Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-161-2014.pdf
PDF · 110.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/161/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: X. A. k.s. so sídlom v G., Q. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK L., s.r.o. so sídlom v G., Y. 3, proti žalovanému: H a H, spol. s r.o., so sídlom v H., X. 3, F.: 31 XXX XXX, zastúpenému Z.. O. K., advokátom, H. XX, H., o zaplatenie 2.239,58 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/16/2009-240 zo dňa 9.6.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 119,19 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 2.195,66 eur na účet JUDr. O. K., advokáta so sídlom v H., H. XX, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 1.926,92 eur a iné trovy 268,74 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení napadnutého zamietajúceho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.12.2008 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 67.470,00 Sk s 0,07%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 2.903,60 Sk od 15.1.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.913,10 Sk od 15.4.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.732,60 Sk od 15.7.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.180,50 Sk od 15.9.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.314,90 Sk od 15.1.2007 do zaplatenia, zo sumy 914,90 Sk od 15.2.2007 do zaplatenia, zo sumy 826,30 Sk od 15.3.2007 do zaplatenia, zo sumy 914,90 Sk od 15.4.2007 do zaplatenia, zo sumy 998,70 Sk od 15.5.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.069,80 Sk od 15.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.035,30 Sk od 15.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.069,80 Sk od 15.8.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.069,90 Sk od 15.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.035,30 Sk od 15.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.069,80 Sk od 15.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.035,30 Sk od 15.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.228,10 Sk od 15.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.530,90 Sk od 15.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.432,20 Sk od 15.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.899,80 Sk od 15.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.838,60 Sk od 15.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.940,30 Sk od 15.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.910,00 Sk od 15.7.2008 do zaplatenia, z toho sumu 34.864,50 Sk z titulu neuhradenia nájmu a sumu 32.605,50 Sk z titulu náhrady škody.
Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 1.3.2001 uzavrel (ako prenajímateľ) so žalovaným (ako nájomcom) Zmluvu o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny na dobu určitú od 1.3.2001 do 28.2.2004,
na základe ktorej sa prenajímateľ zaviazal dať fľaše do užívania a nájomca sa zaviazal užívať tieto fľaše riadne, len na účel, ku ktorému sú určené a platiť nájomné.
Prvostupňový súd poukazujúc aj na vyjadrenie žalovaného (že predmetná zmluva o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny bola uzavretá na dobu určitú do 28.2.2004, pričom všetky tlakové nádoby žalobcovi vrátil, preto žalobu nepovažoval za dôvodnú) uviedol, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa predchádzal rozsudok č.k. 35Cb/16/2009-171 zo dňa 11.4.2011, kedy okresný súd žalobe vyhovel, pričom v dôsledku odvolania podaného žalovaným proti rozsudku príslušného súdu, Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Cob/153/2011-188 zo dňa 27.3.2013 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Prvostupňový súd v intenciách odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a oboznámením listinných dôkazov konštatoval, že dňa 1.3.2001 uzavrel žalobca (ako prenajímateľ) so žalovaným (ako nájomcom) Zmluvu o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny na dobu určitú od 1.3.2001 do 28.2.2004, na základe ktorej sa prenajímateľ zaviazal dať fľaše do užívania a nájomca sa zaviazal užívať tieto fľaše riadne, len na účel, ku ktorému sú určené a platiť nájomné.
Prvostupňový súd konštatoval, že strany sa dohodli na nájme fliaš v počte 2 ks na ostatné technické plyny a 1 ks na acetylén pri výške nájmu za 1 ks 5.376,00 Sk bez DPH (čl. IV. zmluvy) a že po skončení dojednanej doby nájmu, ak nepríde k vráteniu fliaš alebo k podpisu novej zmluvy o dlhodobom nájme, bude za nevrátené fľaše účtované nájomné podľa pravidiel pre denný nájom a od prvého dňa v mesiaci, keď je účtovaný denný nájom, bude účtované aj dodatkové nájomné, ak fľaše neboli menené po dobu 6 mesiacov a viac aj v prípade, ak bol uzatvorený dlhodobý nájom (čl. VII. zmluvy).
Ďalej poukázal na bod 4 a 8 Všeobecných podmienok (ktoré sú súčasťou zmluvy), že žalobca dňa 31.3.2001 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.2.2001 do 31.3.2001 v celkovej sume 1.016,00 Sk za nájom 5 ks tlakových fliaš, z toho 3 ks fliaš na ostatné technické plyny a 2 ks fliaš na acetylén, ktorú faktúru žalovaný dňa 23.5.2001 uhradil. Dňa 30.4.2001 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 516,60 Sk za nájom v období od 1.4.2001 do 30.4.2001 za rovnaký počet fliaš s tým, že žalovaný dňa 23.5.2001 faktúru uhradil, ako aj že dňa 31.10.2005 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 4.807,60 Sk za obdobie od 23.7.2005 do 31.10.2005, ktorú žalovaný rovnako dňa 9.1.2006 za vyššie uvedené fľaše uhradil. Rovnako poukázal na návratku - stav k 31.12.2004, z ktorej vyplýva, že k uvedenému dátumu mal žalovaný potvrdiť v držbe fľaše v počte 3 ks na technické plyny a 2 ks na acetylén.
Uviedol (vychádzajúc z obalového konta žalovaného č. XXXXXXXX), že od začiatku roku 2006 boli vykonané zmeny súvisiace s vrátením a prevzatím tlakových fliaš a to tak, že žalovaný dňa 26.1.2006 vrátil 1 ks tlakovej fľaše na technické plyny a 1 ks na acetylén, dňa 15.3.2006 vrátil 1 ks tlakovej fľaše na technické plyny, dňa 17.12.2007 prevzal 1 ks fľaše na technické plyny, dňa 2.1.2008 vrátil 1 ks fľaše na technické plyny, v rovnaký deň 2.1.2008 prevzal 1 ks fľaše na technické plyny, dňa 17.4.2008 vrátil 1 ks fľaše na technické plyny a prevzal 1 ks fľaše na technické plyny, dňa 14.5.2008 prevzal 1 ks fľaše na zvláštne plyny (chladivá) a dňa 25.7.2008 vrátil 1 ks fľaše na chladivá a prevzal 1 ks fľaše na chladivá, z čoho žalobca vyvodil, že k dátumu 25.7.2008 sa u žalovaného v držbe nachádzali 4 ks fliaš (2 ks na technické plyny, 1 ks na acetylén a 1 ks na chladivá).
Súd poukázal aj na žalobcom vystavené faktúry (ktoré sú predmetom konania), z ktorých vyvodzuje žalobca uplatnený peňažný nárok v celkovej sume 34.864,50 Sk, ktoré žalovaný doposiaľ neuhradil, oboznámil sa s listom zo dňa 18.8.2008 (žalobca odstúpil od zmluvy a žiadal žalovaného o úhradu nájomného vo výške 39.810,50 Sk a škody vo výške 32.605,50 Sk, ktorú dlžnú sumu žalovaný neuhradil, napriek tomu, že odstúpenie a výzvu prevzal dňa 22.8.2008).
Prvostupňový súd poukázal aj na prednesy a písomné podania žalovaného, ktorý uviedol, že medzi zmluvnými stranami boli písomné zmluvy o dodaní fliaš uzavreté v rokoch 1994, 1998 a 2001, pričom žalovaný od začiatku zmluvného vzťahu v r. 1994 prevzal 3 ks tlakových fliaš, pričom tento počet sa nikdy nenavýšil a žalobcovi dňa 15.3.2006 vrátil posledný kus tlakovej fľaše, ktorú mal, čo potvrdzuje aj dodací list č. XXXXXXXXXX a k tomuto dátumu malo dôjsť aj k zániku zmluvy o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny.
Prvostupňový súd poukazujúc na dôvody zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, (povinnosť vyzvať žalobcu na predloženie dôkazu o tom, že žalobca v súvislosti s uzavretím Zmluvy o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny zo dňa 1.3.2001 dodal žalovanému 5 fliaš na technické plyny, z toho 3 na ostatné technické plyny a dve na acetylén a vypočuť ho na okolnosť, čo ho viedlo k tomu, že písomne požiadal žalovaného o potvrdenie obalového konta k 31.12.2004 a z akého dôvodu nepredkladal fakturáciu v období od apríla 2001 do 31.12.2004 na ním tvrdený počet fliaš na technické plyny) vyzval žalobcu v uvedenom smere. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.6.2013 súdu predložil dodacie listy č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX o prevzatí 3 ks fliaš na technické plyny a 2 ks fliaš na acetylén zo dňa 27.1.1994, 13.2.1995, 15.10.1997 a 13.7.1998. Poukázal na podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že písomné žiadosti o potvrdenie stavu obalového konta k 31.12.2004 prostredníctvom, tzv. návratiek, realizoval v snahe priebežne kontrolovať stav fliaš u zákazníkov za účelom predchádzať sporom, prípadne riešiť nezrovnalosti v evidencii a keďže zasielanie návratok zo strany zákazníkov bolo na báze dobrovoľnosti a žalobcovi sa vracalo minimum návratok, od tejto praxe neskôr upustil.
