Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-205-2014.pdf
PDF · 111.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/205/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa Branislava Žilavého, podnikajúceho pod obchodným menom Branislav Žilavý- MAKO, s miestom podnikania Jablonka 175, IČO: 32716966, zast. Mgr. Jánom Klčom, advokátom v Myjave, Čsl. armády 243/66, proti odporcovi Rastislavovi Hlušekovi, podnikajúcemu pod obchodným menom Rastislav Hlušek, s miestom podnikania Myjava, Pažického 411/10, IČO: 36946087, zast. Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom v Myjave, M. R. Štefánika 638/56, o zaplatenie 1.720,80 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.720,80 Eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 16.12.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 103,- Eur a náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 569,87 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 1.720,80 Eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 16.12.2013 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,-Eur a k náhrade trov konania. Uviedol, že po vykonaní prác podľa Zmluvy o dielo č. 2013-002 a dodatkov vystavil a doručil odporcovi faktúru č. 131031 na sumu 1.720,80 Eur s termínom splatnosti 15.12.2013. K zaplateniu zo strany odporcu nedošlo.
Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.07.2014 č.k. 3Rob/115/2014-14 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom namietol nárok navrhovateľa do jeho výšky. Uviedol, že medzi účastníkmi prebiehala vzájomná obchodná spolupráca, pričom zo strany navrhovateľa bola odporcovi za vykonané práce v zmysle riadne uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 2013-002 a jej dodatkov dňa 31.10.2013 vystavená faktúra na sumu 1.720,80 Eur s dátumom splatnosti 15.12.2014. Zo strany odporcu ale bola dňa 09.12.2014 vystavená faktúra č. 130029 na sumu 141,60 Eur, na základe ktorej odporca vyfakturoval navrhovateľovi rozdiel medzi ním fakturovanou cenou za vykonané práce a zmluvou cenou za vykonané práce, a to v Hornom Srní v mesiaci január 2012. Zároveň odporca zaslal navrhovateľovi i vzájomný zápočet faktúr, pričom po započítaní predmetnej faktúry č. 130029 bol odporca povinný uhradiť navrhovateľovi sumu 1.579,20 Eur. Odporca listom zo dňa 09.12.2013 oznámil navrhovateľovi uplatnenie si zmluvnej pokuty vo výške 500,-Eur z titulu porušenia bodu VIII- odstúpenie
od zmluvy- Zmluvy o dielo SK 2013 001, ako aj náhrady škody spôsobenej odporcovi v zmysle bodu IX- zmluvné pokuty. Navrhovateľovi bol taktiež odoslaný návrh dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov č. 13ZP-0002, v zmysle ktorého mal po započítaní uplatnenej zmluvnej pokuty odporca uhradiť navrhovateľovi sumu 1.079,20 Eur.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu zo živnostenského registra na účastníkov konania, Zmluvou o dielo SK 2013-002 zo dňa 31.12.2012 s Dodatkom č. 1 zo dňa 15.02.2013, s Dodatkom č. 2 zo dňa 14.08.2013, Zmluvou o dielo SK 2012-007 zo dňa 02.01.2012 s Dodatkom č. 1 zo dňa 02.01.2012, Dodatkom č. 2 zo dňa 30.01.2012, a Dodatkom č. 3 zo dňa 30.03.2012, Zmluvou o dielo SK 2012-005 zo dňa 28.12.2011 s Dodatkom č. 1 z dňa 28.12.2011 a Dodatkom č. 2 zo dňa 30.01.2012, faktúrou č. 131031, odporom proti platobnému rozkazu, faktúrou č. 130029, vzájomným zápočtom faktúr zo dňa 09.12.2013, uplatnením nároku na zmluvnú pokutu zo dňa 09.12.2013, Dohodou o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov č. 13ZP-0002, dokladmi o doručovaní, zápočtom zo dňa 18.12.2013, písomným vyjadrením k odporu, výzvou na predkladaniu súpisu prác zo dňa 15.03.2013, správou Montáže Trenčín, a.s., zo dňa 21.10.2015 s prílohou, výsluchom účastníkov konania a svedka L. Ď..
