Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CoP-2-2015.pdf
PDF · 112.72 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci mal. N. Y., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti matky J.. P. Y., bytom A. XXX/XX, S., zastúpenej Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou, Kukorelliho 60, Humenné a za účasti otca J.. Q. B., trvale bytom C., K. XXXX/XX, t. č. bytom K., T. XX, zastúpeného JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom, Farská 32, Michalovce, o zvýšenie a zníženie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 19P/283/2014-496 zo dňa 29.9.2015, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvého stupňa) zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/459/2010-180 zo dňa 25.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoP/11/2012-199 zo dňa 18.7.2012 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. N. Y., nar. XX.X.XXXX zo sumy 150,- eur na sumu 220,- eur mesačne s účinnosťou od 10.9.2014 tak, že z tejto finančnej čiastky je otec maloletej povinný zasielať k rukám matky maloletej 200,- eur mesačne a 20,- eur mesačne je povinný poukazovať na tvorbu úspor pre maloletú na osobitný účet, ktorý zriadi v prospech mal. N. Y. matka maloletej, všetko do 10. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na zvýšenom výživnom, ktoré má otec platiť k rukám matky maloletej, určil za čas od 10.9.2014 do 29.9.2015 vo výške 188,- eur, ktorý je povinný zasielať k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Treťou výrokovou časťou napádaného rozsudku návrh otca na zníženie výživného Zamietol. Napokon vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že matka podala dňa 10.9.2014 návrh na zvýšenie výživného pre mal. N. počnúc dňom 1.10.2014 zo sumy 150,- eur na 250,- eur mesačne a zároveň žiadala zaviazať otca prispievať na sporenie pre maloletú po 20,-- eur mesačne. Návrhom došlým súdu 2.10.2014 otec mal. N. navrhol znížiť výživné pre maloletú zo sumy 150,- eur na 90,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Prvostupňový súd uznesením č. k. 19P/283/2014-14 zo dňa 16.10.2014 spojil návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného na spoločné konanie s tým, že toto spoločné konanie sa bude viesť na Okresnom súde Humenné pod č. k. 19P/283/2014. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 19P/459/2010-180 zo dňa 25.10.2011 bolo zvýšené výživné pre mal. N. Y. zo strany otca zo sumy 100,- eur na 150,- eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2011 a návrh matky na zvýšenie výživného za čas od 21.10.2010 do 31.10.2011, ako aj návrh otca na zníženie výživného, bol zamietnutý. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 18CoP/11/2012-199 zo dňa
18.7.2012 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V čase posledného rozhodnutia o výživnom súd vychádzal z príjmu otca vo výške 354,33 eur mesačne a poberaného invalidného dôchodku vo výške 154,10 eur mesačne s tým, že otec mal vyživovaciu povinnosť aj k plnoletým dcéram K. a M. B., na výživu ktorých prispieval na základe ich vzájomnej dohody pre dcéru K. po 85,- eur mesačne a pre dcéru M. po 100,- eur mesačne. Matka maloletej od 1.11.2011 začala poberať dávky v hmotnej núdzi po 125,50 eur mesačne. Vo veci je podľa súdu prvého stupňa preukázané, že mal. N. podaním, kedy bol naposledy zvýšené výživné, sa zvýšili náklady