Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoZm/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: M. s.r.o., Z. č. XX, X., IČO: XX XXX XXX zast. F.. W. Z., advokátom, X. č. XX, Z., proti žalovanému: V. Z. nar. XX.X.XXXX, M. č. XX, Z. zast. F.. N. V., advokátom, D. č. 4, Z. o zaplatenie 16.652,26 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.10.2014 sp.zn. -178 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 21.1.2009 č.k. -11 v celom rozsahu a žalobu v celom rozsahu zamietol. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy námietkového konania vo výške 3.592,21 eur na účet JUDr. N. V., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Mal za preukázané, vzhľadom na judikatúru, že dlžník zo zmenky sa môže brániť kauzálnou námietkou, že zaistená pohľadávka zanikla a tým zanikol dôvod zmenky. Mal za preukázané, že je opodstatnená tzv. kauzálna námietka v zmysle § 17 Zmenkového a šekového zákona, keďže žalovaný splnil svoj dlh zaplatením sumy 500.000,00 Sk, ktorá mu bola požičaná žalobcom.

Mal to preukázané výpoveďou svedka a skutočnosťou, že napriek výzve súdu žalobca nezdokladoval, že ku dňu 31.12.2007 evidoval ešte nevrátenú pôžičku žalovaným ako svoju pohľadávku vo svojom účtovníctve (t.j. ako právnická osoba).

V odôvodnení konštatovali skutočnosť, že sa právny zástupca žalobcu ani napriek opakovaným výzvam nedostavil na pojednávanie za účelom konfrontácie so žalovaným, takže nie je možné konštatovať, že by súd porušil práva žalobcu na spravodlivý proces.

Proti rozsudku bolo včas podané odvolanie žalobcu, ktorým navrhol zmeniť rozhodnutie tak, že sa zamietne žaloba navrhovateľa.

Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm.a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.. Uviedol, že mu bola postupom sudcu v zmysle § 221 ods. 2 písm.f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň sudca nesprávne právne vec posúdil, lebo nedostatočne zistil skutkový stav, pričom nesprávne vec právne posúdil, takže rozsudok je arbitrárny. Zdôraznil, že v konaní, v ktorom bol vynesený rozsudok, bol porušený ústavný a zákonný princíp rovnosti strán garantovaný v článku 47 ods. 3 Ústavy, podľa ktorého sú všetci účastníci v konaní pred súdmi rovní. Uviedol, že sa konalo v neprítomnosti právneho zástupcu

dňa 24.10.2014, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť pre práceneschopnosť a žiadal aj alternatívne odročiť pojednávanie. Takže týmto postupom súdu, ktorý to nerešpektoval sa odňala možnosť konať pred súdom. Mal zároveň za nepreukázané tzv. kauzálne námietky odporcu vzhľadom na (podľa jeho názoru) nedostatočnú výpoveď svedka p.Z. ktorý nepotvrdil, že by mal priamu vedomosť (t.j. videl) odovzdávanie peňazí žalovaným žalobcovi.

Zdôrazňoval teda, že dlh z predmetnej zmenky nebol nikdy vyrovnaný.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom v zmysle § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie je vecne neopodstatnené.

K správnym dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje považuje za potrebné vzhľadom na námietky odvolateľa uviesť len nasledovné:

Odvolací súd doplnil zistenie skutkového stavu vyžiadaním správy postupom podľa § 128 O.s.p. od správcu dane (Daňový úrad X.) na skutočnosť, či v rámci daňového priznania z príjmu právnických osôb daňovníka M. s.r.o., X. za rok 2007, mal tento daňovník ku dňu 31.12.2007 evidovanú, ako nevrátenú pôžičku žalovaným V. Z., ako svoju pohľadávku a či vo svojom majetku mal zaevidovanú, ako cenný papier zmenku (vlastnú zmenku žalovaného), ktorou sa zaviazal žalovaný zaplatiť tejto obchodnej spoločnosti 29.6.2007 zmenkovú sumu 500.000,00 Sk.

Správca dane odpovedal podaním zo dňa 16.11.2015 a uviedol, že konateľ spoločnosti M. s.r.o. pri výkone miestneho zisťovania potvrdil reálnu existenciu zmenky vystavenej dňa 29.5.2007 spoločnosťou M. s.r.o. na V. Z. v sume 500.000,00 Sk a zároveň konateľ uviedol, že predmetná zmenka nebola ku dňu 31.12.2007 v účtovníctve spoločnosti evidovaná ako cenný papier, ani ako pohľadávka za nevrátenú pôžičku V. Z.. Zároveň na základe predložených príloh k daňovému priznaniu na dani z príjmov právnickej osoby daňového subjektu M. s.r.o. za zdaňovacie obdobie rok 2007, tzn. účtovných výkazov (Súvahy, Výkazu ziskov a strát a Poznámok) správcom dane bolo zistené, že daňový subjekt M. s.r.o. ku dňu 31.12.2007 v obchodnom majetku nevykazoval predmetnú zmenku ako cenné papiere a nevykazoval žiadnu pôžičku.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť (predmetnú správu), ktorá bola zaslaná na vyjadrenie účastníkom konania, dospel odvolací súd k záveru, pri vyhodnotení tohto dôkazu v súvislosti s výpoveďou svedka v konaní pred súdom prvého stupňa, že je jednoznačne vieryhodné tvrdenie žalovaného, že došlo k plnenie t.j. zaplateniu sumy 500.000,00 Sk žalovaným žalobcovi. Skutočnosť, že právnická osoba neevidovala oficiálne vo svojich podkladoch predmetnú zmenku ani pohľadávku voči žalovanému, ako to povinná evidovať v účtovnej evidencii, jednoznačne preukazuje, že neexistovala ku dňu 31.12.2007 predmetná pohľadávka voči žalovanému z predmetnej zmenky. Z konštantnej judikatúry pritom vyplýva aj skutočnosť, že tie námietky, ktoré sa vzťahujú na objektívnu existenciu zmenkového záväzku, teda že buď zmenková povinnosť vôbec nevznikla ale už zanikla, s konečnou platnosťou voči ktorémukoľvek majiteľovi zmenky je možné považovať za námietky, ktoré vyplývajú zo zmenkového práva (ide o námietky absolútne, objektívne). Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením zmenkového práva teda správne rozhodol, keďže bola preukázaná náležitosť § 17 Zmenkového zákona v splnení podmienky objektívnej námietky v dôsledku zániku dlhu jeho splnením žalovaným subjektom žalobcovi v priebehu roku 2007.