Prvostupňový súd citujúc ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 663 a § 671 Občianskeho zákonníka, § 373, § 378, § 379 a § 340 Obchodného zákonníka (v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu aj na ust. § 226 O.s.p.) uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia nároku žalobcu uplatneného žalobou bolo rozhodujúcou otázkou určenie trvania tohto zmluvného vzťahu v nadväznosti na dĺžku užívania tlakových fliaš žalovaným. V tomto smere žalobca poukazoval na tú skutočnosť, že zmluvný vzťah zanikol až jeho odstúpením od zmluvy listom zo dňa 18.8.2008 a žalovaný zánik zmluvného vzťahu viazal na deň 15.3.2006, kedy vychádzajúc z dodacieho listu č. XXXXXXXXXX, vrátil posledný kus fľaše na technické plyny. Prvostupňový súd poukázal na to, že v priebehu konania žalovaný tvrdil, že ani v jednom prípade písomne uzavretých zmlúv so žalobcom z rokov 1994, 1998 a 2001 nemal v držbe viac ako 3 ks fliaš na technické plyny, pričom táto skutočnosť mala vyplývať aj zo samotného obsahu Zmluvy o dlhodobom nájme fliaš zo dňa 1.3.2001, kde je vymedzený počet 3 kusov fliaš.
Za rozhodné prvostupňový súd (v zhode s názorom odvolacieho súdu) považoval, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom dodanie piatich fliaš na technické plyny po uzavretí písomnej zmluvy zo dňa 1.3.2001 a týmto nebolo ani doloženie dodacích listov č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX o prevzatí 3 ks fliaš na technické plyny a 2 ks fliaš na acetylén zo dňa 27.1.1994, 13.2.1995, 15.10.1997 a 13.7.1998, nakoľko dôkazy mali smerovať k preukázaniu dodania predmetných fliaš po písomnom uzavretí zmluvy, teda po 1.3.2001. Za daného stavu žalovaný nebol povinný uhrádzať žalobcovi dodatkové nájomné v žalobcom vymedzenom období a nahradiť škodu za tak (ako to žalobca tvrdil) nevrátené 4 ks tlakových fliaš vo výške platnej tržnej ceny v predmetnom období, pri závere, že zmluvný vzťah zanikol 15.3.2006, kedy (vychádzajúc z dodacieho listu č. XXXXXXXXXX) vrátil žalovaný posledný kus fľaše na technické plyny.
O náhrade trov konania (vrátane odvolacieho) rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný trovy konania vo výške 2.l95,66 eur (podrobne špecifikované v odôvodnení).
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
Zastával názor, že nevykonaním riadneho dokazovania došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že súd dôkaz spočívajúci vo výzve žalovaného na predloženie relevantných písomných potvrdení o vrátení všetkých prenajatých tlakových fliaš nevykonal, neuložil žalovanému povinnosť predložiť dodacie listy svedčiace o vrátení všetkých prenajatých tlakových fliaš, napriek tomu v odôvodnení prihliadol na obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že z jeho evidencie vyplýva, že všetky tlakové fľaše vrátil, pričom žalobca preukázal odovzdanie tlakových fliaš v počte 5 ks do platného užívania žalovaného.
Opakovane poukázal na skutočnosť, že žalovaný písomne potvrdil žalobcovi počet fliaš, ktoré mal v odplatnom užívaní ku dňu 31.12.2014, pričom žalovaným potvrdený počet tlakových fliaš bol zhodný
s evidenciou žalobcu v počte 3 ks tlakových fliaš na ostatné technické plyny a 2 ks tlakových fliaš na acetylén.
Tvrdenie odvolacieho súdu spočívajúce v tom, že návratka nepreukazuje dodanie 5 ks tlakových fliaš na technické plyny a že týmto potvrdením sa stav počtu fliaš premietol do stavu obalového konta, považoval za nesprávny a tvrdil, že vychádzal z dodacích listov, ktoré preukazovali dodanie 5 ks tlakových fliaš na technické plyny a návratka bola opatrená pečiatkou žalovaného a je na nej uvedená kontaktná osoba ako aj podpis osoby, ktorá návratku vyplnila a v nadväznosti na to poukázal na ust. § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Zastával názor, že preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že návratku podpísal zamestnanec žalovaného bez toho, aby fyzicky preveril stav fliaš.
