Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/5/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: T. U., s.r.o., P. 8, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, o návrhu žalobcu: C.. U. P., P.., so sídlom kancelárie X. XX, XXX XX M., správca konkurznej podstaty úpadcu T. U., s.r.o., P. 8, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, zast. L.. D. M., N.., advokátka, X. 4, XXX XX M., proti žalovanému: W. B., bytom Z. XX, XXX XX M., zast. L.. C. U., advokát, R. XX, XXX XX M., o zaplatenie 6.640,00 eur, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 26.1.2015 č.k. -100 v znení opravného uznesenia zo dňa 4.3.2015 č.k. -106 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č.k. -100 zo dňa 26.1.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. -106 zo dňa 4.3.2015 zaviazal žalovanú zaplatiť do všeobecnej podstaty v konkurznom konaní pod sp.zn. sumu 6.640,00 eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 491,11 eur, ktoré zaviazal zaplatiť žalovanú na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol súd prvého stupňa, že uznesením zo dňa 25.10.2013, č.k. vyhlásil na majetok dlžníka konkurz dňa 5.11.2013 a za správcu konkurznej podstaty ustanovil C.. U. P. P... Súčasne uložil správcovi podať záverečnú správu o majetnosti dlžníka, v ktorej zohľadní hodnotu pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka a jej vymožiteľnosť a toto zohľadnenie preukáže samostatným prehlásením.

Správca preskúmal s odbornou starostlivosťou účtovné závierky za roky 2009 až 2012 a zistil, že z riadnej účtovnej závierky k 31.12.2010 vyplýva, že dlžník vykazuje predĺženie v sume 778,00 eur, z riadnej účtovnej závierky k 31.12.2011 vyplýva, že dlžník vykazuje predĺženie v sume 6.724,00 eur, z riadnej účtovnej závierky k 31.12.2012 vyplýva, že dlžník vykazuje predĺženie v sume 73.434,00 eur.

V danom prípade nesporne dlžník bol v predĺžení, tento stav trval aj po 1.1.2013, pričom štatutárnemu orgánu dlžníka vznikla zákonná povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka už v roku 2010.

Žalobca zistil, že žalovaná - štatutárny orgán dlžníka ako povinná a zodpovedná osoba podľa § 11 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), v spojení s § 11 ods. 4 podala návrh na vyhlásenie konkurzu až dňa 11.7.2013.

Žalobca dospel k záveru, že žalovaná ako povinná osoba - konateľka dlžníka nesplnila svoju povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a túto povinnosť nesplnila ani do 31.3.2013 a teda zodpovedá za záväzok zaplatiť v prospech podstaty sumu 6.640,00 eur podľa § 11 ods. 4 ZKR.

Žalovaná sa podaním doručeným súdu dňa 21.11.2014 vyjadrila tak, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Ako konateľka dlžníka si povinnosť podať návrh na konkurz splnila v súlade s ust. § 11 ods. 2 platného a účinného od 1.1.2013. Žalovaná sa spoľahlivo dozvedela, že dlžník je v predĺžení až pri vyhotovovaní riadnej účtovnej závierky dlžníka za účtovné obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 s výsledkom hospodárenia za uvedené účtovné obdobie vykazujúce stratu 66.710,00 eur.

Dňa 28.3.2013 bol doručený súdu návrh na vyhlásenie konkurzu, a teda návrh podala riadne a včas. Je pravdou, že Okresný súd Košice I, návrh na vyhlásenie odmietol, ale v zmysle ust. § 11 ods. 4 účinného do 31.12.2012 by bolo také odmietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu spojené so sankciou porušenia povinnosti konateľa.

S účinnosťou od 1.1.2013 ust. § 11 ods. 4 ZKR, už neobsahuje ustanovenie o tom, že ak súd odmietne návrh, tak povinnosť konateľa podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu sa nepovažuje za splnenú.

