Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9Cb-11-2015.pdf
PDF · 97.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/11/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa RZ Design, s.r.o., so sídlom Piešťany, radlinského 14, IČO: 45496641, zast. JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou v Piešťanoch, E. Belluša 6936/10, proti odporcovi WOOD IN, s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Tušková 2276/4, IČO: 46626239, o zaplatenie 2.299,69 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.299,69 Eur, 9,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 544,31 Eur od 21.10.2014 do zaplatenia, 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.755,38 Eur od 15.08.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 137,50 Eur a náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 553,62 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal zaplateniu sumy 2.299,69 Eur, 9,75% ročného úroku z omeškania zo sumy 544,31 Eur od 05.03.2013 do zaplatenia, 9,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 1.755,38 Eur od 25.072013 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že dňa 25.02.2013 na základe objednávky odporcu dodal odporcovi tovar rôzneho druhu za celkovú sumu 544,31 Eur vyfakturovanú faktúrou č. 10130028 splatnou 04.03.2013. Dňa 15.07.2013 dodal odporcovi rovnako na základe jeho objednávky tovar za celkovú cenu 1.755,38 Eur vyfakturovanú faktúrou č. 10130126 splatnou 24.07.2013. K zaplateniu nedošlo.
Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.10.2014 č.k. 3Rob/307/2014-14 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor. K faktúre č. 10130028 uviedol, že išlo o dodávku parkiet a líšt do predajne odporcu, pričom tieto slúžili pre odporcu ako vzorka od navrhovateľa. Navrhovateľ sa s odporcom ústne dohodli, že odporca predmetnú faktúru uhrádzať nebude, ale podľa požiadaviek navrhovateľa urobí nábytok do detskej izby konateľovi a spoločníkovi navrhovateľa a následne sa tieto sumy započítajú. Nikdy v priebehu roku 2013 navrhovateľ neurgoval zaplatenie predmetnej faktúry, nedomáhal sa jej úhrady, naďalej prebiehala spolupráca. Až začiatkom leta 2014 navrhovateľ odporcovi ústne pripomenul riešenie neuhradenej faktúry a obe zúčastnené strany sa dohodli, že pôvodná dohoda platí. Navrhovateľ sa vyjadril, že keď bude mať viac času, príde do Nového Mesta nad Váhom a prinesie aj výkresy, aby bolo možné nábytok zhotoviť. Dohodu však nedodržal. Pokiaľ navrhovateľ na uhradení tejto sumy trvá, odporca je ochotný túto sumu navrhovateľovi uhradiť, avšak nesúhlasí so zaplatením
úrokov z omeškania a ani so zaplatením nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky. Pokiaľ ide o sumu vyúčtovanú faktúrou 10130126, odporca k faktúre nepriložil dodací list. Na faktúre je uvedená ako forma platby hotovosť. Pokiaľ navrhovateľ odporcovi tovar predával, vždy trval na to, aby bola dlžná čiastka uhradená vopred, resp. najneskôr pri preberaní tovaru. Je nemožné a nereálne, aby odporca prevzal tovar v hodnote 1.755,38 Eur a za tento tovar pri prevzatí nezaplatil dlžnú čiastku.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa k odporu vyplýva, že v prípade faktúry č. 10130028 skutočne existovala ústna dohoda, že dôjde k zhotoveniu nábytku, avšak nakoľko pán T. vôbec nereagoval a nemal vôľu zhotoviť nábytok pre navrhovateľa, ktorý mal pripravené i potrebné výkresy, táto dohoda bola zo strany navrhovateľa zrušená asi v priebehu 2. polroka 2013. Odvtedy odporcu navrhovateľ vyzýval na zaplatenie. Pokiaľ ide o faktúru č. 10130126, nie je pravdou, že navrhovateľ vždy trval na tom, aby bola dlžná čiastka uhradená vopred, resp. najneskôr pri preberaní tovaru. Dokazuje to i samotná predchádzajúca faktúra č. 10130028. Samotné určenie formy úhrady „v hotovosti“ alebo „prevodným príkazom“ neznamená, že má byť faktúra uhradená ihneď, vyvracia to i dátum splatnosti na faktúre. Keďže bolo sporné, či odporca rozporuje dodanie tovaru alebo tvrdí, že došlo k zaplateniu, vyzvala právna zástupkyňa navrhovateľa právnu zástupkyňu odporcu k ozrejmeniu tejto situácie. Odporca odpovedal, že predmetná faktúra už bola zaplatená. Odporca pritom doklad o zaplatení nemá. V odsúhlasení zostatkov navyše odporca uviedol, že sumu vyúčtovanú touto faktúru nepotvrdzuje, nakoľko k plneniu nikdy nedošlo, teda táto faktúra je bezpredmetná. Tovar doviezol k odporcovi sám konateľ navrhovateľa a jeho vodič, pričom je ľahko zistiteľné, kde odporca tovar ďalej predal.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výpisom z obchodného registra na účastníkov konania, faktúrami č. 10130126, 10130028, výzvou na splnenie peňažného záväzku, odporom proti platobnému rozkazu, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 22.05.2015, mailovou komunikáciou účastníkov, odsúhlasením zostatku- návratka zo dňa 30.01.2015, čestným prehlásením P. P. zo dňa 03.11.2014, objednávkou zo dňa 09.07.2013, zošitom o hotovostných tržbách navrhovateľa, výsluchom účastníkov konania a svedkyne P. P..
