Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-2763-2013.pdf
PDF · 85.09 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/2763/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina vo veci exekúcie na návrhu oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: M. Š., E.. XX.X.XXXX, I. Y. T. XXXX/ X, XXX XX Ž., Š. Z. S. X., pre peňažnú pohľadávku 434,43 eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, podaného súdnemu exekútorovi JUDr. Eleonóre Noskovej, so sídlom Exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 570/2013, takto
rozhodol:
I/ P r i p ú š ť a zmenu účastníkov na strane oprávneného, vstupom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, do konania na miesto pôvodného oprávneného Poštová banka, a.s.
II/ Exekučné konanie z a s t a v u j e .
III/ Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 6,45 eur, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
IV/ V r a c i a oprávnenému PRO CIVITAS s.r.o. pomernú časť zaplateného súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 9,80 eur, po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica (adresa pre zasielanie odpisu právoplatného rozhodnutia: CVFT Košice, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice).
odôvodnenie:
Dňa 12.7.2013 bola Okresnému súdu Žilina doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci označenej v záhlaví tohto uznesenia. Súdny exekútor v prílohe svojej žiadosti súdu predložil návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, podaný u súdneho exekútora dňa 08.7.2013 a jeho prílohy, okrem iných menovite rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA- C/0612/0096 zo dňa 04.01.2013 - ako exekučný titul.
Skôr ako súd posúdil podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods.2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („EP“) - na ten účel upovedomil oprávneného, že v rámci skúmania vykonateľnosti predloženého rozhodcovského rozsudku hodlá ako predbežnú otázku posúdiť platnosť predloženej rozhodcovskej zmluvy (doložky), s poukazom na všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane spotrebiteľa a vyzval ho na zaujatie stanoviska, najskôr súdny exekútor dňa 23.02.2015 predložil exekučnému súdu návrh spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. (podaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu tak, ako je označený v záhlaví tohto uznesenia) na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného po tom, ako spoločnosť
PRO CIVITAS s.r.o. sa stala novým veriteľom povinného vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke v dôsledku jej postúpenia (okrem iných) pôvodným veriteľom a oprávneným Poštová banka, a.s. najskôr zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.6.2014 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom v Larnaca, Cyprus, č. reg. HE 275 225 ako postupníka, ktorá následne už ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2014 vymáhanú pohľadávku postúpila na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníka.
Nasledujúcim podaním zo dňa 16.11.2015, doručeným exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 26.11.2015, oprávnený vzal svoj návrh na vykonanie exekúcie späť, navrhujúc exekučného konanie zastaviť a žiadajúc súčasne o vrátenie zaplateného súdneho poplatku.
Obe označené a predložené zmluvy o postúpení pohľadávok eviduje správa tunajšieho súdu pod 1SprV/594/2015. Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. ako právny nástupca pôvodného oprávneného vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke z exekučného titulu proti povinnému tak preukázala predložením cit. zmlúv o postúpení pohľadávok, že po začatí exekučného konania na ňu prešlo právo z exekučného titulu, za splnenia podmienok podľa ust. §§ 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“); exekučný súd preto pripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného v súlade s cit. procesným návrhom, za splnenia podmienok podľa ust. § 37 ods.3 EP (výrok I/ uznesenia).
V predmetnej veci začalo exekučné konanie dňom podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods.1, 2 EP). Oprávnenému v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia patrí v priebehu exekučného konania dispozičné procesné oprávnenie nakladať so svojim návrhom na vykonanie exekúcie. Procesným dôsledkom späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným skôr, ako exekučný súd postupom podľa ust. § 44 ods.2 EP na základe posúdenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a ich súladu so zákonom písomne poveril exekútora, aby vykonal exekúciu, prípadne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol, je zastavenie exekučného konania za podmienok ust. § 38 ods.3 EP (výrok II/ uznesenia).
EP v ust. § 38 ods.3 ukladá exekučnému súdu rozhodnúť popri zastavení exekučného konania tiež o trovách tohto konania. Zároveň EP okrem úpravy trov exekúcie v ust. §§ 200 - 203 neobsahuje osobitnú právnu úpravu podmienok rozhodovania o náhrade trov exekučného konania (jeho účastníkom a súdnemu exekútorovi - § 37 ods.1 EP) pre prípady jeho zastavenia za podmienok ust. § 38 ods.3 EP, preto súd v zmysle ust. § 251 ods.4 OSP vychádza zo všeobecnej právnej úpravy o trovách konania a ich náhrade v ust. §§ 137 - 151 OSP.
