Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoKR-15-2022.pdf
PDF · 80.06 KB
Case nature
Subarea
41CoKR/15/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobkyne Marta Vraštiaková, nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Československej armády 283/6, 038 51 Turčianska Štiavnička, právne zastúpená: Mgr. Martina Chorváthová, so sídlom kancelárie A. Kmeťa 28, 036 01 Martin, IČO: 42 217 105, proti žalovanému 1/: JUDr. Miroslav Hlad, so sídlom Vajanského 588, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 948 729, správca úpadcu: Štefan Vraštiak, nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Československej armády 283/6, 038 51 Turčianska Štiavnička a žalovanému 2/: LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 2OdK/94/2021-75 zo dňa 09. augusta 2022 takto
rozhodol:
Odvolanie žalobkyne odmieta.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Žilina napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 08.08.2022 bol súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd žalovanému v rade 1/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu práv na speňaženie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. 849 konkrétne nebytový priestor - garáž č. 4 a byt č. 4 vo vchode č. 6 na 2 poschodí v bytovom dome č. 283 postavenom na par. č. KN-C 632/4 a KN -C č. 631/7 vedené pre katastrálne územie Turčianska Štiavnička, okres Martin (ďalej len ako „nehnuteľnosti“) a žalovanému v rade 2 zdržať sa výkonu dražby vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných v súpise všeobecnej podstaty v konaní vedenom pod sp. zn. 2OdK/94/2021.
3. Na odôvodnenie podaného návrhu žalobkyňa uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 9P/172/2018 zo dňa 06.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.06.2019 bolo manželstvo žalobkyne a Štefana Vraštiaka rozvedené. Do dnešného dňa medzi bývalými manželmi nedošlo k vyporiadaniu BSM a ani nebola podaná žaloba o vyporiadanie BSM. Uznesením okresného súdu Žilina, č.k. 2OdK/94/2021 bol na majetok bývalého manžela Štefana Vraštiaka (ďalej len „úpadca“) vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený správca: Mgr. Miroslav Hlad, so sídlom Vajanského 588, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 948 729. Správca následne do súpisu všeobecnej podstaty zapísal nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podal návrh na vykonanie dražby u dražobníka - žalovaného 2. Nehnuteľnosti boli ohliadnuté a ocenené znaleckým posudkom. Žalobkyni bolo následne doručené oznámenie o dražbe nehnuteľnosti, ktorá sa má konať dňa 07.09.2022. Nakoľko manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 08.06.209 kedy zaniklo ich BSM a zároveň nedošlo k dohode o vyporiadaní ani nebola podaná žaloba na vyporiadanie BSM dňa 08.06.2022 došlo k vyporiadaniu zákonnou fikciou po uplynutí 3 rokov od zániku BSM, čím nehnuteľnosti prešli do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Aj napriek vyporiadaniu BSM zákonnou
fikciou správca pokračuje v speňažení nehnuteľností v celosti dražbou. Žalobkyňa je preto toho názoru, že správca konkurznej podstaty neoprávnene pokračuje v dražení aj tej časti majetku, ktorá nepatrí úpadcovi. Vzhľadom na takýto uvedený stav je potrebné neodkladne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko ak dôjde k speňaženiu nehnuteľností, dôjde tak k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckych práv žalovanej.
4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že neodkladné opatrenie upravené v ust. § 203 ZKR má čiastočne vlastný procesný mechanizmus a preto aplikácia prostredníctvom ustanovení civilného sporového poriadku sa použije primerane, v prípade ak ZKR neustanovuje inak, teda sa aplikuje primerane iba tá časť úpravy neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, ktorá nie je upravená v ZKR. Neodkladné opatrenie podľa ustanovení ZKR je tak možné nariadiť v prípade ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku úpadcu, pričom z prvej vety citovaného ustanovenie vyplýva, že aktívne legitimovaným subjektom na podanie neodkladného opatrenia je iba predbežný správca alebo správca. Iná osoba nie je oprávnená podať návrh na neodkladné opatrenie, inak by ustanovenia o aktívnej legitimácie strácali svoj zmysel. Ak však súd zistí, že je potrebné neodkladné opatrenie nariadiť, môže tak urobiť aj bez návrhu. Súd preto v prvom rade skúmal, či návrh podala aktívne legitimovaná osoba, pričom dospel k záveru, že návrh podala osoba, ktorej nesvedčí aktívna legitimácia, keďže návrh nepodal predbežný správca ani správca.
