Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-199-2011.pdf
PDF · 85.49 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/199/2011
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného maloletá Z. A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená zákonnou zástupkyňou B.. Q. Ď. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. Č.. XX/XX, X. proti povinnému J. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q.Á. XXX/XX, X., o vymoženie bežného výživného, takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom Lučenec, Št. Moyzesa 50 pod sp. zn. EX 381/2011 s a z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi dňa 28.02.2011, čím sa exekučné konanie začalo.
Dňa 23.02.2015 bolo tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené podanie povinného ako aj dňa 19.05.2015 bolo súdu taktiež doručené totožné podanie povinného, ktorým navrhol zastaviť exekúciu. Vo svojom podaní uviedol, že vyživovaciu povinnosť si voči maloletej oprávnenej plní každý mesiac, ale taktiež mu pravidelne strháva dlžnú sumu aj súdny exekútor. Povinný taktiež predložil fotokópie preukazujúce úhrady výživného na maloletú oprávnenú zo dňa 24.01.2014 v sume 27,13 Eur, zo dňa 14.02.2014 v sume 27,13 Eur, zo dňa 26.11.2014 v sume 27,13 Eur, zo dňa 19.12.2014 v sume 27,13 Eur, zo dňa 24.03.2014 v sume 27,13 Eur, zo dňa 17.04.2014 v sume 27,13 Eur, zo dňa 30.09.2014 v sume 27,13 Eur, zo dňa 23.10.2014 v sume 27,13 Eur, zo dňa 22.05.2014 v sume 27,13 Eur, zo dňa 25.06.2014 v sume 27,13 Eur, zo dňa 24.07.2014 v sume 27,13 Eur, zo dňa 21.08.2014 v sume 27,13 Eur, zo dňa 15.01.2015 v sume 27,13 Eur, zo dňa 04.02.2015 v sume 27,13 Eur. V podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.02.2015 povinný zároveň požiadal exekučný súd o vrátenie vodičského preukazu.
K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadrila aj zákonná zástupkyňa maloletej oprávnenej, ktorá uviedla, že povinný - otec maloletej oprávnenej, čo sa týka úhrady zameškaného výživného platí to čo už uviedla vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 21.04.2013, akurát predmetom začatia exekúcie, resp. dôvod prečo podala návrh na vykonanie exekúcie bolo neuhradenie výživného za mesiace december 2010, január 2011, február 2011 a vo februári, keď bola návrh dňa 28.02.2011, v ten deň jej aj bola odoslaná správa o úhrade sumy 66,38 Eur na účet.
Ďalej uviedla, že v nasledovnom období jej bolo uhrádzané výživné tak ako už uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 21.04.2013, z ktorého vyplýva, že povinný nehradil výživné za mesiac december 2010 a január 2011. Následne sa svoj dlh povinný snažil vyrovnať už po začatí exekučného konania, kedy zaplatil výživné dňa 28.02., 29.03 a 15.04 po 66,38 Eur a dňa 21.04. sumu 135,- Eur. V nasledovnom období za mesiace máj až november si plnil svoju povinnosť a v mesiaci december 2011 neuhradil výživné. Za tento mesiac ho doplatil nasledujúci rok vo februári 2012, kedy uhradil dňa 21.02 sumu 26 Eur a dňa 27.02. sumu 66,38 Eur s poznámkou 12/2011. Z uvedeného teda vyplýva, že povinný v roku 2012 uhrádzal výživné vždy po 20 dní v mesiaci. V roku 2013 zaplatil výživné za mesiace január až
máj, jún neuhradil výživné, následne uhradil výživné za mesiace júl a august. Ďalej v septembri uhradil výživné dvakrát, nakoľko dňa 04.09. doplatil výživné za mesiac jún na základe jej upozornenia a dňa 23.09. uhradil výživné za mesiac september. Tiež za mesiace október až december zaplatil výživné vždy ku 20 dňu toho ktorému mesiaca. V roku 2014 za mesiace január až december platil pravidelne výživné. V roku 2015 za mesiace január až máj uhradil výživné vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca tak ako mu predmetnú povinnosť ukladá rozsudok č.k. 11P/379/2011-48 zo dňa 20.01.2001.
Zákonná zástupkyňa maloletej oprávnenej v závere svojho vyjadrenie uviedla, že na základe príkazu Exekútorského úradu zo dňa 06.03.2014 sú povinnému realizované zrážky z dôchodku a je jej zasielané vymožené výživné. Ďalej uviedla, že dospela k záveru, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie splnilo svoj účel a zdisciplinovalo platobné správanie sa povinného uhrádzať výživné načas. K podaniu návrhu na vykonanie exekúcie pristupovala z ohľadom chrániť záujmy jej dcéry, t.j. maloletej oprávnenej. Vzhľadom na tú skutočnosť, že exekúcia splnila svoj účel ponecháva rozhodnutie na úvahu súdu. Taktiež zákonná zástupkyňa maloletej matky predložila exekučnému súdu aj fotokópie prehľadu úhradu výživného uvedeného v jej podaní.
