Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_16P-67-2022.pdf
PDF · 88.18 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/67/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, I., toho času L. XXX, L., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, zverené do náhradnej osobnej starostlivosti: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., toho času L. XXX, L., dieťa rodičov: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, I., toho času L. XXX, L., otec neuvedený, na podnet navrhovateľa: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa: M. N., nar. XX.XX.XXXX sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 01.07.2022, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, čím sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 11P/100/2021-63 zo dňa 14.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.02.2022, v časti o výživnom na maloleté dieťa tak, že výživné sa z v y š u j e.
II. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2022 do 30.09.2022 vo výške 6,30 eur je matka p o v i n n á zaplatiť spolu s prvou splátkou bežného výživného za mesiac október 2022.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súdu bol doručený dňa 18.08.2022 podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na začatie konania vo veci zvýšenia výživného na mal. dieťa, pretože v čase posledného rozhodovania súdu bolo určené výživné vo výške 30 eur, ktoré nie je v súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení noviel od 01.07.2022. Navrhol určiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa v súlade s § 62 Zákona o rodine.
1.1 Uznesením č. k. 16P/67/2022-10 zo dňa 09.09.2022 súd začal konanie vo veci zvýšenia výživného na mal. dieťa podľa § 23 ods. 2 CMP.
2. Súd pojednával v neprítomnosti matky mal. dieťaťa podľa § 31 CMP, ktorá mala doručenie predvolania vykázané dňa 30.09.2022 podľa § 111 ods. 3 CSP.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením predložených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:
3.1 Potvrdenie o poberaní opakovaného príspevku za rok 2021 od augusta 2021, za rok 2022 do augusta 2022 s tým, že za rok 2021 bol vyplatený vo výške 1 164,90 eur a za rok 2022 vo výške 2 028,60 eur osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
3.2 Pripojený spis tunajšieho súdu pod sp. zn. 11P/100/2021, z ktorého mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 02.08.2021 sa navrhovateľka domáhala zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Zápisnica o pojednávaní zo dňa 29.10.2021. Správa z ÚPSVaR, pracovisko Šaľa zo dňa 16.12.2021, z ktorej mal súd preukázané, že matka mal. dieťaťa poberá rodičovský príspevok od 01.10.2021 v sume 275,90 eur a od 01.12.2006 prídavky na deti v sume 204 eur na 8 detí. Zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.01.2022. Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 11P/100/2021-63 zo dňa 14.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.02.2022, v zmysle ktorého súd rozhodol tak, že:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa: M. N., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke: S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, t.č. K., I. XXX, od 1.8.2021, ktorá je p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia a m á p r á v o zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach.
II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa: M. N., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30,- eur mesačne, od 1.8.2021 vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda.
III. Zročné výživné na maloleté dieťa: M. N., za obdobie od 1.8.2021 do 31.12.2021 vo výške 150,- eur, je matka p o v i n n á platiť v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
4. Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti uviedla, že mal. dieťa od septembra 2022 navštevuje ZŠ v L. 8. ročník. Do školy chodí riadne, bolo doma len keď bolo choré. Predchádzajúci školský rok riadne ukončilo na ZŠ v K.. Je pravdou, že dieťa malo nie veľmi dobré vysvedčenie, už si známky opravilo. Dieťa nebýva často choré. Výdavky sa veľmi nezmenili, len vzhľadom na vek. Matka sa s dieťaťom vôbec nekontaktuje, i napriek tomu, že bývajú v jednej obci. Momentálne je znova tehotná a má ďalších 8 detí. Súhlasila s tým, aby súd zvýšil výživného vo vzťahu k matke mal. dieťaťa na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
5. Kolízny opatrovník v záverečnej reči po vykonanom dokazovaní navrhol výživné zvýšiť s poukazom na § 62 ods. 3 Zákona o rodine na sumu 30 % zo sumy životného minima vzhľadom na zmenu zákona o životnom minime.
6. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
7. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
9. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v prejednávanej veci bolo potrebné rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti matky voči mal. dieťaťu na základe podnetu ÚPSVaR Nové Zámky,
v zmysle ktorého súd začal konanie podľa § 23 ods. 2 CMP vo veci zvýšenia výživného na mal. dieťa. Súd mal preukázané, že v čase posledného rozhodovania súdu o zverení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti bola matka mal. dieťaťa zaviazaná na platenie výživného vo výške 30 eur mesačne od 01.08.2021 a na splácanie zročného výživného vo výške 150 eur za obdobie od 01.08.2021 do 31.12.2021 v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok. Od posledného rozhodovania súdu sa zmenila situácia s poukazom na zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, kedy je životné minimum na nezaopatrené dieťa od 01.07.2022 vo výške 107,03 eur a výška výživného v súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine predstavuje sumu 32,10 eur. Keďže doteraz určené výživné v čase rozhodovania súdu nedosahovalo ani životné minimum vo výške 30 %, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a zaviazal matku na platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 01.07.2022. V čase rozhodovania súdu matka mal. dieťaťa poberá len rodičovský príspevok v sume 275,90 eur od 01.10.2021 a rodinné prídavky na 8 detí.
19. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2022 do 30.09.2022 vo výške 6,30 eur pozostáva z rozdielu doteraz určeného výživného a zvýšeného výživného za mesiace júl, august, september (3 x 2,10 eur), ktoré je matka povinná zaplatiť s prvou splátkou bežného výživného.
20. Keďže rozhodnutím súdu o zverení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov, súd určil matke vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti matky súd prihliadal na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou min. výživného, t. j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, od 0107.2022. Matka je povinná výživné poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky podľa § 45 od. 8 Zákona o rodine.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP)