Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/8/2014

Zmenené rozhodnutím 40P/43/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní procesne zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka L.. V.. R. O., D.. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.. A. X, H., zastúpená AK PRINC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 23, Trnava, IČO: 47 237 554, a otec I. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, H., zastúpený JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou so sídlom Františkánska 5, Trnava, o zmenu výlučnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia: Maloletý U. Z., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v týždňových intervaloch. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého U.a počas bežného kalendárneho roka každý párny týždeň v roku, a to od nedele predchádzajúcej tomuto týždňu od 18.00 hod. do nedele v párnom týždni do 18.00 hod., a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého U.a počas bežného kalendárneho roka každý nepárny týždeň v roku, a to od nedele predchádzajúcej tomuto týždňu od 18.00 hod. do nedele v nepárnom týždni do 18.00 hod. Počas sviatkov a školských prázdnin budú rodičia zabezpečovať starostlivosť o maloletého U.a nasledovne: - otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého U.a počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 22.12. od 18.00 hodiny do 30.12. do 18.00 hodiny, každý párny rok od 30.12. od 18.00 hodiny do 07.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hodiny - matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého U.a počas vianočných prázdnin každý párny rok od 22.12. od 18.00 hodiny do 30.12. do 18.00 hodiny, každý nepárny rok od 30.12. od 18.00 hodiny do 07.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hodiny - otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého U.a počas jarných prázdnin každý párny rok odo nedele, ktorá bezprostredne predchádza začiatku jarných prázdnin od 18.00 hodiny do nedele po skončení jarných prázdnin do 18.00 hodiny - matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého U. počas jarných prázdnin každý nepárny rok odo nedele, ktorá bezprostredne predchádza začiatku jarných prázdnin od 18.00 hodiny do nedele po skončení jarných prázdnin do 18.00 hodiny - otec bude zabezpečovať o maloletého U.a osobnú starostlivosť počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od Zeleného štvrtka, od 18.00 hodiny, do utorka, ktorý bezprostredne nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 11.00 hodiny, - a matka bude zabezpečovať o maloletého U.a osobnú starostlivosť počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od Zeleného štvrtka, od 18.00 hodiny, do utorka, ktorý bezprostredne nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 11.00 hodiny. - otec bude zabezpečovať o maloletého U.a osobnú starostlivosť počas letných prázdnin každý nepárny rok od 01.07. od 09.00 hodiny do 15.07. do 18.00 hodiny a od 01.08. od 09.00 hodiny do 15.08. do 18.00 hodiny, a každý párny rok od 15.07. od 18.00 hodiny do 01.08. do 09.00 hodiny a od 15.08. od 18.00 hodiny do 01.09. do 18.00 hodiny - matka bude zabezpečovať o maloletého U.a osobnú starostlivosť počas letných prázdnin každý párny rok od 01.07. od 09.00 hodiny do 15.07. do 18.00 hodiny a od 01.08. od 09.00 hodiny do 15.08. do 18.00 hodiny, a každý nepárny rok od 15.07. od 18.00 hodiny do 01.08. do 09.00 hodiny a od 15.08. od 18.00 hodiny do 01.09. do 18.00 hodiny - otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého U.a počas jesenných prázdnin každý nepárny rok odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jesenných prázdnin od 18.00 hodiny do posledného dňa jesenných prázdnin do 18.00 hodiny - matka bude zabezpečovať o maloletého U.a osobnú starostlivosť počas jesenných prázdnin každý párny rok odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jesenných prázdnin od 18.00 hodiny do posledného dňa jesenných prázdnin do 18.00 hodiny. Každý z rodičov je povinný po skončení osobnej starostlivosti maloletého U.a v stanovenom čase odovzdať v mieste bydliska druhého rodiča. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné neurčuje. Rodičia sa dohodli, že náklady na krúžky, mimoškolskú záujmovú činnosť, doučovanie, zdravotnú starostlivosť vrátane zdravotných pomôcok, náklady súvisiace so školskou dochádzkou, sezónne oblečenie a obuv, športové potreby, elektroniku budú znášané rovným dielom, po dohode oboch rodičov, ktorá bude zohľadňovať možnosti a schopnosti oboch rodičov. Rodičia ku koncu každého kalendárneho mesiaca pripravia vyúčtovanie výdavkov na maloletého a vyrovnajú si vzájomne rozdiely priamou platbou druhému rodičovi. Otec je povinný zabezpečiť školské pomôcky a potreby pred 01.09. párneho kalendárneho roka a matka pred 01.09. nepárneho kalendárneho roka, pričom náklady budú následne vyúčtované v zmysle tejto rodičovskej dohody. Trvalý pobyt maloletého bude u matky a prechodný pobyt bude u otca. Matka bude poberať rodinné prídavky na maloletého a otec bude poberať daňový bonus. Rodičia sa zaväzujú navzájom sa informovať o podstatných veciach, týkajúcich sa zdravia a zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských výsledkov, výchovných a pedagogických opatrení, dlhodobejších pobytov mimo miesta pobytu rodiča dlhších ako 5 dní a zahraničných pobytov, bez ohľadu na ich dĺžku. V prípade, ak rodič zabezpečí maloletému veci, ktoré maloletý užíva výlučne u jedného z rodičov, náklady na ich zakúpenie znáša iba tento rodič. II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 12P/30/2012 - 43 zo dňa 27.11.2012 v časti schválenej rodičovskej dohody a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 11P/8/2014-167 zo dňa 22.12.2015 v časti úpravy styku otca s maloletým. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloletého: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Q. práce, sociálnych vecí a rodiny H., J. N. 4, H., dieťa rodičov - matky: L.. V.. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. A. 8, H., zastúpená: AK PRINC & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 237 554, Štefánikova 23, Trnava, a otca: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 8, H., zastúpený: JUDr. Ivana Slaninová, advokátka, Kollárova 34, Trnava, o návrhu otca a matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa z a m i e t a .

II. S účinnosťou od právoplatnosti rozsudku sú obaja rodičia oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. S účinnosťou od právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne

- počas bežného roka každý párny týždeň od piatku od 15.30 hodiny do nedele do 18.00 hodiny a každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok v čase od 15.30 hodiny do 18.30 hodiny,

- počas vianočných prázdnin každý párny rok od 24.12. od 9.00 hodiny do 25.12. do 10.00 hodiny, každý nepárny rok od 25.12. od 10.00 hodiny do 27.12. do 18.30 hodiny, každý párny rok od 28.12. od 9.00 hodiny do 02.01. nasledujúceho nepárneho roka do 18.30 hodiny,

- počas jarných prázdnin každý párny rok odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jarných prázdnin od 18.00 hodiny do posledného dňa jarných prázdnin do 17.00 hodiny,

- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od štvrtka, ktorý bezprostredne predchádza Veľkonočnému piatku od 18.00 hodiny, do utorka, ktorý bezprostredne nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 11.00 hodiny,

- počas letných prázdnin každý rok od 15.07. od 9.00 hodiny do 28.07. do 19.00 hodiny a od 12.08. od 09.00 hodiny do 25.08. do 19.00 hodiny,

- počas jesenných prázdnin každý nepárny rok odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jesenných prázdnin od 18.00 hodiny do posledného dňa jesenných prázdnin do 17.00 hodiny.

Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať v čase začiatku styku otcovi v mieste obvyklého pobytu matky. Otec je povinný maloletého v čase skončenia styku odovzdať matke v mieste jej obvyklého pobytu a zároveň je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -43 zo dňa 27.11.2012 v časti zastupovania a spravovania majetku maloletého a v časti úpravy styku otca s maloletým.

V. Súd u k l a d á matke a otcovi výchovné opatrenie spočívajúce v absolvovaní 12 hodín psychologického poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb Q. práce, sociálnych vecí a rodiny H., počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletého.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

VII. Otec je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 127,64 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.

VIII. Matka je p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 127,64 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom zo dňa 25.08.2014, doručeným súdu dňa 25.08.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil starostlivosť o maloletého tak, že by ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, s tým, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia, výživné by určené nebolo a styk rodiča, ktorý by nemal maloletého v osobnej starostlivosti, s maloletým by sa neupravoval.

