Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6C-44-2012.pdf
PDF · 143.24 KB
No categories available
6C/44/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti odporkyni M. V., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX X. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne L. J. Q. Q. N. E., J.. X. X, XXX XX K. F.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 784,90 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd v y h l a s u j e za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v Dodatku k Zmluve o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 15.6.2007 a v Dodatku k Zmluve o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 24.7.2007, t.j. bod 4 v znení:
„V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl.3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V prípad žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.“
Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov konania a odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania trovy konania vo výške 212,90 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, JUDr. Igora Šafranka, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.12.2011 voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 784,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 784,90 € od 28.1.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodňoval tým, že je univerzálnym právnym nástupcom obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktorá s odporkyňou uzavrela dňa 13.6.2005 Zmluvu o pripojení číslo XXXXXXX a dňa 11.9.2005 Zmluvu o pripojení číslo XXXXXXX na základe ktorých
boli odporkyni poskytnuté užívateľské SIM karty s prideleným telefónnym číslom. Tvrdil, dňa 15.6.2007 bol uzavretý Dodatok k zmluve číslo XXXXXXX, predmetom ktorého bol predaj zľavneného mobilného telefónu Samsung M300 odporkyni a záväzok odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Tvrdil, že pre prípad porušenia zmluvných povinností s následkom odstúpenia od zmluvy bola v Dodatku dojednaná zmluvná pokuta vo výške 7.500,-Sk. Dňa 24.7.2007 bol podľa navrhovateľovho tvrdenia uzavretý Dodatok aj k zmluve číslo XXXXXXX, predmetom ktorého bol predaj zľavneného mobilného telefónu Samsung E250 black odporkyni a záväzok odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 25 mesiacov a počas tejto doby si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Tvrdil, že pre prípad porušenia zmluvných povinností s následkom odstúpenia od zmluvy bola v Dodatku dojednaná zmluvná pokuta vo výške 7.500,-Sk. Podľa tvrdenia navrhovateľa si odporkyňa neplnila riadne svoje zmluvné povinnosti a neuhrádzala navrhovateľom vystavené faktúry za poskytnuté služby a preto dňa 7.9.2008 bola prevádzka jej SIM karty obmedzená na núdzové volania a prijímanie hovorov a následne dňa 13.3.2008 (pri Zmluve o pripojení č.XXXXXXX) a dňa 13.8.2008 (pri Zmluve o pripojení č.XXXXXXX), po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na zaplatenie dlžných čiastok odstúpil navrhovateľ od zmlúv. Uviedol, že voči odporkyni má peňažnú pohľadávku v žalovanej výške, ktorú odporkyňa napriek viacerým výzvam a pokusu o zmier doposiaľ neuhradila, pričom táto predstavuje poplatky za hovorné, ostatné telekomunikačné služby a zmluvné pokuty. Vo vzťahu k požadovanému úroku z omeškania navrhovateľ v návrhu uviedol, že tento si uplatňuje od 28.1.2010, čo je deň nasledujúci po dni splatnosti poslednej faktúry.
Odporkyňa sa k návrhu, ktorý jej bol spolu s prílohami do vlastných rúk doručený dňa 26.4.2012 písomne nevyjadrila.
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 11.2.2013, č.k. 6C/44/2012-111, návrh zamietol.
Odvolací súd uznesením zo dňa 13.3.2014, č.k. 11Co/65/2013-202, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vedľajšie účastníctvo v konaní nemožno založiť proti vôli účastníka, ktorého má vedľajší účastník podporovať, ak by totiž odporkyňa nesúhlasila s tým, aby vedľajší účastník vystupoval na jej strane. Z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť vyjadrenie účastníka, t.j. odporkyne. Ak by táto vyjadrila nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, potom by sa týmto oznámením vedľajšie účastníctvo subjektu skončilo. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa považoval dohodnutú zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku a z tohto dôvodu žalobcovi nárok nepriznal, mal postupovať podľa § 153 ods. 4 O.s.p.. Splnenie povinnosti v zmysle tohto ustanovenia má ten význam, že v prípade, ak by odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, bolo by prípustné dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu.
