Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/185/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716 proti povinnej: A. A., bytom R. XX, o vymoženie 671,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 26. mája 2015, č.k. -12, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. Povinnej náhradu trov exekučného konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným exekútorskému úradu dňa 30.03.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 671,35 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. zo dňa 16.03.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2012 a vykonateľnosť dňa 04.05.2012. Z obsahu pripojeného spisu tamojšieho súdu, sp. zn. vyplýva, že pôvodný oprávnený Poštová banka, a.s. (po zmene oprávneného spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o.) sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. zo dňa 16.03.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 671,35 eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie doručenému súdnemu exekútorovi dňa 14.06.2012. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením, č.k. -13 zo dňa 03.07.2012 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul nie je vykonateľný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.11.2012, č.k. -57. Na to súd exekučné konanie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2013. Súd konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením, č.k. -13 zo dňa 03.07.2012 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul nie je vykonateľný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.11.2012, č.k. -57. Na to súd exekučné konanie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2013. Nakoľko uvedeným uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce

k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť tamojší súd zastával právny názor, že uznesenie č.k. -13 zo dňa 03.07.2012 v spojení s uznesením krajského súdu zo dňa zo dňa 13.11.2012, č.k. -57 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. Preto súd exekučné konanie zastavil podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. O trovách exekučného konania vo vzťahu oprávnený a povinná súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojitosti s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., pretože Exekučný poriadok v ustanovení o trovách exekúcie (§ 200 až § 203) neobsahuje osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania (upravuje len prípady zastavenia exekúcie). O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., kde mal na zreteli, že konanie bolo zastavené procesným zavinením oprávneného (pretože podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá v minulosti už bola vedená na tamojšom súdu a o ktorej už bolo meritórne rozhodnuté, teda pre prekážku rei iudicatae), avšak povinná si trovy exekučného konania neuplatnila a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli, a preto jej súd náhradu trov exekučného konania nepriznal. O trovách exekučného konania vo vzťahu súdny exekútor na jednej strane a oprávnený / povinná na strane druhej nerozhodoval, pretože Exekučný poriadok nedáva zákonnú možnosť rozhodovania o trovách exekučného konania súdneho exekútora po zastavení exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ako je tomu v prípade zastavenia exekúcie podľa § 200 ods. 2 (teraz § 200 ods. 5) Exekučného poriadku, kedy má súd povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie. Súdny exekútor nie je v tejto fáze exekučného konania jeho účastníkom. Podľa § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku priznáva postavenie účastníka konania len poverenému súdnemu exekútorovi, pričom zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že v danom prípade nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora (pozri uznesenie Krajského súdu Trenčín č.k. -111 zo dňa 13. februára 2014).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania však súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Tiež uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd mu teda uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Zároveň citoval časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. -25 zo dňa 26.06.2012 a č.k. -36 zo dňa 30.11.2012. Zastával právny názor, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju nezákonne zvýhodňuje len na základe jej postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinnej, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek úkon. Poukázal na uznesenie Ustavného súdu SR sp. zn. , ako aj na nálezy sp. zn. a sp. zn. . Vytýkal súdu prvého stupňa, že v predmetnom konaní sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v prvom rade mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale

predmetným uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že súd prvého stupňa exekúciu predčasne zastavil, čím mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 671,35 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 16.03.2012, sp. zn. , ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 30.04.2012 a vykonateľnosť dňa 04.05.2012.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. -13 zo dňa 03.07.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 16.03.2012, sp. zn. , domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 671,35 eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 11.06.2012. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením zo dňa 03.07.2012, č.k. -13 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.11.2012, č.k. -57. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 05.06.2013, č.k. -84, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2013, exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/

goto.ashx?t=27&p=3406634-3406635>, podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3406637> je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=26&p=22110> teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=4793422> je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=3406634-3406638> v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=4793422>. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok <http://www.epi.sk/ main/goto.ashx?t=26&p=13010> neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. <http:// www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3406821>, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V tomto predchádzajúcom exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením zo dňa 03.07.2012, č.k. -13 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Súd dospel k záveru, že z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.11.2012, č.k. -57.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. , nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 03.07.2012, č.k. -13 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.11.2012, č.k. -57 tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade rovnakého exekučného titulu, predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Odvolací súd dodáva, že v postupe súdu prvého stupňa nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity povinnej, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní a oprávnený túto možnosť aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .