Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cb-29-2013.pdf
PDF · 94.96 KB
No categories available
2Cb/29/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu: Ředitelství silnic a dálnic ČR, so sídlom Na Pankráci 546/56, 145 05 Praha, IČO: 65993390, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: HUDOS s.r.o., Priemyselná 1455/5, 085 01 Bardejov, IČO: 31711651, zastúpeného Mgr. Juraj Kindl, advokát, Krížna 21, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 906,21 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na uplatnenie pohľadávky v zmysle ust. čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie) doručeným súdu dňa 20.12.2012 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 906,21 € s úrokom z omeškania vo výške 7 % p.a. od 27.2.2012 a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný užíval spoplatnené pozemné komunikácie cestnými motorovým vozidlami. Vzhľadom k tomu, že šlo o vozidlá ktorých najvyššia povolená hmotnosť činila najmenej 12 ton, podliehali tieto vozidlá v súlade s ustanovením § 22 zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích, úhrade mýtneho. Žalovanému tak na základe toho vznikla momentom, kedy sa dobrovoľne rozhodol využiť na prejazd po území ČR spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom mýtnym bodom na spoplatnenej pozemnej komunikácii povinnosť zaplatiť mýtne. Žalovaný svoju povinnosť úhrady počnúc dňom 1.7.2007 a končiac dňom 28.1.2009 niekoľkokrát porušil, keď prešiel niekoľkými mýtnymi bodmi bez toho, aby mýtne uhradil. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 26.1.2012 k zaplateniu dlžného mýta, pričom výšku dlhu vyčíslil sumou 906,21 € a stanovil mu lehote na zaplatenie do 26.2.2012. Žalovaný však dlh nezaplatil ani čiastočne.
Žalovaný k návrhu uviedol, že pohľadávka žalobcu neexistuje resp. nie je splatná a ak by sa aj úkonmi žalobcu stala splatnou, právo žalobcu nepožíva právnu ochranu. Pokiaľ úprava mýtneho patrí podľa slovenského práva do oblasti verejného práva, podľa českého právneho poriadku má mýtne súkromnoprávny charakter a je teda upravené obchodným právom. Žalobca si uplatňuje nedoplatky, ktoré neboli riadne vyúčtované faktúrou ani iným daňovým dokladom. Tieto nedoplatky nevznikli preto, že by dopravca nezaplatil riadne a včas vyúčtované mýtne, ale ide o „nedoplatky za mýtne“, ktoré nebolo riadne a včas vyúčtované. Z technického hľadiska ide o tzv. dopočítané mýtne, ktoré si na žalobca uplatňuje za mýtne transakcie (prejazd vozidla žalovaného daným úsekom spoplatnených ciest), ktoré chybou technického alebo informačného systému žalobca riadne nevyúčtoval žalovanému faktúrou, tak ako to mal v zmysle obchodných podmienok, ktorých obsah sám určil, urobiť do 3 dní po skončení účtovného obdobia; ale si ich uplatňuje po veľmi dlhom období (niektoré mýtne transakcie
prebehli ešte v roku 2007). V tomto prípade má žalovaný sťaženú dôkaznú situáciu. Žalovaný pripúšťa danosť žalobcovho práva na zaplatenie uvedenej sumy, no je otázne, či je takéto právo splatné, keďže neprišlo k riadnemu vyúčtovaniu mýtneho. Vo všetkých verziách Všeobecných obchodních podmínek provozovatele elektronického mýta (ďalej len „VOPPSEM“) sa uvádza, že prevádzkovateľovi vozidla má byť do 3 dní po skončení zúčtovacieho obdobia vystavený doklad o mýtnom za predpísané účtovné obdobie. Pri týchto nedoplatkoch neprišlo nikdy k vystaveniu dokladu za dopočítané úseky mýta. Žalovaný sa v dobrej viere domnieval, že má splnené všetky svoje záväzky. Keďže neprišlo k riadnemu vyúčtovaniu mýta, toto mýto ani nemôže byť ešte splatné voči žalovanému. Takéto konanie žalobcu (nevyúčtovanie mýtneho) považuje žalovaný za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, pričom výkon takéhoto práva nepožíva právnu ochranu. K podobnému názoru sa prikláňajú aj súdy v Českej republike. Nedoplatky nevznikli v príčinnej súvislosti s konaním alebo nekonaním dopravcu (žalovaného), ale vznikli pre chyby mýtneho systému. Navyše tieto nedoplatky predstavujú iba malú časť celkových obratov/mýtnych transakcií. Zistenie nedoplatkov s určitým časovým odstupom neodporuje žiadnemu právnemu predpisu, hoci to nie je riešené vo VOPPSEM. Sám žalobca prostredníctvom VOPPSEM určoval obsah práv a povinnosti a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Povinnosť žalobcu vymáhať svoje pohľadávky podľa zákona č. 219/2000 Sb. nemá vplyv na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Nedoplatky vznikli chybou systému ktorý pre žalobcu prevádzkuje firma Kapsch. Napr. je účtovaný nedoplatok za mýtnu bránu pri Poděbradoch, cez ktorú sa však v tom čase neuskutočnil prejazd. Okrem toho vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu v zmysle zák. č. 40/1964 Sb. (Občanský zákonník). Nárok žalobcu je premlčaný v trojročnej lehote počítanej od rozhodného okamihu, kedy žalobca mohol právo použiť prvýkrát - vyúčtovanie mýtneho do 3 dní od prejazdu.