Dňa 12.1.2012 bolo súdu doručené podanie L. J. Q. Q. N. E., ktorým s poukazom na ust. § 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu odporkyne, žiada o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a uplatňuje náhradu trov konania. Súd oznámil vstup uvedeného združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne účastníkom a poučil ich o práve vzniesť námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva.
Dňa 21.8.2013 bolo súdu doručené podanie občianskeho združenia K., Q..L.., ktorým s poukazom na ust. § 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu odporkyne.
Odporkyňa pri svojom výsluchu dňa 27.3.2015 uviedla, že súhlasí so vstupom predmetného L. J. Q. Q.M. N. E. do konania ako vedľajšieho účastníka na jej strane. Súčasne nesúhlasila so vstupom združenia K., Q..L.., ktoré v podaní doručenom súdu dňa 7.4.2015 oznámilo súdu, že z konania vystupuje.
Vedľajší účastník sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 30.4.2012 v ktorom uviedol, že nakoľko medzi účastníkmi sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä jeho § 52 a nasl. Podľa vedľajšieho účastníka je nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 287,-€ (splatnosť v období od 20.4.2008 do 27.9.2008) v o vzhľadom na podanie návrhu na súd dňa 15.12.2011 premlčaný, preto vznáša námietku premlčania a navrhuje v tejto časti návrh z dôvodu premlčania zamietnuť. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 497,90 €, podľa vedľajšieho účastníka ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú zmluvnú podmienku s tým, že to už
bolo judikované rozhodnutiami súdov a preto navrhovateľ má v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka zákonom zakázané predmetnú zmluvnú podmienku používať, pričom tá je naviac neplatná aj pre neurčitosť. Preto je potrebné podľa vedľajšieho účastníka zamietnuť návrh aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, teda návrh je nedôvodný v celom rozsahu.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na ktorom vec v súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporkyne a vedľajšieho účastníka s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy, nakoľko tí sa ani na jedno z nariadených pojednávaní napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili a o ich odročenie nežiadali.
Súd sa oboznámil s obsahom návrhu, obsahom písomných vyjadrení navrhovateľa a vedľajšieho účastníka, vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom fotokópie zmluvy o pripojení zo dňa 13.6.2005, obsahom Dodatku k tejto zmluve zo dňa 15.6.2007, obsahom fotokópie zmluvy o pripojení zo dňa 11.9.2005, obsahom Dodatku k tejto zmluve zo dňa 24.7.2007, obsahom pokusu o zmier- predsporovej výzvy zo dňa 31.7.2008 a zo dňa 29.2.2008, obsahom predložených faktúr, obsahom Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., obsahom ďalších v spise pripojených listín a zistil tento skutkový stav:
Obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. ako poskytovateľ verejnej mobilnej telefónnej služby a odporkyňa ako účastník uzavreli dňa 13.6.2005 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a Cenník služieb na základe ktorej bola odporkyni pridelená užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX umožňujúca jej využívať spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. poskytované telekomunikačné služby. Dňa 15.6.2007 bol k tejto zmluve o pripojení uzavretý Dodatok, predmetom ktorého bola zmena programu služieb na program 20+20 Viac vo vzťahu k odporkyni pridelenej SIM karte, ďalej záväzok Podniku (T-Mobile Slovensko, a.s.) zabezpečiť účastníkovi (odporkyňa) predaj zľavneného mobilného telefónu Samsung M300 a záväzok odporkyne ako účastníka riadne a včas platiť cenu služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., platným Cenníkom služieb a týmto Dodatkom. Odporkyňa ako účastník sa v Dodatku k zmluve (bod 2) ďalej zaviazala, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania, ani ho neumožní, na základe ktorého by spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo strany odporkyne.