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi nimi fungovali obchodné vzťahy dlhšie obdobie. Predmetom sporu sú práce, ktoré mal pre odporcu vykonávať navrhovateľ vo výrobnom závode Malacky na základe Zmluvy o dielo SK 2013-002. Odporca mal uzatvorenú na tieto práce zmluvu s firmou Montáže Trenčín, a.s., navrhovateľ bol v podstate konečným článkom v celom reťazci. Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že sa robili zámočnícke práce, ale i práce iného charakteru podľa potreby. V praxi dielo teda realizoval navrhovateľ, za práce mu platil odporca a ten mal zmluvu s firmou Montáže Trenčín, a.s., ktorým zase vyúčtovával práce on. V zásade medzi účastníkmi nebolo sporné, že práce zo strany navrhovateľa boli zrealizované, i keď odporca tvrdil, že povinnosťou navrhovateľa bolo predkladať mu súpis vykonaných prác. Z priebehu dovtedajšej spolupráce účastníkov však jednoznačne vyplýva, a vyplýva to napokon aj z výsluhu účastníkov konania, že v praxi sa po zrealizovaní prác v jednotlivých mesiacoch vypracoval súpis hodín, ktoré boli odpracované (podľa nich bola určovaná aj cena za práce), práce preberal šéfmontér z firmy Montáže Trenčín, a.s., ten aj zapisoval počty hodín a na konci mesiaca ich navrhovateľovi priniesol vytlačené. Na základe súpisu hodín vystavil následne navrhovateľ faktúru. Podľa potvrdenia Montáže Trenčín, a.s., zo dňa 21.10.2015 boli práce v októbri 2013 vykonané v rozsahu, ako uvádzal navrhovateľ (doklad s názvom Súpis vykonaných prác, podľa ktorého odpracoval navrhovateľ na stavbe 239 hodín). Faktúry za mesiace august a september 2013 odporca navrhovateľovi uhradil na základe rovnakých kritérií.
Faktúrou č. 131031 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi práce vykonané na základe tejto zmluvy, a to v sume 1.720,80 Eur, ktorá bola podľa faktúry splatná 15.12.2013.
Ako vyplýva z obsahu uzatvorenej Zmluvy o dielo SK 2013-002, čl. V tejto zmluvy, fakturácia mala byť uskutočňovaná mesačne v súlade so súpisom prevedených prác, ktoré budú potvrdené vedúcim montérom objednávateľa (počet hodín).
Zmluvný vzťah účastníkov súd posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka s ohľadom na podnikateľský charakter oboch účastníkov zmluvy.
Podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 546 ods.l Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Je nepochybné, že v súlade s písomne uzatvorenou zmluvou o dielo sa navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal pre odporcu vykonať práce, toto aj realizoval, medzi účastníkmi tiež bola dohodnutá cena za dielo, jej výška zo strany odporcu rovnako nebola namietaná. Námietka odporcu smerovala voči tomu, že navrhovateľ nepredložil odporcovi súpis vykonaných prác. Ako vyplýva z obsahu horeuvádzaného článku V. uzatvorenej zmluvy, pod súpisom prevedených prác účastníci rozumeli počet hodín. Pokiaľ tieto hodiny navyše schválil aj šéfmontér z Montáží Trenčín, a.s., a táto firma následne odporcovi platila za vykonanú prácu, niet žiadneho objektívneho dôvodu na spochybňovanie vykonaných prác zo strany navrhovateľa. Sami účastníci v čl. V špecifikovali, že pod pojmom súpis prevedených prác rozumejú počet odpracovaných hodín (podľa nich napokon i vyúčtovávali práce), nie teda konkrétny zoznam prác, ktoré boli realizované. Hovoria o pojme „počet hodín“. Napokon i z predchádzajúcej obchodnej spolupráce navrhovateľa a odporcu jednoznačne vyplýva, že rovnako v predchádzajúcich obdobiach na základe práve určeného počtu hodín boli práce vyúčtované a zo strany odporcu aj zaplatené. Počet hodín vyúčtovaných navrhovateľom zodpovedá počtu hodín, ktoré boli súdu predložené zo strany Montáže Trenčín, a.s. Rovnako, pokiaľ ide o vyúčtovanú cenu za práce v rozsahu 6,-Eur, táto zodpovedá cene dohodnutej v čl. IV Dodatku č. 2 k uzatvorenej zmluve č. SK 2013-002 zo dňa 14.08.2013. Navrhovateľ tak nepochybne preukázal, že práce vykonal v súlade s požiadavkami odporcu a nárok na zaplatenie ceny prác mu vznikol vo výške 1.720,80 Eur.
