Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-1038-2022.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Subarea
39Ek/1038/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: W.. K. I., L..: XX.XX.XXXX, J. C.R. XXXX/ XX, XXX XX G., právne zast.: Mgr. Peter Lindeman, sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 42 239 290, proti povinnému: V. D., L..: XX.XX.XXXX, J. J. XXX/XX, XXX XX X. C., právne zast.: JUDr. Pavol Koczán, sídlom Ľ. Štúra 33, 934 01 Levice, o vymoženie 6.219,35 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozefom Buri, so sídlom exekútorského úradu Ku Bratke, 934 05 Levice, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručený súdu dňa 13.04.2022, domáhal od povinného vymoženia 6.219,35 eur a trov exekúcie, na základe exekučného titul - uznesenie Okresného súdu Nitra, č. k.: XC/XXX/XXXX- XXX zo dňa 26.01.2022 (ďalej len ako „exekučný titul“).
Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 22.04.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Buri, so sídlom exekútorského úradu Ku Bratke, 934 05 Levice (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie po sp. zn. XXXEX XXX/XX.
Poverený súdny exekútor vydal dňa 03.05.2022 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 06.05.2022. Dňa 24.05.2022 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný podal prostredníctvom právneho zástupcu, prostredníctvom poštového podniku dňa 23.05.2022. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor následne, v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, vyzval oprávneného na vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s prílohami a vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, zo dňa 20.05.2021, v zmysle ust. § 61k Exekučného poriadku, prostredníctvom právneho zástupcu. Uvádza, že v súčasnosti nemá záväzok voči oprávnenému v zmysle vykonávaného exekučného titulu. Má pohľadávku voči oprávnenému vo výške 11.311,- eur z titulu náhrady škody, ktorú mu oprávnený spôsobil, a uvedená pohľadávka je spôsobilá na započítanie. Zároveň je osobou, ktorá má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Povinný má za to, že exekúciou vymáhaná pohľadávka je vyrovnaná. Na základe uvedeného sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná a žiada exekúciu zastaviť.
Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, prostredníctvom právneho zástupcu dňa 01.06.2022. S návrhom povinného nesúhlasí a má za to, že v posudzovanej veci nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Po začatí exekučného konania, nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik zostatku vymáhaného nároku. Tvrdenie povinného, že má pohľadávku spôsobilú na započítanie, nie je okolnosťou, ktorá by mala spôsobiť zánik vymáhaného nároku. Oprávnený nemá voči povinnému žiadne záväzky a povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ani bližšie nešpecifikoval, o akú náhradu škody sa má jednať, kedy tento nárok mal povinnému voči oprávnenému vzniknúť, z čoho má údajná škoda pozostávať a nepredložil k tomuto svojmu tvrdeniu o existencii nároku na náhradu škody vôbec žiadne dôkazy. Chýba aj akýkoľvek započítavací prejav zo strany povinného voči oprávnenému. Oprávnený sa len domnieva, že spomínaný nárok na náhradu škody sa pravdepodobne vzťahuje na vozidlo, ktoré mal oprávnený, podľa rozsudku, vydať povinnému, a túto povinnosť si oprávnený aj splnil. V tomto smere oprávnený poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.: XC/XXX/XXXX- XXX zo dňa 19.09.2019, kde sú podrobne vysvetlené okolnosti celého prípadu a protiprávne konanie povinného (predmetný rozsudok je súčasťou spisu exekúcie vedenej pod č. k. XXXEX XX/XXXX, ktoré je taktiež vedené medzi tými istými účastníkmi u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho). Oprávnený preto navrhuje, aby súd návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 56/07 zo dňa 27.03.2007). Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému náhradu trov konania vo výške 6 219,35 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 5 355,35 eur, súdneho poplatku vo výške 780 eur a ostatných trov konania vo výške 84 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia tohto uznesenia. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2022 a vykonateľnosť dňa 19.02.2022. Povinný si však povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu dobrovoľne nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne.
Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. Zároveň treba prihliadnuť na právo oprávneného na uspokojenie svojho nároku, ktorý stále disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
Súd preskúmal návrh povinného v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, po materiálnej aj formálnej
stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je tohto názoru, že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Rovnako tak súdu nepredložil dôkazy, že by využil možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku. Súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul, čím bola splnená náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak.
Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ak právne skutočnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku nastali po vzniku exekučného titulu, súd exekúciu zastaví. Z tohto všeobecného pravidla (lex generalis) však existuje výnimka zakotvená v cit. ust. § 61e Exekučného poriadku (lex specialis), v zmysle ktorej súd exekúciu nezastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastalo jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky povinného. Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Exekučný súd v takom prípade následne vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Súd vyhodnotí a to, či bol kompenzačný prejav doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. Ak exekučný súd dospeje k záveru, že jednostranným započítaním judikovanej pohľadávky povinného došlo k zániku vymáhaného nároku, exekúciu zastaví.
Pokiaľ však povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Slovné spojenie „po začatí exekúcie“ v ustanovení § 61e Exekučného poriadku súd interpretuje tak, že neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred alebo po začatí exekúcie. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane, pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Na základe uvedeného môže nastať situácia, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka, ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje povinný voči oprávnenému žalobou v sporovom konaní. Slová „po začatí exekúcie sa neprihliadne“ teda súd interpretuje vo význame „v exekučnom konaní sa neprihliadne“. Výklad, že exekučný súd prihliada na jednostranné započítanie, ktoré nastalo pred začatím exekúcie, by poprel zmysel a účel predmetného ustanovenia Exekučného poriadku.
Právna úprava účinná pred 01.04.2017 pripúšťala, aby povinný v exekučnom konaní vzniesol námietku jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky. Dôvodom, prečo nová právna úprava (účinná od 01.04.2017) takéto jednostranné započítanie vylúčila, je snaha o zjednodušenie postupu exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie. Námietka jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky vyžadovala, aby exekučný súd posúdil ako predbežnú otázku, či pohľadávka povinného existuje, čo je úlohou, ktorá patrí do sporového konania (najmä môže byť potrebné vytýčiť pojednávanie na vykonanie dokazovania). Snahou zákonodarcu bolo redukovať okruh potenciálne sporných skutočností, ktoré má riešiť exekučný súd, a tým exekučné konanie zrýchliť. Z doterajšej praxe vyplýva, že možnosť namietať jednostranné započítanie mohla byť zo strany povinného zneužívaná na zdržiavanie exekučného konania, najmä ak povinný uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, že má voči oprávnenému pohľadávku, a tak bolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie na vyhodnotenie pravdivosti týchto tvrdení.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietla jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá však nie je osvedčená exekučným titulom. Oprávnený v exekučnom konaní disponuje vykonateľným exekučným titulom. Dôkazné bremeno v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie ohľadom existencie
právnej skutočnosti, ktorá má za následok zastavenie exekúcie, preto spočíva na povinnom. Dôkazná povinnosť o zániku dlhu zaťažovala povinného, teda bolo jeho povinnosťou predložiť alebo označiť také dôkazné prostriedky, ktoré objektívne preukazujú zánik vymáhanej pohľadávky. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu bolo rozhodnutie vydané v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je tak umožniť rozhodnúť súdu aj v prípade, kedy určitá právne významná skutočnosť pre rozhodnutie vo veci nemohla byť preukázaná, alebo v prípade, kedy výsledky dokazovania neumožňujú prijať záver o pravdivosti, prípadne nepravdivosti tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ povinný žiadal, aby súd exekúciu vedenú voči nemu zastavil z dôvodu zániku vymáhaného dlhu započítaním, bolo jeho povinnosťou súdu preukázať, že má voči oprávnenému pohľadávku spôsobilú na započítanie v exekučnom konaní, to znamená osvedčenú exekučným titulom, na podklade ktorého by aj povinný mohol viesť exekúciu voči oprávnenému. Zároveň, ako uviedol oprávnený, započítaniu sa venoval už súd v základnom konaní, rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.: XC/XXX/XXXX- XXX zo dňa 19.09.2021, ktorý bol potvrdený aj odvolacím súdom, v bode 36. a 37. odôvodnenia, cit: „Za daných okolností súd ustálil, že zo strany žalovaného v prípade nároku požadovať od žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia ide o zneužitie práva, resp. šikanózny výkon práva, a preto nezohľadnil námietku započítania uplatnenú žalovaným v rozsahu sumy 1299 eur voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny 13 000 eur.“
Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.