Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-307-2015.pdf
PDF · 90.6 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/307/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom 821 01 Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716 proti povinnému: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, o vymoženie 49,59 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Jana Virličová, Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp.zn. EX 3152/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15Er/466/2015-12 zo dňa 04.06.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že mu bola dňa 12.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 49,59 eur a príslušenstva. Exekučným titulom, na podklade ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, bol rozhodcovský rozsudok sp.zn. PW-A/0413/0036, ktorý vydal dňa 25.04.2014 STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Bratislava, Sienkiewiczova 4, IČO: 35 862 882. Podkladom pre vydanie rozhodcovské rozsudku bola zmluva o úvere uzavretá (ďalej aj ako „zmluva“ a „ZoÚ“) medzi povinným ako klientom a Poštovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného, ktorú mal súd prvého stupňa k dispozícii spolu s Obchodnými podmienkami pre úver (ďalej aj ako „OP“), ktoré sú jej súčasťou. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu, podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, bola daná rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi stranami v rámci zmluvy o úvere, ktorej obsah je zachytený v ustanovení článku 9.2. Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a) a písm. b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ust. § 52, § 53, § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, č. 3 ods. 1, 2 a 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a bod 1 písm. q) Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Prievozská 2/B, Bratislava) a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, a to tak v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je teda zrejmé, že na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia spotrebiteľsko-právnej úpravy obsiahnuté v Občianskom zákonníku, resp. v normách, z ktorých tento vychádza. Táto zmluva však túto požiadavku nerešpektovala. Podľa bodu 9.2. Obchodných podmienok pre úver budú akékoľvek spory vzniknuté na základe alebo súvisiace so ZoÚ a OP rozhodované výlučne v rozhodcovskom konaní pred konkrétnym rozhodcovským súdom s tým, že toto rozhodnutie bude konečné a záväzné. Je teda zrejmé, že takto formulovaná rozhodcovská doložka má charakter neprijateľnej podmienky a ako taká v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy zo zákona bola a aj v súčasnosti je neplatná. Plnenie z takéhoto exekučného titulu je plnením v rozpore s dobrými mravmi, pretože nerešpektuje vôľu povinného podriadiť sa výlučne rozhodnutiu toho orgánu, na ktorom sa účastníci platne, a teda v súlade so zákonom dohodli. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - vždy len súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním, ktoré ma svoj základ v dohode účastníkov sa mu podriadiť. Pokiaľ takejto dohody tu niet, a to či už preto, že sa na nej účastníci vôbec nedohodli, alebo preto, že jej dojednanie je neplatné pre jej rozpor so zákonom, nie je možné výsledku, ktorý vzišiel z takéhoto súkromnoprávneho rozhodcovského konania, prisúdiť charakter exekučného titulu, na podklade ktorého by aj za prispenia orgánov verejnej moci prezentovaných exekučným súdom bolo možné viesť exekúciu na majetok povinného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.). Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok (ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37) má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Poukázal aj na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného (Poštová banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, pričom oprávnenému nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt (ktorý je súčasťou únijného práva) je výlučne aktom sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.
Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce a po preskúmaní uznesenia dospel súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej (neplatnej podmienky).
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu, aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov (ako slabšej zmluvnej strany), a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 (vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL), kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V uznesení zo dňa 9. februára 2012 (sp.zn. 3Cdo 122/2011) konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012 (sp.zn. 6Cdo 135/2012) uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 (sp.zn. 6Cdo 1/2012) zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.
Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a tým aj neplatnej podmienky.
Rozhodcovská doložka sa nachádzala v odseku 2 v bode 9 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zo dňa 03.03.2006.
Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, odvolací súd uvádza, že citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Pod takýmto opatrením môžeme chápať inštitút neprijateľných podmienok obsiahnutý v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (konkrétne § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka), ktorý upravuje danú problematiku prísnejšie, ako v samotnej smernici, za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa.
Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník (účinný do 31.12.2007) taktiež len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky. Charakter neprijateľných podmienok mohli mať teda aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami (spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa) v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z Obchodných podmienok predložených oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná (bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru Poštovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného), pričom povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať.
Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je potrebné jednoznačne považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru (ktorý má k dispozícii odborný aparát) zneužil svoje „silnejšie“ postavenie a spotrebiteľovi ako „slabšej“ strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky. Ide teda o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je (podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007) absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v Obchodných podmienkach.
Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu (Obchodných podmienok, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka), neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť, ako platne dohodnutú v zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná (bez možnosti extenzívneho výkladu) a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011 sp.zn. 2Cdo 245/2010).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá, jej znenie uvedené v Obchodných podmienkach bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou (v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka) a bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.