Tiež nemôže súhlasiť s tým, že suma 6.640,0 eur sa považuje za jej záväzok v prospech konkurznej podstaty. Dlžník k 30.6.2013 eviduje celkom hodnotu majetku 4.371,00 eur a tá je nižšia ako 6.638,78 eur, čo zakladá zákonnú podmienku - dôvod na zastavenie konkurzného konania.

Má za preukázané, že dostatočne postupovala a v danom prípade podala návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a ani nekonala s neodbornou starostlivosťou. Žiadala preto návrh zamietnuť.

Na pojednávaní konanom dňa 26.1.2015 žalovaná k veci uviedla, že si splnila svoje povinnosti. Ďalej uviedla, že opätovný návrh vypracoval JUDr. P., externý pracovník. Všetky dokumenty vypracoval k návrhu. Zároveň uviedla, že uznesenie o odmietnutí návrhu - prvého na vyhlásenie konkurzu jej bolo doručené dňa 17.5.2013.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že prvý návrh podala žalovaná na vyhlásenie konkurzu dňa 28.3.2013 v súlade s ust. § 11 ods. 2 ZKR, kde zákonná lehota mala uplynúť podľa ust. § 206a dňa 31.3.2013 a preto tento návrh podala žalovaná v súlade so zákonom a splnila povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 74a ZKR.

Avšak tento návrh ako vyplynulo z predložených listín Okresný súd Košice I odmietol. Predmetné rozhodnutie žalovanej bolo doručené dňa 17.5.2013.

Z tohto dôvodu mala žalovaná povinnosť podať opätovne návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade s ust. § 11 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 74a ZKR, ak by postupovala s odbornou starostlivosťou do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia t.j. do 16.6.2013.

Žalovaná takýto návrh na vyhlásenie konkurzu podala až dňa 11.7.2013 po vyššie uvedenej zákonnej lehote.

Obrana žalovanej v konaní, že tieto listiny mal podať jej externý zástupca L.. P. v lehote však ju nezbavuje povinnosti ako konateľky dlžníka podať takýto návrh v zákonnej lehote a z tejto povinnosti sa nemôže vyviniť, takže zodpovednosť je vždy v zmysle zákona na konateľovi dlžníka. Z tohto dôvodu súd ani nepotreboval vypočuť v konaní L.. P., nakoľko by jeho výpoveď nemala vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci.

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 11 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR), § 11 ods. 4 ZoKR, § 74a ods. 1, 2, 3 ZoKR, § 206a ods. 3 ZoKR a § 100 ods. 3 ZoKR.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd návrh navrhovateľa vo výroku I zmenil tak, že návrh zamietne, vo výroku II (o trovách konania) zmenil

tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 491,46 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Navrhovateľ je povinný v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia nahradiť žalovanej na účet právneho zástupcu žalovanej trovy odvolacieho konania.

V odvolaní žalovaná uviedla, že napadnuté rozhodnutie vykazuje vady odôvodňujúce odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p..

Podotkla, že napriek skutočnosti, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 26.1.2015 navrhla výsluch svedkov L.. P., a pani Kulíkovej, konateľky účtovnej spoločnosti M. s.r.o. M. súd bez ďalšieho návrh na vykonanie predmetných dôkazov zamietol.

Žalovaná v odvolaní uviedla, že ako osoba bez právneho vzdelania poverila vykonaním všetkých záležitostí L.. L. P., ktorý mal vedomosti a spojitosti s vyhotovovaním listín, dokumentov, ako aj zabezpečovaním právnych služieb v súvislosti s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to jednak vo veci prvého podania návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 28.3.2013 ako aj následného návrhu vo veci zo dňa 6.6.2013, ktorý bol súdu doručený dňa 11.7.2013.

Z dôvodu zabezpečovania právnych služieb je zjavné, že navrhovaný svedok má vedomosti o ďalších okolnostiach týkajúcich sa predmetného konania.