Súd sa ďalej zaoberal námietkami odporcu, podľa ktorých nárok nepatrí navrhovateľovi v tejto výške z dôvodu, že došlo k započítaniu tejto sumy s pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi.
Odporca predložil súdu faktúru č. 130029, ktorou vyúčtoval navrhovateľovi rozdiel medzi fakturovanou a zmluvou cenou za vykonané práce v Hornom Srní v mesiaci január 2012 (práce vyúčtované navrhovateľom faktúrou č. 120201/1). Z výpovede účastníkov vyplýva, že práce za mesiac január 2012 si vyúčtoval navrhovateľ v rozsahu 6,-Eur za hodinu práce, zatiaľ čo podľa názoru odporcu mali byť tieto vyúčtované v rozsahu 5,50 Eur vychádzajúc zo Zmluvy o dielo SK 2012-005, podľa ktorej bola cena za práce 5,50 Eur za hodinu práce.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa bola cena pôvodne dojednaná v tejto výške, pretože malo ísť o vykonávanie prác pomocných robotníkov. Tieto práce realizoval navrhovateľ aj spolu s pánom Ď., išlo však o tvrdú prácu. Z tohto dôvodu sa stretli pán Ď., navrhovateľ a odporca a dohodli sa na tom, že im odporca bude platiť 6,-Eur za hodinu a nie 5,50 Eur. Z výpovede navrhovateľa ďalej vyplýva, že takto mala byť cena určená už aj za január 2012, avšak do zmluvy to zakomponované nebolo, hoci sa tak ústne s odporcom dohodli. Takto odporca aj cenu za január 2012 preplatil vo výške 6,-Eur za hodinu, i keď písomný dodatok k zmluve je z neskoršieho dátumu.
Podľa vyjadrenia svedka L. Ď., ktorý rovnako ako navrhovateľ pracoval pre odporcu, spolu s navrhovateľom pracovali v Hornom Srní a v Rohožníku. Bolo to v januári a februári 2012. Uviedol, že pôvodne sa s odporcom dohodli na cene 5,50 Eur, avšak vzhľadom k tomu, že na zákazku do Horného Srnia chodili pomerne ďaleko, stretli sa niekedy začiatkom januára 2012 s odporcom a žiadali ho, aby im cenu za práce zdvihol na 6,-Eur. Odporca s týmto zvýšením súhlasil. Sám podpísal dodatok ku svojej zmluve, či to podpisoval aj navrhovateľ nevie. Dodatok č. 2 (podpísaný podľa predloženej verzie 28.12.2011) ku zmluve uzatvorenej dňa 28.12.2011 podľa výpovede svedka nepodpisoval v rovnaký deň ako zmluvu, bolo to neskôr. Za práce mu odporca zaplatil aj za január 2012 sumu 6,-Eur za hodinu. Odporca im obom povedal, že im zaplatí aj za január 2012 sumu 6,-Eur za hodinu. Horné Srnie sa realizovalo v januári 2012, vo februári 2012 robili v Rohožníku.
