Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-12-2015.pdf
PDF · 69.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/12/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcu: Územné bytové družstvo HORNÁD Košice, IČO: 00 594 741, Národná trieda 66, Košice, zastúpeného advokátkou JUDr. Kristínou Rigovou, Národná trieda 66, Košice, proti žalovanej: Q. M., IČO: 14400201, miesto podnikania Národná trieda 72, Košice, dátum úmrtia XX.X.XXXX, o vypratanie nebytových priestorov, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 6.10.2014 č. k. 13C/701/2000 - 173
rozhodol:
M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov prvostupňového konania.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I uznesením označeným v záhlaví konanie o vypratanie nebytových priestorov zastavil pre späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo 16.9.2014 a žalobcovi pre zavinenie na zastavení konania podľa §146 ods. 2, veta prvá OSP uložil povinnosť žalovanej nahradiť trovy právneho zastúpenia 246,98 € ich zaplatením advokátke, JUDr. Jane Kupcovej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Proti uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, žalobca podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanej náhradu trov konania neprizná. Zdôraznil, že žalobu o vypratanie nebytových priestorov opodstatnene podal v roku 2000, kedy ako vlastník sa domáhal ochrany svojho vlastníctva k spornému nebytovému priestoru a podaním zo 16.9.2014 vzal ju späť z dôvodu úmrtia žalovanej dňom 29.9.2010, pretože jej smrťou pominuli dôvody, pre ktoré žaloba bola podaná. Rozhodnutie súdu o trovách konania označil preto za rozporné so skutočnosťou, keďže žalobca nezavinil zastavenie konania. Predmetom konania bolo vypratanie nebytových priestorov a smrťou žalovanej žaloba stratila svoje opodstatnenie.
K odvolaniu sa vyjadrila advokátka dcéry žalovanej Q. H. JUDr. Jana Kupcová, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu potvrdil, pretože je vecne správne. Žalobca podľa nej v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pretože sporný nebytový priestor nie je, a nikdy ani nebol jeho vlastníctvom. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 OSP) v rozsahu podľa §212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal uznesenie v napadnutom výroku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
Odvolanie žalobcu nesmerovalo proti výroku o zastavení konania, v tomto rozsahu uznesenie nadobudlo preto právoplatnosť a nebolo predmetom odvolacieho prieskumu (§206 ods. 2 OSP).
V sporovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne pri takých trovách, ktoré pri riadnom behu udalostí by nevznikli, spravuje sa náhrada trov zásadou zavinenia. Ustanovenie §146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pretože výsledok konania nie je rozhodujúcim pre nárok na náhradu trov konania a ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je vyjadrená v odseku 2 §146 OSP tak, že ukladá povinnosť uhradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pritom zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nikdy nie podľa hmotného práva.
Podľa §103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Jednou z neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania je aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorú v zmysle §19 OSP má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
V danom prípade žalovaná Q. M. skôr, ako konanie sa právoplatne skončilo, XX.X.XXXX smrťou stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti, stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. V zmysle §107 ods. 1 a 3 OSP súd s prihliadnutím na povahu veci mal preto posúdiť, či konanie má zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Konanie mal prerušiť najmä vtedy, ak išlo o majetkovú vec a žalobca alebo žalovaný zomrel; v konaní mal pokračovať s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby v konaní sa pokračovalo skôr.
Predmetom konania bola žaloba o vypratanie nebytových priestorov, ktoré žalovaná Q. M. mala prenajaté za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, výroba a opravy kožušinových a textilných výrobkov. Žalovaná zomrela XX.X.XXXX, jej jedinou dedičkou bola jej dcéra Q. H..
V zmysle §14 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia právo nájmu k nebytovému priestoru bez ďalšieho teda neprechádza na právneho nástupcu zomrelého nájomcu, ale je k tomu potrebný úkon dediča. Q. H. ako dedička žalovanej do 30 dní od smrti matky príslušnému živnostenskému orgánu neoznámila, že bude pokračovať v nájme, v zmysle výpisu zo živnostenského registra žalovaná ako podnikateľský subjekt ku dňu smrti ukončila podnikateľskú činnosť „výroba a opravy kožušinových a textilných výrobkov, na ktorý účel sporné priestory boli prenajaté“. Tak právo nájmu jej smrťou neprešlo na jej právneho nástupcu, ale v dôsledku smrti žalovaného subjektu zanikol nielen dôvod žaloby, ale nie sú splnené ani podmienky konania. Uplynutím 30 dní od smrti žalovanej, t. j. dňom 29.10.2010 v konaní došlo k vzniku neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, pretože na žalovanej strane niet nástupníckeho subjektu. Z toho dôvodu konanie malo byť preto zastavené nie pre späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo podaním žalobcu až zo 16.9.2014, ale malo byť zastavené podľa §107 ods. 1 OSP pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý nastal v dôsledku smrti žalovanej.
Z uvedených dôvodov, keďže niet žalovaného, neboli preto splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o trovách konania podľa §146 ods. 2 OSP, ale o trovách zastaveného konania bolo potrebné rozhodnúť podľa §146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Odvolací súd postupujúc podľa §220 OSP zmenil preto napadnutý výrok uznesenia tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Odvolací súd postupom podľa §224 ods. 1 za použitia §142 ods. 1 OSP účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože úspešný žalobca návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania nepodal, Q. H. nebola účastníčkou konania, náhrada trov preto jej neprislúcha.
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.