Žalovaná čo sa týka nedostatkov v objasnení skutkového stavu vo veci uviedla, že súd na základe vykonaného dokazovania uviedol, že povinnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu po odmietnutí návrhu vo veci zo dňa 28.3.2015 v 30 dňovej lehote od doručenia uznesenia o odmietnutí tohto návrhu v lehote do 16.6.2013 bola porušená, nakoľko tento bol podaný až dňa 11.7.2013. Žalovaná ako konateľ úpadcu bola v období od 17.1.2013 do 3.7.2013 práceneschopná z dôvodu rizikového tehotenstva, čo vyplýva z potvrdenia U.. Y. O., R zo dňa 11.2.2015. Z uvedených dôvodov nemohla podať návrh na vyhlásenie konkurzu osobne vzhľadom na závažnosť zdravotného stavu.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. -78 rozhodol o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 28.3.2013, pričom v II. výroku rozhodnutia upravil učtáreň Okresného súdu Košice I na vrátenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu žalobcovi T. U., s.r.o. so sídlom P. 8, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX v sume 1.659,70 eur, vedený pod položkou denníka Y a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2013. Preddavok však aj napriek tejto skutočnosti nebol vrátený v súdom stanovenej trojdňovej lehote, a to dokonca ani do dňa podania návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 11.7.2015.

Poukázala na ust. § 13 ods. 1 zák.č. 7/2005 (ZoKR), v zmysle ktorého je navrhovateľ povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo súd nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.

Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené finančné prostriedky mali byť v 3 dňovej lehote od právoplatnosti rozhodnutia poukázané na účet úpadcu, tieto sa mali v uvedenej lehote opätovne stať majetkom úpadcu, aby mohli byť opätovne použité na zaplatenie preddavku v zmysle ZoKR. V 30 dňovej lehote na podanie opätovného návrhu na vyhlásenie konkurzu majetok úpadcu nepostačoval na to, aby bolo možné zaplatiť preddavok, čo by malo za následok opätovné odmietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaná vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Košice I legitímne a za dodržania odbornej starostlivosti očakávala splnenie tejto povinnosti súdom a pripísanie zaplateného preddavku na účet úpadcu, čím by jeho majetok opätovne postačoval na zaplatenie preddavku na podanie nového návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to riadne a so všetkými náležitosťami, vrátane zákonom vyžadovaného potvrdenia o úhrade preddavku tak, aby tento nebol opätovne odmietnutý.

Vzhľadom na porušenie povinnosti učtárne Okresného súdu Košice I vyplývajúceho z právoplatného súdneho rozhodnutia teda vznikla objektívna skutočnosť a prekážka o opätovnej možnosti podania nového návrhu na vyhlásenie konkurzu v zákonnej 30 dňovej lehote.

Žalovaná poukázala na skutočnosť, že po skončení svojej práceneschopnosti aj napriek skutočnosti, že preddavok súdom nebol vrátený zabezpečila finančné prostriedky za účelom podania nového návrhu a tento bol bez zbytočného odkladu podaný dňa 11.7.2013.

Dôkazný prostriedok svedeckej výpovede je založený na skutočnostiach, ktoré priamo vnímal svojimi zmyslami a o ktorých sa priamo dozvedel. Má za to, že najmä v konaní, kde je účastníkom konania osoba, ktorá sa bez právneho vzdelania dala zastúpiť osobou právne vzdelanou a kvalifikovanou, ktorá konala za ňu a v jej mene, a to najmä v prípade, kde znáša takýto účastník dôkazné bremeno vo veci preukázania liberačných dôvodov z porušenia objektívnej zodpovednosti, je za účelom riadneho zistenia skutkového stavu potrebné vykonať takýto dôkaz navrhovaný účastníkom konania. Nepripustením vykonania výsluchu navrhovaného svedka L.. L. P., ktorý mal o všetkých uvedených skutočnostiach vedomosti získané z vlastného vnímania, nakoľko podania návrhov na vyhlásenie konkurzu zabezpečoval, pričom v právnych veciach úpadcu s týmto spolupracoval došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, na základe ktorého došlo taktiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v tomto odvolaní nechce nahrádzať dôkazný prostriedok svedeckej výpovede uvedených svedkov, žiadala, aby odvolací súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v rozsahu navrhovaných dôkazov v konaní prvého stupňa v zmysle § 213 ods. 4 O.s.p., na základe ktorých budú zistené uvedené skutočnosti.