Otec svoj návrh na zmenu starostlivosti odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.11.2012 č.k. -43 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, že maloletý sa zveril do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť na maloletého výživné v sume 140,- eur mesačne a na tvorbu úspor maloletého sumu 10,- eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým. Otec už v čase uzatvárania rodičovskej dohody zvažoval zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale z dôvodu nevyriešenej bytovej otázky, ako aj s ohľadom na odporúčania psychologičky, aby počkal, kým maloletý začne navštevovať základnú školu, nakoniec uznal, že bude v záujme maloletého uzavrieť dohodu rodičov. V súčasnosti má otec doriešenú bytovú otázku a zabezpečil pre maloletého stabilné výchovné prostredie. Maloletý začal 01.09.2013 navštevovať základnú školu, je nadaný s výrazným zameraním na matematiku a s ňou súvisiace predmety, a keďže sa chce vzdelávať, je veľmi vnímavý a učenlivý, je potrebné venovať mu v tomto smere zvýšenú starostlivosť. Nakoľko v škole pre nedostatok študentov neotvorili triedu pre nadané deti, bol maloletému stanovený individuálny študijný plán. Otec sa mu v tomto smere snaží vyjsť v ústrety aj za cenu toho, že čas, ktorý majú pre seba vyhradený, potom trávia prevažne štúdiom a prípravou do školy. Na zábavu a oddychové aktivity im ostáva veľmi málo času aj napriek tomu, že maloletý opakovane ostal u otca cez noc aj mimo dohodnutých termínov. Navyše si sám maloletý začína čím ďalej tým viac uvedomovať nepomer času stráveného s odporkyňou a s navrhovateľom a viac krát sa vyjadril, že by s navrhovateľom rád trávil viac času, resp. že boli spolu veľmi krátko. Otec má o syna a jeho budúcnosť veľký záujem a intenzívne vníma synove potreby, v prípade, že je to potrebné, ho vodí do školy aj na záujmové krúžky. Zúčastňuje sa tiež na rodičovských združeniach, hoci mu na nich s ohľadom na skutočnosť, že nie je zákonným zástupcom maloletého, nie je zo strany školy umožnené zapájať sa na nich aj aktívne. Pravidelne sa o synovom prospechu a správaní informuje u príslušných pedagógov a taktiež sa so svojou partnerkou zapája aj do aktivít organizovaných školou (účasť na školskej brigáde). Otec sa chce v maximálnej možnej miere podieľať na výchove maloletého a plne si uvedomuje, že sa maloletý nachádza v takom veku, kedy potrebuje cítiť záujem a oporu od oboch svojich rodičov a kedy potrebuje vo svojom živote aj mužský prvok (v podobe svojho otca), ktorý je schopný pomáhať mu nielen s prácou týkajúcou sa procesu vzdelávania, ale aj pripraviť ho na rôzne životné situácie. Otec chce s maloletým tráviť toľko času, aby ho mohol rovnomerne rozdeliť na pokrytie všetkých potrieb maloletého - tak na náročnejší študijný plán, ako aj na voľno-časové aktivity. Maloletý má už v súčasnej dobe u otca zariadenú detskú izbu, má v nej svoje hračky, oblečenie a priestor na prípravu do školy. Maloletý je tiež zvyknutý na jeho domácnosť, cíti sa tam ako doma a rozumie si s partnerkou otca, ktorá žije s otcom maloletého v spoločnej domácnosti. Určenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by podľa názoru otca nijakým spôsobom nemohlo maloletého negatívne ovplyvniť, keďže je s chodom otcovej domácnosti oboznámený a túto v plnej miere akceptuje. Navyše by zmena úpravy osobnej starostlivosti nezasiahla ani do chodu otcovej domácnosti, nakoľko jej súčasťou maloletý už v dnešnej dobe nepochybne je, a jej chod sa v plnej miere prispôsobuje jeho potrebám. Určenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by tiež umožnilo otcovi vo väčšej miere sa podieľať na výchove a starostlivosti o maloletého a v neposlednom rade aj aktívne sa zapájať na rodičovských združeniach svojho dieťaťa a tak sa efektívnejšie podieľať na ochrane jeho záujmov v procese vzdelávania. Zároveň by určenie striedavej osobnej starostlivosti umožnilo maloletému tráviť rovnaké množstvo času s oboma rodičmi, s ktorými

má dobrý vzťah a tiež by táto forma osobnej starostlivosti rovnakou mierou rozložila na oboch rodičov rodičovské povinnosti znásobené nadaním maloletého a náročnosťou jeho požiadaviek na vzdelanie. Maloletému by tak bolo v plnej miere zabezpečené právo na zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho vzťahu k obom rodičom a tiež na rozvoj tohto vzťahu voči obom rodičom v rovnakej miere. Keďže rodičia maloletého majú toho času porovnateľné príjmy a pri striedavej osobnej starostlivosti budú mať aj rovnaké výdavky na maloletého navrhuje, aby súd vyživovaciu povinnosť na maloletého neurčil ani jednému z rodičov. Zároveň navrhuje, aby súd pri určení striedavej osobnej starostlivosti neupravoval styk rodiča s maloletým na čas, kedy bude maloletý v osobnej starostlivosti druhého rodiča, nakoľko bude maloletému zabezpečený styk s oboma rodičmi v rovnakej miere a v prípade záujmu maloletého existuje predpoklad, že obaja rodičia budú rešpektovať jeho potreby v tomto smere. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má otec za to, že určenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je plne v záujme maloletého a jedine táto forma starostlivosti zodpovedá jeho potrebám.

Matka sa k návrhu otca vyjadrila v podaní zo dňa 23.09.2014, doručenom súdu dňa 24.09.2014, kde uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Podľa odborníkov je striedavá osobná starostlivosť krehký model a nehodí sa pre všetky deti, nie je vhodný pre predškolákov a deti do 10 rokov, pretože týždeň je dlhá doba, aby boli odlúčení od rodiča, na ktorého si zvykli. Doterajší model starostlivosti je pre maloletého dostatočný, nie je nutné ho meniť, až na menšie korektúry ohľadne času. Postačuje to na to, aby dieťa malo zachovanú väzbu s oboma rodičmi. Ich dieťa má mať jeden, oboma rodičmi rešpektovaný domov, žiaden dospelý by si nezvolil dva domovy, tak prečo traumatizovať maloleté dieťa, ktoré potrebuje stabilné prostredie. S otcom maloletého nemajú dobru komunikáciu a aby striedavá osobná starostlivosť fungovala, musia medzi sebou komunikovať. Nemajú rovnaké názory na výchovu, nezhodnú sa v podstatných veciach, otec nedodržiava stanovené pravidlá. Ďalej poukázala na to, že ani vo fungujúcich rodinách dieťa netrávi s každým z rodičov presne rovnaký čas. Model striedavej starostlivosti ani nevychádza z prirodzene rozdelených rolí v starostlivosti o potomka. Na to, aby boli vytvorené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, je nutné aj niečo viac, ako len vytvoriť priestor, kde dieťaťa bude, je nutné mať naň aj čas, prispôsobiť sa potrebám dieťaťa, jeho záujmom, usmerňovať ho spôsobom vhodným jeho veku. Otec v čase, keď spolu boli v spoločnej domácnosti, sa vo vzťahu k dieťaťu prejavoval ako direktívny otec, bol z neho podráždený, čo viedlo k ich častým konfliktom. Otec negatívne pôsobí na psychiku maloletého, často dieťa stavia pred dilemu, aby sa rozhodol pre jedného z rodičov so sugestívnym podsúvaním mu jeho myšlienok. Je to evidentné aj z rečí maloletého, kedy jej syn povedal, že chce byť 7 dní u otca a 7 dní u nej. Dieťa v jeho veku ešte nemá pojem o čase, mýli si dni, takže ťažko možno predpokladať, či on sám osobne vie posúdiť nepomer času stráveného u jedného a druhého rodiča. Otec si neuvedomuje, ako svojím správaním nepriaznivo pôsobí na psychický vývoj ich dieťaťa, z dlhodobého hradiska to môže mať negatívny vplyv na jeho psychiku. Už nejaký čas pozoruje nočné pomočovanie u maloletého, pričom frekvencie sa stupňujú po návrate od otca. Ďalej uviedla, že otec nemá vytvorené podmienky primerane sa starať o dieťa. Otec maloletého má podľa jej názoru prehnané nároky na syna, po víkendoch strávených u neho chodí unavený, otec od ich syna vyžaduje športové výkony neprimerané jeho veku. Otec maloletého podľa nej zámerne vyvoláva konflikty v súvislosti s tým, že dieťa nemá zbalené akurát to, čo v danej chvíli potrebujú. Matka zastáva názor, že striedavá osobná starostlivosť by v ich prípade nebola na prospech maloletého. Ďalej uviedla, že dieťa je v prítomnosti otca v napätí, vníma aj to, ako sa k sebe navzájom správajú. Otec maloletého má sklony používať dieťa ako nástroj voči nej, a z tohto pohľadu by striedavá osobná starostlivosť nenaplnila tie očakávania, ktoré by so sebou mala niesť. Domnieva sa, že doterajší styk otca s dieťaťom sa osvedčil, je postačujúci, netreba ho rozširovať, dieťa má zachovaný vzťah k otcovi aj po rozvode. Z pohľadu vývoja, je nutné upraviť len čas odovzdania dieťaťa, a to z 13.30 hod (utorok, stredu a štvrtok) na 16:00 hod. zo školského klubu, prípadne krúžku.

Vo vyjadrení zo dňa 18.06.2015 matka zároveň navrhla zmenu úpravy styku otca s maloletým, a to buď každý párny víkend od piatku 15.30 hod. do nedele 18.00 hod. a zároveň jeden pracovný deň, v ktorom maloletý nemá športovú aktivitu alebo každý párny týždeň v čase od štvrtku 15.30 hod. do nedele 18.00 hod., pričom uvedená úprava by sa netýkala školských prázdnin, kedy by bol styk upravený počas letných prázdnin v mesiaci júl od 15.07. od 9.00 hod. do 28.07. do 19.00 hod. a v mesiaci august od 12.08 hod. od 09.00 hod. do 23.08. do 19.00 hod., každý nepárny rok počas jesenných prázdnin, a to počnúc dňom, ktorý bezprostredne predchádza prvému dňu jesenných prázdnin od 18.00 hod. do posledného dna jesenných prázdnin do 17.00 hod., počas vianočných prázdnin každý párny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod., každý nepárny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod., každý párny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 01.01 nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý párny rok

od 02.01. od 10.00 hod. do 07.01. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok počnúc dňom, ktorý bezprostredne predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 18.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 17.00 hod., počas Veľkonočných prázdnin každý párny rok od štvrtka od 18.00 hod. do utorka 10.00 hod. a každý nepárny rok v utorok v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Ďalej žiadala, aby bol otec zaviazaný maloletého vyzdvihnúť v mieste obvyklého pobytu matky, pripadne v škole a odovzdať ho matke v mieste obvyklého pobytu matky a to v čase stanovenom podľa príslušného obdobia.