Dňa 11.9.2005 Obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. ako poskytovateľ verejnej mobilnej telefónnej služby a odporkyňa ako účastník uzavreli ďalšiu Zmluvu o pripojení č. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., a Cenník služieb na základe ktorej bola odporkyni pridelená užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX umožňujúca jej využívať spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. poskytované telekomunikačné služby. Dňa 24.7.2007 bol k tejto zmluve o pripojení uzavretý Dodatok predmetom ktorého bola zmena programu služieb na program 20+20 Viac vo vzťahu k odporkyni pridelenej SIM karte, ďalej záväzok Podniku (T-Mobile Slovensko, a.s.) zabezpečiť účastníkovi (odporkyňa) predaj zľavneného mobilného telefónu Samsung E250 black a záväzok odporkyne ako účastníka riadne a včas platiť cenu služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., platným Cenníkom služieb a týmto Dodatkom. Odporkyňa ako účastník sa v Dodatku k zmluve (bod 2) ďalej zaviazala, že po dobu viazanosti 25 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania, ani ho neumožní, na základe ktorého by spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo strany odporkyne.
Podľa bodu 4 Dodatkov k zmluvám o pripojení v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b), alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl.3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl.5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., je odporkyňa ako účastník povinná uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 Dodatkov. V tabuľke č.1 oboch Dodatkov je ako výška zmluvnej pokuty uvedená suma 7.500,-Sk (248,95 €).
Z predložených faktúr bolo zistené, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. nimi odporkyni titulom ceny a poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby v súvislosti s používaným telefónnym číslom XXXXXXXXXX vyúčtovala za obdobie od 1.3.2008 do 31.3.2008 sumu 38,50 Sk (1,28 €), za obdobie od 1.4.2008 do 30.4.2008 sumu 1.694,-Sk (56,23 €), za obdobie od 1.5.2008 do 31.5.2008 sumu 328,50 Sk (10,90 €), za obdobie od 1.6.2008 do 30.6.2008 sumu 271,-Sk (9,- €) a za obdobie od 1.7.2008 do 31.7.2008 sumu 50 Sk (1,66 €). Faktúrou zo dňa 1.1.2010 bola odporkyni k zaplateniu vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 €, pričom dlh odporkyne na cene služieb ku dňu 1.1.2010 zaznamenaný v uvedenej faktúre bol 79,07 €, celková dlžná suma bola teda 328,02 € (248,95 € + 79,07 €).
Z predložených faktúr bolo zistené, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. nimi odporkyni titulom ceny a poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby v súvislosti s používaným telefónnym číslom XXXXXXXXXX vyúčtovala za obdobie od 8.6.2008 do 7.7.2008 sumu 287,-Sk (9,53 €) a za obdobie od 8.7.2008 do 7.8.2008 sumu 6.303,50 Sk (209,24 €). Faktúrou zo dňa 8.1.2010 bola odporkyni k zaplateniu vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 €, pričom dlh odporkyne na cene služieb ku dňu 8.1.2010 zaznamenaný v uvedenej faktúre po započítaní čiastočných úhrad odporkyne bol 6.264,- Sk (207,93 €), celková dlžná suma bola teda 456,88 € (248,95 € + 207,93 €).
Z predloženého pokusu o zmier - predsporovej výzvy zo dňa 31.7.2008 bolo zistené, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. ňou oznámila odporkyni, že v súvislosti s využívaním telefónneho čísla XXXXXXXXXX má voči nej neuhradený záväzok vo výške 77,41 € s tým, že ak do 12.8.2008 nebude dlžná suma v celom rozsahu uhradená, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. týmto listom s účinkami odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej na úhradu už splatnej pohľadávky v súlade s bodom 15.3 písm. b) podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. odstupuje od zmluvy o pripojení a prestane poskytovať telefónne služby. Z predloženého poštového podacieho hárku (čl.104 spisu) bolo zistené, že zásielka s pokusom o zmier pre odporkyňu bola podaná k preprave dňa 1.8.2008.
