Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-638-2015.pdf
PDF · 104.05 KB
Case nature
Subarea
9Co/638/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: S. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., IČO: 47 252 987, so sídlom Galanta, Šafárikova č. 1522, v mene ktorej koná JUDr. Peter Wolf, proti odporcovi: W. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, právne zastúpený advokátom Mgr. Martinom Ťupekom, Palisády 29/A, Bratislava, o predbežnom opatrení, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 15C/597/2015-11 zo dňa 2. októbra 2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým pod bodom I. nariadil odporcovi povinnosť nevstupovať dočasne do nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom pre katastrálne územie C., na LV č. XXXX ako rodinný dom č. XXX stojaci na parc. č. 316/26. Výrokom II. navrhovateľke uložil v lehote 30 dní podať návrh na vylúčenie odporcu z užívania hore uvedených nehnuteľností a v bode III. konštatoval, že predbežné opatrenie je v platnosti 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci návrhu podaného navrhovateľkou podľa predchádzajúceho odseku výroku, resp. ak takýto návrh nebude podaný, po uplynutí lehoty má možnosť jeho podania. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že účastníci sú manželia a žijú v spoločnej domácnosti v predmetnej nehnuteľnosti. Pre nezhody na súde prvého stupňa opakovane je vedené konanie o rozvod manželstva účastníkov. V posledných dňoch začal odporca odnášať z domu veci, ktoré sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré patria obom manželom. Dňa 15.09.2015 po predchádzajúcom nedorozumení medzi odporcom a synom, ktorému odporca zobral kľúče od domu ako aj wifi router tvrdiac, že sú to jeho veci, za ktoré platí on, sa navrhovateľka snažila zistiť, prečo to odporca urobil, avšak on tvrdil, že syn ho nerešpektuje a prepichol mu pneumatiky na aute. Dcéra účastníkov chcela z garáže bicykel, avšak garáž bola zamknutá, preto navrhovateľka žiadala odporcu, aby jej ju otvoril, čo on odmietol, začal vykrikovať, že navrhovateľku psychicky zničí a aj sama odíde z domu, následne ju rukami sotil tak, že vrazila do sklených garážových dverí, rozbila ich výplň a spôsobila si reznú ranu na dlani pravej ruky. Na to odporca vyhlásil, že odíde, aby sa nestalo niečo horšie. Navrhovateľka vyjadrila obavu z toho, že odporca je držiteľom zbrojného preukazu, ako i zbrane a v náväznosti na toto napadnutie, ako i vyhlásenie o psychickom zničení navrhovateľky, takisto i jeho slová „odíde, aby sa nestalo niečo horšie“, vyvolali u navrhovateľky dôvodnú obavu o jej život, zdravie, ako i spoločné deti, z ktorých syn bol svedkom celého incidentu. Psychické týranie a vyhrážanie sa navrhovateľke odôvodňuje podaný návrh, nakoľko bezprávne vyhrážky a agresívne sklony odporcu by mohli viesť k nenapraviteľnej ujme na psychickom stave detí, nevynímajúc aj možnú hroziacu fyzickú ujmu, keďže odporca nemá žiadne zábrany a existuje tu aj obava z napadnutia detí. Súd prvého stupňa vychádzajúc z týchto skutočností uvedených v návrhu navrhovateľky a s poukazom na § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 5, § 76 ods. 1, 3, § 77 ods. 1 písm. a) OSP nariadil toto predbežné opatrenie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vytýkal súdu prvého stupňa, že napadnuté uznesenie bolo vydané v rozpore s právnym a skutkovým stavom veci a neprimerane zasahuje do práv odporcu, ktorý sa nedopustil žiadneho násilia ani hrozby násilia. Napadnuté predbežné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahuje do práv a chránených záujmov odporcu. Doba platnosti
