Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/84/2015

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci navrhovateľky: E. R., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A., C. XXX, právne zastúpená JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti odporcovi: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E., Na R. XXXX, M. republika, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci. II. Súd konanie vo veci zastavuje. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 25.08.2015 doručeným Okresnému súdu Námestovo sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Zo samotného návrhu vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 18.09.2010 vo M.-E. v M. republike. F. je štátnou občianskou Slovenskej republiky, odporca občanom Českej republiky, maloleté deti pochádzajúce z ich manželstva P., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX sa narodili v M. republike miesto narodenia M.-E.. Podľa čestného prehlásenia navrhovateľky posledné spoločné bydlisko s manželom a ich maloletými deťmi bolo v rekreačnej chate na adrese C. č. XXX, Z. A.. Rekreačná chata je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov od roku XXXX. Aktuálne sa na tejto adrese zdržiava navrhovateľka, t. č. na rodičovskej dovolenke s maloletým synom, keďže odporca podľa udania navrhovateľky bez jej súhlasu zobral maloletú dcéru do M. republiky.

Vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku v mieste pobytu navrhovateľky, odporcu a maloletých detí je súd v konaní povinný skúmať svoju právomoc aj v zmysle príslušných ustanovení medzinárodného práva súkromného a procesného. S poukazom na § 2 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyvodil súd povinnosť na daný právny vzťah aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len ako nariadenie).

Podľa Článku 3 nariadenia, 1. Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovanie manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, niektorý z manželov má obvyklý pobyt, alebo

- má obvyklý pobyt navrhovateľ, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrh, alebo

- má obvyklý pobyt navrhovateľ, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu (...).

Pre úplnosť je potrebné dodať, že obvyklý pobyt je štandardný pojem používaný v medzinárodných právnych normách. V uvedenom nariadení tento pojem nie je definovaný, preto pri posúdení otázky obvyklého pobytu je potrebné vziať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie nemožno spájať pojem obvyklý pobyt s pojmom trvalý pobyt a ani pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je typickým objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci. V tomto smere je významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje väčšiu časť roka, kde pracuje, študuje a pod.

Súd vykonanou lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že navrhovateľka je od svojho narodenia prihlásená k trvalému pobytu na adrese P. č. XXX Z. lesná, jej dve maloleté deti sú na vyššie označenej adrese prihlásené k trvalému pobytu od 24.02.2015. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že navrhovateľka nie je poberateľkou žiadnej sociálnej dávky na území Slovenskej republiky. Obecný úrad Z. A. na výzvu okresného súdu oznámil, že odporca nebol v obci nikdy prihlásený k trvalému pobytu, a ani nedisponuje informáciami, kde sa po uzavretí manželstva zdržiaval. Taktiež im nie je známe obvyklé bydlisko maloletých detí manželov predtým, ako boli prihlásení k trvalému pobytu v ich obci. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže so sídlom v Bratislave, listom zo dňa 10.09.2015, oznámilo, že od ústredného orgánu M. republiky prijalo žiadosť o návrat maloletého dieťaťa D., nar. XX.XX.XXXX, na územie a pod jurisdikciu krajiny obvyklého pobytu - M. republiky v mene otca maloletého dieťaťa.

Článok 13 nariadenia umožňuje v záujme dieťaťa, ako výnimku a za určitých podmienok, aby súd, ktorý má právomoc, postúpil vec súdu iného členského štátu, ak je tento súd vhodnejšie umiestnený na to, aby konal vo veci. V tomto prípade by však druhý súd už nemal mať právomoc postúpiť vec tretiemu súdu.

Podľa čl. 17 nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Pre nedostatok právomoci zastavuje súd konanie aj v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za dostatočne preukázané, že manželia nemali naposledy obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky ale na území Českej republiky, pričom odporca tam stále býva a má tu obvyklý pobyt, právomoc slovenského súdu teda v zmysle nariadenia nie je daná, preto súd v zmysle čl. 17 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci.

Čo sa týka konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom pochádzajúcich z ich manželstva na čas po rozvode manželstva, ktoré konanie je spojené s konaním o rozvod manželstva, súd konštatuje, že nakoľko nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželstva, nemá právomoc konať ani vo veci úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Navyše, právomoc súdu nie daná aj z toho dôvodu, že maloleté deti majú podľa názoru súdu svoj obvyklý pobyt na území Českej republiky a to vzhľadom k osobitnej väzbe k tomuto členskému štátu (článok 15 nariadenia).

Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto súd konanie o podanom návrhu podľa ust. § 104 ods.1 O.s.p. zastavil. V danej veci nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský štát.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O vrátení súdneho poplatku bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitosti podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).