Z výpovede navrhovateľa i svedka L. Ď. nepochybne vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k dohode o cene za práce vo výške 6,-Eur za hodinu, i keď účastníci Dodatok k zmluve o dielo podpísali až neskôr, teda účinnosť nemal v období januára 2012. Nepochybné je, že odporca takúto cenu navrhovateľovi aj zaplatil a až pri uplatnení iného nároku sa začal domáhať vrátenia poskytnutého plnenia (zrejme z titulu bezdôvodného obohatenia). Je zrejmé, že k zmene písomne uzatvorenej zmluvy môže dôjsť iba písomne, teda i medzi účastníkmi mal byť Dodatok o zmene ceny za hodinu práce uzatvorený písomne. Záväzok uhradiť navrhovateľovi sumu 6,-Eur za hodinu práce však odporca svojím prejavom- zaplatením celej vyúčtovanej sumy za január 2012 - uznal. Ide o obdobnú situáciu ako v prípade čiastočného zaplatenia pohľadávky, ktoré má tiež účinok uznania záväzku vychádzajúc z §323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, i keď takúto situáciu priamo Obchodný zákonník nerieši. V danom prípade súd poukazuje na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon
práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Je zrejmé z výpovede navrhovateľa i svedka Ď., že vôľou účastníkov bolo zaplatiť za práce sumu 6,-Eur, táto bola aj reálne zaplatená. Žiadať vrátenie už dobrovoľne vyplatenej sumy súd považuje za úkon, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Treba tiež uviesť, že podľa bodu V uzatvorenej zmluvy o dielo bol odporca oprávnený vrátiť faktúru v prípade, že by neobsahovala potrebné náležitosti, alebo mal voči nej výhrady. Toto však odporca neurobil, faktúru zaplatil.
Ďalšia námietka odporcu spočívala v tom, že listom zo dňa 09.12.2013 si voči navrhovateľovi vyúčtoval z dôvodu porušenia bodu VIII- odstúpenie od zmluvy o dielo, náhradu škody spôsobenú odporcovi v zmysel bodu IX tejto zmluvy vo výške 500,-Eur. Túto zmluvnú pokutu si potom odporca započítal voči pohľadávke navrhovateľa a tým malo dôjsť k zníženiu celkovej pohľadávky navrhovateľa.
Podľa čl. IX bod 2 uzatvorenej Zmluvy o dielo č. SK 2013-002 „v prípade porušenia niektorého ustanovenia článkov II, III, VII tejto zmluvy zo strany navrhovateľa (napríklad v prípade nenastúpenia na pracovisko v dohodnutý čas, svojvoľné opustenie pracoviska, porušovanie pracovnej morálky, slabý pracovný výkon, nekvalitná práca, porušovanie predpisov, či v prípade iného porušenia uvedených článkov) môže odporca zhotoviteľovi znížiť zmluvne dohodnutú hodinovú sadzbu do výšky 50% alebo udeliť pokutu vo výše 1.000,-Eur (v závislosti od druhu a závažnosti porušenia zmluvy) a okamžite vypovedať zmluvu. Týmto bodom nie je dotknuté právo objednávateľa vymáhať od zhotoviteľa aj náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená.“ Zmluva obsahu i čl. IX bod 1, podľa ktorého vzniká odporcovi právo uplatniť si voči navrhovateľovi pokutu vo výške 10% z fakturačnej ceny v príslušnom mesiaci danej stavby za každého pracovníka + pokutu stanovenú investorom, minimálne 1000,-Eur podľa odseku 2.
V liste zo dňa 09.12.2013 odporca nešpecifikoval, z akého dôvodu si nárok na pokutu uplatňuje, k jej uplatneniu malo dôjsť z dôvodu spôsobenia škody firme. Aká konkrétna škoda a akým konaním navrhovateľa bola spôsobená list neobsahuje. Z výpovede odporcu vyplýva, že mal uzatvorenú zmluvu s Montáže Trenčín, a.s., až do konca roka 2013, teda vychádzal z toho, že navrhovateľ bude robiť pre neho až do konca roka. Zmluvnú pokutu vyúčtoval navrhovateľovi preto, že od neho odišiel. Zmluvnú pokutu si uplatnil podľa čl. IX bod 2 uzatvorenej zmluvy, pretože mu navrhovateľ nedal súpisy prác, porušil jeho meno. Uviedol, že navrhovateľ nenastúpil v novembri 2013 pre neho pracovať, toto sa dozvedel až na konci novembra 2013, kedy zistil, že navrhovateľ pracuje priamo pre Montáže Trenčín, a.s.