Z predloženého pokusu o zmier - predsporovej výzvy zo dňa 29.2.2008 bolo zistené, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. ňou oznámila odporkyni, že v súvislosti s využívaním telefónneho čísla XXXXXXXXXX má voči nej neuhradený záväzok vo výške 10,26 € s tým, že ak do 12.3.2008 nebude dlžná suma v celom rozsahu uhradená, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. týmto listom s účinkami odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej na úhradu už splatnej pohľadávky v súlade s bodom 15.3 písm .b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. odstupuje od zmluvy o pripojení a prestane poskytovať telefónne služby. Z predloženého poštového podacieho hárku (čl.103 spisu) bolo zistené, že zásielka s pokusom o zmier pre odporkyňu bola podaná k preprave dňa 3.3.2008.
S účinnosťou ku dňu 1.7.2010 došlo k zrušeniu spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, Vložka č. 1238/B bez likvidácie a k jej zlúčeniu so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, Vložka č. 2081/B ktorá sa na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 zo dňa 17.06.2010 stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a s účinnosťou ku dňu 1.7.2010 prebrala celé jej imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky.
Vzhľadom na uvedené je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. ktorý prebral celé jej imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., (ďalej len „navrhovateľ“).
Navrhovateľ v konaní tvrdil, že využívaním služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete odporkyňou na základe zmluvy o pripojení číslo XXXXXXX (telefónne číslo XXXXXXXXXX) vznikla mu voči nej celková pohľadávka vo výške 328,02 € pozostávajúca z nezaplatených poplatkov za hovorné a mesačných poplatkov vo výške 79,07 € a nároku na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 € a na základe zmluvy o pripojení číslo XXXXXXX (telefónne číslo XXXXXXXXXX) pohľadávka vo výške 456,88 € pozostávajúca z nezaplatených poplatkov za hovorné a mesačných poplatkov vo výške 207,93 € a nároku na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 €, pričom odporkyňa túto sumu ku dňu podania návrhu ani ku dňu vyhlásenia rozsudku mu nezaplatila. Vo vzťahu k požadovaným zmluvným pokutám vo výške spolu 497,90 € (2 x 248,95 €) tvoriacim súčasť ním uplatneného nároku uviedol, že tieto nepovažuje za neprimerané a dojednanie o nich považuje za platné, čo odôvodnil vo svojom vyjadrení k veci zo dňa 8.3.2012 (čl.52 spisu). K námietke premlčania práva na zaplatenie sumy 287,-€ s príslušenstvom (navrhovateľom žiadanej titulom ceny a poplatkov za služby) vznesenej vedľajším účastníkom na strane odporkyne sa navrhovateľ nevyjadril.
Vedľajší účastník na strane odporkyne tvrdil, že navrhovateľ sa svojho práva na zaplatenie ceny služieb domáha po uplynutí premlčacej doby a v časti zaplatenia ceny služieb vo výške 287,-€ vzniesol námietku premlčania. Tvrdil, že právo na zaplatenie zmluvných pokút navrhovateľ nemá lebo dojednanie o nich je neprijateľnou zmluvnou podmienkou pričom poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a tvrdil, že vzhľadom na tieto rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch je navrhovateľ podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania tejto nekalej podmienky a predmetné rozsudky predstavujú pre navrhovateľa zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 287,-€, ktorý uplatňuje titulom ceny a poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby a nárok na zaplatenie zmluvných pokút (spolu za obidve zmluvy o pripojení vo výške 497,90 €), ktorý opiera o zmluvy o pripojení a ich Dodatky uzavreté s fyzickou osobou - nepodnikateľom, pričom zmluva o pripojení nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená bola v čase jej uzavretia v osobitnom zákone č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v súčasnosti je to zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú. Z obsahu medzi účastníkmi uzavretých dodatkov k Zmluvám o pripojení je zrejmé, že sú v nich obsiahnuté okrem iného kúpne zmluvy, ktorých predmetom boli podmienky predaja mobilných telefónov spoločnosťou T- Mobile Slovensko, a.s. odporkyni a dohody o zmluvnej pokute. Preto súd pri posúdení právneho vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvami o pripojení a ich dodatkami vychádzal z ich obsahu, ustanovení osobitného zákona o elektronických komunikáciách a v ostatnom z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže medzi účastníkmi, ako už bolo povedané išlo o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah.