Na pojednávaní dňa 2.12.2015 žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s podaniami účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalovaný v období od 1.7.2007 do 28.1.2009 niekoľkokrát použil na prejazd územím Českej republiky spoplatnené pozemné komunikácie cestnými motorovými vozidlami s evidenčnými číslami vozidiel O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O.XXXAL, O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O.XXXAO, O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O.XXAV, O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O.L., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., O., ktorých najvyššia povolená hmotnosť činila najmenej 12 ton, v dôsledku čoho tieto vozidlá podliehali úhrade mýtneho v celkovej sume 906,21 €, ktoré však nebolo žalovaným uhradené. Na preukázanie opodstatnenosti uplatňovaného nároku žalobca predložil elektronické záznamy o prejazde vozidiel mýtnym bodom - Rozpis nedoplatkov. Dlžné mýtne žalovaný neuhradil ani na základe písomnej výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.1.2012, ktorou žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného mýtneho v lehote najneskôr do 26.2.2012. Žalobca v danom konaní si okrem nároku na zaplatenie dlžného mýtneho v celkovej sume 906,21 € uplatnil tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, a to odo dňa 27.2.2012 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedenom v písomnej výzve zo dňa 26.1.2012) do zaplatenia. Z emailovej komunikácie žalobcu so žalovaným súd zistil, že síce mýtny úsek pri Poděbradoch nebol postavený, no žalobca informoval žalovaného že pokiaľ je zaznamenaná mýtna brána pred a po tomto úseku, bude tento úsek automaticky dopočítaný. Žalobca ďalej dodal, že brána nebola postavená z dôvodu častého využívania tohto úseku k preprave nadrozmerných nákladov.
Právomoc súdov Slovenskej republiky je v tomto konaní daná v zmysle ust. čl. 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu, vzhľadom na to, že žalovaný má sídlo na jej území.
Príslušnosť Okresného súdu Bardejov je v tomto konaní daná oznámením Slovenskej republiky v zmysle ust. čl. 25 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, že príslušné vydať rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sú v Slovenskej republike okresné súdy, ust. § 84 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje, a ust. § 85 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého
všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania.
Podľa čl. 2 ods. 1 veta prvá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 sa toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,00 € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
Podľa čl. 3 ods. 1 na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Žalobca je zahraničnou právnickou osobou, je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom dopravy ČR. Základným predmetom činnosti organizácie žalobcu je výkon vlastníckych práv štátu k nehnuteľnostiam tvoriacim diaľnice a triedy I. triedy, zabezpečenie správy, údržby a opráv diaľnic a tried I. triedy a zabezpečenie výstavby a modernizácie diaľnic a tried I. triedy. Žalovaný je slovenskou právnickou osobou, podnikateľom. Z vyššie uvedeného je nesporné, že ide o spor s medzinárodným prvkom. Právomoc tunajšieho súdu na konanie je teda daná, pričom rozhodným právom je právo Českej republiky.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích, účinného v čase užívania predmetných spoplatnených úsekov ciest a diaľnic žalovaným (ďalej len zákon o pozemních komunikacích), užívání pozemní komunikace, kterou určí prováděcí právní předpis a která je označena dopravní značkou označující zpoplatnění, stanoveným druhem motorového vozidla podléhá zpoplatnění (dále jen "zpoplatněná pozemní komunikace").
Podľa § 22 ods. 1 zákona o pozemních komunikacích užití zpoplatněné pozemní komunikace silničním motorovým vozidlem nejméně se čtyřmi koly, jehož největší povolená hmotnost činí nejméně 12 tun, nebo jízdní soupravou, jejíž největší povolená hmotnost činí nejméně 12 tun (dále jen "vozidlo v systému elektronického mýtného"), podléhá úhradě mýtného.
