Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-4109-2013.pdf
PDF · 70.97 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/4109/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Marián Janec, so sídlom Sad SNP 666/12, Žilina, vo veci oprávneného: Y.. T. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXXX/XX, V. W. Y., zastúpený zákonným zástupcom: R. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXXX/XX, V. W. Y., proti povinnému: L. Y., W.. XX.XX.XXXX, A.. XX.XX.XXXX, W. F. H. G. XXXX/XX, V. W. Y., takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a súčasne ju z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,78 eur.
odôvodnenie:
Podaním doručeným súdu dňa 22.05.2015 súdny exekútor oznámil, že povinný dňa 24.12.2013 zomrel. Navrhol zastaviť exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) z dôvodu nemajetnosti. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie 48,75 eur. V zmysle § 197 ods. 2 a 3 bol zložený preddavok vo výške 100,- eur.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O. s. p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Súd mal preukázané (konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 21D/1/2014), že povinný zomrel dňa 24.12.2013 a konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil týmto dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania.
Podľa § 103 O. s. p. - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
Podľa § 57 ods. l písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP - exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že toto exekučné má neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Povinný smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Predmetom exekúcie bolo vymáhanie výživného. Povinnosť platiť výživné je osobná povinnosť, viažúca sa výlučne na osobu zaviazanú k takejto povinnosti. Smrťou povinného zaniká aj jeho povinnosť poskytovať výživu. Súd preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP znáša trovy exekúcie súd.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 45,78 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 eur + 6,64 DPH (§ 14 ods. 1 vyhlášky, § 22 zákona č.222/2004 Z .z. o DPH):
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 5,95 eur (§ 22 vyhlášky): · poštovné 5,95 eur vrátane DPH
Hotové výdavky súdnym exekútorom uplatňovanej sume 4,92 eur mu boli priznané nakoľko z exekučného spisu Ex 1001/12 mal súd preukázané doručenie 4 písomností prostredníctvom pošty (t.j. 4 doručenky). Súd nepriznal budúce poštovné v výške 0,45 eur vrátane DPH. K tomu poznamenáva, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada za hotové výdavky, ktoré mu skutočne vznikli v čase rozhodovania o trovách exekúcie. Taktiež súd nepriznal poplatky (banky elektronicky, register obyvateľov) vo výške 1,08 eur vrátane DPH, nakoľko nemal preukázané ich vynaloženie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov uplatnených v sume 1,44 eur (telefón a internet), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná. Položku elektronické a telekomunikačné poplatky nie je možné priznať z dôvodu, že nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška. Ani z obsahu spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov. Súd na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ust. § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z. z..
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.