Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/196/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, IČO: 00 156 426, proti povinnému Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, E.Š., zastúpeného opatrovníkom A.. S. M., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, o vymoženie 165,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky JUDr. Viery Uhríkovej, Exekútorsky úrad Košice, Letná 40, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č. k. -12 zo dňa 25.06.2013, takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a určil, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie účastníci konania nemajú.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že dňa 11.04.2001 poveril súdnu exekútorku JUDr. Vieru Uhríkovú vykonaním exekúcie vymožením pohľadávky v prospech oprávneného ako aj trov exekúcie. Následne oprávnený dňa 03.04.2013 navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky nakoľko povinný je z hľadiska exekučného konania na základe zistenia súdnej exekútorky v rámci svojej činnosti v tomto konaní nemajetný. Následne súd prvého stupňa citoval § 57 ods. 1 písm. c/ z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a konštatoval, že v súlade so zákonným ustanovením a prejavenou vôľou oprávneného exekúciu zastavil.

Súd prvého stupňa vo väzbe na § 203 Exekučného poriadku skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, a či sú splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným. Bol toho názoru že oprávnený nemohol predvídať nemajetnosť povinného niekoľko rokov po začatí exekučného konania. Zavinenie oprávneného, následkom ktorého je zastavenie exekučného konania, teda súd prvého stupňa nekonštatoval. Nakoľko konania, ktoré začali pred 01.02.2002 nie je možné zastaviť na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písmena h/ z. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, súd prvého stupňa neuložil náhradu trov exekúcie oprávnenému podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Opravným uznesením č. k. -32 zo dňa 08.10.2014 súd prvého stupňa opravil dátum rozhodnutia uznesenia č. k. -12 zo dňa 19.02.2014 tak, že správne má znieť 19.02.2014.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa č. k. -12 zo dňa 25.06.2013, podala odvolanie súdna exekútorka. Namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci všeobecným súdom, ktorá vyplýva z chybnej aplikácie práva na zistený skutkový stav. V exekučných konaniach, ktoré začali do 01.02.2002, ak sa exekúcia zastavuje z podnetu súdneho exekútora na základe skutočnosti, že v priebehu

exekučného konania exekútor pri zisťovaní majetkových pomerov povinného jednoznačne zistí jeho nemajetnosť, je exekučný súd povinný skúmať vždy dôvod zastavenia exekúcie. Pokiaľ je dôvodom zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, t.j. že majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie je exekučný súd povinný exekúciu v tomto prípade zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v aktuálnom platnom znení. Na základe vyššie uvedeného mala súdna exekútorka za to, že v tomto exekučnom konaní, ktoré začalo pred 01.02.2002 takýto právny stav nastal. Zároveň namietala skutočnosť, že nakoľko oprávnený prejavil vôľu zastaviť exekúciu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, nesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie a preto nie je dôvod, aby súd nemohol oprávneného zaviazať na úhradu trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 17.04.2014, doručenom súdu prvého stupňa dňa 25.04.2014 nesúhlasil s tvrdením súdnej exekútorky, pretože mal za to, že postup vyššieho súdneho úradníka bol správny, vychádzal zo skutkových zistení, z ktorých správne vyvodil právne závery a správne aplikoval konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Z obsahu odvolania súdnej exekútorsky vyplýva, že ním napáda uznesenie v celom rozsahu. Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu, predložil súd prvého stupňa odvolanie súdnej exekútorsky iba v rozsahu proti I. výroku uznesenia, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Od 01.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Nakoľko na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník, v zmysle § 374 ods.4 O.s.p. sa II. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa určil, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie účastníci konania nemajú, priamo zo zákona zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa preto ďalej zaoberal odvolaním súdnej exekútorky proti I. výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa oprávnením súdnej exekútorky na podanie odvolania proti I. výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkom konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 218 ods. 1 O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1, e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

V zmysle citovaného § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkom exekučného konania je len oprávnený a povinný. Iné osoby sú účastníkmi konania len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva Exekučný poriadok, pričom súdnemu exekútorovi explicitne Exekučný poriadok priznáva právne postavenie účastníka konania len ak rozhoduje o trovách exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potom zrejmé, že súdna exekútorka nie je účastníkom konania, a teda nie je ani osobou oprávnenou na podanie odvolania. Odvolací súd preto odvolanie súdnej exekútorky v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol, nakoľko bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, čím je zároveň vylúčený postup v zmysle § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.