Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/562/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnému Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX T., pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.196,12 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1742/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -12 zo dňa 26. októbra 2015 v senáte jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -12 zo dňa 26. októbra 2015 z r u š u j e a exekučné konanie zastavuje.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie konanie z dôvodu, že existuje prekážka už raz rozhodnutej veci, ktorá bráni exekučnému súdu v tejto veci ďalej konať.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 20.04.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podkladom ktorej je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO 35 862 882 pod spis. značkou IBB0910056 zo dňa 05.08.2011. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom dospel k záveru, že sú rozpore so zákonom. Okresný súd zistil, že na Okresnom súde Banská Bystrica bolo pod sp. zn. právoplatne skončené exekučné konanie vykonávané na podklade totožného exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku sp. zn. IBB0910056 zo dňa 05.08.2011. V konaní okresný súd uznesením č.k. -9 zo dňa 01.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -36 zo dňa 21.03.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je neplatná, a teda rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto predstavuje nulitný právny akt, ktorý nemožno vykonať. Následne okresný súd exekučné konanie uznesením č.k. -73 zo dňa 07.07.2014 zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2014.

Na základe zistených skutočností súd poukázal na ust. § 159 ods. 3 O.s.p. upravujúce prekážku rozhodnutej veci, ktoré v prejednávanej veci aplikoval s odkazom na § 251 ods.4 O.s.p. z dôvodu, že Exekučný poriadok prekážku veci rozhodnutej neupravuje.

Okresný súd konštatoval, že pokiaľ je podaný opakovane návrh na vykonanie exekúcie totožného oprávneného voči totožnému povinnému opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia vedená voči totožnému povinnému zastavená z dôvodu absencie spôsobilého exekučného titulu, exekučný súd pre prekážku už raz právoplatne rozhodnutej veci nemohol žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p..

V odvolaní uviedol, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného poriadku oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom, ktorý je v rozpore s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 159 O.s.p.. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť, navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby vec bola opätovne posúdená. Poštová banka ako právny predchodca oprávneného uzatvorila platnú rozhodcovskú doložku v súlade so ZoRK. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Súd svojim konaním šiel nad rámec zákona nerešpektujúc ust. § 35 ZoRK, keď rozhodoval o správnosti rozhodcovského rozsudku.

Oprávnený ďalej tvrdil, že v zmysle ustanovenia II. Časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju povinný neodmietol, je prejav jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti súd podľa oprávneného nesprávne argumentuje, keď práve týmto splnením zákonnej povinnosti odôvodňuje zamietnutie poverenia.

Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať per se neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať.

Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora oprávnený uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora , nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil, že teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku.

Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie zverejneného pod č. 2012/C326/01, (pôvodný článok 249) je rozhodnutie záväzné v celom rozsahu a rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.

Oprávnený je toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 cit. ustanovenia konanie zastavil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 05.08.2011 pod sp. zn. IBB0910056 Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO 35 862 882. Následne bola okresnému súdu dňa 20.04.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 05.08.2011 pod sp. zn. IBB0910056 Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO 35 862 882 bola žalovanému - povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi - oprávnenému dlžnú sumu 2.196,12 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného spoločnosť Poštová banka, a.s. a povinný uzavreli dňa 05.03.2007. Zmluvné strany si dohodli rozhodcovskú doložku v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver. Od tejto rozhodcovskej doložky odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádza konanie sp. zn. , vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 05.08.2011 pod sp. zn. IBB0910056 Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO 35 862 882.

Z súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. súd zistil, že dňa 22.11.2011 podal oprávnený proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. sp. zn. IBB0910056 zo dňa 05.08.2011 prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Následne okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia uznesením č. k. -9 zo dňa 01.12.2011 tak, že ju zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, keďže dojednanie rozhodcovskej doložky, z ktorej odvodil právomoc rozhodcovský súdu pri vydávaní exekučného titulu predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo spôsobuje jej neplatnosť. Uvedené rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp. zn. -36 zo dňa 21.03.2012 potvrdil. Následne postupom podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku okresný súd uznesením č.k. -73 zo dňa 07.07.2014 exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2014.