Obchodný zákonník, ktorého ustanovenia je potrebné aplikovať na zmluvný vzťah účastníkov obsahuje iba niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute (§ 300-302), je preto potrebné vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku.
Podľa § 544 až 545 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť.
V danom prípade bola povinnosť navrhovateľa zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na prípad porušenia povinností uvedených v čl. II, III, VII uzatvorenej zmluvy. Podľa článku II uzatvorenej zmluvy bolo povinnosťou navrhovateľa vykonať zámočnícke práce v rozsahu a za podmienok určených objednávateľom a nosiť pracovný odev s logom firmy, ktorá to bude žiadať, podľa článku III malo byť dielo vykonávané od 02.01.2013 do 31.03.2013, následne podľa Dodatku č. 1 sa zmenilo miesto
plnenia a podľa Dodatku č. II sa zmenilo miesto plnenia a čas plnenia bol určený od 15.08.2013 do- potreby objednávateľa. Z povinností uvedených v čl. VII týkajúcich sa namietaných skutočností zo strany odporcu sa na navrhovateľa vzťahovala najmä povinnosť pracovať podľa potrieb stavby, svedomito, zodpovedne a kvalitne tak, aby nedošlo k omeškaniu termínov, či poškodeniu dobrého mena objednávateľa, dodržiavať zásady morálky, s náradím pracovať tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ práce reálne vykonával pre odporcu do konca októbra 2013, následne práce začal realizovať pre firmu Montáže Trenčín, a.s. priamo. Zo žiadneho ustanovenia uzatvorenej zmluvy pritom nevyplýva, že by bolo povinnosťou navrhovateľa vykonávať práce iba pre odporcu a nie i pre niekoho iného. Sám odporca sa reálne prác nezúčastňoval, práce navrhovateľovi nijako neprideľoval, navrhovateľa nekontroloval a ani nevyzýval k tomu, aby nastúpil na výkon nejakej činnosti. Sám sa o tom, že navrhovateľ pracuje priamo pre Montáže Trenčín, a.s., dozvedel až vtedy, keď od tejto firmy žiadal súpis hodín. Z uzatvorenej zmluvy o dielo pritom jednoznačne vyplýva odporcovi povinnosť prideľovať prácu navrhovateľovi, ktorý ju vykonáva za podmienok určených objednávateľom, teda odporcom. Keďže dôvodom pre uplatnenie zmluvnej pokuty bola skutočnosť (podľa tvrdenia odporcu), že navrhovateľ nenastúpil pre neho pracovať, bolo povinnosťou odporcu preukázať, že prácu navrhovateľovi v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo pridelil a navrhovateľ túto odmietol vykonať. Samotná špecifikácia v zmluve o dielo, že navrhovateľ vykonáva práce na určitej zákazke ešte neznamená, že nie je povinnosťou odporcu, ako objednávateľa, konkrétne práce navrhovateľovi prideľovať. Navyše ani z pôvodne písomne uplatnenej zmluvnej pokuty jednoznačne nevyplýva, aké dôvody k jej uplatneniu odporcu viedli. Až pri pojednávaní súdu najskôr odporca uviedol, že dôvodom bolo nenastúpenie navrhovateľa do práce, neskôr uviedol, že navrhovateľ poškodil jeho meno (neuviedol však ako a kedy) a následne uviedol, že nenastúpením navrhovateľa do práce mu vznikla škoda, keďže nedostal vyplatenú províziu. Ak by odporca preukázal, že navrhovateľ napriek tomu, že mu konkrétnu prácu odporca pridelil, do tejto nenastúpil, mohlo dôjsť k uplatneniu nároku na zmluvnú pokutu. K tomu však nedošlo. Súd preto konštatuje, že odporcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol a nemohlo teda dôjsť ani k započítaniu tejto pohľadávky voči pohľadávke navrhovateľa v súlade s 358 Obchodného zákonníka, keďže pohľadávka odporcu na započítanie spôsobilá nebola.