5. Súd teda v ďalšom pristúpil ex offo k skúmaniu dôvodov uvádzaných žalobkyňou, ktorá svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že správca konkurznej podstaty neoprávnene zasahuje do jej vlastníckych práv, tým spôsobom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby sú už v podielovom vlastníctve bývalých manželov z titulu zákonnej fikcie uplynutím troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa však pri riešení otázky ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva a s tým súvisiace vyporiadanie opomenula ustanovenie §-u 167i ods. 1 ZKR. V zmysle citovaného ustanovenia, do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Súd nepopiera, že zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov nastal ku dňu právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželov, avšak k jeho vyporiadaniu nedošlo na základe zákonnej fikcie uplynutím troch rokov od zániku BSM, ale k „vyporiadaniu“ došlo vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, takým spôsobom, že všetok majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvorí konkurznú podstatu. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konkurze vyhlásenom podľa § 166 ZKR teda nedochádza tak ako je to v konkurze vyhlásenom podľa prvej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Druhému manželovi vzniká k momentu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov pohľadávka vo výške určenej podľa pravidiel stanovených v § 150 Občianskeho zákonníka. Nakoľko súd z pripojených príloh zistil, že momentom vyhlásenia konkurzu k vyporiadaniu majetku medzi bývalými manželmi nedošlo, celý majetok tak tvorí konkurznú podstatu. Výlučným vlastníkom celého majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stáva úpadca a bývalý manžel sa stáva veriteľom, pričom si svoju pohľadávku môže v konkurze uplatniť prihláškou.
6. Podľa § 203 ZKR súd v konkurze môže nariadiť neodkladné opatrenie, ale iba v prípade, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku úpadcu. V iných prípadoch neodkladné opatrenie nariadiť nemôže. Súd však po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami neprijal záver, že je potrebné vydať neodkladné opatrenie na zistenie (majetok je dostatočne zistený správcom) ani zabezpečenie majetku úpadcu. Neodkladné opatrenie sa vydáva v prípadoch keď je potrebné zabezpečiť majetok tak, že sa zakáže tretím osobám s majetkom nakladať, speňažiť alebo napríklad zaťažiť záložným právom. Neodkladné opatrenie, ktorým sa ukladá správcovi zákaz nakladať s majetok zaradeným do súpisu majetku nebude na mieste, keďže účelom konkurzného konania je uspokojenie veriteľov. Konkurzný správca si je vedomý svojich povinností vyplývajúcich zo zákona a je povinný konať s odbornou starostlivosťou. Neodkladné opatrenia sa tak spravidla ukladajú iným osobám ako účastníkom konania.
7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a úvah dospel súd k záveru, že neboli preukázané a zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
8. Proti uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že vyhovie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle navrhovaného petitu.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací odvolanie žalobkyne podľa ust. § 386 písm. b/ CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa dňa 08.08.2022 podala na Okresný súd Žilina návrh na vydanie neodkladného opatrenia proti žalovanému 1/ a 2/, ktorý návrh Okresný súd Žilina napadnutým uznesením zamietol.
11. Podľa § 203 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). O návrhu na neodkladné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu. Neodkladným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi. Proti neodkladnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené inak ako zverejnením v Obchodnom vestníku.
12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne na daný prípad aplikoval ust. § 203 ZKR, keďže v konaní konkurznom, reštrukturalizačnom a v konaní o oddlžení možno nariadiť neodkladné opatrenie len podľa ust. § 203 ZKR.
13. Z poslednej vety vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia je oprávnený podať odvolanie len ten, komu bola týmto neodkladným opatrením uložená povinnosť. Z uvedeného, ani z iného ustanovenia ZKR nevyplýva, že by zákon proti tomuto rozhodnutiu pripúšťal odvolanie v prípade, ak bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
14. Žalobkyni nebola predmetným uznesením uložená žiadna povinnosť, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto žalobkyňa nebola oprávnenou osobou na podanie odvolania.
15. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobkyne v zmysle ust. § 386 písm. b/ CSP ako podané neoprávnenou osobou odmietol.
16. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).