- 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci návrhu podaného navrhovateľkou prakticky znamená dobu neurčitú, čo je v rozpore so zmyslom predbežného opatrenia. Skutočnosti uvedené v oznámení navrhovateľky o priestupku sú nepravdivé, zranenie ruky si spôsobila ona sama. Poukázal na svoju výpoveď dňa 15.09.2015 na OO PZ v Seredi, kde už vtedy vypovedal, že v garáži po celý čas s navrhovateľkou nebol. Poukázal na zvukovo-obrazový záznam z 15.09.2015, ktorý pripojil k odvolaniu a najmä na to, že navrhovateľka tu nepôsobí ako nepokojná a po incidente jej reakcia nezodpovedá reakcii po údajnom útoku odporcu. Potvrdil, že vyhlásil, že z domu odíde, aby sa nestalo niečo horšie, čo však nepredstavuje žiadnu vyhrážku, iba usúdil, že s navrhovateľkou sa nedá rozumne rozprávať a nemal chuť riešiť ďalšiu hádku. Navrhovateľka išla na ošetrenie so značným časovým odstupom, mala čas, aby po údajnom útoku vybrala bicykel, po ktorý pôvodne išla. Jej reakcia nezodpovedá reakcii obete násilia. Tvrdenie o obavách navrhovateľky je zavádzajúce, ako i poukaz na to, že je držiteľom zbrojného preukazu ako i zbrane, keďže nikdy navrhovateľku zbraňou neohrozoval, ktorá skutočnosť vyplýva aj z ňou predloženého záznamu na OO PZ Sereď. Aj keď je síce odporca držiteľom zbrane, túto ale nenosí pri sebe, keďže ju má uloženú u rodičov na Liptove. Navrhovateľka dlhodobo svojim správaním a konaním psychicky ubližuje odporcovi, ktorý sa s ňou vždy snaží nájsť správnu reč, starať sa o deti a tráviť s nimi čas. Navrhovateľka hucká syna I. N. proti vlastnému otcovi a keby mala naozaj obavu o život a zdravie detí, nedovolila by, aby maloletá dcéra T. N. bola celý víkend s ním u rodičov na Liptove. Navrhovateľka tak nemôže mať reálne obavy o svoj život, zdravie, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na takéto obavy. Zo strany navrhovateľky ide o vykonštruovaný pokus vykresliť odporcu ako tyrana s cieľom zabezpečiť si lepšiu procesnú pozíciu pri ďalších konaniach, najmä v konaní o rozvod. Poprel, že by odnášal spoločné veci z domácnosti. Poukázal na to, že po doručení predbežného opatrenia navrhovateľka na výzvu polície odporcovi nevydala všetky potrebné veci na výkon povolania a osobné veci mu odovzdala zničené - topánky poprepichované, oblečenie poliate žieravinou. S navrhovateľkou sa chcel dohodnúť ako vyporiadať ich vzájomné vzťahy, preto jeho právny zástupca kontaktoval právneho zástupcu navrhovateľky, čo však zostalo bez odozvy. Rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne, neodôvodnené a v rozpore s ústavnými a zákonnými pravidlami, ktorými má byť súd viazaný. Súd prvého stupňa nezistil reálny skutkový stav, prebral iba jednostranné tvrdenia navrhovateľky, i keď mohol nariadiť pojednávanie a sám by zistil, aké sú vzťahy medzi nimi. Nárok navrhovateľky považuje za nedôvodný, neosvedčený a rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadrila. Rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správne potvrdiť. Čo sa týka predložených dôkazov, záznam z polície bol vyhotovený o 20,30 hod. ako obranná reakcia odporcu proti oznámeniu navrhovateľky o 19,00 hod. v snahe vyvrátiť pravdivosť jej tvrdení, avšak márne. Jeho tvrdenia sú tendenčné v snahe zbaviť sa viny a k obrazovo- zvukovému záznamu uviedla, že z jeho obsahu nevyplýva, v ktorý deň bol vyhotovený a nevyplynuli z neho žiadne relevantné skutočnosti. Čo sa týka kontaktu právneho zástupcu navrhovateľky s právnym zástupcom odporcu, prezentovanie snahy uzatvoriť dohodu zo strany odporcu je nekorektné, keďže po vzájomnom kontakte nedošlo k návrhu termínu či miesta stretnutia, prípadne dohody, o ktorú sa jedná. Navrhla uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť preto, aby v rodine bola zachovaná pokojná situácia bez možnosti vystavenia navrhovateľky a jej detí nebezpečenstvu, ktoré im zo strany odporcu hrozí.