Kolízny opatrovník odporučil, aby súd rozhodol v zmysle záverov znaleckého posudku vypracovaného v konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka, maloletého, ďalej oboznámením sa s návrhom zo dňa 25.08.2014, vyjadrením matky zo dňa 23.09.2014, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby matky za rok 2013, potvrdením o príjme otca zo dňa 24.09.2014, vyjadrením kolízneho opatrovníka zo dňa 13.11.2014, vyjadrením matky zo dňa 12.12.2014, vyjadrením otca zo dňa 03.02.2015, znaleckým posudkom č. 18/2015, vyjadrením kolízneho opatrovníka zo dňa 27.04.2015, vyjadrením otca zo dňa 27.04.2015, vyjadrením matky zo dňa 18.06.2015, vyjadrením znalkyne zo dňa 13.07.2015, potvrdením o príjme otca zo dňa 09.09.2015, vyjadrením matky zo dňa 07.10.2015, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 24.08.2015, účtovnou závierkou za rok 2014, potvrdením o podaní daňového priznania, daňovým priznaním za rok 2014, výtlačkom zo stránky jedendomov.cz, správou zo psychologického vyšetrenia zo dňa 24.06.2015, vyjadrením otca zo dňa 23.10.2015, správou ÚPSVaR Trnava zo dňa 24.11.2015, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. , z neho rozsudkom č.l. 43 zo dňa 27.11.2012, záverečnými vyjadreniami matky a otca, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Z rozsudku Okresného súdu H. č.k. -43 zo dňa 27.11.2012 súd zistil, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené, a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal platiť na maloletého výživné v sume 140,- eur mesačne a tiež na tvorbu úspor sumu 10,- eur mesačne. Zároveň sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletým každú stredu v párnom kalendárnom týždni od 13:30 hod. do 18:30 hod., každý víkend v párnom kalendárnom týždni v roku od piatku 13:30 hod. do nedele 18:00 hod., každý utorok a štvrtok v nepárnom kalendárnom týždni od 13:30 hod. do 18:30 hod., každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od štvrtka, ktorý bezprostredne predchádza Veľkonočnému piatku od 18:00 hod., do utorka, ktorý bezprostredne nasleduje po veľkonočnom pondelku do 11:00 hod., každý párny kalendárny rok počas letných školských prázdnin, a to prvý týždeň mesiaca júl a prvý týždeň mesiaca august od piatka takto určeného týždňa od 13:30 hod. do nedele takto určeného týždňa 19:00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas letných školských prázdnin, a to tretí týždeň mesiaca júl a tretí týždeň mesiaca august od piatka takto určeného týždňa od 13:30 hod. do nedele takto určeného týždňa do 19:00 hod., každý párny kalendárny rok v čase od 24.12. od 9:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod., každý nepárny rok v čase od 25.12 od 10:00 hod. do 27.12 do 18:30 hod., každý párny kalendárny rok v čase od 28.12 od 9:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18:30 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jesenných prázdnin odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jesenných prázdnin od 18:00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin do 17:00 hod., každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jarných prázdnin od 18:00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 17:00 hod.. K odovzdávaniu maloletého malo dochádzať v mieste bydliska matky pred dverami jej bytu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2012.

Vo vyjadrení zo dňa 03.02.2015 otec poukázal na to, že komunikácia medzi oboma rodičmi je nevyhnutná bez ohľadu na formu starostlivosti a rozsah úpravy styku rodiča s dieťaťom. Otec si dobre uvedomuje, že sa s matkou nezhodujú v názoroch na výchovu spoločného dieťaťa ani na riešenie životných situácií celkovo. Práve z toho dôvodu jej viackrát navrhol riešenie ich komunikačných problémov aj prostredníctvom odborného poradenstva. Matka maloletého však tieto snahy vždy negovala, čo koniec koncov zopakovala aj v rámci tohto konania pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zo Znaleckého posudku vypracovaného v konaní znalkyňou z odboru psychológia A.. O. C., A.. pod č. 18/2015 vyplýva, že otec aj matka majú vhodné osobnostné a morálne predpoklady pre výchovu maloletého. Výchovné riziká u otca spočívajú v narušenej osobnej identite, podráždenosti a prestimulovanosti v súvislosti s dosiahnutím striedavej starostlivosti. Tiež je u otca potrebné pracovať

s náhľadom na prílišnú kontrolu a opatrnosť, na zaoberanie sa detailmi, pravidlami, organizáciou alebo plánovaním, perfekcionizmom, na vyžadovanie, aby sa druhí podriaďovali jeho vnímaniu a predstave o živote. Výchovné riziká matky súvisia s jej narušenou osobnou a rodinnou identitou, s prejavovaním nadmernej starostlivosti dieťaťu, s izoláciou pred vonkajšími vplyvmi, glorifikovaním úlohy rodičov až k zbožňovaniu. Prekážkou k zrelému rodičovstvu je aj pretrvávanie vnímania exmanžela ako neuznanlivého a strachu z exmanžela. Maloletý má porovnateľne pozitívny vzťah k obom rodičom. Vníma svojich rodičov ako zaneprázdnených prácou, väčšinou sa hrá sám, túži po spoločnosti rovesníkov. Súčasná úprava styku maloletého s otcom podľa znalkyne zodpovedá potrebám maloletého, zdá sa však byť až príliš rozsiahla a komplikovaná, rozbíja čas rodičov aj dieťaťa, čo sa môže (hlavne ak obaja rodičia nie sú stotožnení s touto úpravou) odrážať negatívne na stave maloletého dieťaťa. Maloletý nezaujal postoj k striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vyjadril sa, že má rád oboch rodičov, s matkou a jej partnerom býva rád a rád sa stretáva so svojím otcom. Znalkyňa v súčasnosti neodporučila zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Prekážkou striedavej osobnej starostlivosti (ale nielen v tejto forme starostlivosti) je nedostatok konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi, ich pretrvávajúci antagonizmus, ktorý nedokážu pred maloletým dostatočne minimalizovať. Tieto prekážky u oboch rodičov sú odstrániteľné absolvovaním rodinnej terapie a poradenstva, pričom odporúčala polročnú intervenciu. Pokiaľ ide o osobnosť dieťaťa, znalkyňa uviedla, že táto je vo vývine, vývin je neurotický, denné a nočné pomočovanie, pohybový nepokoj, ťažkosti v koncentrácii pozornosti. Intelekt celkovo orientačne v norme, verbálna zložka zistená v pásme nadpriemeru. K rodičom má porovnateľne pozitívny vzťah. Ku vzťahu matky k maloletému uviedla, že matka má potrebu dieťa ochraňovať, pociťuje vlastnú neistotu, preto má tendenciu priberať na pomoc a asistenciu svojho terajšieho partnera a svoju matku. Ku vzťahu otca k maloletému uviedla, že otec má pozitívny vzťah k maloletému dieťaťu, kladie prílišný dôraz na výkon maloletého, poriadok, vlastnú predstavu o rovnováhe v kontakte s dieťaťom, chce mať prehľad a kontrolu. Všíma si aj problémy maloletého, má snahu zlepšovať komunikáciu s matkou maloletého v prospech dieťaťa. Maloletý inklinuje porovnateľne k obom rodičom. Na deklaratívnej úrovni (v rozhovore) preferuje prostredie matky a vyjadruje pozitívny vzťah k jej terajšiemu partnerovi. Na úrovni projekcií (hlbšia úroveň) sa identifikuje so svojím otcom. Vzhľadom na psychický stav maloletého dieťaťa - neurotický vývin (denné a nočné pomočovanie), psychomotorický nekľud, ťažkosti v koncentrácii pozornosti - možno uvažovať o preťažení dieťaťa požiadavkami na vyrovnávanie sa s napätím medzi rodičmi a pravdepodobne v tejto situácii aj nároky v škole prekračujú kapacitu maloletého. Obaja rodičia sú sústredení skôr na výkon dieťaťa v škole aj v mimoškolských aktivitách a menej si uvedomujú svoju zodpovednosť za jeho ťažkosti. Ako vhodnejšie pre maloleté dieťa sa javí ubezpečiť ho o láske a ochrane zo strany oboch rodičov, stabilizovať výchovné prostredie, zmierniť nároky na výkon dieťaťa, zabezpečiť mu odbornú intervenciu. Znalkyňa ďalej uviedla, že pokračovanie konfliktných vzťahov medzi rodičmi, vzájomné triumfovanie v oblasti jeho vzdelávania a množstva záujmov a absencia vzájomnej konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi môže viesť aj k vážnejšej destabilizácii psychického stavu maloletého. Zámerné ovplyvňovanie vzťahu maloletého k matke či otcovi ani manipulovanie maloletého dieťaťa nebolo psychologickým vyšetrením zistené. Záverom znalkyňa uviedla, že v súčasnej situácii by nebola striedavá starostlivosť v prospech maloletého.