Pretože v dôsledku späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným ešte pred prípadným poverením exekútora vykonaním exekúcie nebol (nemohol byť) voči povinnému vykonaný žiadny procesný úkon upovedomujúci ho o výsledku preskúmania podmienok na vykonanie exekúcie, alebo smerujúci k vykonaniu exekúcie, povinnému v tomto procesnom štádiu zastaveného exekučného konania nevznikli (nemohli vzniknúť) žiadne trovy, o ktorých by bolo potrebné rozhodnúť.
Predpokladom priznania náhrady trov konania ostatným účastníkom (oprávnenému a súdnemu exekútorovi) je ich návrh na náhradu trov konania (§ 151 ods.1 OSP). Súdny exekútor podaním zo dňa 23.11.2015 vyčíslil trovy, ktoré mu v konaní vznikli, celkovou sumou 46,96 eur (pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur a z náhrady hotových výdavkov vo výške 13,77 eur), ktorej zaplatením navrhol zaviazať oprávneného; spolu s vyčíslením trov predložil súdu i exekučný spis.
Exekučný súd preskúmal takto súdnym exekútorom uplatnený nárok na náhradu trov konania v nadväznosti na vyššie zmienenú všeobecnú právnu úpravu o trovách konania v OSP z hľadiska ust. §§ 196 - 199 EP o odmene súdneho exekútora, v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov („vyhl.“) a konštatuje:
Súdnemu exekútorovi prislúcha odmena za výkon exekučnej činnosti (§ 2 písm. a/ cit. vyhl.), alebo za ďalšiu činnosť podľa zákona (§ 2 písm. b/ cit. vyhl.). Pokiaľ si súdny exekútor uplatnil nárok na odmenu s odkazom na ust. § 14 ods.1 vyhl. (upravujúce minimálnu sumu odmeny exekútora pri zastavení exekúcie
alebo pri vylúčení exekútora), nezohľadnil okolnosti konkrétnej exekučnej veci. Súdnemu exekútorovi nebolo súdom udelené poverenie na vykonanie exekúcie (§ 44 ods.2 EP), na základe ktorého by mohol v zmysle ust. § 46 ods.1 EP pristúpiť k jednotlivým, paušálne odmeňovaným (§ 15 vyhl.) úkonom exekučnej činnosti. Konanie v tejto veci neskončilo zastavením exekúcie (§ 57 EP), ako by to mohlo byť len v prípade, ak už predtým súd poveril exekútora jej vykonaním a len v ktorom prípade by súd zároveň z rozhodnutím o zastavení exekúcie rozhodoval i o trovách exekúcie (§§ 200 - 203 EP), pri posudzovaní nároku na odmenu exekútora vychádzajúc z osobitných ustanovení §§ 14 - 16 vyhl., upravujúcich odmenu exekútora pri jeho vylúčení z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. V predmetnej veci súd v dôsledku späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným rozhodol o zastavení exekučného konania ešte pred prípadným udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie; súdnemu exekútorovi preto uplatnený nárok na paušálnu odmenu podľa § 14 ods.1 vyhl. v rámci rozhodovania súdu o trovách zastaveného exekučného konania nepatrí.
Súdnemu exekútorovi naopak patrí náhrada hotových výdavkov - preukázane a účelne vynaložených v tejto veci v čase od začatia exekučného konania až do rozhodného času vyhlásenia tohto uznesenia súdu o jeho zastavení, za podmienok vyššie cit. právnej úpravy, menovite potom podľa § 137 OSP v spojení s § 196 EP a ust. § 22 a súvisiacich ust. cit. vyhl.
V rámci uplatneného nároku na náhradu hotových výdavkov súd akceptoval ako ku dňu vyhlásenia tohto uznesenia preukázane a účelne vynaložené hotové výdavky z titulu poštovného podľa § 22 ods.1 vyhl. a predloženej špecifikácie trov v exekučnom spise spolu vo výške 6,45 eur (žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 1,65 eur, výzva oprávnenému na opravu návrhu na vykonanie exekúcie 1,50 eur, návrh na pripustenie zmeny účastníka konania 1,55 eur a predloženie návrhu na zastavenie exekučného konania a vyčíslenia trov, spolu s predložením exekučného spisu 1,75 eur). Naopak nepriznal ako nepreukázané tie výdavky poštovného, ktorých skutočné vynaloženie, vrátane ich konkrétnej výšky nemožno z exekučného spisu zistiť a ktoré dosiaľ preukázane vôbec nevznikli. K uplatnenému nároku na náhradu hotových výdavkov, špecifikovanému ako „poplatky /obálky s doručenkou doporučene, spisový obal, kancelársky papier, toner/“ vo výške 4,02 eur, exekučný súd konštatuje, že tak, ako bol exekútorom špecifikovaný a vyčíslený, ani z obsahu predloženého exekučného spisu, tento nárok nie je preskúmateľný a neumožňuje jeho potvrdenie exekútorovi prostredníctvom rozhodnutia súdu.