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 z. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zadovážení spisu o rozvode manželstva účastníkov (spis Okresného súdu Galanta 24P/69/2015, ako aj fotokópie návrhu na rozvod manželstva v konaní pred týmto súdom pod sp. zn. 12P/230/2015), zadovážením správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, oboznámením sa so spisom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Seredi sp. zn. ORPZ-GA-OPP4-389/2015 o udalosti zo dňa 06.09.2015, ako i časti spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru v Seredi ORPZ-GA-OPP4-P-407/2015 odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli preukázané podmienky pre nariadenie tohto predbežného opatrenia a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol.
Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15C/597/2015 je návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorého zmyslom je zákaz vstupovať do bytu alebo
domu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je páchateľ násilia dôvodne podozrivý z násilia, pričom znakom tohto predbežného opatrenia je súčasne jeho dočasnosť.
Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci sú manželia a z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to T. N., narodená XX.XX.XXXX a I. N., narodený XX.XX.XXXX. Rodina žije v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v obci C.. Navrhovateľka už 16.03.2015 podala Okresnému súdu Galanta návrh na rozvod manželstva účastníkov pre vzájomné nezhody, keď z návrhu vyplýva najmä tá skutočnosť, že odporca má problémy so zamestnaním, ako kuriér spoločnosti DHL musel zo zamestnania nedobrovoľne odísť pre nezhody a komunikáciu so zákazníkmi. Potom pracoval až do roku 2013 v spoločnosti navrhovateľky, následne si našiel prácu v zahraničí, odkiaľ odišiel, resp. dostal výpoveď. Potom si obnovil živnosť, avšak pracovať začal až za nejaký čas, vo všetkom sa spoľahol na navrhovateľku, ktorá sa starala o deti, domácnosť ako i živobytie. Deti sú účastné mnohých hádok, ktoré na ne nepriaznivo vplývajú a otec sa nedokázal o deti postarať. Konanie o rozvod manželstva bolo pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou zastavené, keďže medzi účastníkmi došlo k dohode a odpadli dôvody rozvodu manželstva. Opakovaný návrh na rozvod tohto manželstva podala navrhovateľka 03.08.2015 a je vedený pod sp. zn. 12P/230/2015. Ani z tohto návrhu nie je možné zistiť, že by sa odporca správal k navrhovateľke či maloletým deťom agresívne, že by ich fyzicky či psychicky týral, že by zo strany odporcu dochádzalo k fyzickému či k psychickému násiliu. V návrhu sa konštatuje množstvo hádok v súvislosti so starostlivosťou o domácnosť a rodinu. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.12.2005 vyplýva, že v rodine nebolo potrebné prešetrovať pomery, nakoľko pôvodné konanie o rozvod manželstva bolo zrušené a potreba kontaktu opatrovníka s rodinou nevyplynula ani z aktivity účastníkov, obce, lekárky či školského zariadenia maloletých detí. Vo veci nového návrhu na rozvod manželstva účastníkov je vytýčené pojednávanie na Okresnom súde Galanta na deň 18.12.2016.