Otec sa k znaleckému posudku vyjadril v podaní zo dňa 27.04.2015 v tom zmysle, že sám vníma problémy komunikácie s odporkyňou a opakovane navrhoval ich odstránenie a to aj prostredníctvom odbornej pomoci, avšak k týmto jeho návrhom matka vždy zaujala odmietavý postoj. Je naozaj na zvážení súdu, či by sa malo takéto správanie matky maloletého podporovať na úkor maloletého a či vôbec môže byť otec, ktorý disponuje rovnakými rodičovskými právami ako matka, sankcionovaný za jej neochotu pracovať na vzájomnej komunikácii, pokiaľ má otec so synom vytvorený dobrý vzťah, má pre syna vytvorené vhodné výchovné prostredie a má záujem sa o syna starať a riadne ho vychovávať. V tejto situácii by potom neochota komunikovať na strane matky bola jednoduchou cestou ako obmedziť rodičovské práva otca, ktorý má o zlepšenie komunikácie a výkon svojich rodičovských práv reálny záujem a bola by reálnym obmedzením práv otca a dieťaťa garantovaných Ústavou SR a Zákonom o rodine. Určenie striedavej osobnej starostlivosti by podľa otca viedlo k stabilizácii pravidiel, k sceleniu času maloletého stráveného s oboma rodičmi, v konečnom dôsledku aj k zriedkavejšiemu kontaktu rodičov, a tým aj k zamedzeniu vzniku konfliktných situácií. Ďalej poukázal na judikatúru ÚS ČR, a síce a , z ktorej citoval.

K znaleckému posudku sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 18.06.2015, kde uviedla, že s ním vo väčšej miere súhlasí. Zároveň uviedla, že znalkyňa v znaleckom posudku opisuje tie isté problémy, na ktoré

aj matka v konaní poukazovala - nedostatok konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi a pretrvávajúci boj či nepriateľstvo, len ich odborne pomenúva a správne vyjadruje. Ďalej navrhla zmenu úpravy styku už opísanú vyššie.

Zo správy zo psychologického vyšetrenia zo dňa 24.06.2015 vyplýva, že vyšetrenie absolvoval maloletý s matkou na podnet súdnej znalkyne z dôvodu problémov s pozornosťou, vyšetrenia sa realizovali dňa 10.06.2015 a 22.05.2015. Zo správy vyplýva, že osobnosť dieťaťa sa vyvíja v smere introverzie, so zvýšeným sklonom k zatvrdilosti a sebapresadzovaniu a zároveň vysokej pohotovosti k neurotickému reagovaniu. Výsledky štruktúry intelektu, grafomotorickej koordinácie, zameranie a distribúcie zrakovej pozornosti t.č. nepotvrdzujú organickú etiológiu porúch pozornosti. Pozorované mimovoľné prejavy instability a impulzivity môžu súvisieť aj s osobnostnými a emocionálnymi dispozíciami dieťaťa.

Vo vyjadrení zo dňa 13.07.2015 znalkyňa na námietky účastníkov doplnila, že okrem vzájomne antagonistických vzťahov majú rodičia rezervy aj pokiaľ ide o reflektovanie potrieb svojho dieťaťa a vnímania jeho limitov. V posudku bolo explicitne poukázané na výchovné riziká oboch rodičov, na problémy v ich vzájomných vzťahoch, na ich výchovné postupy a prístupy, na súčasný psychický stav maloletého dieťaťa. Nedostatočnú komunikáciu považuje znalkyňa za vážnu prekážku v modeli striedavej starostlivosti. Môže sa zdať, že verbálna komunikácia medzi rodičmi je „iba“ vonkajším faktorom vo vzťahoch, ale nie je tomu tak. Neefektívna (nedostatočne konštruktívna) alebo absentujúce komunikácia je len „vrcholom ľadovca“, pod ktorým sa skrýva celý rad neuvedomovaných, nevyjadrených, potlačených, problematických, traumatických fenoménov (pocitov, citov, presvedčení, názorov, zážitkov, atď.), ktoré komplikujú zodpovedný rodičovský prístup k maloletému dieťaťu. Tieto fenomény môžu byť rodičovskou terapiou a poradenstvom výrazne pozitívne ovplyvnené. V znaleckom posudku nezamieta model striedavej výchovy, ale v súčasnosti ho neodporúča vzhľadom na antagonizmy medzi rodičmi, vrátane výchovných prístupov k maloletému dieťaťu. Odporúča, aby obaja rodičia pracovali na zlepšení vzájomnej komunikácie a zmierňovaní nekompatibilít formou rodičovskej terapie a poradenstva. Ďalej znalkyňa uviedla, že súčasný formát stretávania sa maloletého s otcom nepovažuje za vhodný pre jeho komplikovanosť. V súčasnosti za vhodné považuje: každý druhý víkend od piatku popoludnia do nedele popoludnia, v bežnom týždni 2 dni popoludní, sviatky a prázdniny porovnateľne.

Otec na pojednávaní dňa 25.09.2014 pri výsluchu účastníka uviedol, že s maloletým sa učí, zaujíma sa o jeho školský prospech, zúčastňuje sa rodičovských združení a zaujíma sa aj o jeho mimoškolské aktivity ako je basketbal, chodieval aj na zápasy. Nie je pravdou, že by v súčasnosti končil v práci neskôr ako priemerne o 15.45 hod.. V minulosti matka povolila, aby maloletý u neho aj prespával všetky dni čo u neho trávil, avšak od oslavy 60-tky jeho matky má maloletý zákaz u otca prespávať. Išlo o situáciu, keď mala jeho matka 60-tku, matka maloletého neuviedla, že sa chystá na dovolenku a uviedla to až v posledný čas, kedy zakázala maloletému, aby sa oslavy zúčastnil. Otec mu len dal na výber, či sa chce tejto oslavy zúčastniť, nijako na neho netlačil. Iniciatíva na striedavú osobnú starostlivosť vlastne vyšla od maloletého, kedy už podľa jeho názoru má pojem o čase, pričom sám otcovi hovoril, že s ním trávi menej času ako s matkou. Stáva sa, že keď maloletý má od otca odísť domov, plače alebo je smutný. Aj v čase, keď maloletý u otca ešte prespával, bolo na ňom vidieť, že mu tento čas nestačí a je smutný. Ďalej otec uviedol, že problémy sú, pokiaľ ide o odovzdávanie vecí, o oblečenie maloletého a to z dôvodu hlavne komunikačných problémov medzi ním a matkou maloletého. Podľa otca matka robí schválnosti ohľadom vecí, ktoré maloletý potrebuje, či už do školy alebo na basketbal.

Pri výsluchu účastníka konania matka na pojednávaní dňa 25.09.2014 uviedla, že nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že veci, ktoré má maloletý v jeho domácnosti, sú ním zabezpečené, ale sú to veci, ktoré mu poslala ona ako náhradné oblečenie, pričom navrhovateľ od nej požaduje, aby mu robila servis ohľadom nového oblečenia pre maloletého. Do školského klubu detí vodí otec maloletého príliš skoro, a to z dôvodu svojho zamestnania, maloletý je tam už o pol siedmej medzi prvými, potom je nevyspatý a nesústredený na školskom vyučovaní. Po víkende strávenom u otca sa maloletý vrátil s tromi porezaniami. Podľa matky si otec neplní informačnú povinnosť voči nej, nepovie jej presne, kam s maloletým idú, povie len vo všeobecnosti, čo mu má zabaliť, neinformuje ju o sporení, ktoré vyplýva z rozsudku, nevie koľko je na účte peňazí. Spočiatku matka nechávala maloletého u otca aj nad rámec dohody, aj na prespávanie. Matka si myslí, že otec maloletého tlačí do toho, aby sa vyjadroval v tom zmysle, že chce byť u neho viac, myslí si, že vyjadrenie maloletého, že chce byť u každého 7 dní, nie je z jeho hlavy. Otec maloletého manipuluje, má na neho prehnané nároky. Ďalej uviedla, že nevedela o

oslave 60-tky matky otca, mali naplánovaný výlet na Sliač na letecké dni. Otec citovo vydieral maloletého a pýtal sa, že či chce ísť na dovolenku s matkou alebo na oslavu k babičke. Matka otca jej pritom oznámila, že ona sa zmierila s tým, že na oslave nebude, z čoho je matke zrejmé, že iniciatíva vyšla od exmanžela. Toto bola posledná kvapka, kedy si matka povedala, že nebude maloletého dávať mimo dohody, pretože ho otec manipuluje.

Na pojednávaní dňa 08.09.2015 sa matka vyjadrila tak, že v zmysle pokynov znalkyne znížila zaťaženosť maloletého tým, že ho stiahla z programu integrácie nadaných detí v škole, podrobil sa ďalšiemu psychologickému vyšetreniu. Vypracovávanie úloh s maloletým trvá dlhšie ako s inými deťmi, pretože tento sa nevie dostatočne dlhý čas sústrediť. Ona s ním pracuje v zmysle pokynov psychológa. Striedavá osobná starostlivosť u nich nie je vhodná aj z dôvodu, že sa im narodí bábätko, a do 3 rokov veku dieťaťa sa budujú rodinné vzťahy. Ak by maloletý opúšťal domácnosť, nevytvorilo by si tak bábätko rodinné väzby.

Otec na pojednávaní dňa 08.09.2015 uviedol, že má za to, že matka maloletého nepociťuje potrebu ho informovať o dôležitých veciach týkajúcich sa maloletého a spolurozhodovať o tom. Nevedel o psychologických vyšetreniach, ani o vyšetreniach nadanosti, o všetkom sa dozvedel od maloletého.

