 50,00 eur.

Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu, ktorá síce nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. e) ZSÚ (pretože úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace), avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZSÚ, sa aj na zmluvu o úvere, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až z) a § 11 ZSÚ.

Súd poukazuje na skutočnosť, že úver je označený ako bezúročný, avšak navrhovateľ ako veriteľ má namiesto úroku v zmysle zmluvy nárok na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 40,79 eura. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle § 497 je však dojednanie úroku, pričom dojednanie odplaty je až následnou možnosťou v zmysle § 499 OBZ. Súd preto dojednanie o poplatku

za poskytnutie úveru považuje za obchádzanie zákona za účelom, aby navrhovateľ ako veriteľ mohol prezentovať úver ako bezúročný, a aby nebol povinný uvádzať výšku úrokovej sadzby, ktorej výška by v tomto prípade mohla odradiť odporcu ako spotrebiteľa od uzavretia zmluvy. Dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru, ktorým sa obchádza zákon, v tomto prípade ustanovenia § 497 a § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, je preto absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany odporcu. Keďže odporca čerpal úver vo výške 150,00 eur a na tento dňa 29.10.2015 zaplatil sumu 50,80 eura a dňa 09.11.2015 sumu 50,00 eur, súd ho výroku II. zaviazal na zaplatenie sumy 49,20 eura navrhovateľovi a vo zvyšku návrh vo výroku III. zamietol.

Odporca tým, že úver v lehote do 06.11.2013 nevrátil, dostal sa s peňažným plnením do omeškania, a navrhovateľovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania. Súd pritom zohľadnil čiastočné plnenia odporcu dňa 29.10.2015 (50,80 eura) a dňa 09.11.2015 (50,00 eur), a preto ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 150,00 eur od 07.11.2013 do 29.10.2015, zo sumy 99,20 eura od 30.10.2015 do 09.11.2015 a zo sumy 49,20 eura od 10.11.2015 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Navrhovateľovi tak súd priznal voči odporcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,50 % (5 + 0,50%) ročne zo sumy zo sumy 150,00 eur od 07.11.2013 do 29.10.2015, zo sumy 99,20 eura od 30.10.2015 do 09.11.2015 a zo sumy 49,20 eura od 10.11.2015 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 07.11.2013 bola 0,50 %.

V časti návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 65,00 eur, a to titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov na upomienky, súd považoval návrh za nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by tieto upomienky a urgencie boli odporcovi vôbec doručené, a teda neuniesol dôkazné bremeno, že by mu vznikol nárok na tieto náklady. Rovnako nepreukázal, aké skutočné náklady navrhovateľovi v spojitosti s uvedenými výzvami vznikli, keď svoj nárok odôvodňoval iba poukazom na článok IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého má za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky nárok na celkové náklady vo výške 15,00 eur, pri druhej a tretej za každú 10,00 eur, a pri štvrtej vo výške 30,00 eur. Zároveň treba uviesť, že uvedené dojednanie zmluvy je neurčité, nakoľko si rozporuje, keď jednak uvádza, že ide o skutočné náklady (pričom vôbec nie je zrejmý spôsob ich vzniku práve v uvedenej výške), a na druhej strane ich výšku stanovuje paušálne.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 49,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 150,00 eur od 07.11.2013 do 29.10.2015, zo sumy 99,20 eura od 30.10.2015 do 09.11.2015 a zo sumy 49,20 eura od 10.11.2015 do zaplatenia, a preto mu vo výroku II. vyhovel, a vo zvyšku návrh vo výroku III. zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Vzhľadom k výške sumy, na plnenie ktorej súd zaviazal odporcu, určil súd odporcovi na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§ 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá OSP, ako aj podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151 ods. 1 OSP. Odporca plnením po podaní návrhu zavinil zastavenie konania v sume 100,80 eura a zároveň navrhovateľovi bola priznaná suma 49,20 eura s príslušenstvom, čo predstavuje hrubý úspech navrhovateľa vo výške 59% a hrubý úspech odporcu vo výške 41%. Z uvedeného vyplýva konečný čistý úspech navrhovateľa 18% (59 - 41), čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľa na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pri plnom úspechu navrhovateľa by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 107,89 eura. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 3 úkony právnej služby á 21,58 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 29.07.2015, čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 16.11.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., 3x režijný paušál á 8,39 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. + 20% DPH (právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH). Pri plnom úspechu navrhovateľa by mu tiež prináležalo právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v sume 16,50 eura, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v rozsahu 18 % priznal súd navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 19,42 eura (18 % zo 107,89 eura) a právo na náhradu iných trov konania v sume 2,97 eura (18 % zo 16,50 eura), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v primeranej lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.