Podľa § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z listov navrhovateľa zo dňa 29.2.2008 a zo dňa 31.7.2008 označených ako pokus o zmier - predsporová výzva, ktoré boli odporkyni odoslané dňa 3.3.2008 a 1.8.2008 je zrejmé, že navrhovateľ odstúpil od zmlúv o pripojení ku dňu 13.3.2008 (Zmluva číslo XXXXXXX) a ku dňu 13.8.2008 (Zmluva číslo XXXXXXX).
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa Občianskeho zákonníka sa odstúpením od zmluvy zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú práva z nej aj napriek jej zrušeniu s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzuje nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách. Nemožno tiež
prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napríklad výpoveď).
V danom prípade teda navrhovateľ odstúpením od zmluvy zmluvu zrušil s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2), čím zanikli práva a povinnosti zo zmluvy a momentom odstúpenia od zmluvy vznikli práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na uvedené musel súd dôvodnosť, či nedôvodnosť vedľajším účastníkom vznesenej námietky premlčania práva navrhovateľa na zaplatenie sumy 287,-€, ktorá bola navrhovateľom žalovaná titulom „ceny a poplatkov za poskytnuté služby“, posudzovať z hľadiska zákonných podmienok stanovených pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Ešte predtým však bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či vedľajší účastník vôbec môže účinne vzniesť námietku premlčania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), na ktoré je oprávnený hlavný účastník a tieto úkony robí práve v prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Každý účastník v konaní má právo brániť sa akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je v rozpore so zákonom. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 veta prvá OSP aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti návrhu sa uplatňujú námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je aj námietka premlčania), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve. Ustanovenie § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka nemožno vykladať oddelene, bez nadväznosti na vyššie uvedené. Naviac v danom prípade je vedľajším účastníkom právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Je nesporné, že zákonom č. 384/2008 Z.z. ktorý ustanovil, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku) sa sledoval účel umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby (viď dôvodová správa k uvedenému zákonu) teda posilniť aj ochranu spotrebiteľov. Uvedený účel nevyhnutne v sebe zahŕňa aj oprávnenie takého vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania v konaní. Súd len na dôvažok v tejto súvislosti uvádza, že k rovnakému záveru pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom dospela aj judikatúra (viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/60/2012 zo dňa 30.10.2012). Navyše uvedená námietka nie je v rozpore so záujmami odporkyne, ale naopak aj sama účastníčka neprejavila v priebehu celého konania nesúhlas s uvedeným podaním vedľajšieho účastníka, o ktorom mala vedomosť.
Súd sa stotožnil s tvrdeniami vedľajšieho účastníka a námietku premlčania práva navrhovateľa na zaplatenie ceny služieb vo výške 287,-€ vznesenú vedľajším účastníkom považuje za dôvodnú.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky na zaplatenie „ceny služieb“, ktorú vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ odstúpil od zmlúv s odporkyňou ku dňu 13.3.2008 ( Zmluva číslo XXXXXXX ) a ku dňu 13.8.2008 ( Zmluva číslo XXXXXXX), čo v konaní ani nikto nesporil. Ako už bolo uvedené, podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Navrhovateľovi tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Návrh bol podaný na súd dňa 15.12.2011, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Vznesenú námietku premlčania považoval súd za dôvodnú, preto mu nezostávalo nič iné, ako návrh v časti o zaplatenie sumy 287,-€ zamietnuť. Na námietku premlčania súd musel prihliadnuť, keďže aj navrhovateľ by mohol vo vzťahu k vzájomnej reštitučnej povinnosti namietať premlčanie (§ 107 ods.3 Občianskeho zákonníka). Na dôvažok súd v súvislosti s vysloveným právnym názorom, pokiaľ ide o premlčanie práva navrhovateľa poukazuje aj na rovnaké stanovisko judikatúry k uvedenej otázke (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/60/2012 zo dňa 30.10.2012).