na úhradu jej potrieb. V čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom súdom prvého stupňa maloletá navštevovala 4. ročník základnej školy a ku dňu podania návrhu v tejto veci už bola na druhom stupni, teda v 7. ročníku. S pribúdajúcim vekom pokračujúcou školskou dochádzkou na vyššom stupni, plnením si školských povinností, mimoškolským vzdelávaním, jej fyzickým a duševným vyspievaním, rôznymi záľubami, zdravotnou starostlivosťou sa u maloletej zmenili pomery. Matka maloletej bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom nezamestnaná a poberala dávky v hmotnej núdzi s tým, že v podstate na tej istej úrovni je aj teraz, keď príjmy mimo dávky v hmotnej núdzi nemá. Naviac je od 15.1.2015 práceneschopná. Otec maloletej je živnostníkom a invalidným dôchodcom. V roku 2014 a v roku 2015 bol práceneschopný, živnosť však nemal ani zrušenú, ani pozastavenú. Dostával provízie za uzatvorené zmluvy v predchádzajúcom období. Okrem príjmov zo živností má aj invalidný dôchodok a boli mu vyplatené aj nemocenské dávky. Po zrušení tretieho piliera dôchodkového sporenia mu bola vyplatená suma podľa jeho vyjadrenia 2.000,- eur a odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére, ktorá skončila vysokú školu. V ďalšom súd prvého stupňa konštatoval, že sa vylepšili aj jeho majetkové pomery, keď sa stal spoluvlastníkom jednej polovice rodinného domu v K.. Ohľadom výdavkov otca uvedených v daňovom priznaní, ako aj v peňažnom denníku, súd prvého stupňa považoval za potrebné uviesť, že nie všetky výdavky, aj keď akceptované daňovým úradom, možno zohľadniť aj pri určení výživného pre maloleté dieťa v zmysle platného Zákona o rodine, keď platí zásada, že výživné pre maloletého má prednosť pred inými dávkami, ktoré nie je nevyhnutné na podnikanie vynaložiť, resp. vynaložiť v takom rozsahu, ktorý sa pre túto činnosť nevyžaduje. V ďalšom prvostupňový súd konštatoval, že u mal. N. si zmena pomerov vyžiadala zvýšenie výživného zo strany otca, avšak nie v takom rozsahu, ako to navrhla matka, keď na výdavky, ktoré u maloletej boli už v čase posledného rozhodnutia o výživnom, nebolo možné prihliadnuť, lebo tieto sa zohľadnili pred tým a neznamenajú zmenu pomerov. Súd pri zvýšení výživného berie do úvahy všeobecné známe výdavky, ktoré zodpovedajú veku dieťaťa, jeho psychickej a fyzickej vyspelosti a strednú školskú dochádzku, mimoškolským aktivitám, ale ostatné špecifické náklady, ktoré sa týkajú len toho konkrétneho dieťaťa, je potrebné súdu preukázať. Pri určení, ako aj pri zvýšení výživného platí zásada, že súd vychádza z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj zo schopností a možností rodičov. Zohľadňujú sa aj rodinné prídavky, ktoré v danom prípade sú vo výške 23,50 eur mesačne. Podľa platného Zákona o rodine je matka povinná prispievať na výživu maloletej vzhľadom na výšku jej príjmov, vo výške minimálneho výživného, ktoré je 27,13 eur mesačne. Po zohľadnení skutočností súd zvýšil výživné pre maloletú zo strany otca zo sumy 150,- eur na 220,- eur mesačne s účinnosťou od 10.9.2014 tak, že uložil otcovi povinnosť k tejto finančnej čiastke prispievať na výživu maloletej k rukám matky po 200,- eur mesačne a po 20,- eur mesačne poukazovať na tvorbu úspor pre maloletú na osobitný účet, ktorý matka pre maloletú zriadi a zároveň návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný, zamietol.