Navrhovateľ a odporca boli ku dňu vzniku záväzkového vzťahu podnikateľmi (výpisy z obchodného registra na účastníkov konania).
K zaplateniu ceny vyúčtovanej faktúrou č. 10130028: Medzi účastníkmi v zásade nebolo sporné, že tovar, ktorého cena bola vyúčtovaná touto faktúrou, bol odporcovi zo strany navrhovateľa dodaný. Spornou skutočnosťou nebola cena a ani spôsob jej úhrady, keď sa obaja účastníci zhodli na tom, že cena mala byť uhradená tým spôsobom, že odporca vyrobí pre navrhovateľa nábytok do detskej izby.
Z výsluchu účastníkov konania vyplýva, že tovar bol dodaný do tzv. showroomu odporcu a bola naň poskytnutá zľava vo výške 50%. Podľa vyjadrenia navrhovateľa mal byť nábytok vyrobený asi do pol roka, avšak opakovane nedošlo k stretnutiu navrhovateľa s odporcom. Bola dohoda, že ak by materiál nevedel zabezpečiť odporca, dal navrhovateľ odporcovi kontakt na maďarskú firmu, ktorá materiál dodávala. S pánom T. sedeli nad výkresmi, boli to skôr skice, potom sa však už nestretli. Zhruba po roku od dodania tovaru (asi v prvej polovici roka 2014) sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom sa dohodli, že sa nábytok robiť nebude. Následne navrhovateľ odporcu vyzýval na zaplatenie, avšak k zaplateniu nedošlo.
Podľa vyjadrenia odporcu, s navrhovateľom komunikovali, dohadovali sa na farebnom prevedení izby s tým, že materiál mal byť v inej predajni u inej firmy, ktorá mala mať dlh voči navrhovateľovi a dodaním materiálu by ho zaplatila. Stretli sa s navrhovateľom nad výkresmi, išlo o prvotné skice, nedohodli sa však na konkrétnom čase, kedy má byť izba vyrobená. Materiál mal byť už kúpený, toto im povedal navrhovateľ. Neskôr sa znova s navrhovateľom stretli s tým, že ak sa nábytok nebude vyrábať, faktúru uhradia. Toto mohlo byť nejako koncom roka 2014 alebo začiatkom roka 2015.
Z predložených dokladov a výsluchu účastníkov je tak zrejmé, že nie je sporné dodanie tovaru, jeho cena a ani skutočnosť, že bolo povinnosťou odporcu cenu za tovar uhradiť. Spornou bola iba otázka splatnosti ceny za tovar a spôsobu jej zaplatenia, avšak z výsluchu účastníkov jednoznačne vyplýva, že minimálne začiatkom roka 2015 už obaja účastníci vedeli, že povinnosťou odporcu je zaplatiť vyúčtovanú sumu. Navyše odporca už najneskôr doručením platobného rozkazu (21.10.2014) vedel, že je jeho povinnosťou zaplatiť túto sumu navrhovateľovi.
K zaplateniu ceny vyúčtovanej faktúrou č. 10130126: I keď spočiatku námietka odporcu smerovala k tomu, že tovar vyúčtovaný touto faktúrou ani odporcovi nebol dodaný, z výsluchu odporcu jednoznačne vyplýva, že tovar bol odporcovi dodaný (odporca uviedol, že si ho vyzdvihli v prevádzke navrhovateľa). Spornou skutočnosťou tak zostalo, či cena za tento tovar bola zo strany odporcu uhradená, keďže odporca namietal, že platba bola realizovaná v hotovosti pred dodaním tovaru. Platbu mal uhradiť konateľ odporcu H. J.. K zaplateniu vyúčtovanej sumy nebol predložený žiaden doklad, navrhovateľ uviedol, že k zaplateniu nedošlo.
