Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sp-38-2015.pdf
PDF · 107.45 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sp/38/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 878, za účasti V. B., bytom D. C. XXXX/XX, S. D. H., o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 18. mája 2015, č. k.: V 727/2015/Vs, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 18. mája 2015, č. k.: V 727/2015/Vs.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.05.2015 odporca ako správny orgán príslušný podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 22.04.2015, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 82/2015-PTR zo dňa 05.03.2015, uzavretej medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ako záložným veriteľom a záložcom V. B., rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.
Rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že dňa 22.04.2015 bol pod č.k. V 727/2015 prijatý návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k. ú. W. vedeným na LV č. XXX, XXX, XXX, v k.ú. Z. vedeným na LV č. XXXX, XXXX, v k.ú. Z. A. vedeným na LV č. XXXX a v k.ú. S. D. H. vedeným na LV č. XXXX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 82/2015-PTR zo dňa 05.03.2015. Preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, dohody o splnomocnení uzavretej medzi V. B. ako splnomocniteľom a ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na vklad, s odkazom na ustanovenia § 37, § 22 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, § 5a ods. 2, 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom, teda splnomocnenec nenadobudol hmotné právo uzavrieť v mene splnomocniteľa záložnú zmluvu, ktorá je preto tiež neplatná. Poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej predlohy, ktorej obsahom už bolo označenie splnomocnenca a bola podpísaná splnomocniteľom a splnomocnencom v rovnaký deň ale na rozličných miestach. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že dohoda nevznikla na základe konsenzuálnej dohody jej strán, ale bola predložená záložným veriteľom, čo vyplýva aj z ostatných identických vecí prejednávaných odporcom. Dlžník nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody, teda bola mu odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, nekonal slobodne a vážne a takýto úkon
odporuje § 37 ods. 1 OZ a je neplatný. Navyše takáto dohoda odporuje § 5a ods. 2, 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a aj z tohto dôvodu je neplatná. Odporca napokon konštatoval rozpor tejto dohody aj s § 22 ods. 1 OZ. Predmetná záložná zmluva tak nespĺňa podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby odporca na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad záložného práva povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie, aby príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.
Citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľka uviedla, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa požadované náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa jej názoru plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislý od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nenapĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Navrhovateľka poukázala, že dlžník- záložca, sa pre udelenie plnomocenstva ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, aby bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah, nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ. Rozpor záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej normy.
Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a odporca nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 OZ dostatočná, keďže medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná, a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.
Navrhovateľka sa nestotožnila ani s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukázal na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení podľa § 53 ods. 1 OZ, posúdenej ako neprijateľná zmluvná podmienka. Uviedla, že Dohodu o splnomocnení, ktorá upravuje bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, keďže tá nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, na aké sa príslušné ustanovenia OZ upravujúce problematiku ochrany práv spotrebiteľa vzťahujú.
Odporca podanému opravnému prostriedku nevyhovel, predložil vec krajskému súdu a navrhol rozhodnutie potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, na pojednávaní vypočul účastníčku konania V. B. a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie odporcu ako príslušného správneho orgánu, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona na základe vyslovenia neplatnosti dohody o splnomocnení pre rozpor s § 37 ods. 1 OZ.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 5.3.2015 navrhovateľka žiadala o vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 82/2015-PTR zo dňa 5.3.2015 do príslušného katastra nehnuteľností.
Zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom V. B. zastúpenou DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci) na základe dohody o splnomocnení vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k predmetu zálohu, nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve záložcu špecifikovaných v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmlúv o úvere č. 803402257 zo dňa 12.12.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1 000,00 Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Z kópie dohody o splnomocnení zo dňa 12.12.2013 uzavretej medzi splnomocniteľom V. B. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným Petrom Mamojkom - predsedom združenia vyplýva, že „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy 803402257 (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa (rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“.
Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 OZ ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch právny úkon , ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.
Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.
Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva, verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie: a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
Z uvedených zákonných citácií je zrejmé, že príslušný správny orgán je pri posudzovaní návrhu na vklad oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník, V. B.Á., splnomocnila Združenie na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre konanie o vklade záložného práva.
Súd vypočul účastníčku konania V. B., ktorá popísala okolnosti a dôvody uzavretia zmluvy o úvere a vzniku dlhu. Uviedla, že podpis zmluvy sa uskutočnil v prevádzke spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Zástupkyňa spoločnosti Pohotovosť s.r.o. jej neuviedla, že v prípade nesplácania úveru bude uzavretá záložná zmluva a budú založené jej nehnuteľnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom splnomocniteľ tak nemohol ovplyvniť výber tohto zástupcu. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, pričom podľa § 37 ods. 1 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel dohodu o splnomocnení v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte výlučne s navrhovateľkou ako poskytovateľom úveru, z jeho strany mu bola predložená dohoda o splnomocnení, bez kontaktu so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych dôsledkov tejto dohody. Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Dohoda o splnomocnení nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná. Záložnú zmluvu za záložcu tak uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Navyše, splnomocnenie na právny úkon týkajúci sa nehnuteľností by malo
kopírovať samotný predmet budúcej zmluvy, t.j. obsahom dohody by mali byť tie isté náležitosti, ako ich vyžaduje zákon pre konkrétnu zmluvu.
Zároveň súd poukazuje na rozpor dohody o splnomocnení s § 22 ods. 2 OZ, na základe ktorého je dohoda o splnomocnení absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov dlžníka a jeho zástupcu. Ak je v predtlači textu vopred uvedená osoba splnomocnenca a zároveň je vopred uvedený tiež veriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto dohoda o splnomocnení je v priamej súvislosti so zmluvou o úvere predložená ako formulár dlžníkovi, splnomocniteľovi, ktorého identifikačné údaje sú až následne vpísané rukou do tlačiva, súd má jednoznačne za preukázané, že ide o zrejmý konflikt záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca a že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a záložného veriteľa zároveň. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadli ďalšie veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v každom prípade je záložca (dlžník vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp
- združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave.
Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžr/150/2012 zo dňa 11. júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.
Správny bol aj záver odporcu o neplatnosti uvedenej Dohody o splnomocnení pre rozpor s § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 5a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.
Podľa § 5a ods. 4 tohto zákona právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že zo strany navrhovateľa išlo práve o takéto zákonu (§5a ods. 2) odporujúce konanie, keďže navrhovateľ ako dodávateľ vybral spotrebiteľovi - V. B. osobu, ktorá mala konať v jej mene a záujme v súvislosti so zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej (v tomto prípade úverovej) zmluvy.
Dohoda o splnomocnení bola presne tým právnym úkonom, ktorý za neplatný určuje ust. § 5a ods. 4 uvedeného zákona a ktorým spotrebiteľ - V. B. splnomocnila na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia jej záväzku zo zmluvy o úvere (t.j. na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva) tretiu osobu
- združenie.
Tieto úkony preto správne odporca vyhodnotil ako zjavne odporujúce uvedeným ustanoveniam zák. č. 250/2007 Z.z., a preto neplatné.
Námietka navrhovateľky v tom smere, že dohoda o splnomocnení nepodlieha zákonným ustanoveniam na ochranu spotrebiteľa neobstojí.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zmluva o úvere č. 803402257 zo dňa 12.12.2013 uzavretá medzi navrhovateľom a V. B. je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi podnikateľom - dodávateľom a spotrebiteľom fyzickou osobou. Toto navrhovateľ ani nepopieral. Preto následný právny úkon spotrebiteľa z takejto zmluvy, ktorým splnomocňuje tretiu osobu, jednoznačne podlieha kontrole jeho súladu so zákonnom. Skúmanie spotrebiteľskej povahy samotnej Dohody, preto nie je dôležité, keďže skúmaniu bol podrobený právny úkon spotrebiteľa.
Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.