Na pojednávaní dňa 29.9.2015 otec maloletej uviedol, že za čas od 10.9.2014 do konca roka 2014, nad rámec bežného výživného pre dcéru ničím neprispel, 7.1.2015 poskytol naviac 40,- eur, 10.3.2015 250,- eur, 4.5.2015 100,- eur a 17.6.2015 zakúpil pre maloletú botasky za 55,- eur, teda za čas od 1.1.2015 do dňa pojednávania prispel nad rámec bežného výživného pre dcéru čiastkou 445,- eur. Matka maloletej na tom istom pojednávaní súhlasila s tým, ako sa vyjadril otec, že nad rámec bežného výživného pre dcéru prispel v čase od 1.1.2015 do tohto pojednávania finančnou čiastkou 445,- eur. Vzhľadom na zvýšené výživné, ktoré má platiť otec maloletej k rukám matky, je nedoplatok na tomto zvýšenom výživnom za čas od 10.9.2014 do 30.9.2014 34,86 eur (1,66 eur x 21 dní), za čas od 1.10.2014 do 31.08.2015 550,- eur (50,- eur x 11 mesiacov) a za čas od 1.9.2015 do 29.9.2015 48,14 eur (1,66 eur x 29 dní), spolu teda 633,- eur, avšak nad rámec bežného výživného bolo uhradených 445,- eur, preto nedoplatok na zvýšenom výživnom, ktoré má otec poskytovať k rukám matky maloletej za čas od 10.9.2014 do 29.9.2015, činí 188,- eur, ktorý uložil otcovi maloletej zaplatiť k rukám matky v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p., keďže ide o výživné pre maloleté dieťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Voči uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie otec aj matka.
Otec odvolaním napadol všetky výroky vyhláseného rozsudku, s výnimkou ostatného, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania, keď dôvodil, že na strane maloletej nedošlo k zmene jej odôvodnených potrieb natoľko, aby mali za následok zvýšenie výživného a zároveň na strane otca nastala zmena pomerov znemožňujúca mu platiť výživné v pôvodne stanovenej výške. Mal za to, že napádané rozhodnutie je nesprávne a v odôvodnení rozhodnutia je uvedené množstvo tvrdení, ktoré nie sú pravdivé a vychádzajú iba zo subjektívne zisteného skutkového stavu, keď súd uveril tvrdeniam matky, ktoré náležite nepreveril a nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Nedostatočným odôvodnením napádaného rozsudku podľa otca porušil jeho základné právo na súdnu ochranu, keď v napádanom rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje riadny výpočet mesačných nákladov na maloletú dcéru s tým, že súd sa v odôvodnení vôbec nezaoberal odôvodnenými potrebami maloletej, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie jej základných potrieb, no vo veľkej miere sa zaoberal nepravidelnými nákladmi a nákladmi na mimoškolské aktivity maloletej, ktoré podľa názoru otca, nemôžu byť smerodajné pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa. Mal za to, že v tomto smere je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa neustálil základnú sumu, ktorá je potrebná na riadne zabezpečenie nevyhnutných potrieb maloletej. Povinnosťou súdu je predovšetkým zistiť objektívnu sumu, ktorá je potrebná na zabezpečenie nevyhnutných potrieb maloletej pri zhodnotení všetkých oprávnených výdavkov a v závislosti od toho ustáliť aj výšku výživného s prihliadnutím na možnosti a schopnosti povinného. V ďalšom mal odvolateľ za to, že sa nevysporiadal so zmenou pomerov na jeho strane, keď poberá invalidný dôchodok vo výške 172,30 eur mesačne a z činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby dosiahol podľa daňového priznania za rok 2014 hrubý obrat vo výške 25.557,51 eur, pričom náklady podľa daňového priznania predstavujú sumu 21.755,39 eur, teda mesačný príjem otca z činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby je podľa daňového priznania za rok 2014 vo výške 316,92 eur. Celkový mesačný príjem otca je teda vo výške 489,22 eur. Zároveň sa súd nevysporiadal s otázkou nákladov, ktoré vznikajú otcovi maloletej v súvislosti s pokrytím jeho bežných životných potrieb, ktorých mesačné vyúčtovanie je vo výške 550,25 eur a v ktorých je zahrnutá aj ďalšia vyživovacia povinnosť v sume 150,- eur na dospelú dcéru povinného M. B., ktorá študuje na vysokej škole. V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď pri hodnotení príjmov otca maloletej