Zo zápisnice o výsluchu navrhovateľky na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Seredi zo dňa 15.09.2015 vyplýva, že odporca mal navrhovateľku po predchádzajúcej hádke sotiť do garážových dverí, takže padla do sklenej výplne a pravou rukou rozbila uvedenú výplň, pričom si tiež porezala pravú ruku. Odporca zasa pri svojom výsluchu tvrdil, že za navrhovateľkou do garáže nešiel, následne sa ozvala rana a rinčanie skla a ona sama jednou rukou rozbila na garáži sklo. Syn účastníkov I. N. ale uviedol(na ktorého výpoveď na polícii poukazuje aj navrhovateľka), že otec nechcel mame dať kľúče od garáže a nakoľko ich nosí na krku, tak sa pre ne mama chcela načiahnuť a vtedy ju otec sotil, teda k rozbitiu skla došlo potom, ako otec matku do sklenej výplne garážových dverí sotil.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
V zmysle predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP účastníkovi, voči ktorému návrh smeruje je možné, aby súd uložil, aby dočasne opustil byt alebo dom, spoločne obývaný s osobou, ktorá navrhuje vydať predbežné opatrenie, resp. aby do domu, alebo bytu dočasne nevstupoval. Úlohou tohto inštitútu je prostredníctvom rozhodnutia v občianskom súdnom konaní pred súdom eliminovať kontakt páchateľa násilia s obeťou násilia a bezprostredne a rýchlo reagovať na aktuálne vzniknutý stav. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia tohto obsahu by mal mať súd preukázané odôvodnené podozrenie z násilia.
Cieľom takéhoto predbežného opatrenia je eliminovať kontakt páchateľa násilia s obeťou a reagovať na aktuálne vzniknutý stav.
Násilie je možné definovať ako akýkoľvek neželaný útok alebo zanedbanie, ktoré negatívne ovplyvňuje život, fyzickú alebo psychickú integritu alebo slobodu osoby alebo závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti. Násilie môže mať rôzne formy, môže byť napr. fyzické, verbálne, sociálne, ekonomické, sexuálne, psychické i emociálne, môže byť zjavné, ale aj skryté.
Domáce násilie sa pravidelne odohráva v úzkom uzavretom prostredí, často len medzi obeťou a páchateľom. Principiálne je tu prítomný strach obete z páchateľa, vrátane strachu pred priamymi ako aj nepriamymi následkami oznámenia domáceho násilia. K požiadavke preukázania domáceho násilia preto treba voči potenciálnej obeti pristupovať mimoriadne citlivo. Rovnako tak k hodnoteniu podkladov, z ktorých súd danosť domáceho násilia odvodzuje.
Predbežné opatrenie je rozhodnutím dočasnej povahy, ktorým sa upravujú pomery účastníkov na čas, pokiaľ nie je rozhodnuté s konečnou platnosťou o veci samej. Úlohou predbežného opatrenia je zamedziť vzniku ujmy, ktorá tu inak bezprostredne hrozí, a ktorej je nevyhnutne potrebné predísť. Pretože je predbežné opatrenie operatívnym rozhodnutím súdu s osobitným dôrazom na rýchlosť rozhodnutia o ňom, a prichádza do úvahy v stave bezprostredne hroziacej ujmy, nie je prakticky možné pre zisťovanie podkladov rozhodnutia o predbežnom opatrení dodržanie rovnakého procesného postupu, aký je možný a nevyhnutný pri rozhodnutí vo veci samej.
Skutkové východiská rozhodovania o predbežnom opatrení tak spravidla nie je možné zistiť s takou presnosťou, ako pri konečnom rozhodovaní vo veci samej. Súd tak nemôže od navrhovateľa predbežného opatrenia žiadať, aby preukázal svoje tvrdenia tak, ako by to bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Skutkový obraz veci pri predbežnom opatrení musí byť súd schopný vytvoriť aj z oveľa menej preukazných podkladov a musí pri jeho vytváraní postupovať zvlášť precízne. O to viac vo veciach, v ktorých sú skutkové východiská z princípu veci založené na iných ako hmotných, najmä listinných podkladoch, teda typicky v prípade domáceho násilia.