Podľa § 22 ods. 2 zákona o pozemních komunikacích výše mýtného se zjišťuje pomocí systému elektronického mýtného, jehož součástí je elektronické palubní zařízení schválené podle zvláštního zákona, kterým musí být vybaveno vozidlo v systému elektronického mýtného (dále jen "elektronické zařízení"). Elektronické zařízení je nepřenositelné a jeho užití je vázáno na konkrétní vozidlo zaevidované v systému elektronického mýtného. Výše mýtného se stanoví součinem sazby mýtného a ujeté vzdálenosti po zpoplatněné pozemní komunikaci.
Podľa § 22a ods. 1 zákona o pozemních komunikacích provoz systému elektronického mýtného a výběr mýtného zajišťuje Ministerstvo dopravy. Ministerstvo dopravy může pověřit provozem systému elektronického mýtného a výběrem mýtného organizaci zřízenou Ministerstvem dopravy (dále jen "provozovatel systému elektronického mýtného") na základě souhlasu vlády.
Podľa § 22b ods. 1 písm. d) zákona o pozemních komunikacích provozovatel systému elektronického mýtného je povinen zajistit výběr mýtného od provozovatele vozidla v systému elektronického mýtného nebo od jím zmocněné osoby.
Podľa § 22b ods. 4 písm. a) zákona o pozemních komunikacích provozovatel systému elektronického mýtného je oprávněn požadovat od provozovatele vozidla v systému elektronického mýtného nebo od jím zmocněné osoby s výjimkou vozidla v systému elektronického mýtného, jehož užití na zpoplatněné pozemní komunikaci zpoplatnění nepodléhá, úhradu mýtného.
Podľa § 22c ods. 2 zákona o pozemních komunikacích provozovatel vozidla v systému elektronického mýtného je povinen zajistit úhradu mýtného podle podmínek sjednaných s provozovatelem systému elektronického mýtného.
Podľa § 22k o pozemních komunikacích ak nie je dlžné mýtne uhradené ani na základe výzvy prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho, v ktorej je stanovená primeraná lehota na úhradu, je prevádzkovateľ systému elektronického mýtneho oprávnený domáhať sa svojho práva na súde včítane zaplatenia úroku z omeškania určeného predpismi práva občianskeho.
Podľa bodu 19.1. Všeobecných obchodných podmienok prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho účinných od 1.1.2007 resp. bodu 21.1 Zmluvných podmienok prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho účinných od 1.6.2008 práva a povinnosti strán vo veciach týmito podmienkami a dohodou o podmienkach následného platenia výslovne neupravených sa riadia predovšetkým Obchodným zákonníkom.
Podľa bodu 11.5.1 Všeobecných obchodných podmienok prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho účinných od 1.1.2007 resp. bodu 12.5.1. Zmluvných podmienok prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho účinných od 1.6.2008 je mýtne vyúčtované prevádzkovateľovi vozidla za zúčtovacie obdobie, ktoré môže byť v Dohode o podmienkach následného platenia s odloženou splatnosťou dojednané v dĺžke dva kalendárne týždne alebo jeden kalendárny mesiac.
Podľa bodu 11.5.2 Všeobecných obchodných podmienok prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho účinných od 1.1.2007 resp. bodu 12.5.2 Zmluvných podmienok prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho účinných od 1.6.2008 do troch pracovných dní od skončenia zúčtovacieho obdobia je prevádzkovateľom systému vystavený doklad o mýtnom predpísanom za zúčtovacie obdobie. Tento doklad bude obsahovať náležitosti účtovného dokladu. Doklad o predpísanom mýtnom bude prevádzkovateľovi vozidla zaslaný poštou na kontaktnú adresu prevádzkovateľa vozidla.
Podľa bodu 11.5.3 Všeobecných obchodných podmienok prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho účinných od 1.1.2007 resp. bodu 12.5.3 Zmluvných podmienok prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho účinných od 1.6.2008 lehota splatnosti mýtneho môže byt v Dohode o podmienkach následného platenia s odloženou splatnosťou dojednaná v dĺžke 15, 30 alebo 60 dní. Lehota splatnosti začína bežať od dátumu vystavenia dokladu o predpísanom mýtnom za prechádzajúcej zúčtovacie obdobie.