Na základe vyššie uvedených dôvodov exekučným súdom priznaná (oproti vyčísleniu trov súdnym exekútorom) suma náhrady trov týmto uznesením zastaveného exekučného konania súdnemu exekútorovi tak predstavuje len čiastočne priznaný nárok na náhradu hotových výdavkov z titulu poštovného vo výške 6,45 eur, na ktorej zaplatenie súd zaviazal oprávneného - vzhľadom na zistené okolnosti späťvzatia jeho návrhu na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dôvodov takéhoto dispozitívneho procesného úkonu), zakladajúce jeho procesnú zodpovednosť za zastavenie exekučného konania v zmysle ust. § 146 ods.2 veta prvá OSP, analogicky k podmienkam uloženia náhrady trov exekúcie zastavenej zavinením oprávneného v zmysle ust. § 203 ods.1 EP (výrok III/ uznesenia).
Oprávnený spolu s podaným návrhom na vykonanie exekúcie zaplatil kolkovými známkami i súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 eur (podľa položky 13 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v prílohe zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).
Súdne poplatky sa vyberajú za konanie, úkony prípadne inú činnosť súdu (§ 1 cit. zák.). V danom prípade takýmto spoplatneným konaním súdu treba nepochybne rozumieť vecné preskúmanie a posúdenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a jej príloh (návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu) exekučným súdom postupom podľa zmieneného ust. § 44 ods.2 EP, vonkajším formálnym prejavom výsledku ktorého je buď vydanie písomného poverenia exekútora, aby vykonal exekúciu, alebo uznesenie, ktorým súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. V prípade späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným pred poverením exekútora, aby vykonal exekúciu, resp. zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takéto vecné posúdenie a „vybavenie“ predmetného spoplatneného úkonu účastníka konania však odpadá. I keď cit. zák. č. 71/1992 Zb. v ust. § 11 ods.3, ani v žiadnom inom výslovne nepočíta s takouto situáciou v exekučnom konaní (tzn. jeho zastavením za podmienok súdom aplikovaného ust. § 38 ods.3 EP) ako hypotézou podmieňujúcou vrátenie súdneho poplatku poplatníkovi, súd nenachádza žiadny ústavne akceptovateľný dôvod (z hľadiska čl. 2 ods.3 v spojení s čl. 13 Ústavy
Slovenskej republiky), aby v takomto prípade - keď objektívne v dôsledku včasného dispozitívneho procesného úkonu oprávneného nevykonal činnosť (vecné posúdenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), na ktorú predtým od oprávneného vybral súdny poplatok
- postupoval v takejto procesne rovnakej situácii odlišne a na ujmu poplatníka, ktorým je účastník exekučného konania v porovnaní s poplatníkom, ktorý je účastníkom občianskeho súdneho konania, ktorému ust. § 11 ods.3 cit. zák. v takomto prípade (zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu pred vecným prejednaním jeho veci) vrátenie predtým na ten účel zaplateného súdneho poplatku výslovne zaručuje.
Preto exekučný súd, vzhľadom na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 38 ods.3 EP, analogicky aplikujúc ust. § 11 ods.3 cit. zák. č. 71/1992 Zb. rozhodol tiež o vrátení pomernej časti zaplateného súdneho poplatku oprávnenému vo výške 9,80 eur, tzn. po jeho krátení o sumu 6,70 eur za podmienok ust. § 11 ods.4 cit. zák. Po právoplatnosti odpis tohto uznesenia na účel vrátenia poplatku oprávnenému ako poplatníkovi zašle postupom podľa ust. § 11 ods.6 cit. zák. Slovenskej pošte, a.s., ako na ten účel určenému prevádzkovateľovi systému podľa ust. § 16a cit. zák. (výrok IV/ uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku IV/, ktorým súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku, j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP v spojení s § 12 ods.1, § 14 ods.1 zákona SNR č. 71/1992 Zb.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti tomuto uzneseniu v ostatných výrokoch I/, II/ a III/, ktorými súd rozhodol o pripustení zmeny účastníkov na strane oprávneného, zastavení exekučného konania a o jeho trovách, odvolanie n i e j e prípustné (§§ 202 ods.2 OSP v spojení s § 38 ods.3 EP).
Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené. Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia (§ 171 ods.1,2 a 3 OSP).