Vzhľadom na to, že predbežné opatrenie tohto obsahu možno nariadiť len na návrh, dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi predbežného opatrenia. Na druhej strane tu môže byť skutočná obeť dlhodobého, postupne sa stupňujúceho domáceho násilia. Spočiatku neprikladá jeho prejavom ani náležitý význam, neskôr tají jeho stopy, zvyká si na strach a bojí sa následkov obrany proti páchateľovi. Až v štádiu, ktoré vníma ako bezvýchodiskové sa odhodlá vzdorovať a prezentuje svoju situáciu tam, kde myslí, že sa jej môže dostať ochrany. Takýmto prvým miestom môže byť lekár, polícia, ale cez svoju optiku môže obeť za náležité miesto považovať aj advokáta či súd. Tu by nebolo správne odmietnuť ochranu i vtedy, ak násilie nie je nijako zachytené v lekárskych správach, či akýchkoľvek iných listinách, vtedy je dôležité bremeno tvrdenia, ktoré sa posudzuje v širších objektívnych či logických súvislostiach podľa § 132 OSP. Je tak náročnou úlohou súdu, aby pri rozhodovaní o predbežnom opatrení týkajúcom sa domáceho násilia dokázal z dostupných podkladov čo najpresnejšie zistiť skutkové východiská svojho rozhodovania. Rovnako tu platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, a tak možno v jednom prípade mať domáce násilie osvedčené aj len z výpovede obete a v inom nemusí postačovať ani mnoho lekárskych potvrdení, či trestných oznámení.
Ústava SR v čl. 16 ods. 2 zakotvuje, že nikoho nemožno nútiť, ani podrobiť krutému neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu života pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života. Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR dáva každému možnosť domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. V konaní o nariadení predbežného opatrenia napriek jeho rýchlosti a dočasnosti rozhodnutia je potrebné, aby súd svoje rozhodnutie oprel o určité tvrdenia a dôkazy, ktoré osvedčujú potrebu rýchlej, dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Pri návrhoch podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP z dôkazov preukazujúcich dôvodné podozrenie účastníka z násilia vo vzťahu k osobe, ktorá v byte alebo v dome býva.
Aj rozhodnutie o predbežnom opatrení musí mať zákonný podklad. Ochrana navrhovateľa predbežného opatrenia a toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať má byť vyvážená. To sa dosiahne práve zistením najvýznamnejších skutočností odôvodňujúcich záver, či je potrebné poskytnúť účastníkovi dočasnú ochranu a akou formou. Pokiaľ teda vychádzame z definícii násilia, toto je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej alebo psychickej sily alebo moci, bude len pravdepodobne hrozbou alebo uskutočnené proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré má buď za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickú škodu a podobne. Faktom je, že násilie nemusí predstavovať len fyzický atak, ktorý spôsobuje ujmu druhému človeku, ale je to napr. bolesť a hrozba bolesti s tým, že násilie môže spôsobovať aj duševnú ujmu. Čo sa týka skutkového stavu veci a dôkazného bremena, ktoré bolo v tomto prípade na navrhovateľke, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia v tom smere, že nepreukázala tú skutočnosť, že by odporca svojim správaním sa naplnil predpoklady, či už fyzického alebo psychického násilia voči jej osobe deťom, ktoré by odôvodňovali postup predpokladaný v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g) OSP.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu i zadovážených listín odvolací súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie tohto typu predbežného opatrenia nie sú naplnené, nakoľko nedorozumenia, hádky a správanie odporcu nedosahujú taký stupeň intenzity násilia vo vzťahu k osobe navrhovateľky, resp. celej rodiny, ktorý by mohol viesť k nariadeniu predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP.
Je nepochybné, že manželské spolužitie medzi účastníkmi je narušené, v dôsledku čoho bol podaný návrh na rozvod manželstva. Narušené sú aj rodinné a medziľudské vzťahy aj vo vzťahu k maloletým deťom.