Žalovaná ďalej poukázala na to, že závery súdu prvého stupňa spočívajúce v absolútnej nemožnosti liberácie v prípade oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu sú v priamom rozpore s ust. § 74a ods. 2 ZoKR. Uvedené tvrdenie súdu je pritom podstatné pre posudzovanie skutočnosti, či boli preukázané skutočnosti podstatné pre oslobodenie od povinnosti zaplatiť sumu základného imania do všeobecnej podstaty úpadcu alebo takéto skutočnosti preukázané neboli, a súd má žalovanú na plnenie zaviazať. Posudzovanie možnosti liberácie je preto podstatné pre rozhodovanie o samotnom merite veci. Nakoľko z citovaného vyjadrenia súdu v odôvodnení rozhodnutia vyplýva, že súd mal za to, že žalovaná sa nemôže vyviniť, uviedla, že ide o právny názor súdu v rozpore so zákonom a teda vychádza z nesprávneho právneho názoru s prvkami arbitrárnosti v rozhodovaní, pričom súd uvedené tvrdenia dostatočne neodôvodnil, čo má za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia.

Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o merite veci posudzovať unesenie dôkazného bremena žalovanou v časti preukázania liberačných dôvodov vymedzených v ZoKR, a to neporušenie povinnosti podať návrh včas; konať s odbornou starostlivosťou; iný dôvod vylučujúci zodpovednosť.

Konanie s odbornou starostlivosťou bolo v konaní preukázané tým, že žalovaná ako osoba bez právneho vzdelania poverila vybavovaním záležitostí týkajúcich sa opätovného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu osobu s dlhoročnou praxou a právnym vzdelaním, ktorý bol oboznámený s relevantnými informáciami týkajúcimi sa majetkových a finančných pomerov úpadcu. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 6.6.2013, ktorý bol na súd podaný dňa 11.7.2013 bola plná moc pre JUDr. L. P. v dvoch vyhotoveniach. Takisto podpis na predmetnom návrhu bol osvedčený dňa 12.6.2013, a teda v 30 dňovej lehote na podanie návrhu. Bolo teda na osobe, ktorú s odbornou starostlivosťou žalovaná poverila vybavením veci, aby návrh na vyhlásenie konkurzu podal. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná konala s odbornou starostlivosťou.

Zároveň v odvolaní poukázala na nevrátenie súdneho poplatku súdom a práceneschopnosť v rozhodnom čase, ktoré považuje za iný dôvod vylučujúci zodpovednosť žalovanej z dôvodu objektívnych príčin spočívajúcich v pochybení nevykonaním súdom určenej povinnosti zamestnancami súdu a v zdravotnom stave žalovanej. Taktiež skutočnosť, že napriek zlému zdravotnému stavu žalovaná poverila vybavením veci tretiu osobu, vedomostne disponovanú na vykonanie potrebných úkonov je práve konaním s odbornou starostlivosťou, na základe ktorej sa vyvinila z povinnosti uloženej súdom. Nesplnenie povinnosti takto poverenou osobou nezakladá zodpovednosť žalovanej. Uvedené však

nebolo v konaní doposiaľ objasnené vzhľadom na odmietnutie vykonania dôkazu vypočutím svedka Juraja P..

Vzhľadom na nesprávnosť rozhodnutia v merite veci a to aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočného zistenia skutkového stavu napriek navrhnutiu vykonania dôkazov považuje za nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania uvedených vo výroku II. rozhodnutia, proti ktorému smeruje podané odvolanie.