Súd prvého stupňa preto vec hmotnoprávne správne posúdil a rozhodol.

K námietke zástupcu žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom prvého stupňa je potrebné uviesť, že táto právna úvaha je vecne neopodstatnená.

Z obsahu spisu je jednoznačne nepochybné, že na pojednávaní dňa 18.7.2014 zúčastnil sa zástupca navrhovateľa, žalovaný, ako aj zástupca žalovaného, kde došlo k odročeniu pojednávania na deň 24.10.2014 s tým, že prítomný zástupca žalobcu, žalovaný a zástupca žalovaného berú termín na vedomie a nebudú už volaní.

Dňa 22.10.2014 zástupca žalobcu oznámil súdu, že ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní. Uviedol, že dôvodom neúčasti je dočasná práceneschopnosť s tým, že potvrdenie o práceneschopnosti zašle

dodatočne. Zároveň ospravedlnil aj neúčasť konateľa spoločnosti, ktorý podľa jeho vedomostí sa nenachádza na území Slovenskej republiky. Zároveň uviedol, že keďže si nevie zabezpečiť na pojednávanie substitúciu, súhlasí, aby sa pojednávalo a rozhodovalo na základe žalobného návrhu aj v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti klienta a to na základe doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj na základe predložených listín. Alternatívne navrhol odročenie pojednávania na iný termín.

Súdu bola dňa 27.10.2014 (tri dni po pojednávaní) doručená fotokópia Potvrdenia o práceneschopnosti zástupcu žalobcu, z ktorej vyplýva, že bol práceneschopný od 22.10.2014, pričom nie je tam vyznačená schopnosť výkonu práce.

Z uvedených skutočností vyplýva, že alternatívny návrh odročenia pojednávania zástupcom žalobcu (keďže súhlasil s vykonaním pojednávania aj za jeho neprítomnosti a neprítomnosti konateľa žalobcu) neobsahuje obligatórne stanovené náležitosti v zmysle § 119 ods. 2 písm.a/, b/, c/ O.s.p. a ods. 3. Ak je totiž dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav zástupcu, návrh na odročenie musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka, alebo jeho zástupcu, neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník, alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť.

Tieto zákonnom požadované kritériá dodatočne zaslané potvrdenie lekára o práceneschopnosti zástupcu, vôbec neobsahuje. Samotné potvrdenie o práceneschopnosti je nepostačujúce, pokiaľ ošetrujúci lekár neuvedie vyjadrenie požadované zákonom, t.j. že zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Uvedené ustanovenie má zabezpečiť, aby nedošlo k bezdôvodnému odročovaniu pojednávania, pretože sa má zabezpečiť ústavné právo každé účastníka konania (t.j. aj protistrany) na včasné súdne konanie (čl.48 ods. 2 ústavy). Pri výklade ustanovenia § 119 ods. 2 a 3 O.s.p. musí sa vychádzať z účelu, ktorý upravuje a zákon, ktorým sa má zabezpečiť, aby súd rozhodol v primeranom čase, t.j. nepripustil vytvorenie situácie, že sa bezdôvodne odročujú pojednávania a tak sa obsahove nerešpektuje ústavou zaručené právo občana (každého účastníka sporu) na včasné konanie a rozhodnutie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré vyplývajú nepochybne zo spisu súdu prvého stupňa, nie sú splnené podmienky tvrdené odvolateľom, že došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p..

Nie sú totiž splnené tri pojmové znaky možnosti odňatia možnosti konať pred súdom účastníkovi, t.j. odňatie možnosti konať pred súdom, ku ktorému došlo v dôsledku postupu súdu, ak táto možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. K naplneniu pojmového znaku teda nedôjde, ak k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo len v dôsledku nedostatkov v aktivite, resp. v postupe účastníka konania, prípadne jeho zástupcu.

Súd prejednal vec v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu, ktorý súhlasil s pojednávaním za jeho neprítomnosti a v neprítomnosti klienta, takže bol tu daný zákonný dôvod pojednávať vo veci. Nie je teda možné mať za to, že sú splnené zákonné kritériá, že bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom prvého stupňa. Pre nesplnenie prioritných kritérií § 119 ods. 3 O.s.p., týkajúcich sa zákonnej úpravy o odročení pojednávania, má odvolací súd za to, že bola zachovaná zásada spravodlivého procesu v konaní pred súdom prvého stupňa.

Vzhľadom na všetky tieto uvedené okolnosti (procesné aj hmotnoprávne) odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny, v zmysle § 219 O.s.p..

Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli. O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté, ako je uvedené vo výroku, v zmysle §§ 224 ods. 1, 142 ods. 1 O.s.p. per analógiam.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.