K podaniu povinného sa vyjadril aj súdny exekútor, ktorý uviedol, že zákonnej zástupkyni oprávnenej bolo poukázaných 328,84 Eur, vyfakturované na odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora bola suma 179,09 Eur a priamo plnené oprávnenej bola suma 400,56 Eur ( od 01/2011 do 04/2011 ). N základe exekučného titulu súdny exekútor vymáha bežné výživné od novembra 2011 do dňa 07.07.20154, pričom celková suma, ktorú mal povinný oprávnenej zaplatiť je 1315,27 Eur ( 11/2011 v sume 66,39 Eur, 12/2011 v sume 66,39 Eur, za mesiac 1/2012 v sume 40,69 Eur + 10,50 Eur, za mesiac 2/2012 až 6/2013 17x 26,65 Eur, za mesiac 7/13 až 07/2015 25/ 27,13 Eur ). Podľa matematického výpočtu súdneho exekútora je povinný dlžný na výživnom sumou 800,48 Eur ( od tejto sumy neboli odčítané platby, ktoré poukázal povinný a pripojil k poslednému návrhu na zastavenie exekúcie ). Podľa názoru súdneho exekútora, ktorý však nie je účastníkom konania, je potrebné vymôcť aj bežné výživné v zmysle posledného odseku uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 10Er/199/2011-44 zo dňa 30.11.2011.
Súd nahliadnutím do súdneho spisu zistil nasledovný skutkový stav: Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi dňa 28.02.2011, čím sa exekučné konanie začalo. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhala vymoženie zameškaného výživného vo výške 199,17 Eur vyčísleného od 01.12.2010 do 28.02.2011 a vymoženia bežného výživného vo výške 66,39 Eur mesačne od 01.03.2011 do zaplatenia.
Dňa 16.03.2011 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5606 081995, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu, Exekútorský úrad Lučenec, Št. Moyzesa 50 vykonávaním exekúcie.
Exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/26/2007-91 zo dňa 17.01.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.01.2008 a následne rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/379/2011-48 zo dňa 20.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.11.2011 a ktorým bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej oprávnenej sumou vo výške 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc od 20.01.2012.
Súd uznesením č.k. 10Er/199/2011-44 zo dňa 30.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2011, ktorým exekúcie v časti o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného od marca 2011 do októbra 2011 zastavil a v zostávajúcej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Následne súd uznesením č.k. 10Er/199/2011-109 zo dňa 16.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2013 exekúciu v časti vymoženia bežného výživného vo výške prevyšujúcej sumu 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 20.01.2012 zastavil a v zostávajúcej časti návrhy povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.09.2012, 15.10.2012 a 28.08.2013 zamietol.
Predmetnom tohto exekučného konania na základe vyššie uvedeného je teda vymoženie bežného výživného za mesiace november 2011, december 2011 a vymoženia trov exekúcie.
Vzhľadom k tomu, že ste v podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.02.2015 doručil doklady preukazujúce uhradenie bežného výživného za mesiace január 2014 až február 2015, ktoré ste uhradil riadne a včas na účet matky maloletej oprávnenej, nie je dôvodné v danej veci vydávať rozhodnutie o zastavení exekúcie v tejto časti, nakoľko súd uznesením č.k. 10Er/199/2011-109 zo dňa 16.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2013 exekúciu v časti vymoženia bežného výživného vo výške prevyšujúcej sumu 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 20.01.2012 zastavil a teda uhradenie bežného výživného za vyššie uvedené obdobie sa týka aj tejto časti.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len EP) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 57 ods. 1 písmena f/ EP exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 80 EP, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
Podľa § 251 ods. 4 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. ) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Ustanovenie § 80 EP zakotvuje osobitný spôsob zastavenia exekúcie na návrh povinného v prípade, keď exekučným titulom je rozsudok na dávky výživného splatné v budúcnosti. Súd musí pri aplikácii daného ustanovenia brať do úvahy viacero skutočností. Predpokladom zastavenia exekúcie je to, že exekúcia sa vykonáva pre bežné výživné, tzn. že nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne, existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude naďalej plniť dobrovoľne výživné. Spravidla sa vezme do úvahy z akého dôvodu sa povinný omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zaostalého výživného, či nebol stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy, či má stále zamestnanie a ako si plní iné platobné povinnosti ( napríklad nájom iné výživné ).
Nakoľko súd mal preukázané, že povinný až po začatí exekučného konania uhradil maloletej oprávnenej zameškané výživné a v tej časti bola exekúcia jej priebehu vykonávania zastavená na základe právoplatného rozhodnutia. Povinný tiež pravidelne uhrádza bežné výživné k rukám matky maloletej oprávnenej, ktorá uviedla, že podľa jej názoru exekúcia splnila svoj účel a doviedla povinného k náprave a úhrade výživného v pravidelných intervaloch k jej rukám. Exekučný súd taktiež dospel k záveru a priklonil sa ku stanovisku zákonnej zástupkyni maloletej oprávnenej, že sú splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie v celom rozsahu, nakoľko u povinného možno predpokladať, že bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Exekučný súd preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil a rozhodol tak ako, je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
V podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.02.2015 povinný zároveň požiadal o vrátenie vodičského preukazu.
Podľa § 179 a ods. 1 Exekučného poriadku exekútor môže vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu.
Podľa § 179 a ods. 2 Exekučného poriadku exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu exekútor doručí orgánu Policajného zboru, príslušnému podľa miesta pobytu povinného; k exekučnému príkazu priloží aj fotokópiu poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 179 a ods. 3 Exekučného poriadku exekútor exekučný príkaz doručí aj oprávnenému a povinnému. Povinnému sa príkaz doručí do vlastných rúk.
Podľa § 179 a ods. 4 Exekučného poriadku ak pominú dôvody exekúcie, exekútor bezodkladne vydá príkaz na vrátenie vodičského preukazu. Príkaz doručí orgánu Policajného zboru, príslušnému podľa miesta pobytu povinného, a upovedomí o tom povinného.
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia poverený súdny exekútor po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie uskutoční procesné úkony ohľadne vydania príkazu na vrátenie vodičského preukazu povinnému.
O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením, po ich vyčíslení súdnym exekútorom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 221 ods. l O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.