Odvolací súd konštatuje, že doloženými tvrdeniami a dôkazmi nateraz neboli osvedčené prvky fyzického či psychického násilia páchaného na navrhovateľke či maloletých deťoch, u ktorých by boli badateľné symptómy anxiety, ktorá prerastá myslenie aj prežívanie v dôsledku agresívneho správania sa otca voči matke a aj voči deťom. Za daného stavu nie sú práva navrhovateľky ako aj maloletých detí na pokojný a harmonický vývin bez akejkoľvek pochybnosti len vinou odporcu zjavne ohrozené (napr. právo maloletých detí na pokojný rodinný život a na právo na zaobchádzanie nevyvolávajúce pocit strachu a úzkosti).
Čo sa týka skutkového stavu veci a dôkazného bremena, ktoré bolo v tomto prípade na navrhovateľke, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia v tom, že by odporca svojim správaním sa naplnil predpoklady či už fyzického alebo psychického násilia voči jej osobe, prípadne k maloletým deťom, ktoré by odôvodňovali postup predpokladaný v § 76 ods. 1 písm. g) OSP. Nedorozumenia a konflikty, ktoré medzi účastníkmi doposiaľ existovali, nespĺňajú charakteristiku, ktorú má na mysli citované zákonné ustanovenie(§ 76 ods. 1 písm. g) OSP), ktorého aplikácie sa navrhovateľka dovoláva.
V incidente, ktorý medzi účastníkmi vznikol, nevystupovala navrhovateľka v roli obete, pretože aj syn účastníkov I. uviedol(na ktorého výpoveď navrhovateľka poukazuje), že chcela odporcovi zobrať kľúče od garáže a vtedy ju on sotil do garážových dverí. Navrhovateľka teda nebola fyzicky bezprostredne napadnutá odporcom, ale aj pri opise deja podľa jej verzie v konflikte vystupovala aktívne aj ona, nebola teda pasívnou obeťou, ktorá sa nedokáže brániť bezdôvodnému násiliu. Odporca v rámci popisu tohto deja neprimerane reagoval na konanie navrhovateľky, s ktorým sa nestotožnil.
Čo sa týka tohto incidentu, ktorý má byť podkladom nariadenia predbežného opatrenia, pokiaľ došlo k tomu, že odporca sotil navrhovateľku do sklenených dverí a vtedy došlo k rozbitiu sklenej výplne i poraneniu navrhovateľky, i keď tu išlo o fyzický kontakt odporcu s navrhovateľkou, kedy on prejavil isté násilie - fyzickú silu voči jej osobe, ktorý nemožno považovať za povolený v akomkoľvek stupni intenzity, podľa názoru odvolacieho súdu napriek tejto skutočnosti toto správanie a okolnosti, za ktorých k tomuto fyzickému útoku odporcu voči navrhovateľke došlo, nedosahuje intenzitu, pre ktorú by bolo dôvodné zakázať odporcovi prístup do nehnuteľnosti účastníkov a odvolací súd i s prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam ho hodnotí ako fyzický útok odporcu na navrhovateľku, ktorý však nie je možné ohodnotiť stupňom intenzity v súlade s § 76 ods. 1 písm. g) OSP. Jedná sa o incident, ktorý vyplynul z nezhôd medzi manželmi, ktorý vyplynul z ich konfliktov pri vzájomnom spolužití a nie je prejavom násilia voči navrhovateľke, ale vyústením názorových rozdielov, kedy odporca použil silu, avšak nie takým neprimeraným spôsobom, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu navrhovateľky, ktorej by bolo spôsobované násilie. Je faktom, že odporca by sa takto správať nemal, je faktom, že konflikty medzi účastníkmi existujú, avšak tieto sú doposiaľ verbálneho charakteru, žiaden fyzický kontakt, útok, nedorozumenie riešené fyzickým útokom či bitkou sa v spisovom materiáli a to ani po doplnení v odvolacom konaní neobjavil, navrhovateľka ani v jednom návrhu na rozvod manželstva takéto skutočnosti neuvádzala, doposiaľ práve z týchto dôvodov nevyhľadala pomoc polície, lekára, právnika, žiadnu dôveryhodnú osobu na pomoc neprivolala a preto možno uvedený konflikt, ktorý nedosahoval intenzitu fyzického násilia, hodnotiť ako nedorozumenie medzi manželmi, ktorí nevedia vyriešiť svoje vzájomné konflikty, pričom navzájom voči sebe naďalej vystupujú ako rovnocenní partneri. z