bral do úvahy aj vyplatené nemocenské dávky za obdobie od 13.2.2014 do 31.10.2014 a od 5.1.2015 do 17.4.2015 v celkovej výške 2.362,41 eur, a to vzhľadom k tomu, že pokiaľ sa jedná o nemocenské dávky, tieto sa za príjem nepovažujú. Od vynesenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 18CoP/11/2012-199 zo dňa 18.7.2012 sa zdravotný stav otca maloletej vo výraznej miere zhoršil v dôsledku takéhoto zhoršenia absolvoval implantáciu TEP ľavého bedrového kĺbu dňa 20.2.2014, pri ktorej došlo u otca maloletej k poškodeniu kmeňa ischiadického nervu - peroneálna vetva s následnou chronickou benígnou neuropatickou bolesťou, ktorá naďalej u otca maloletej pretrváva. Ku dňu podania odvolania je otec maloletej ambulantne liečený v zdravotnom zariadení, ktoré sa špecializuje na liečbu chronických bolestí, z čoho je nepochybné, že jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je vo veľkej miere obmedzená. V ďalšom mal otec za to, že súdom určené výživné je neadekvátne vysoké s tým, že presahuje odôvodnené potreby maloletej a rovnako aj majetkové pomery otca. Je zarážajúce, že výživné vo výške 150,- eur na dospelú dcéru, ktorá študuje na vysokej škole, je postačujúce, zatiaľ čo výživné na maloletú N. bolo súdom určené vo výške 220,- eur, keď s prihliadnutím na vek maloletej možno predpokladať, že jej potreby nedosahujú takú úroveň, ako potreby dospelej dcéry. Je nepochybné, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni každého zo svojich rodičov, pokiaľ je však životná úroveň rodičov nízka a nemá možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Otec si ju podľa svojho tvrdenia sám odopiera, preto je dôvodné zníženie výživného v sume primeraným majetkovým a zárobkovým schopnostiam otca tak, ako to navrhol v petite odvolania, keď navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zníži výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 10.9.2014 a zároveň zamietne návrh matky na zvýšenie výživného.
Proti zmeňujúcemu výroku, ako aj proti určeniu nedoplatku na výživnom, podala včas odvolanie matka maloletej s tým, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj z dôvodu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mala za to, že konajúci súd počas celého konania vychádzal iba z tvrdení otca maloletej, pričom matka predkladala viacero návrhov na doplnenie dokazovania, keď mala a má záujem preukázať súdu osobné, majetkové a zárobkové pomery otca maloletej. Náklady spojené so starostlivosťou o maloletú boli podľa vyjadrenia matky podrobne zdokladované s tým, že otcove predstavy o nákladoch pre potreby maloletej sú nereálne,
nakoľko maloletá je už dlhodobo vo výlučnej starostlivosti matky a za tú dobu podstatne vzrástli životné náklady maloletej z dôvodu jej veku, ako aj z dôvodu rastu cien životných nákladov. Momentálne výživné, ktorým otec prispieva na výživu maloletej, podľa vyjadrenia matky, nepostačia pokryť ani základné odôvodnené potreby maloletej N.. V ďalšom mala za to, že súd prvého stupňa nebral do úvahy účelne vynaložené výdavky otcom, ako aj iné účelné náklady, ktorými sa otec účelovo zaťažuje len z dôvodu, aby pred súdom preukázal svoju zlú finančnú situáciu. Podľa názoru matky, nemali byť pri určení výšky výživného súdom vyššie uvedené výdavky a náklady otca zohľadnené. Zároveň matka predložila súdu v rámci odvolania stručný prehľad dôvodov a vzhľadom na vyššie uvedené žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýši výživné zo strany otca pre maloletú N. zo sumy 150,- eur na sumu 500,- eur mesačne s účinnosťou od 10.9.2014 tak, že z tejto finančnej čiastky je otec maloletej povinný zasielať k rukám matky maloletej 350,- eur mesačne a 150,- eur mesačne je povinný poukazovať na tvorbu úspor pre maloletú na osobitný účet, ktorý zriadi v prospech maloletej N. Y. matka maloletej, resp. aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v celom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V osobitnej písomnosti, ktorá bola súčasťou podaného odvolania, matka zhrnula dôkazy, ktoré navrhla a ktoré nevykonal súd prvého stupňa s tým, že zároveň poukázala na to, že bývalá