Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/682/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti odporkyni: T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., T. S. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 2.144,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20. 03. 2014 č. k. -59, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z r u š u j e v časti zamietnutia nároku na kapitalizovaný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,23 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 0,026 % denne od 13. 08. 2011 do 26. 08. 2013 z priznanej sumy 261,13 Eur, t. j. vo výške 50,51 Eur, ako aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania a v tejto časti v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 261,13 Eur spolu s 0,026 % denným úrokom z omeškania od 27. 08. 2013 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol. Odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkov trovy konania vo výške 426,31 Eur. Prvostupňový súd, ktorý rozhodoval o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.144,03 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej časti úveru, uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahovala obligatórne náležitosti zmluvy, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. potom vyvodil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd zistil, že odporkyni bola poskytnutá suma vo výške 2.655,51 Eur na uvedený úver, ona sama uhradila na tento úver sumu 2.394,38 Eur. Navrhovateľ má preto právo na rozdiel medzi sumou, ktorú poskytol odporkyni a sumou, ktorú odporkyňa v priebehu času trvania úverovej zmluvy uhradila, teda sumu 261,13 Eur. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a odporkyňu zaviazal na zaplatenie tejto sumy spolu s 0,026 % denným úrokom z omeškania od 27. 08. 2013 do zaplatenia, kedy sa dostala odporkyňa do omeškania s plnením peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, ako účastníkovi v spore v prevažnej miere neúspešnému, uložil povinnosť nahradiť trovy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O. s. p. Uviedol, že rozsudok okresného súdu napáda v časti, v ktorej mu súd nepriznal nárok na:

- kapitalizovaný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,23 Eur;

- úrok z omeškania vo výške 0,026 % denne od 13. 08. 2011 (15. deň odo dňa zosplatnenia úveru - 1. deň omeškania) do 26. 08. 2013 z priznanej sumy 261,13 Eur, t. j. vo výške 50,51 Eur, ako aj vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

Pokiaľ ide o uplatňovaný úrok z omeškania do podania návrhu (26. 08. 2013) - kapitalizovaného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,23 Eur, poukazuje na svoje vysvetlenie v podaní zo dňa 10. 03 .2014 a pokiaľ ide o úrok z omeškania od 13. 08. 2011 do 26. 08. 2013 vo výške 0,026 % denne z priznanej sumy 261,13 Eur, t. j. vo výške 50,51 Eur, vytýka prvostupňovému súdu, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zamietnutím uvedeného nároku. Aj keď prvostupňový súd zamietol časť nároku navrhovateľa vzhľadom na právne posúdenie, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, nárok na úroky z omeškania je nárokom zákonným a súd mal povinnosť s týmto uplatneným nárokom sa vysporiadať, či už jeho prepočtom podľa vlastnej právnej úvahy s ohľadom na priznanú výšku istiny, alebo akýmkoľvek iným spôsobom aj za obdobie pred podaním žaloby, keďže navrhovateľ si tieto úroky z omeškania uplatnil. Má za to, že napadnuté súdne rozhodnutie v tomto smere nespĺňa podmienky riadneho odôvodnenia rozsudku, v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čo má za následok odňatie možnosti konať pred súdom, je teda postihnuté takou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; resp. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vyčíslený nárok na omeškanie do podania žaloby, keď tento zamietol v celom rozsahu. Rovnako nesúhlasí s rozhodnutím o trovách konania, keď v tomto prípade mal podľa jeho názoru súd rozhodovať o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a nie podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď do úvahy neprichádza neprípadná aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3. O. s. p.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako dôvodný a správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľa aj na náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdí, že navrhovateľ v konaní nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie celého úveru zo dňa 28. 07. 2011, nemôže preto požadovať od odporkyne kapitalizovaný úrok z omeškania do zosplatnenia a kapitalizovaný úrok z omeškania od uplynutia lehoty na plnenie do spísania žalobného návrhu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, malo byť správne aplikované ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p., čo však nemá za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia v časti trov konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil v časti napadnutej odvolaním a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je opodstatnené.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd musí prisvedčiť odvolacej námietke navrhovateľa založenej na tom, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď mu nepriznal uplatnený úrok z omeškania, ako aj námietke o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto časti. Priznanie úroku z omeškania je nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona, pokiaľ je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu za podmienky, že výška požadovaného úroku z omeškania neprevyšuje výšku ustanovenú vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sa prvostupňový súd s týmto uplatneným nárokom navrhovateľa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Odvolací súd preto nemá

možnosť v tomto smere na všetky odvolacie námietky ohľadne oprávnenosti, resp. neoprávnenosti uplatneného úroku z omeškania ani reagovať. Rozhodnutie prvostupňového súdu je v uvedenom rozsahu nepreskúmateľné tak, ako to v odvolaní vytýka navrhovateľ, odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., čo v konečnom dôsledku znamená porušenie práva na spravodlivý proces. Konanie je teda postihnuté vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutej časti rozsudku, ktorá mala za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci, zároveň porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vrátil v tomto rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní a novom rozhodnutí opätovne rozhodne prvostupňový súd o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.