V danom prípade ide o prvý fyzický konflikt medzi účastníkmi v rámci ich spolužitia. Navrhovateľka ani v návrhu na rozvod manželstva žiadne fyzické násilie zo strany odporcu nesignalizuje, neriešila tieto skutočnosti ani u kolízneho opatrovníka, kolízneho opatrovníka nekontaktovala ani obec ani škola v súvislosti s tým, že by sa konflikty či násilie zo strany odporcu prejavilo u maloletých detí. Neboli zistené žiadne takéto skutočnosti či udalosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako násilie a dosahovalo by intenzitu, ktorú má na mysli ustanovenie § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku. Skutočnosť, že odporca sám deklaroval, že lepšie bude, pokiaľ zo spoločnej domácnosti účastníkov odíde, odvolací súd nepovažuje za vyhrážku, ale za konštatovanie, kedy on sám, dobrovoľne, v záujme predísť konfliktom, v záujme nevystavovať týmto navrhovateľku či maloleté deti, prípadne i seba, videl možnosť vyriešenia týchto konfliktov práve svojim dobrovoľným odchodom zo spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že odporca je držiteľom zbrane je pravdivá, avšak navrhovateľka sama neuviedla, že by odporca niekedy prejavil voči nej čo i len ústnu hrozbu o tom, že túto zbraň použije, na dôvažok, odporca uvedenú zbraň nemá u seba, ale u rodičov, odkiaľ chodí na poľovačky, preto ani táto "obava navrhovateľky" nedáva dôvod na vydanie predbežného opatrenia.
S prihliadnutím na zistený skutkový stav veci a dôkazné bremeno na strane navrhovateľky odvolací súd nezistil, že by nedorozumenia, ktoré medzi účastníkmi pretrvávajú ohľadom manželského spolužitia, vedenia spoločnej domácnosti, starostlivosti o deti dosahovali takej intenzity, aby toto správanie sa odporcu odôvodňovalo potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov tým spôsobom, aby bolo odporcovi znemožnené dočasne vstupovať do spoločnej nehnuteľnosti. I keď medzi účastníkmi vznikajú konflikty ako medzi manželmi, ktorí majú medzi sebou nedorozumenia, s prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že návrh v tomto štádiu nie je dôvodný a to vzhľadom na intenzitu konfliktov medzi účastníkmi, keď útok odporcu voči navrhovateľke bol neprimeraným a nevhodným konaním zo strany odporcu, avšak sám osebe nezakladá dôvod na nariadenie predbežného opatrenia tohto druhu.
Niet pochybností o tom, že násilie ako také nemusí predstavovať len fyzické násilie, ale môže predstavovať i psychické násilie, ktoré je častokrát omnoho vážnejšie a nebezpečnejšie ako násilie fyzické, avšak z hľadiska zisteného skutkového a právneho stavu intenzita konfliktov medzi účastníkmi nie je taká, aby odôvodňovala postup predpokladaný ustanovením § 76 ods. 1 písm. g) OSP a preto odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia tohto druhu a tak v zmysle § 220 OSP s použitím § 76 ods. 1 písm. g) OSP uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie tohto predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (v paragrafe 224 ods. 1, § 145 OSP).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.