manželka, teda ona, sa vzhľadom k svojím príjmovým pomerom nemôže podieľať v plnej výške na úhrade splátok úverových zmlúv otca, nakoľko sama má s nim uzatvorenú dohodu o výživnom rozvedenej manželky z dôvodu, že nemá dostatok prostriedkov ani na pokrytie svojich vlastných životných potrieb. Otec má doživotné právo užívania bytu v C. a nie v rodinnom dome, ktorého sa po rozvode stala výlučným vlastníkom matka a preto kúpu rodinného domu v K. nemožno podľa matky považovať za nevyhnutné náklady na zabezpečenie bývania. N. zaslané finančné prostriedky maloletej N. v roku 2015 boli podľa matky výhradne určené na kúpu konkrétnych vecí a navyše tieto darčeky už boli na požiadanie otca maloletej tomuto vrátené poštou a preto nemôže byť ich hodnota odpočítaná v rozsudku z dlžného výživného (nedoplatku). Podľa matky, výsledky daňovej kontroly otca prebiehajúcej počas konania vo veci zvýšenia výživného môžu ovplyvniť rozsudok o výživnom a súd ich mal vyžiadať a zohľadniť. Zároveň matka poukázala, že otec sa zbavuje nevyhnutného majetku jeho neodôvodneným prepisom na iné osoby (D. B.), ako aj to, že vyšetrenie nepriaznivého zdravotného stavu maloletej potvrdilo ďalšie závažné ochorenie, ktoré má vplyv na zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Poukazujúc na uvedené mala matka maloletej za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti, je nižšia ako druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume, ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa. Ďalej podľa odvolateľky súd nezohľadnil pri úprave výživného všetky preukázané náklady na maloleté dieťa a suma výživného, ktorú určil otcovi dieťaťa, nedosahuje ani polovicu nákladov napriek tomu, že jeho príjmy sú vyššie ako preukázal súdu, o čom svedčí jeho nadštandardná životná úroveň. Podľa matky maloletej, sudkyňa súdu prvého stupňa nezaznamenala do zvukového záznamu a preto sa nenachádzali ani v zápisniciach viaceré otázky a odpovede účastníkov konania, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci, prípadne do diktafónu zaznamenala vlastnú formuláciu, ktorá nezodpovedala skutočným vyjadreniam.
Matka maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s jeho tvrdeniami, že nedošlo k zmene odôvodnených potrieb maloletej. Tieto zmeny potrieb maloletej boli podľa matky preukázané výdavkami na P. vzdelávania v celkovej sume XXX,- eur, folklórny súbor E. vo výške 300,- eur, ZŠ S. odbor klavír a gitara 300,- eur. U maloletej zároveň došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, keď drží bezlepkovú diétu, zúčastňuje sa kúpeľných liečení a na osobnú hygienu musí používať špeciálne prostriedky z lekární s tým, že od poslednej úpravy výživného sa maloletá lieči v endokrinologickej, gastroentrologickej, kožnej, ortopedickej a očnej ambulancii. Okrem týchto pravidelných výdavkov na maloletú sa maloletá N. zúčastnila lyžiarskeho kurzu, kedy bola zakúpená lyžiarska výstroj, keď lyžovaniu sa venuje ako jedinému športu od svojich štyroch rokov. Ďalej boli maloletej zakúpené dioptrické okuliare, notebook a tlačiareň s tým, že všetky tieto výdavky boli súdu preukázané. Matka maloletej predložila súdu všetky doklady o úhrade nákladov pre maloletú a ktoré súd opätovne preveroval v jednotlivých vzdelávacích inštitúciách. Naopak, súd nepreveroval tvrdenia otca ohľadom jeho exotických dovoleniek, kúpy motorového vozidla, rodinného domu a jeho nákladnej rekonštrukcie, úverových zmlúv v celkovej hodnote 72.000,- eur, ako aj výživného pre dcéru M. B.. Matka maloletej N. bola zároveň toho názoru, že pokiaľ otec uvádzal zmenu svojich pomerov z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, tak toto nie je pravdivým, nakoľko tento je poberateľom invalidného dôchodku už nepretržite 25 rokov a jeho stav bol po operácii iba prehodnotený s tým, že čiastočný invalidný dôchodok mu zostal aj naďalej a Sociálna poisťovňa nedospela k zisteniam, ktoré by preukázali zhoršene jeho zdravotného stavu. Napriek tomu, že mal isté zdravotné problémy, jeho príjmy z činností samostatne