Z výsluchu navrhovateľa vyplýva, že tovar bol objednaný telefonicky a následne objednávka potvrdená mailom. Tovar bol dodaný do prevádzky odporcu, pričom pri dodaní tovaru bol konateľ navrhovateľa a vodič, za odporcu tam bol pán T. a nejaký pán, ktorý tam navrhoval interiéry. Vystavili aj dodací list aj faktúru, v tom čase boli vzťahy kamarátske. Dodací list preto odporca nepotvrdil, ani to navrhovateľ nepovažoval za potrebné, keďže mali záujem v spolupráci pokračovať. S odporcom pokračovali v obchodoch, bolo vystavených viacero faktúr, pričom zaplatenie faktúry mohlo prebehnúť vždy buď v hotovosti alebo prevodom na účet, toto navrhovateľ odporcovi nikdy nediktoval. Odporca platil v hotovosti aj prevodmi na účet. Ak sa platilo v hotovosti, dostal odporca doklad z pokladne. Nikto nedá 1000 alebo 500,-Eur bez dokladu.
Z výsluchu odporcu vyplýva, že platba za tovar mala byť uhradená v hotovosti v predajni navrhovateľa a na základe toho bol tovar vydaný z predajne navrhovateľa. Keď bol tovar platený, nedostal o tom odporca žiaden doklad, pretože pani, ktorá tam pracovala mu povedala, že nemá pre nich ešte faktúru, keďže ide o tovar, ktorý ešte nemá zaevidovaný. Faktúra im mala byť na druhý deň dodaná. Hotovostná platba mala byť poznačená do zošita, ktorý si táto pracovníčka viedla. Konateľ odporcu sa ešte asi dvakrát zastavil pre faktúru, avšak táto im dodaná nebola, potom sa o vec prestali zaujímať.
Súd k veci vypočul aj svedkyňu P. P., ktorá pracovala u navrhovateľa ako predavačka a mala na starosti objednávanie tovaru a jeho výdaj. Pán T. od odporcu prišiel za ňou, že majú problém so zaplatením nejakej faktúry, presne však nevedela, o čo ide. Svedkyňa nevie o tom, že by tovar v takomto objeme niekedy odporcovi vydávala, odporca brával tovar, avšak nešlo o veľké množstvá, tovar musel byť vždy zaplatený, ak mal byť vydaný. V predajni mala pokladňu, ktorá je napojená na počítač, v ktorom bol skladový program. Pri každom vydaní tovaru bol teda vystavený doklad o zaplatení. Do skladového programu nemohla tovar ani nahadzovať, toto sa robilo v Piešťanoch, keď tovar nebol nahodený, nemohol byť ani vyskladnený. Bez faktúry by tovar rovnako nemohla vydať. Keď si odporca tovar bral, určite to bolo vždy do 1.000,-Eur, vždy sa platilo v hotovosti do pokladne. Pána H. J. spoznala až v čase, keď už u navrhovateľa nepracovala, u navrhovateľa osobne platiť nebol, aspoň si na to nepamätá. Pokiaľ svedkyňa v čestnom prehlásení uviedla, že sa nie vždy vydával pokladničný doklad, išlo práve o situácie, keď sa v Piešťanoch vystavila faktúra a ona dostala pokyn na vydanie tovaru alebo jej zákazník predložil doklad o zaplatení. V prípade hotovostnej tržby sa tržba zapisovala do osobitného zošita, robila si to pre seba, keď tržbu odovzdávala, tak jej to zamestnávateľ vždy skontroloval. Zošit slúžil ako doklad pre ňu, že odovzdala peniaze. Zošit teda slúžil čisto ako evidencia hotovostných peňazí.
Navrhovateľ súdu predložil zošit, v ktorom sa evidovali hotovostné platby, hotovostná platba vo výške uplatnenej v návrhu tu v rozhodujúcom období zaznamenaná nie je.
Navrhovateľ súdu predložil mailovú objednávku od odporcu, v rámci ktorej došlo k objednaniu tovaru.
Vychádzajúc z týchto skutočností je jednoznačne preukázané, že tovar bol odporcovi riadne dodaný (toto napokon potvrdil i sám odporca, hoci uviedol, že tovar si preberali u navrhovateľa v jeho predajni v Novom Meste nad Váhom, zatiaľ čo navrhovateľ tvrdil, že tovar bol dovezený priamo odporcovi) a tiež, že za tovar nebolo zaplatené. Tvrdenie odporcu o zaplatení tovaru v hotovosti v predajni navrhovateľa v Novom Meste nad Váhom nebolo preukázané. Z výsluchu svedkyne P. jednoznačne vyplýva, že pána H. J. spoznala až v období, keď už u navrhovateľa nepracovala, v prípade, že by prijímala hotovostnú platbu, vystavila by pokladničný doklad. Navyše táto platba nie je ani ako hotovostná platba zapísaná v zošite, na ktorý poukazoval odporca ako na dôkaz.