Ak by súd nemohol prihliadať na námietku premlčania vznesenú zo strany vedľajšieho účastníka, musel by na premlčanie prihliadať v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Samotný zákon v prechodných ustanoveniach neuvádza, že sa táto povinnosť súdu vzťahuje len na právne vzťahy vzniknuté po prijatí novely tohto zákona pod č. 102/2014 Z.z.. Z uvedeného dôvodu je potrebné uvedené ustanovenie aplikovať na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.
Pokiaľ ide o právo na zaplatenie zmluvných pokút (2 x 248,95 €) spolu vo výške 497,90 € súd sa stotožňuje s právnym názorom vedľajšieho účastníka formulovaným v jeho vyjadrení k veci zo dňa 30.4.2012 a rovnako ako vedľajší účastník považuje dodávateľom vopred pripravené ustanovenia o zmluvnej pokute v článku 4 Dodatkov k zmluvám o pripojení za neplatné z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú preto neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Len pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj dojednania o zmluvných pokutách boli platné, i tak by bol návrh v časti o zaplatenie zmluvných pokút nedôvodný, vzhľadom na odstúpenie od zmlúv o pripojení a zánik práv a povinností zo zmlúv o pripojení, a ich dodatkov vrátane práv a povinností zo zmluvných pokút, keďže sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a teda by boli neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Keďže však od absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno platne odstúpiť, súd po zistení absolútnej neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute sa následkami odstúpenia od zmlúv vo vzťahu k zmluvným pokutám bližšie nezaoberal.
Odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvy o pripojení a dodatky k zmluvám o pripojení s dobou viazanosti na 24 resp. 25 mesiacov. Ide v skutočnosti o tzv. viazané zmluvy a to jednak kúpnu zmluvu (kúpa mobilného telefónu) a jednak zmluvu o pripojení. Odporkyňa sa zaviazala používať služby 24 resp. 25 mesiacov, pričom zakúpila mobilné telefóny za zvýhodnenú cenu. Súd vzhľadom na obsah a formu dojednaní o zmluvnej pokute obsiahnutých v predtlačených textoch formulárov dodatkov k zmluvám o pripojení používaných právnym predchodcom navrhovateľa opakovane v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti nemal pochybnosti o tom, že toto dojednanie nebolo individuálne dojednané a že spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť jeho obsah. Opak navrhovateľ ako dodávateľ v konaní nepreukázal. Súd sa pri svojej činnosti pravidelne stretáva
so zmluvami a dodatkami uzatváranými právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. s rôznymi spotrebiteľmi a je nemožné uveriť tomu, že desiatky rôznych spotrebiteľov nezávisle od seba pri dohodovaní zmluvnej pokuty prejavia presne takú istú individuálnu vôľu pokiaľ ide o vyjednanú výšku zmluvnej pokuty (dokonca s presnosťou na eurocenty) a vôbec celkové dojednanie zmluvnej pokuty (ktoré je pri daných typoch dodatkov vždy totožné).