Podľa bodu 5.1 Všeobecných obchodných podmienok prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho účinných od 1.1.2007 resp. bodu 5.5 Zmluvných podmienok prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho účinných od 1.6.2008 pre stanovenie mýtnej povinnosti sú použité údaje zaznamenané systému elektronického mýtneho (napr. záznamy o časových údajov prejazdov vozidiel mýtnym bodom). Užívateľ berie na vedomie, že mu na základe údajov zaznamenaných systémom elektronického mýtneho vznikne mýtna povinnosť i v prípade, keď pri míňaní mýtneho bodu nebola zaznamenaná mýtna transakcia, ale zo záznamov v systéme elektronického mýtneho je zrejmé, že spoplatnenými vozidlom bola spoplatnená pozemná komunikácia v danom mýtnom úseku použitá (obzvlášť zo záznamov o prejazdu mýtnymi bodmi pred a za mýtnym bodom, kde nebola zaznamenaná mýtna transakcia).
Žalobný nárok je právne dôvodný v celom rozsahu, avšak s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorá sa vzťahuje na celý uplatnený nárok, súd žalobu výlučne a iba z tohto dôvodu zamietol. Ostatné námietky vznesené žalovaným v tomto konaní sú právne irelevantné a nemali by žiadny vplyv na žalobcom uplatnený nárok, pokiaľ by žalobca nepodal žalobu po uplynutí premlčacej doby a žalovaný by nevzniesol námietku premlčania. Žalovaný užíval spoplatnené cesty v Českej republike a je povinný platiť za ne. Ak z 3 rozsudkov Okresných súdov v Českej republike vyplýva niečo iné, tak právna argumentácia v nich obsiahnutá tunajší súd nepresvedčila natoľko, aby s ňou súhlasil, naopak, tunajší súd je toho názoru, že k nadobudnutiu právoplatnosti týchto rozsudkov na rozdiel od stoviek iných, právne úplne opačných, došlo iba z toho dôvodu, že v Českej republike sa drobné spory ( peňažné nároky do určitej výšky) rozhodujú bez možnosti podať odvolanie. Naopak, aj z rozsudkov prvostupňových a odvolací súdov na území SR vyplýva jednoznačná povinnosť subjektov slovenského práva platiť za spoplatnené úseky v Českej republike, zhodne s názorom žalobcu.
Súd teda mal za preukázané, že žalovaný užíval spoplatnené úseky ciest a diaľnic v Českej republike v období od 1.7.2007 do 28.1.2009, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi mýto. Žalobca užívanie pozemných komunikácií preukázal predložením Rozpisov nedoplatkov, kde bolo presne určené
kedy a kde došlo k prejazdu vozidiel jednotlivými mýtnymi bodmi. Žalovaný pritom nespochybnil prejazd jeho motorových vozidiel mýtnymi bránami resp. nepreukázal, že sa prejazd jeho vozidla pri Poděbradoch neuskutočnil. Okrem toho je potrebné poukázať, že mýtna povinnosť je viazaná na použitie spoplatneného úseku pozemnej komunikácie, nie na existenciu mýtnej brány. Žalobca si však nesplnil svoju povinnosť vyplývajú mu zo VOPPSEM vykonať vyúčtovanie mýtneho a to v lehotách tam uvedených. Uplynutím vyúčtovacieho obdobia začala plynúť premlčacia doba na uskutočnenia právneho úkonu žalobu, t.j. na vykonanie vyúčtovania a jeho zaslanie žalovanému. V predmetnej veci nebolo možné prihliadať na výzvu žalobu zo dňa 26.1.2012, nakoľko žalobca nepreukázal jej účinné doručenie žalovanému a teda nedošlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej lehoty. Táto prestala plynúť až doručením žaloby s prílohami žalovanému dňa 11.4.2013. Keďže súd predmetnú vec právne podriadil ustanoveniam Obchodného zákonníka, je potrebné aplikovať ust. § 397 Obchodního zákoníka, teda štvorročnú premlčaciu lehotu. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania je nárok žalobcu premlčaný, keďže od konca zúčtovacieho obdobia uplynulo viac ako štyri roky. Žalobca sa domáha náhrady mýtneho za prejazdy vozidiel žalovaných, z ktorých posledný sa uskutočnil ešte dňa 28.1.2009. Žalobca mal teda vystaviť doklad o mýtnom do 2.2.2009, čo sa však nestalo. Od nasledujúceho dňa začala plynúť štvorročná premlčacia lehota, ktorá sa skončila dňa 2.2.2013.
O trovách konania podľa § 151 ods. 3 OSP súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, ktorý rozsudok vydal.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.l b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.