Oba zmluvné vzťahy účastníkov posúdil súd podľa ustanovení Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve.
Podľa § 409 ods.l,2, Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec / tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí byť v nej aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Obchodný zákonník pre kúpnu zmluvu neustanovuje písomnú formu, preto k jej uzavretiu môže dôjsť i ústne. Podstatné je, aby sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na kúpnej cene, za ktorú má byť tovar dodaný.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa § 448 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
V prípade oboch kúpnych zmlúv je zrejmé, že tovar bol zo strany navrhovateľa dodaný, sporná nebola ani cena zaň. V konaní bolo v oboch prípadoch preukázané, že k zaplateniu dojednanej ceny nedošlo. Na základe týchto skutočností súd odporcu zaviazal k zaplateniu istiny vo výške 2.299,69 Eur.
Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia úroku z omeškania z oboch dlžných súm.
Podľa § 365 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania určené podľa odseku 2, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
V prípade zaplatenia sumy 544,31 Eur vznikla spornosť týkajúca sa okamihu splatnosti tejto sumy, keďže pôvodne mala byť táto uhradená v podstate započítaním s pohľadávkou, ktorá by vznikla odporcovi vyrobením nábytku pre navrhovateľa. Najneskôr však doručením platobného rozkazu, t.j. 21.10.2014, už odporca vedel, že je jeho povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi túto sumu a reálne to napokon vyplýva aj z jeho vyjadrenia, keď uviedol, že niekedy koncom roka 2014 alebo začiatkom roka 2015 vedel, že
pohľadávka nebude uhradená pôvodne dohodnutým spôsobom. Súd preto odporcu zaviazal k zaplateniu úroku z omeškania zo sumy 544,31 Eur od 21.10.2014 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania tak určil k tomuto dátumu, t.j. vo výške 9,05% ročne (základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,05%).
V prípade zaplatenia sumy 1.755,38 Eur nebolo preukázané dojednanie o splatnosti kúpnej ceny za tovar. Ten bol dodaný dňa 15.07.2013 na základe objednávky zo dňa 09.07.2013. Súd preto za deň splatnosti určil 30. deň od dodania tovaru v súlade s § 369 Obchodného zákonníka, t.j. 14.08.2013. Ak v tento deň k zaplateniu nedošlo, dostal sa nasledujúcim dňom odporca do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Tie sú vo výške 9,5% ročne (základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,5%).
Vychádzajúc z § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka súd priznal navrhovateľovi aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný iba v nepatrnej časti (v časti úroku z omeškania), preto mu patrí náhrada trov konania v celosti. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 137,50 Eur a z trov právneho zastúpenia. Tie boli určené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľa uskutočnil tieto úkony právnej pomoci:
- prevzatie veci dňa 12.09.2014, za čo mu patrí odmena vo výške 91,29 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.a/ citovanej vyhlášky),
- podanie návrhu na súd dňa 10.10.2014, za čo mu patrí odmena vo výške 91,29 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.b/ citovanej vyhlášky),
- písomné podanie zo dňa 22.05.2015 (vyjadrenie k odporu), za čo mu patrí odmena vo výške 91,29 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.b/ citovanej vyhlášky)
- účasť na pojednávaní súdu dňa 16.10.2015, za čo mu patrí odmena vo výške 91,29 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.c/ citovanej vyhlášky),
- účasť na pojednávaní súdu dňa 10.12.2015, za čo mu patrí odmena vo výške 91,29 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.c/ citovanej vyhlášky). Celkove tak tarifná odmena predstavuje 456,45 Eur. Ku každému úkonu patrí paušálna suma náhrad- v roku 2014 vo výške 8,04 Eur, v roku 2015 vo výške 8,39 Eur, paušálna náhrada potom za všetky úkony predstavuje 41,25 Eur. Ďalším hotovými výdavkami právneho zástupcu navrhovateľa je cestovné určené podľa § 15 a § 16 ods.4 horeuvedenej vyhlášky, toto však zo strany právnej zástupkyne navrhovateľa nebolo uplatnené. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí podľa § 17 ods.l citovanej vyhlášky náhrada za stratu času, a to za deň 16.10.2015 a 10.12.2015, spolu za 4 polhodiny, v roku 2015 á 13,98 Eur, t.j. spolu vo výške 55,92 Eur. Celkove potom trovy právneho zastúpenia patria vo výške 553,62 Eur. Odporca bol preto zaviazaný k zaplateniu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 137,50 Eur a k zaplateniu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 553,62 Eur. Tieto trovy konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (§ 160 ods.l a § 149 ods.l O.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.