V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa o možnosti slobodnej voľby odporkyne, či na dané podmienky pristúpi či nepristúpi a princípy zmluvnej slobody súd uvádza, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody, na ktorú sa navrhovateľ opakovane odvolával vo svojom vyjadrení k zmluvnej pokute zo dňa 8.3.2012 v snahe presvedčiť súd o platnosti dotknutých ustanovení dodatkov o zmluvnej pokute, sa môže uplatniť len za predpokladu „približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy“ a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom „primeraného vyrovnania záujmov“, čo v danom prípade splnené nebolo. Zmluvy a dodatky uzavreté s odporkyňou spadajú do rámca spotrebiteľských, typových zmlúv, ktorých návrhy sú vopred dodávateľom pripravené na predtlačených tlačivách. V takýchto prípadoch zmluvu uzatvára dodávateľ v podstate „sám so sebou“ nakoľko spotrebiteľ nemá reálnu možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Ak navrhovateľ argumentuje zabezpečovacím účelom zmluvných pokút v danom prípade, poukazujúc na poskytnutú zľavu z ceny telefónov a ušlé zisky, je treba uviesť, že dodávateľ tu mal plnú možnosť na dosiahnutie sledovaného účelu zvoliť prostriedky, ktoré by z hľadiska svojej platnosti a primeranosti obstáli. Dodávateľovi predsa nič nebránilo napríklad dojednať odstupňovanú výšku zmluvných pokút v závislosti od toho, v akom období zmluvnej viazanosti k porušeniu zmluvných povinností účastníkom dôjde. Ak tak neurobil, ale dojednal nerovnovážne ustanovenia objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa, nemohol byť pri uplatnení svojich nárokov titulom zmluvných pokút úspešný.
Vychádzajúc z obsahu uzavretých dodatkov zmlúv o pripojení je zrejmé, že v danom prípade zmluvná pokuta plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nenaplnenie doby viazanosti vyplývajúcej z dodatkov (24 resp.25 mesiacov) a s tým súvisiace nesplatenie navrhovateľom poskytovanej zľavy z kúpnej ceny predaných mobilných telefónov a ušlého zisku navrhovateľa vzhľadom na záväzok účastníka platiť počas doby viazanosti bez ohľadu na rozsah využívania služieb pravidelne mesačné poplatky. Navrhovateľ sa však v konaní nedomáha náhrady škody, hoci tak mohol učiniť, ale uplatňuje od odporkyne sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov (čím nepochybne splatí aj podstatnú, ak nie celú časť poskytnutej zľavy kúpnej ceny mobilného telefónu a rovnako aj podstatnú ak nie celú časť vopred kalkulovaného zisku na platbách za služby), pričom mu zostáva mu iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade, keď sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Takáto zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou sankciou ktorá je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky a jej objektívnu spôsobilosť poškodiť spotrebiteľa nemôže zhojiť to, že v danom konkrétnom prípade spotrebiteľ svoje zmluvné povinnosti poruší hneď na začiatku zmluvného vzťahu, keďže rozhodujúce je zistenie, že takáto zmluvná podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Podmienky, za akých právny predchodca navrhovateľa dohadoval zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách a opakovane (čo je skutočnosť známa súdu z jeho činnosti) poškodzujú spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podčiarkuje aj to, že zmluvná pokuta bola zakotvená len pre prípad porušenia povinností odporkyňou. Pre právneho predchodcu navrhovateľa v prípade, ak práve on poruší ustanovenia zmluvy, dodatku, alebo všeobecných obchodných podmienok, v dodatku žiadna zmluvná pokuta dohodnutá nebola.
Navrhovateľ vo svojich vyjadreniach, pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty argumentoval okrem iného tým, že účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým v hrozbe „citeľnou majetkovou sankciou“ voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť a že „tento účel je, ako vyplýva z povahy veci ťažko splniteľný iba symbolickou hrozbou“, ktorá dlžníka dostatočne nemotivuje. Navrhovateľ teda na jednej strane sám uznáva, že ním dojednávaná zmluvná pokuta predstavuje tvrdú, citeľnú majetkovú sankciu, na druhej strane nijako nezdôvodňuje, prečo má takúto, povedané jeho slovami „citeľnú majetkovú sankciu“ znášať aj spotrebiteľ, ktorý zaplatí 23 mesačných poplatkov a nezaplatí len posledný z nich. Navrhovateľ ako dodávateľ v predformulovanej dohode o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje medzi
prípadom, kedy spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ svoju povinnosť poruší na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Takto dojednaná zmluvná pokuta, upravená v obchodných podmienkach navrhovateľa ktoré sú súčasťou Dodatkov k zmluvám o pripojení uzavretých s odporkyňou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia dodatkov k zmluvám o pripojení je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo na plnenie a odporkyni povinnosť plniť, preto nebolo možné priznať navrhovateľovi ani časť zmluvnej pokuty, keďže z ustanovenia zmluvy, ktoré je celé od začiatku neplatné navrhovateľovi nemohlo vzniknúť právo ani na časť zmluvnej pokuty. Neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno moderovať. Z uvedených dôvodov súd návrh v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 497,90 € predstavujúcej zmluvné pokuty ako nedôvodný zamietol. A nakoľko s plnením neexistujúceho záväzku sa odporkyňa nemohla dostať ani do omeškania, nedôvodný bol aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 497,90 € v časti ktorého bol preto návrh taktiež zamietnutý.