Súd priznaním trov konania rozhodol ultra petitum žalobného návrhu. Zo samotného žalobného návrhu podaného žalobcom vyplýva, že tento žiada o vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci tak, ako je uvedené vo výroku I. uznesenia sp.zn. zo dňa 26.1.2015. Okrem uvedeného žalobnému návrhu neboli žalovanej doručované žiadne iné podania žalobcu, v ktorých by žalobný petit rozširoval.

V zmysle zápisnice z pojednávania vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.1.2015 po zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka, konateľky spoločnosti M., s.r.o. Košice, ktorá zabezpečovala účtovníctvo úpadcovi bolo vyhlásené meritórne uznesenie vo veci.

S poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. je zjavné, že súd o trovách konania rozhoduje na návrh, ktorý musí byť prednesený do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Zo žalobného návrhu, prípadných iných dokumentov ani z prednesov žalobcu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne nevyplýva, že by do meritórneho vyhlásenia rozhodnutia bol súdu predložený alebo do zápisnice vykonaný návrh na náhradu trov konania. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že vyhlásenie v zápisnici z pojednávania vykonané právnou zástupkyňou žalobcu nebolo uskutočnené včas, nakoľko prišlo až po vyhlásení meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaná rozhodnutie o trovách konania uvedené vo výroku II. za nesprávne a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia ako aj z dôvodu inej chyby v konaní spočívajúcej v rozhodnutí nad rámec toho, čo v žalobnom návrhu požadoval žalobca a teda porušenia zásady iudex ne eat petita partium.

Ďalšou vadou konania je skutočnosť, že súd napriek návrhu právneho zástupcu žalovanej, aby návrh v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanej trovy konania uvedenú skutočnosť neuviedol v zápisnici o pojednávaní vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.1.2015.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaným doručeným súdu dňa 8.4.2015. navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu zamietol odvolanie žalovanej ako nedôvodné, potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 245,73 eur z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu považuje za presvedčivé, zákonné a spravodlivé.

Vo vyjadrení žalobca uviedol, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý v napadnutom uznesení uvádza, že skutočnosť, že žalovaná poverila L.. P. podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ju ešte nezbavuje povinnosti (ako konateľky dlžníka) podať takýto návrh v zákonnej lehote a z tejto povinnosti sa nemôže vyviniť, takže zodpovednosť je vždy v zmysle zákona na konateľovi dlžníka. Okresný súd na základe vyššie uvedeného nepovažoval za potrebné vypočuť navrhovaného svedka L.. P., nakoľko podľa názoru súdu by jeho výpoveď (prečo podal návrh oneskorene) nemala vplyv na rozhodnutie vo veci.

Rozhodnutie súdu o nevykonaní navrhovaného dôkazu vypočutím svedkov považuje žalobca za správne a spravodlivé. Výsluchom navrhovaných svedkov, by sa nezistili skutočnosti, ktoré by mali vplyv na povinnosť žalovanej ako konateľky dlžníka za včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 11 ods. 2 ZoKR.

Predloženie dôkazu - potvrdenia o práceneschopnosti žalovanej považuje žalobca za irelevantné. Tento dôkaz, svedčiaci o tom, že žalovaná bola v čase od 17.1.2013 do 3.7.2013 práceneschopná z dôvodu rizikovej gravidity, nezbavuje žalovanú povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu a rovnako ani zodpovednosti vyplývajúcej z jej porušenia v zmysle § 11 ods. 4 ZoKR.

Skutočnosť, že súd pochybil pri vrátení preddavku na úhrady odmeny a výdavkov predbežného správcu nijakým spôsobom nemôže ospravedlniť žalovanú v nesplnení si zákonom uloženej povinnosti spočívajúcej v tom, že nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovanej, že práve pochybenie učtárne okresného súdu v súvislosti s vrátením preddavku bolo objektívnou skutočnosťou a prekážkou v opätovnej možnosti podania nového návrhu na vyhlásenie konkurzu v zákonnej 30 dňovej lehote.

Podľa § 74a ods. 1 ZoKR správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby mu v určenej lehote preukázali, či túto povinnosť riadne a včas splnili.

V intenciách § 74a ods. 1 ZoKR žalobca listom zo dňa 9.12.2013, doručeným žalovanej 11.12.2013, túto vyzval, aby listinnými dokladmi preukázala, že svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu riadne a včas splnila. Žalovaná k výzve zaujala stanovisko zo dňa 16.12.2013, v ktorom namietala závery žalobcu a tvrdila, že včas podala návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 28.3.2013.

Okresný súd v napadnutom uznesení uvádza, že z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že žalovaná prvý návrh na vyhlásenie konkurzu podala dňa 28.3.2013, avšak tento návrh, ako vyplynulo z predložených listín, okresný súd odmietol (napriek výzve okresného súdu žalovaná neodstránila vady návrhu). S poukazom na ust. § 11 ods. 2 ZoKR okresný súd ďalej uviedol, že žalovaná mala povinnosť podať opätovne návrh na vyhlásenie konkurzu (v súlade s ust. § 11 ods. 2 ZoKR v nadväznosti na ust. § 74a ZoKR), ak by postupovala s odbornou starostlivosťou, do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia, t.j. do 16.6.2013. Žalovaná takýto návrh na vyhlásenie konkurzu podala až 11.7.2013, po uvedenej zákonnej lehote. S takýmto tvrdením okresného súdu žalobca plne súhlasí.

Pokiaľ ide o trovy konania, okresný súd rozhodol plne v intenciách zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Z obsahu žaloby odvolací súd zistil, že Okresný súd M. I uznesením sp.zn. dňa 25.10.2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka T. U., s.r.o. P. 8, KD. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil C.. U. P., PhD.. Ďalej mal odvolací súd za preukázané, že žalovaná, ako štatutárny orgán spoločnosti T. U. s.r.o. doručila súdu prvého stupňa dňa 28.3.2103 návrh na vyhlásenie konkurzu. Následne uznesením zo dňa 12.4.2013 vyzval súd prvého stupňa dlžníka T. U. s.r.o. na odstránenie vád návrhu na vyhlásenie konkurzu. Keďže dlžník vady návrhu neodstránil, súd uznesením zo dňa 9.5.2013 návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol. Ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu podala spoločnosť T. U. s.r.o. dňa 11.7.2013.

Podľa § 11 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, dlžník v predĺžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo s pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predĺžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Podľa § 11 ods. 4 cit.zák. osobe, ktorá počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania vo funkcii štatutárneho orgánu alebo jeho člena, likvidátora alebo zákonného zástupcu dlžníka porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vzniká vyhlásením konkurzu povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom. Ak je takýchto osôb viac, v časti, v ktorej je ich povinnosť čo do výšky rovnaká, sú povinné plniť spoločne a nerozdielne. Tejto zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že neporušil povinnosť včas podať návrh

na vyhlásenie konkurzu alebo, že konal s odbornou starostlivosťou. Zodpovednosti sa zbaví tiež ten, kto nie je oprávnený konať v mene dlžníka samostatne, ak preukáže, že pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť a že bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o porušení tejto povinnosti, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení.

Po novelizácii ust. § 11 ods. 4 ZoKR, t.j. od 1.1.2013 došlo k upusteniu od pôvodnej zodpovednosti osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene dlžníka a ktoré nesplnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v stanovenej lehote tak ,že osoba, ktorá poruší povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu pri predĺžení dlžníka je povinná uhradiť osobitnú sankciu do všeobecnej podstaty, ktorá zodpovedá sume vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac dvojnásobku minimálnej výšky dlžníkovho základného imania stanoveného Obchodným zákonníkom. Povinnými osobami dlžníka sú nielen štatutárny orgán alebo jeho člen, ale aj likvidátor, prípadne iný zákonný zástupca dlžníka.