Na pojednávaní dňa 01.12.2015 matka uviedla, že tréningy maloletého sú v pondelok, v stredu a v piatok, a to od 17.00 do 18.30 hod. Vyučovanie končí maloletému podľa toho, ako má hodiny, ona pre maloletého chodí okolo 13.45 hod., teda o 13.45 hod. je maloletý už vždy po vyučovaní. Maloletý chodí aj do družiny, ale je tam len chvíľu, pričom družina funguje v škole do 17.00 hod. Problém s pomočovaním trvá ešte stále u maloletého, tento problém má iba v noci, pričom problém sa zmiernil. Psychológa už nenavštevujú. Dňa 09.10.2015 sa jej narodilo druhé dieťa T.

Na pojednávaní dňa 01.12.2015 otec uviedol, že v zásade nemá námietky voči tomu, aby mal maloletého u seba cez prázdniny po dva týždne v kuse, ale poukazuje na to, že dátumy ako matka uvádza, by v ďalších rokoch mohli vyjsť na stred týždňa. Žiada ďalej, aby obaja rodičia boli oprávnení zastupovať maloletého a spravovať majetok v bežných veciach. K čomu matka uviedla, že proti tomu námietky nemá.

Na pojednávaní dňa 08.09.2015 kolízny opatrovník uviedol, že prešetrili pomery na strane matky aj otca, v tomto smere sú splnené všetky podmienky na výchovu maloletého. Pri šetrení u matky bol prítomný aj maloletý, nemal problém pred matkou povedať, že má otca rád, že sa k nemu teší. Zo strany matky nebolo pozorované, že sa k tomuto zachovala negatívne. Naďalej zotrvávajú na ich písomnom vyjadrení, majú za to, že problém komunikácie je dosť vážna prekážka na striedavú starostlivosť.

Na pojednávaní dňa 01.12.2015 vykonal súd výsluch maloletého v prítomnosti iba zástupkyne kolízneho opatrovníka, pričom maloletý pri výsluchu uviedol, že do školy chodí na Vančurovu, páči sa mu tam, má tam kamarátov, najradšej má matematiku a výtvarnú. Krúžky má v stredu, v pondelok a v piatok, chodí aj na zápasy. Na zápasy a na tréningy chodí skôr s tatinom, on ho tam vozí, podľa toho u koho je, ho vozia na tréningy. Tatino ho vozí na zápasy, aj sa chodí pozerať. Na S. X . býva s tatinom a na A. s maminou. U tatina býva každý druhý víkend, aj tam spí, cez týždeň u tatina nespí. Keď je cez týždeň s tatinom, musí ho vrátiť, ale učia sa predtým. Maloletému sa nepáči, že je u tatina menej, lebo tam má aj viac kamarátov. Obidvaja sa opýtali s tatinom, ale mamina povedala, že nie. Maloletý by to chcel tak, aby bol týždeň u jedného a týždeň u druhého. U maminy má kamarátov, najprv mal dvoch a teraz si našiel ešte dvoch. U maminy býva ešte mamin kamarát, narodilo sa im bábätko, má asi mesiac, dva, je zlatučký. Niekedy dovolila mamina, aby spal u tatina, ale hovorila, že sa dobre nevyspí, už si to nepamätá. Keď je u maminy, je mu dobre, nie je mu smutno za tatinom. Najprv brata nechcel, potom chcel, teraz je rád a pomáha mamine. Nevie presne rozvrh, kedy má byť v týždni u tatina. Vie, že u tatina spí každý druhý víkend. Keď je víkend, že je u maminy, napíše si úlohy hneď v ten deň, keď príde zo školy, alebo si ich urobí až v nedeľu. Doma sa hrá skôr na tablete. U tatina je skôr s kamošmi, u tatina mu nejde na jeho telefóne zahrať skoro žiadna hra. U tatina sa učí s ním, u maminy sa učí buď s Peťom alebo s maminou. Maloletý ďalej uviedol, že hovoril tatinovi, že by chcel bývať raz u jedného, raz u druhého. Ešte to neskúsil, že by býval raz u jedného, raz u druhého, myslí, že by mu nebolo smutno. Mamin kamoš je A. je O.. U tata býva ešte N., je dobrá. On by to tak chcel, aby to bolo týždeň u jedného a týždeň u druhého. Vie si to predstaviť, že by takto chodil a sťahoval sa každý týždeň.

Otec v záverečnej reči uviedol, že výsluch maloletého len potvrdil skutočnosti uvádzané navrhovateľom, a to že maloletý sám žiadal o to, aby mohol viac času tráviť u otca. Z pohľadu otca je v tomto konaní podstatný predovšetkým záujem maloletého, ktorý svoj názor na celú vec jednoznačne vyjadril počas svojho výsluchu pred súdom. Výsluch maloletého podľa neho okrem iného tiež preukázal, že je to práve matka maloletého, kto sa snažil maloletého od striedavej osobnej starostlivosti odhovoriť, a to nielen citovým vydieraním, ale aj rôznymi nepravdivými informáciami. Ďalej uviedol, že otec maloletého má plné právo podieľať sa na starostlivosti o svojho syna v rovnakej miere ako matka. Poukázal tiež na skutočnosť, že matka maloletého v rámci svojich posledných vyjadrení na jednej strane tvrdí, že otec vlastne nie je schopný sa o svojho syna postarať, na druhej strane však sama žiada, aby bol styk otca so synom rozšírený v rámci letných prázdnin tak, aby maloletý u svojho otca strávil dva týždne v kuse. Otec má za to, že z tohto prístupu matky vyplýva, že si je vedomá skutočnosti, že otec je plne schopný sa o maloletého riadne postarať, a jej výhrady k starostlivosti otca o syna sú výlučne účelové, ničím nepodložené a zamerané na zabránenie zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloletý v rámci svojho výsluchu sám vyjadril svoj názor, že chce tráviť u oboch rodičov rovnaký čas, a to jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností. Nátlak zo strany otca vylúčil samotný znalecký posudok. Otec ďalej uviedol, že jedinou prekážkou zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti tak ostala zlá komunikácia medzi rodičmi, ktorá prekážka je však odstrániteľná. Poukázal opätovne na judikatúru ÚS ČR. Podľa otca, ako vyplýva z vyjadrení matky, táto je principiálne proti striedavej osobnej starostlivosti, a preto nikdy nebude mať záujem pracovať na zlepšení komunikácie medzi ňou a otcom. Z toho dôvodu vníma otec riešenie znalkyne, aby sa v záujme dieťaťa najprv zlepšila komunikácia a potom prípadne opätovne posúdila možnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, za v praxi nerealizovateľné. Záverom požiadal otec súd, aby prihliadol na názor maloletého prezentovaný na pojednávaní a vyhovel návrhu na jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle podaného návrhu a aby tiež zaviazal rodičov k riešeniu ich komunikačných problémov cestou odborníka.

Právom záverečnej reči matka uviedla, že nikdy neupierala otcovi jeho práva na styk so synom. Poukázala na to, že počas manželstva nepreukazoval otec snahu o starostlivosť o maloletého, a ani čas strávený s dieťaťom nebol presne rovnako rozdelený medzi obidvoch rodičov. Aj preto jej jeho súčasný záujem o syna skôr pripadá ako snaha pomstiť sa jej a ublížiť jej cez ich spoločného syna. Podľa matky striedavá osobná starostlivosť nie je v ich prípade vhodný model starostlivostí o dieťa s odvolaním sa na tvrdenie, že striedavá osobná starostlivosť je vhodná pre rodičov, kde obidvaja mali aj počas trvania manželstva približne rovnaký podiel na výchove detí. So striedavou osobnou starostlivosťou principiálne nesúhlasí, ako dospelá si nevie predstaviť, že by žila a striedala sa v dvoch domácnostiach. Sedenia v psychologickej poradni podľa nej komunikačný problém neodstránia, pretože problém s komunikáciou pramení z povahy otca. Tento pri bežnej komunikácii už z princípu s ničím nesúhlasí, neustále jej niečo vyčíta a vytvára konflikty. Nie je schopný kompromisu, všetky jej rozhodnutia spochybní, neakceptuje žiadne jej návrhy, uznáva za správnu len svoju pravdu a rozhodnutia a tie bez kompromisov presadzuje. Napriek tomu je ochotná v záujme syna chodiť na sedenia a riešiť komunikačný problém s otcom. Ďalej matka uviedla, že s otcom maloletého nevedia vytvoriť rodičovskú koalíciu, na striedavú osobnú starostlivosť treba súlad oboch partnerov. Trvá na tom, aby bola pri úvahe súdu o striedavej osobnej starostlivosti, zohľadnená aj citlivá povaha maloletého. Ako matka vidí, že sa veľmi nestotožňuje so skutočnosťou, že on má byť ten, ktorý medzi nimi rozhodne. Maloletý je síce vnímavý, ale jeho rozhodnutia sú aj v dôsledku veku ovplyvnené predovšetkým zážitkovou sférou, nezamýšľa sa nad dosahom svojich rozhodnutí. Narodilo sa jej ďalšie dieťa. Maloletý má svojho súrodenca - T., veľmi rád. Matka sa domnieva, že za danej situácie je potrebné zachovať a upevniť súrodenecké vzťahy medzi nimi. V neposlednom rade je nutné prihliadať na to, že maloletý nemá rád zmeny. Má psychické problémy so sklonom k neurotizmu. Striedavá osobná starostlivosť by za tohto napätého stavu pôsobila na neho rušivo. Matka ďalej uviedla, že ak by bol zachovaný doterajší model starostlivosti, vzťah otca s dieťaťom by nebol (a ani po rozvode nie je) narušený. Otec trávi s dieťaťom aj jeho voľnočasové aktivity, v ktorých ho prirodzene podporuje. So súčasným partnerom matky má maloletý veľmi pekný vzťah, nesnaží sa mu nahrádzať otca a ani maloletý ho neberie ako otca, vie, kto je jeho otec. Matka mala pocit, že otec vyvíjal na maloletého tlak, zrejme neustále mu hovoril o výhodách striedavej osobnej starostlivosti, preto aj trval na predvolaní maloletého na pojednávanie. Matka si myslí, že striedavá osobná starostlivosť je viac o tom, že rodičia sa vedia dohodnúť pri riešení problémov, akoby mal všetko striktne upravovať súd. Rodičia, čo vedia nájsť kompromis, oni však taká dvojica nikdy neboli a ani v súčasnosti nie sú.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Predmetom konania bola zmena úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorá úprava bola prijatá rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. -43 zo dňa 27.11.2012, a to schválením rodičovskej dohody. V tom čase mal maloletý 5,5 roka, navštevoval MŠ, rodičia v tom čase bývali ešte v spoločnej domácnosti, pričom na úprave práv a povinností k maloletému na čas po rozvode sa dohodli. V súčasnosti má maloletý cca 8,5 roka, navštevuje 3. ročník ZŠ, rodičia bývajú

v samostatných domácnostiach, pričom na striedavej osobnej starostlivosti, ktorú požaduje otec, sa nezhodnú.

Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Ideálnym prípadom je dohoda rodičov o takejto forme starostlivosti o dieťa, avšak ani v prípade, že záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z rodičov, nie je to automaticky dôvod na vydanie zamietavého rozhodnutia. Aj v uvedenom prípade súd musí skúmať, či bude striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa.

Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť a najmä, striedavá osobná starostlivosť musí byť v záujme maloletého dieťaťa. Súd musí prihliadnuť na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Predpokladom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je, že musia byť lepšie zaistené potreby dieťaťa, ako je tomu pri osobnej starostlivosti jedného rodiča. Ďalším nevyhnutným predpokladom je, že striedavá osobná starostlivosť musí vyhovovať osobnosti dieťaťa. V tejto súvislosti je nutné skúmať dôvody a vyhodnotiť ich ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel ohľadom návrhu otca na zmenu starostlivosti o maloletého na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov k záveru, že tento v súčasnosti nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť z dôvodu, že pre túto formu osobnej starostlivosti neboli splnené zákonné podmienky, a síce, že by striedavá osobná starostlivosť lepšie zabezpečila záujem maloletého dieťaťa.

Maloletý má toho času vytvorené u matky stabilné výchovné prostredie, výchova matky a osobná starostlivosť o maloletého nebola doteraz žiadnym spôsobom spochybnená, a to ani kolíznym opatrovníkom, ani otcom maloletého. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodnili záver, že vhodnejšou formou starostlivosti o maloletého v danom prípade by bola striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov, a teda že by ňou boli lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Za súčasnej skutkovej situácie súd nespochybňuje závery znaleckého posudku vypracovaného v konaní v spojení s jeho doplnením, s ktorými sa stotožňuje, podľa ktorých by v súčasnosti striedavá osobná starostlivosť nebola na prospech maloletému. Dôvodom je jednak znaleckým dokazovaním preukázaná skutočnosť, a síce to, že rodičia maloletého nedokážu spolu konštruktívne komunikovať (ktorú v podstate uznali i rodičia sami), chovajú voči sebe nepriateľské postoje, nedokážu sa pri vzájomnej komunikácii odosobniť, nie sú schopní nadhľadu, a to ani v záujme maloletého. Rodičia maloletého vznášajú voči sebe navzájom neustále výhrady, ktorým by sa pri nariadenej striedavej osobnej starostlivosti nevyhli. Ak rodičia trvale vytvárajú vzájomné nepriateľské prostredie, nie je tu predpoklad, že budú spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere na zaistení potrieb dieťaťa.

Súd sa nestotožňuje s argumentáciou otca, že pri striedavej osobnej starostlivosti by sa eliminovali konflikty medzi rodičmi (s jeho odôvodnením, že by tak rodičia dochádzali do zriedkavejšieho kontaktu), pretože komunikácia medzi rodičmi sa netýka iba odovzdávania oblečenia, učebníc a hračiek, ale práve pri striedavej osobnej starostlivosti je potrebné riešiť problémy, ktoré sa pri výchove maloletého dieťaťa vyskytnú, jednotne a vo vzájomnej súčinnosti, aby sa maloleté dieťa nestalo objektom nejednotného výchovného prístupu, čo by nebolo na prospech jeho zdravého psychického vývinu, práve naopak. Súčasné vzťahy medzi rodičmi nie sú zárukou, že by pre maloletého bolo vytvorené stabilné výchovné prostredie.

Súd čiastočne súhlasí s otcom v tom, že v prípade, ak jedinou prekážkou pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je nedostatočná komunikácia medzi rodičmi, pričom matka principiálne striedavú osobnú starostlivosť odmieta, bolo by (v súlade s judikatúrou, na ktorú odkazuje otec) možné uvažovať o nariadení striedavej osobnej starostlivosti za súčasného uloženia výchovného opatrenia za účelom odstraňovania tejto prekážky. Avšak v tu prejednávanej veci s poukazom na závery znaleckého dokazovania, ako aj vyšetrenie maloletého vykonané neskôr, nie je jedinou prekážkou pre striedavú osobnú starostlivosť výlučne nedostatočná komunikácia rodičov a ich nepriateľské postoje.

Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletý je vo vývine, pričom tento vývin je neurotický, donedávna s denným a nočným pomočovaním, maloletý má problémy v koncentrácii pozornosti, je zameraný viac

na výkon, potláča vlastné prežívanie. Z uvedeného má súd za to, že striedavá osobná starostlivosť v súčasnosti nie je vhodná ani z hľadiska osobnosti dieťaťa, ktorá sa javí ako neurotická, a preto je pre ňu dôležité stabilné výchovné prostredie reprezentované len jedným z rodičov. V prípade zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti za súčasne nepriateľských postojov medzi rodičmi by zabezpečenie potrebnej stability pre maloletého bolo viac než nepravdepodobné. Pre dieťa sa v súčasnej dobe javí vhodné skôr stabilné výchovné prostredie, s akceptujúcim a usmerňujúcim prístupom jedného rodiča, lebo striedanie starostlivosti v rovnakom časovom pomere, by v tejto situácií len prehĺbilo jeho problematický vývin.

Ako dôvod, pre ktorý ponechanie maloletého v osobnej starostlivosti matky bude na prospech maloletému, vidí súd aj skutočnosť, že maloletému pred dvomi mesiacmi pribudol mladší súrodenec, na ktorého sa tešil, a ku ktorému si postupne vytvára vzťah. Budovanie súrodeneckého vzťahu bude prirodzenejšie, ak bude maloletý so súrodencom počas začiatkov budovania ich vzťahu v pravidelnom kontakte bez dlhších prerušení. Pre osobnosť maloletého môže byť podľa názoru súdu vyrastanie so súrodencom len na prospech, a to s poukazom na zistený sklon maloletého k zatvrdilosti a sebapresadzovaniu, ktoré negatívne sklony by mohlo odstrániť spolužitie so súrodencom, kedy by sa maloletý mohol vo vzájomnej interakcii s ním naučiť schopnosti rešpektovať potreby iných ľudí.

V danom prípade bolo dokazovaním v konaní preukázané (a to ako znaleckým dokazovaním, tak šetrením kolízneho opatrovníka), že u oboch rodičov existujú vyhovujúce podmienky pre výchovu a starostlivosť o dieťa, pričom maloletý má porovnateľný vzťah k obom rodičom. Súd nespochybňuje schopnosť otca starať sa komplexne o maloletého (či už o jeho základné potreby, alebo školské a mimoškolské aktivity), ani vo všeobecnosti jeho právo ako druhého z rodičov túto starostlivosť vykonávať, avšak v záujme maloletého je v súčasnosti zachovať stabilné výchovné prostredie u matky za súčasne upraveného styku s otcom.