Na základe týchto skutočností súd potom odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 1.720,80 Eur.
Navrhovateľ si ďalej uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
Podľa čl. V uzatvorenej zmluvy o dielo splatnosť faktúry je 45 dní po doručení faktúry navrhovateľom na adresu odporcu. Zo strany odporcu nebola splatnosť faktúry namietaná a táto korešponduje s uvedeným článkom zmluvy.
Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
V danom prípade bol záväzkový vzťah uzatvorený 31.12.2012.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného do 01.02.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25%, navrhovateľovi preto patrí úrok z omeškania v súlade s citovanými ustanoveniami vo výške 8,25% ročne. Úrok z omeškania patrí navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy, t.j. od 16.12.2013 až do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v prevažnej časti, jeho neúspech je iba v časti výšky úroku z omeškania, teda v časti nepatrnej, preto mu patrí náhrada trov konania v celosti. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 103,-Eur a z trov právneho zastúpenia. Tie boli určené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľa uskutočnil tieto úkony právnej pomoci:
- prevzatie veci dňa 03.03.2014, za čo mu patrí odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.a/ citovanej vyhlášky),
- podanie návrhu na súd dňa 24.04.2014, za čo mu patrí odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.b/ citovanej vyhlášky),a
- písomné podanie zo dňa 12.11.2014 (vyjadrenie k odporu), za čo mu patrí odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.b/ citovanej vyhlášky)
- účasť na pojednávaní súdu dňa 01.10.2015, za čo mu patrí odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.c/ citovanej vyhlášky),
- účasť na pojednávaní súdu dňa 03.12.2015, za čo mu patrí odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.c/ citovanej vyhlášky). Celkove tak tarifná odmena predstavuje 406,65 Eur. Ku každému úkonu patrí paušálna suma náhrad- v roku 2014 vo výške 8,04 Eur, v roku 2015 vo výške 8,39 Eur, paušálna náhrada potom za všetky úkony predstavuje 40,90 Eur. Ďalším hotovými výdavkami právneho zástupcu navrhovateľa je cestovné určené podľa § 15 a § 16 ods.4 horeuvedenej vyhlášky. Cestovné patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa za deň 01.10.2015 za cestu Myjava - Nové Mesto nad Váhom a späť, t.j. za 70 km, pri spotrebe 7,4 l/100km, pri cene PHM vo výške 1,245 Eur/liter (zdroj www.cp.sk). Náhrada za PHM tak predstavuje spolu 6,45 Eur (5,18 litra x 1,245 Eur) a paušálna náhrada 12,81 Eur (70km x 0,183 Eur). Celkove tak cestovné za tento deň predstavuje 19,26 Eur. Cestovné ďalej patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa za deň 03.12.2015 za cestu Myjava - Nové Mesto nad Váhom a späť, t.j. za 70 km, pri spotrebe 7,4 l/100km, pri cene PHM vo výške 1,229 Eur/liter (zdroj www.cp.sk). Náhrada za PHM tak predstavuje spolu 6,37 Eur (5,18 litra x 1,229 Eur) a paušálna náhrada 12,81 Eur (70km x 0,183 Eur). Celkove tak cestovné za tento deň predstavuje 19,18 Eur. Celkove tak cestovné patrí vo výške 38,44 Eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí podľa § 17 ods.l citovanej vyhlášky náhrada za stratu času, a to za deň 01.10.2015 a 03.12.2015, spolu za 6 polhodín, v roku 2015 á 13,98 Eur, t.j. spolu vo výške 83,88 Eur. Celkove potom trovy právneho zastúpenia patria vo výške 569,87 Eur. Odporca bol preto zaviazaný k zaplateniu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 103,-Eur a k zaplateniu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 569,87 Eur. Tieto trovy konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (§ 160 ods.l a § 149 ods.l O.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.