Vzhľadom na vyššie uvedené návrhu nebolo možné vyhovieť ani v časti, keďže v časti, v ktorej navrhovateľ uplatňoval zaplatenie sumy 287,-€ s príslušenstvom titulom „ceny a poplatkov za služby“ bola dôvodne vznesená námietka premlčania a v časti o zaplatenie zmluvných pokút vo výške 497,90 € s príslušenstvom bol návrh nedôvodný preto, lebo právo na zaplatenie zmluvných pokút navrhovateľovi nevzniklo, keďže dojednania o zmluvných pokutách sú ako neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách od začiatku absolútne neplatné. Súd preto návrh zamietol v celom rozsahu.
Úplne na záver súd v súvislosti s argumentáciou navrhovateľa v jeho vyjadrení zo dňa 8.3.2012, že odporkyňa dňa 20.2.2006 uznala záväzok, ktorý vznikol z prvej zmluvy o pripojení č.21416953 uzavretej dňa 11.9.2005 čo do dôvodu a výšky súd uvádza, že uvedené uznanie sa v žiadnom prípade nemohlo týkať nárokov uplatňovaných navrhovateľom v tomto konaní, keďže aj sám navrhovateľ tvrdil, že tieto vznikli až v roku 2008, a teda je absolútne zrejmé, že odporkyňa ich nemohla uznať už v roku 2006.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery rozsudku odvolacieho súdu aj bez návrhu vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s právami spotrebiteľa. Súd tu poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Senica zo dňa 6.11.2013 sp. zn. 3C/35/2013, ktorý v obdobnej právnej veci rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení uplatňovanej v tomto konaní navrhovateľom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.
Vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu neúspešný navrhovateľ právo na náhradu trov konania nemá.
Úspešná odporkyňa návrh na uloženie povinnosti navrhovateľovi nahradiť jej trovy konania v priebehu konania neurobila, súd jej preto náhradu trov konania nepriznal.
Návrh na rozhodnutie o trovách konania však podal vedľajší účastník, ktorý trovy konania aj včas vyčíslil (v podaní zo dňa 30.4.2012). Vedľajší účastník má na náhradu trov konania právo za rovnakých podmienok ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, preto vzhľadom na výsledok konania a plný úspech odporkyne mu súd priznal náhradu trov konania.
Vedľajší účastník trovy konania vyčíslil tak, že tieto pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby advokátom spolu v celkovej výške 212,90 € predstavujúcej odmenu za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu zo dňa 30.4.2012, vyjadrenie k
odvolaniu navrhovateľa zo dňa 14.7.2013) a tri režijné paušály (2 x 7,63 € + 7,81 €), všetko zvýšené o daň z pridanej hodnoty.
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. (v tejto súvislosti viď tiež Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.3.2012, sp.zn. 7Co/34/2012, či Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.8.2012, sp. zn. 15Co/169/2012 ).
Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia; 2/ vyjadrenie zo dňa 30.4.2012; 3/ vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 14.7.2013), ktoré činia pri odmene za jeden úkon právnej služby 51,45 € podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ resp. 13a písm. c/ tejto vyhlášky, po pripočítaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné /režijný paušál/ vo výške 15,26 € (2 á 7,63 € + 7,81 € = 23,07 €) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a zvýšení odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty vo výške 35,48 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sumu spolu 212,90 €.
Trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu (§ 149 ods.1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.