Podľa § 7 ZoKR, konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

Podľa § 74a ods. 3 ZoKR, ak vyzvaná osoba nepreukáže súdu, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu neporušila alebo že konala s odbornou starostlivosťou alebo že je tu iný dôvod vylučujúci jej zodpovednosť, súd ju uznesením zaviaže zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania v čase, keď porušila povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom; 3a) ak tento čas nie je známy, vychádza sa z dlžníkovho základného imania zapísaného v deň začatia konkurzného konania. Uznesenie súd doručí správcovi a tomu, koho uznesenie zaväzuje; uznesenie súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie do 15 dní od doručenia správca alebo ten, koho uznesenie zaväzuje.

Odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s odôvodním súdu prvého stupňa a toto považuje za nesprávne vyhodnotené, tak ako to uviedol, že obrana žalovanej v konaní, že listiny mal podať k návrhu na vyhlásenie konkurzu externý pracovník žalovanej - zástupca L.. P., nezbavuje žalovanú povinnosti, ako konateľky, dlžníka podať návrh v zákonnej lehote a z tejto povinnosti sa nemôže vyviniť, takže zodpovednosť je vždy v zmysle zákona na konateľovi dlžníka, a preto nepovažoval za potrebné vypočuť JUDr. Puchého, keďže jeho výpoveď by nemala vplyv na rozhodnutie súdu.

V zmysle novely má štatutár možnosť zbaviť sa zodpovednosti za prípadný záväzok zaplatiť sumu vo výške základného imania do konkurznej podstaty vtedy, ak preukáže, že neporušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo že konal s odbornou starostlivosťou. Ustanovenie § 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii za konanie s odbornou starostlivosťou považuje „konanie so starostlivosťou primeranou funkcií alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácii, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie“.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že stav, kedy je spoločnosť predĺžená, znamená, že spoločnosť má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu majetku spoločnosti.

Odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že z obsahu spisu nie je zrejmé, či dlžník ktorého štatutárnym zástupcom je žalovaná, bol v čase podania návrhu v predĺžení a kedy sa do predĺženia dostal (v spise sa nenachádza zoznam majetku dlžníka ani zoznam veriteľov) vzhľadom na rozporuplné tvrdenia žalobcu a žalovanej.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto zistiť, či a kedy sa dostala spoločnosť T. U. s.r.o. do predĺženia. Na uvedenú skutočnosť súd vypočuje konateľku spoločnosti M. s.r.o., zabezpečujúcu účtovníctvo spoločnosti T. U. s.r.o.. Po zistení či spoločnosť T. U. s.r.o. bola v predĺžení, bude potrebné posúdiť do kedy bola žalovaná povinná podať návrh na konkurz.

Ďalej bude úlohou súdu prvého stupňa skúmať a vyhodnotiť konanie žalovanej pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, či toto bolo vykonané s odbornou starostlivosťou v súlade s ust. § 74a ods. 3 ZoKR v nadväznosti na ust. § 7 ZoKR. Pre prípad uvedeného posúdenia vypočuje súd svedka L.. P., ktorý mal podávať návrh na vyhlásenie konkurzu v zastúpení žalovanej. Súd prvého stupňa zistí kedy žalovaná udelila L.. P. plnú moc a ktorý návrh na súd L.. P. podával (či pôvodný zo dňa 28.3.2013 resp. doplnený (čl. 65)). Ak súd dospeje k záveru, že konanie pre udelenie poverenia žalovanou právnemu zástupcovi ohľadne podania návrhu nebolo vykonané s odbornou starostlivosťou žalovanej, túto skutočnosť súd riadne odôvodní s prihliadnutím aj na práceneschopnosť žalovanej v čase od 17.1.2013 do 3.7.2013.

Keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná podala odvolanie aj proti výroku o trovách konania, súd prvého stupňa po vyhodnotení dokazovania, rozhodne opätovne aj o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.