Okresný súd na základe tohto zistenia dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky pre to, aby exekučné konanie v už raz právoplatne skončenej exekučnej veci tých istých účastníkov a na podklade toho istého exekučného konania prebiehalo, preto napadnutým uznesením konanie s poukazom na § 159 ods. 3 O.s.p. zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Exekučný súd ešte pred preskúmavaním súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúma splnenie procesných podmienok konania, nesplnenie ktorých je v prípade, že ide o neodstrániteľné podmienky dôvodom na zastavenie exekučného konania.

Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, avšak v takých prípadoch, pre ktoré nie je v Exekučnom poriadku obsiahnutá právna úprava pre procesný postup exekučného súdu je s prihliadnutím na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. nevyhnutné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom súdnom poriadku ako lex generalis. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa preto na zistenie, či sú splnené zákonné procesné podmienky nevyhnutné pre vedenie exekučného konania aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje právnu úpravu za akých podmienok by mohol o opakovanom návrhu oprávneného podaného na základe toho istého nevykonateľného exekučného konania ďalej konať, je potrebné vychádzať zo zásady „ne bis in idem“ , ktorá platí nielen v konaní vedenom na všeobecnom súde, ale aj pre konanie v exekučných veciach, ku ktorej musí súd prihliadať ex offo.

V zmysle § 103 O.s.p. súd je povinný v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky konania na to, aby súdne konanie mohlo začať a aby v ňom mohol súd vec prejednať a rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Medzi procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej - res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Ak sa v konaní zistí, že o tej istej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté, ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania, pretože súd už nemôže konať o veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Z dôvodu, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je podľa § 251 ods. 4

O.s.p. potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor.

Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je zamietnutý, prípadne je konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, ak sú splnené procesné podmienky, medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie rozhodnutie, ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Procesná zásada „ne bis in idem“ je obsiahnutá v § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní.

Vyplýva z nej, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku.

V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. ten istý oprávnený spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 ako právny nástupca pôvodného veriteľa spoločnosti Poštová banka, a.s. podal návrh na začatie exekúcie proti tomu istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 05.08.2011 pod sp. zn. IBB0910056 Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO 35 862 882 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 05.09.2011 a vykonateľnosti 09.09.2011. Exekučné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. bolo právoplatne zastavené postupom podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku potom, ako okresný súd uznesením č. k. -9 zo dňa 01.12.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -36 zo dňa 21.03.2012 právoplatne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý exekučný titul, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky. Ak už raz bol v exekučnom konaní konštatovaný taký nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní uvedenej procesnej zásady ne bis in idem, nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať.

Z uvedených dôvodov je odvolací súd toho právneho názoru, že aj keď zastavenie konania nie je vo svojej podstate prekážkou pre podávanie opakujúcich sa návrhov na začatie exekúcie, a to aj na základe tých istých exekučných titulov, nebolo by možné ani v budúcnosti, ak by oprávnený podal aj viac návrhov na vykonanie exekúcie na podklade tohto istého nevykonateľného exekučného titulu viesť opätovne exekučné konanie práve z dôvodu rešpektovania zásady ne bis in idem, v dôsledku čoho by muselo byť každé jedno neskôr začaté exekučné konanie vždy len zastavené, a teda by skončilo rovnakým spôsobom.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR odvolací súd poukazuje na Nález ústavného súdu SR - -2013, Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade

efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania, ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

Keďže existencia niektorej z neodstrániteľných podmienok konania je dôvodom na zastavenie konania, okresný súd na základe ním správne zisteného skutkového stavu, v ktorom existenciu takejto prekážky zistil, rozhodol nesprávne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol, v dôsledku čoho musel odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p. zrušiť a konanie podľa 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť.

O trovách konania rozhodne okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.