Pokiaľ ide o dôvody, ktoré otec pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti uvádzal, ani jeden z nich nebol spôsobilý presvedčiť o tom, že by striedavá osobná starostlivosť bola v súčasnosti v záujme maloletého. Ak otec ako dôvod uvádzal, že by tak bolo maloletému zabezpečené právo na zachovanie a rozvoj pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho vzťahu k obom rodičom, súd poukazuje na skutočnosť, že podľa výsledkov znaleckého dokazovania má maloletý porovnateľný vzťah k obom rodičom, pričom vzťah maloletého k otcovi sa v posledných viac ako troch rokoch rozvíjal práve prostredníctvom ich stretávania upraveného skorším rozsudkom. Z uvedeného je zrejmé, že porovnateľný vzťah ako má maloletý k matke sa darí vytvárať medzi maloletým a otcom nielen v podmienkach striedavej osobnej starostlivosti, ale aj pri zverení maloletého matke a úprave styku otca s maloletým, a obava, že pri nenariadení striedavej osobnej starostlivosti by došlo k zhoršeniu vzťahu medzi otcom a synom, nie je dôvodná. Pokiaľ ide o dôvod otca, že maloletému je potrebné venovať zvýšenú starostlivosť pokiaľ ide o učenie, nakoľko je veľmi vnímavý a učenlivý, a chce sa vzdelávať, tu súd poukazuje jednak na to, že u matky v konaní nebolo zistené zanedbávanie starostlivosti o maloletého v tomto smere a zároveň poukazuje na odporúčanie znalkyne v opačnom zmysle, a síce znížiť nároky na maloletého. Súd má za to, že otec sa zameriava predovšetkým na dôvody, pre ktoré by bola striedavá osobná starostlivosť v záujme samotného otca, s poukazovaním na to, že má na maloletého rovnaké právo ako matka, a menej sa zaoberá tým, či (a v čom) by bola striedavá osobná starostlivosť skutočne na prospech maloletému. Súd však zdôrazňuje, že v konaní starostlivosti o maloleté dieťa je úlohou súdu sledovať najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Z dôvodu, že názor maloletého bol zisťovaný iba u znalkyne, čo však bolo v mesiaci apríl 2015, súd v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 ZR považoval za potrebné zistiť aktuálny názor maloletého. Okrem toho tak súd považoval za potrebné urobiť aj z dôvodu rozporu medzi tvrdením otca, že maloletý sa častejšieho pobytu u neho sám dožaduje, a tým, že maloletý sa u znalkyne v tomto zmysle nevyjadril. Súd pritom poukazuje aj na nález ÚS SR sp.zn. -67 zo dňa 10.07.2013, podľa ktorého „Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp. § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v konaní o zverenie detí zisťovať, či deti boli s ohľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, či vôbec a v kladnom prípade z akých zdrojov ich názory zisťoval a či a akým spôsobom prihliadol na ich prípadné názory.“

Z uvedených dôvodov súd maloletého vypočul na pojednávaní dňa 01.12.2015 za prítomnosti iba kolízneho opatrovníka, pričom s obsahom jeho výpovede oboznámil ostatných účastníkov. Maloletý bez

toho, aby mu boli kladené priame otázky (nakoľko zmyslom výsluchu maloletého daného veku v konaní nie je urobiť ho zodpovedným za výsledok konania, a preto má byť jeho názor súdom zisťovaný len nepriamo), sám od seba sa vyjadril tak, že by chcel bývať týždeň u matky a týždeň u otca. Ako dôvod uviedol, že u otca má viac kamarátov, keď zároveň uviedol, že keď je u matky, otec mu nechýba. Na otázku súdu nevedel uviesť, v ktoré pracovné dni v týždni sa s otcom stretáva, vedel len, kedy býva u otca cez víkend. Z uvedeného má súd za to, že hoci maloletý na jednej strane verbalizoval záujem o striedavú osobnú starostlivosť, na druhej strane nepociťuje súčasné stretávanie sa s otcom ako nedostatočné. Súd je toho názoru, že ak by tomu tak bolo, teda ak by skutočne chcel maloletý s otcom tráviť viac času, v prvom rade by vedel, kedy s ním čas trávi v súčasnosti. Z jeho vyjadrení bolo zrejmé, že pozná dni v týždni, rozvrh hodín a tiež rozvrh tréningov basketbalu, dni stretávania s otcom v pracovnom týždni však uviesť nevedel. Uvedené, ako aj vyjadrenie maloletého na pojednávaní, že mu otec nechýba, keď je u matky, ako aj jeho vyjadrenia u znalkyne, že nevie, s kým si najviac rozumie a s kým mu je najlepšie, a že rád býva u mamy a rád sa stretáva s otcom, nasvedčujú skôr tomu, že záujem maloletého o striedavú osobnú starostlivosť nie je skutočný a maloletý skôr chce len vyhovieť želaniu otca.

I keby však záujem maloletého o striedavú osobnú starostlivosť skutočný bol, súd poukazuje na to, že pre súd je názor maloletého len jedným z východísk pri rozhodovaní, a to z dôvodu, že maloletý vo svojom veku nevie úplne posúdiť, čo je a čo nie je v jeho záujme. „Názor“ maloletého sa tak v žiadnom prípade nemôže rovnať pojmu „záujem“ maloletého. Pre súd bolo pri výsluchu dôležité zistiť najmä dôvody, ktoré maloletého k takejto požiadavke vedú. Zistené dôvody maloletého, a síce kamaráti u otca (keď zároveň maloletý uviedol, že má kamarátov aj u matky), však nemožno považovať za dôvody, pre ktoré by nariadenie striedavej osobnej starostlivosti bolo v záujme maloletého, a to za situácie opísanej vyššie (antagonizmus medzi rodičmi, neurotický vývin maloletého).

Súd dodáva, že oceňuje snahu otca podieľať sa na starostlivosti o maloletého vo väčšej miere, avšak vyššie opísané skutočnosti v súčasnosti tejto forme starostlivosti bránia, nakoľko dieťa, ktorého vývin je neurotický, by bolo vystavované konfrontačnej vzťahovej atmosfére medzi rodičmi, čo by jeho vývin mohlo ešte viac narušiť. Je dosť dobre možné, že pri práci rodičov na zlepšení ich komunikácie (ktorá nekonfliktná komunikácia je v záujme ich maloletého dieťaťa pri akomkoľvek modeli starostlivosti) a zdravého vývinu maloletého bez príznakov neurotizmu, nie je zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti v budúcnosti vylúčené (keďže striedavá osobná starostlivosť je vo všeobecnosti ako model starostlivosti pre maloleté dieťa najvhodnejšia). V súčasnosti však konkrétne okolnosti prípadu vedú súd k záveru, že by maloletému takáto forma skôr uškodila ako prospela, a teda zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za súčasných okolností a za súčasného vývinového štádia dieťaťa nie je v záujme maloletého, preto súd návrh otca v tejto časti vo výroku I. zamietol.

Otec okrem striedavej osobnej starostlivosti tiež navrhoval, aby bol rovnako ako matka oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach voči čomu matka nenamietala.

Hoci sa rodičia v rámci rodičovskej dohody pôvodne dohodli na tom, že maloletého bude zastupovať a spravovať jeho majetok iba matka, súd má za to, že je dôvodné návrhu otca vyhovieť, o.i. aj preto, že zmena pomerov od posledného rozhodovania takúto zmenu odôvodňuje. Oproti času minulého rozhodovania navštevuje maloletý v súčasnosti základnú školu, kde na rodičovských združeniach nie je umožnené otcovi hlasovať a nemožnosť dieťa zastupovať spôsobuje otcovi problémy aj v iných oblastiach. Okrem toho, zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať, pričom zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach, ktoré zákon v ustanovení § 35 ZR nazýva podstatné veci, sú rodičia povinní sa dohodnúť, pričom pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom pokiaľ sú známi a žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Nakoľko v zásade platí, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, keď zároveň súd u otca nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva a povinnosti v tomto smere obmedziť, návrhu otca na zmenu zastupovania a spravovania majetku maloletého vo výroku II. vyhovel, považujúc ho za dôvodný.

Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, a s týmto sa súd stotožňuje, že úprava styku otca s maloletým je príliš roztrieštená a komplikovaná. Matka pritom navrhla zmenu úpravy styku uvedenú vyššie, ku

ktorej otec stanovisko nezaujal, trvajúc na striedavej osobnej starostlivosti. Súd mal za to že zmena úpravy styku je dôvodná, nakoľko od času pôvodného rozhodovania došlo k zmene v tom, že maloletý navštevuje základnú školu, má tréningy basketbalu ako mimoškolskú aktivitu, má poruchy pozornosti, ktoré si vyžadujú osobitnú prípravu na vyučovanie, pričom súd dodáva, že návrhom matky nebol viazaný.

Súd stretávanie otca s maloletým v bežnom období roka upravil vo výroku III. tak, aby bol zachovaný jeho vzťah k obidvom rodičom, aby bol udržiavaný pravidelný styk s otcom a zároveň aby úprava bola ucelenejšia. Pokiaľ ide o stretávanie v párnom týždni, súd nepovažoval stretávanie v stredu v súčasnosti za vhodne upravené, nakoľko v tento deň má maloletý tréning, a preto skutočná realizácia styku ani nie je dobre možná (otec a maloletý nemajú potrebný časový priestor), ale úpravou styku maloletého s otcom sa rozbíja čas maloletého v danom dni, čo mu nie je na prospech. Z uvedeného dôvodu súd stretávanie otca s maloletým v stredu zrušil. Súd zachoval stretávanie otca s maloletým v párnom týždni od piatku do nedele, avšak upravil začiatok stretnutia v piatok na 15.30 hod., nakoľko tak bude môcť prísť k odovzdaniu maloletého otcovi v mieste, kde matka s maloletým bývajú (a nie v škole), a to so všetkými vecami, ktoré otec pre maloletého v ten ktorý víkend potrebuje. Pri takejto úprave začiatku času styku bude vytvorený priestor na prípravu potrebných vecí na víkend strávený s otcom bez toho, aby musel maloletý mať všetko pripravené už v škole, s ktorou prípravou vecí podľa vyjadrení oboch rodičov vznikali problémy. Koniec víkendového stretnutia s otcom určil súd na 18.00 hod., aby mal maloletý po návrate od otca dostatok času na zvítanie sa s matkou po návrate od otca, na zverenie sa jej so zážitkami a ich spracovanie, ako aj na prípadnú prípravu do školy v pondelok (minimálne prichystanie učebníc a pomôcok, ak s otcom urobí prípravu na vyučovanie cez víkend).