zárobkovej osoby sú v rovnakej výške. Naopak sa zmenili pomery na strane matky od roku 2014 pre jej závažné zdravotné ťažkosti a práceneschopnosť nepretržite od 15.1.2015 doposiaľ. Matka nesúhlasila s tvrdeniami otca, že tento sa obmedzuje, nakoľko súdu predložila fotodokumentáciu z exotických dovoleniek, ktorých sa zúčastnil od poslednej úpravy výživného, keď viackrát do roka navštívil destinácie v Q. O..
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov - ďalej len O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky, ani odvolanie otca nie je dôvodné.
Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“). Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného zmeniť skoršie rozhodnutie, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať k všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
V predmetnej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že od poslednej úpravy výživného súdnym rozhodnutím došlo zmene pomerov či už na strane oprávnenej maloletej alebo aj na strane povinného otca. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnené rozhodnutie má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá tu trvá do času, keď deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje závery o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného založil na zmene pomerov tak na strane oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinného rodiča - otca. V tomto nemožno zo skutkového hľadiska súdu prvého stupňa nič vyčítať, keď svoj záver o zmene vyživovacej povinnosti založený na zmene pomerov od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia posúdil komplexne, keď naopak otec nijako bližšie nekonkretizoval svoje tvrdenie v odvolaní, v ktorom dôvodil, že v rozsudku je uvedené množstvo tvrdení, ktoré nie sú pravdivé a ktoré vychádzajú iba zo subjektívne zisteného skutkového stavu veci, keď uveril tvrdeniam matky, ktoré náležite nepreveroval. Naopak zo spisového materiálu je zrejmé pokiaľ sa týka matkou uvádzaných výdavkov, že tieto aj napriek tomu, že boli zdokladované poštovými peňažnými poukazmi, výpismi z účtu atď., súd prvého stupňa preveroval dotazmi, najmä pokiaľ sa týka vzdelávacích inštitúcií, v ktorých maloletá vykonáva povinnú školskú dochádzku a v ktorých navštevuje záujmové krúžky, resp. vykonáva mimoškolskú činnosť. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie otca, že súd prvého stupňa neustálil základnú sumu, ktorá je potrebná na zabezpečenie nevyhnutných potrieb maloletej, keď tento vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré odôvodnené výdavky na maloletú bral pri svojom rozhodovaní v úvahu s tým, že je zrejmé, že ostatné výdavky (tie, ktoré neuviedol vo svojom rozhodnutí) na maloletú N. Y. nebral v úvahu, t. j. nepovažoval tieto výdavky za nevyhnutné na zabezpečenie jej základných potrieb. Zároveň správne súd prvého stupňa nezohľadnil, pokiaľ sa týka pomerov otca maloletej skutočnosť, že tento je poberateľom invalidného dôchodku, keď týmto poberateľom bol už v čase rozhodnutia Okresného súdu Humenné vo veci 19P/459/2010, ktorého zmeny rozhodnutia v tejto veci sa otec, ako aj matka v tomto konaní domáhajú, keď otcovi doposiaľ nebol priznaný plný invalidný dôchodok a teda ním uvádzané zhoršenie zdravotného stavu v dôsledku implantácie TEP ľavého bedrového kĺbu nemalo taký následok, ktorý by znížili schopnosti otca jednak sám sa živiť ako samostatne zárobková činná osoba, resp. boli by dôvodom na priznanie úplnej invalidity zo strany Sociálnej poisťovne. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať k odvolaciemu dôvodu otca, že výživné, ktorým prispieva na výživu svojej dcéry M. v sume 150,- eur mesačne, je výživné na plnoletú dcéru, ktorá, aj keď študuje na vysokej škole, je schopná (nakoľko zo spisu nevyplývajú také okolnosti) popri štúdiu aj pracovať, keď jednak nemá také zdravotné obmedzenia, ako maloletá N. Y., ktoré jej matka súdu preukázala lekárskymi správami, resp. vyjadreniami jednotlivých odborných ambulancií na rozdiel od maloletej, ktorá si popri štúdiu nemôže privyrábať, je bežnou praxou u plnoletých vysokoškolákov, že títo si popri štúdiu prispievajú na zvýšenie svojej životnej úrovne aj formou brigád.
Naopak, pokiaľ matka maloletej dôvodila tým, že otec si nemusel zabezpečiť vlastné bývanie zakúpením rodinného domu v K., tak tu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že tento síce má právo doživotného užívania bytu v C., avšak tento byt mu nielenže nepatrí, naviac, otec vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v K., preto by nebolo spravodlivé, aby si otec rovnako, ako matka, nemohol zabezpečiť vlastné bývanie v mieste, kde sa aj zdržuje a kde pracuje a ktorej nehnuteľnosťou by bol rovnako ako matka, ktorá je vlastníčkou rodinného domu, vlastníčkou vyššie uvedeného bytu, aj otec vlastníkom. Je ďalej potrebné zdôrazniť, pokiaľ sa týka odvolacích dôvodov matky, že tieto sa v podstatnej miere týkajú jej vyživovacej povinnosti, resp. nie je úlohou otca zabezpečiť vyživovaciu povinnosť rozvedenej matke, ale predmetom tohto konania je výživné zo strany otca na maloletú N. Y., ktorej výživné má slúžiť výlučne k potrebám zabezpečovania nevyhnutných potrieb maloletej N., a nie zabezpečeniu potrieb jej matky. Tieto skutočnosti sa týkajú najmä nákladov na bývanie, stravovanie, resp. ďalších výdavkov, ktoré nie sú vynakladané bezprostredne v súvislosti, resp. pre maloletú N.. Je potrebné zdôrazniť, pokiaľ sa týka výdavkov pre maloletú, že ich posúdenie, t. j. posúdenie nevyhnutnosti vynakladania týchto výdavkov, je potrebné oddeliť štandardne od nadštandardných výdavkov/nákladov, a to najmä v tej súvislosti, pokiaľ matka poukazovala na nadštandardnú životnú úroveň otca, keby nebolo spravodlivé na jednej strane zohľadniť výdavky na maloletú aj pokiaľ sa týka jej návštevy kurzov anglického a nemeckého jazyka v súkromných vzdelávacích zariadeniach, resp. súkromných hodín hry na gitare, ktoré sú v značnej výške mimo už uvádzaných výdavkov na folklórny súbor E., resp. základnú umeleckú školu odbor hry na klavír a lyžovania a na druhej strane považovať za nadštandardné, t. j. zohľadniť v neprospech otca matkou uvádzané údajné exotické dovolenky otca spolu s jeho priateľkou, ktoré naviac nijako, okrem svojich tvrdení, nepreukázala: V tejto súvislosti odvolací súd nepovažuje matkou predložené fotografie, ktoré priateľka otca zverejnila na sociálnej sieti za dôkaz preukazujúci, že aj otec sa na tejto dovolenke zúčastnil a už vôbec tieto fotografie nepreukazujú, že tieto dovolenky hradil otec zo svojich finančných prostriedkov.
Poukazujúc na uvedené preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že o trovách rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.