V nepárnom týždni ponechal súd zachované stretávanie otca s maloletým v utorok a štvrtok, keď stretávanie navrhované matkou iba v jeden z týchto dní nepovažoval súd za postačujúce na rozvíjanie vzťahu medzi otcom a maloletým, a to aj s poukazom na odporúčanie znalkyne vo vyjadrení zo dňa 13.07.2015, ktorá odporúčala dva dni styku v druhom týždni. S ohľadom na basketbalové tréningy maloletého v pondelok, stredu a piatok pritom neprichádzali do úvahy iné dni v nepárnom týždni ako utorok a štvrtok. Začiatok styku súd určil obdobne ako pri styku v párnom týždni od 15.30 hodiny, aby sa odstránili problémy pri odovzdávaní maloletého, tým, že k jeho odovzdávaniu bude dochádzať v mieste jeho bydliska, kedy si môže zobrať na stretnutie s otcom to, čo práve potrebuje, a nie zo školy. S ohľadom na to, že matka je na materskej (neskôr bude na rodičovskej) dovolenke s druhým dieťaťom, pričom maloletého vyzdvihuje v škole už okolo 13.45 hod., môže tak s maloletým vykonať prípravu na školské vyučovanie na nasledujúci deň, ktorú vykonáva podľa pokynov psychológa, aby mohol maloletý čas s otcom tráviť aj iným spôsobom ako len prípravou do školy. Odovzdávanie maloletého matke súd určil na 18.30 hod., ktorú hodinu považuje vzhľadom k veku maloletého za postačujúcu na ukľudnenie sa pred spánkom, pričom úlohy bude mať maloletý urobené buď za pomoci matky pred stykom, prípadne za pomoci otca počas styku. Pokiaľ ide o začiatok času styku o 15.30 hod. súd poukazuje aj na vyjadrenie otca, že v práci nekončí neskôr ako priemerne o 15.45 hod., z čoho je zrejmé, že preberanie maloletého o 13.30 hod. ani nezodpovedalo realite.

Matka navrhla tiež zmenu úpravy styku počas letných prázdnin, a síce každý rok od 15.07. od 9.00 hod. do 28.07. do 19.00 hod. a od 12.08. od 09.00 hod. do 23.08. do 19.00 hod.. Voči uvedenému otec v zásade nenamietal, avšak poukázal na to, že uvedené dátumy by v ďalších rokoch mohli vyjsť na stred týždňa. Súd potom upravil stretávanie maloletého s otcom počas letných školských prázdnin tak, aby sa uskutočnilo v dvoch dvojtýždňových obdobiach (t.j. v auguste do 25.08., a nie do 23.08. ako navrhovala matka), keď otec s dvojtýždňovými pobytmi v zásade súhlasil, pričom k námietke otca ohľadom začiatku a konca styku súd uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením matky, že označovanie prvý, druhý, atď.... týždeň mesiaca júl alebo august spôsobuje výkladové problémy, a tým môže viesť k nevykonateľnosti rozhodnutia. Ak by aj začiatok styku počas letných prázdnin vychádzal v neskoršom období na stred týždňa, súd to nevníma ako prekážku uvedenej úpravy, a nakoniec otec žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by to ako prekážku vnímal on, ani neuviedol. V prípade dovolenkového pobytu, ktorý sa v zásade začína a končí víkendom, je pri súdom stanovenej úprave styku cez letné prázdniny, tento vždy možný, či sa bude styk začínať na začiatku, v strede alebo na konci týždňa.

Pokiaľ ide o úpravu styku počas vianočných prázdnin, túto súd ponechal v zmysle predchádzajúcej úpravy, keď zmeny navrhované matkou ňou neboli ani odôvodnené, ani otec neuvádzal záujem o zmenu úpravy styku počas vianočných prázdnin, pričom žiaden z nich neuvádzal žiadne problémy ohľadom styku v tomto období, ktoré by odôvodňovali potrebu zmeny úpravy v uvedenom období. Súd teda

ponechal úpravu styku počas vianočných prázdnin každý párny rok od 24.12. od 9.00 hodiny do 25.12. do 10.00 hodiny, každý nepárny rok od 25.12 od 10.00 hodiny do 27.12. do 18.30 hodiny, každý párny rok v čase od 28.12. od 9.00 hodiny do 02.01. nasledujúceho roka do 18.30 hodiny.

Úpravu styku počas jarných, veľkonočných a jesenných prázdnin zostala rovnako nezmenená, a síce počas jarných prázdnin každý párny rok odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jarných prázdnin od 18.00 hodiny do posledného dňa jarných prázdnin do 17.00 hodiny, počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od štvrtka, ktorý bezprostredne predchádza Veľkonočnému piatku od 18.00 hodiny, do utorka, ktorý bezprostredne nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 11.00 hodiny, a počas jesenných prázdnin každý nepárny rok odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jesenných prázdnin od 18.00 hodiny do posledného dňa jesenných prázdnin do 17.00 hodiny. Súd dodáva, že tak ako pri matkou navrhovanej odlišnej úprave počas vianočných prázdnin, ani v prípade matkou navrhovanej zmeny pri jarných a veľkonočných prázdninách z ničoho nevyplynula potreba zmeny skoršej rodičovskej dohody v tejto časti.

Hoci v prípade vyššie uvedenej úpravy styku počas prázdnin (s výnimkou letných) nedošlo ku zmene, súd úpravu styku v tomto období zahrnul do rozsudku z dôvodu lepšej prehľadnosti celej úpravy styku otca s maloletým.

Miesto odovzdávania a preberania maloletého špecifikoval súd v zmysle návrhu matky jednoznačnejšie, a síce že ide o miesto obvyklého pobytu matky, nakoľko dochádzalo medzi rodičmi k rozporom pri výklade pojmu „bydlisko“ matky pri odovzdávaní maloletého. Súd zároveň uložil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, čo zahŕňa ako prípravu materiálnu, tak aj prípravu psychickú, a otcovi uložil povinnosť dodržiavať stanovené hodiny styku.

Novou úpravou zastupovania a správy majetku maloletého, ako aj novou úpravou styku otca s maloletým dôjde podľa výroku IV. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku k zmene skoršieho rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -43 zo dňa 27.11.2012 v časti schválenej rodičovskej dohody o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého, ako aj v časti dohody rodičov o styku s otca maloletým.

Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, pričom uvedené bolo zrejmé aj z pojednávaní, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, títo nie sú schopní konštruktívnej komunikácie, a to ani v záujme maloletého, pričom ide o problém, ktorý je potrebné riešiť nielen v súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou, ale v prípade akéhokoľvek modelu starostlivosti o dieťa. Rodičia by mali byť za odbornej pomoci schopní uzavrieť kapitolu manželského vzťahu, ktorý sa rozpadol (uvedené platí najmä pre matku, ktorá doposiaľ neprekonala negatívne vnímanie otca maloletého získané zo spolužitia s ním), uvedomiť si, že rodičmi maloletého zostávajú naďalej obaja, a naučiť sa rešpektovať rolu toho druhého (tu uvedené platí najmä pre otca, ktorý neuznáva matku ako kľúčovú postavu v rodine). Súd má za to, že s prihliadnutím na intelekt oboch rodičov budú za pomoci odborníka schopní odstrániť nedostatky v komunikácii, ktoré nepriaznivo vplývajú najmä na zdravý psychický a fyzický vývin maloletého. Vzhľadom k tomu, že v konaní mal súd preukázané, že komunikácia rodičov nie je vhodná, za účelom zlepšenia tejto komunikácie, zlepšenia rodičovskej zručnosti a v záujme zabezpečenia čo najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia v prospech maloletého dieťaťa, uložil súd rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré im bude poskytnuté v rozsahu 12 hodín počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a to na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava. Cieľom odborného poradenstva bude zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a lepšie vzájomné sa rešpektovanie v roli rodiča maloletého. Súd nelimitoval trvanie poradenstva údajom v mesiacoch, keďže pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení, a preto ho určil počtom hodín poradenstva, pričom počet hodín 12 považuje za primeraný. Nakoľko schopnosť konštruktívnej komunikácie je vecou oboch rodičov a táto schopnosť je narušená u oboch, súd uložil toto výchovné opatrenie vo výroku V. obom rodičom, čím vyhovel návrhu otca.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keď išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, a preto vo výroku VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 151 ods. 6 OSP, o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Pre rozhodovanie o náhrade trov štátu v zmysle § 148 OSP v zásade platia obdobné kritéria ako pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov. Rozhodujúci je výsledok vo veci samej, to znamená, že trovy štátu by mal nahradiť ten účastník konania, ktorý v konaní nedosiahol ním zamýšľaný výsledok. Keďže otec žiadal v konaní zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, ktorý návrh bol zamietnutý, a žiadal tiež zmeniť pôvodné rozhodnutie v časti zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku, ako aj uložiť rodičom povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva, ktorým návrhom bolo vyhovené, možno uzavrieť, že výsledok konania je pre oboch rodičov približne rovnaký. Z uvedeného potom súd mal za to, že štát má voči obom rodičom (u ktorých nezistil dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov) právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením odmeny za vypracovanie znaleckého posudku, v rovnakom rozsahu, t.j. v polovici.

Znalkyni bola uznesením č.k. -80 zo dňa 16.04.2015 vyplatená odmena vo výške 555,28 eura, ktorá jej bola poukázaná v sume 150,- eur z preddavku zloženého otcom, v sume 150,- eur z preddavku zloženého matkou, a v sume 255,28 eura z finančných prostriedkov štátu. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal vo výroku VII. otca a vo výroku VIII. matku k náhrade trov štátu každého vo výške 127,64 eura, pričom s prihliadnutím na výšku sumy im súd určil na zaplatenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.