Poukazujúc na odôvodnenie rozsudku „že žalobca nepreukázal relevantným spôsobom dodanie 5 fliaš na technické plyny po uzavretí písomnej zmluvy zo dňa 1.3. 2001 a týmto nebolo ani doloženie dodacích listov č. XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX a XXXXXX o prevzatí 3 ks fliaš na technické plyny a 2 ks fliaš na acetylén zo dňa 27.1.1994, 13.2.1995, 15.10.1997 a 13.7.1998, nakoľko dôkazy mali smerovať k preukázaniu dodania predmetných fliaš po písomnom uzavretí zmluvy, teda po 1.3.2001“, tento záver nepovažoval za správny, nakoľko ich dodanie preukázal dodacími listami vyššie uvedenými resp. daňovými dokladmi označenými ako „ platba za hotové“, pričom dodacie listy sú opatrené číslom občianskeho preukazu aj podpisom osoby, ktorá fľaše prevzala. Na upresnenie zmluvných vzťahov (v podaní žalobcu zo dňa 25.6.2013) bolo uvedené, že dlhodobý nájom a zmluva o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny č. XX/XX/XX/L bola špecifickým zmluvným vzťahom existujúcim popri nájomnom vzťahu ako takom. Nájomný vzťah si nevyžadoval písomnú formu, a preto sa tento vzťah medzi žalobcom a žalovaným riadil všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalovaný do uzavretia zmluvy zo dňa 1.3.2001 platil bežné nájomné podľa aktuálneho platného cenníka žalobcu a uzavretím zmluvného vzťahu Zmluvou o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny získal výhodnejšie podmienky súvisiace s nižšou cennou denného nájmu, tak ako je uvedené v čl. II. zmluvy o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny. Pri uzatváraní Zmluvy o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny bolo iba na zvážení nájomcu, pre aký počet fliaš sa zmluvu rozhodne uzavrieť.
Zdôraznil, že z predložených dokladov vyplýva, že v súvislosti s uzavretím Zmluvy o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny č. XX/XX/XX/L zo dňa 1.3.2001 žalobca dodal žalovanému 5 ks tlakových fliaš na technické plyny a to 3 ks tlakových fliaš na technické plyny a 2 ks tlakových fliaš na acetylén. Poukázal na svoje písomné podanie( zo dňa 6.11.2013) v ktorom uviedol, že v predchádzajúcom konaní nepredložil uvedené doklady, nakoľko mal za to, že svoj nárok na úhradu žalovanej sumy preukázal faktúrami, ktoré žalovaný uhradil bez námietok, pričom z uhradenej faktúry vyplýval stav fliaš v počte 5 ks, čo v spojení s ustanovením bodu 4 Všeobecných obchodných podmienok preukazovalo, že počet fliaš uvedený na faktúrach bol žalovaným uznaný za správny a bol podkladom pre vyúčtovanie nájomného v ďalšom období. Uviedol, že nie je daný dôvod, prečo by súd na toto platne uzatvorené zmluvné ustanovenie nemal prihliadať, a preto tvrdenie súdu, že samotná fakturácia za uvedený počet fliaš na technické plyny túto skutočnosť nepreukazuje, nepovažoval za správne.
Poukázal na to, že skutočnosť, že žalobca žalovaného písomne požiadal o potvrdenie stavu jeho obalového konta ku dňu 31.12.2004, bolo v tom období bežnou praxou, týkalo sa všetkých zákazníkov v snahe žalobcu priebežne kontrolovať súlad jeho evidencie s evidenciou jednotlivých zákazníkov o počte fliaš prevzatých od žalobcu za účelom predchádzania sporom, prípadné zistenie nezrovnalostí v evidencii žalobcu a jeho zákazníkov by znamenalo okamžité riešenie situácie, ale v danom prípade také zistenie nenastalo. Keďže však zasielanie tzv. návratiek bolo zo strany zákazníkov založené na báze dobrovoľnosti a žalobcovi sa vracalo minimálne množstvo takýchto návratiek, žalobca po určitom čase od tejto praxe upustil, nakoľko nesplnila svoj účel.
K záverom uvedeným v zrušujúcom rozhodnutí ohľadne predkladania fakturácie uviedol, že žalobca nájomné za odobraté tlakové fľaše žalovanému fakturoval riadne po celý čas trvania ich zmluvného vzťahu a žalovaný si svoju povinnosť uhrádzať plnil až do 9.1.2006, kedy žalobca od žalovaného prijal poslednú úhradu. Poslednou úhradou uhradil faktúru č. XXXXXXXXX, ktorou mu vyúčtoval nájomné za užívanie tlakových fliaš v počte 3 ks na ostatné plyny a 2 ks na acetylén, čím potvrdil počet tlakových fliaš, ktoré mal od žalobcu v odplatnou užívaní.
Ďalej uviedol, že v konaní predložil faktúry z obdobia, keď bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva a to faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.2.2001 do 31.3.2001 a faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.4.2001 do 30.4.2001, z ktorých vyplýva stav fliaš v počte 5 ks a ktoré žalovaný uhradil. Predložením týchto faktúr a ďalších písomných dôkazov mal za to, že preukázal oprávnenosť svojho nároku vo vzťahu k počtu fliaš a považoval za zbytočné súdu predkladať všetky faktúry vystavené od apríla 2001 až do roku 2005, keďže toto obdobie nebolo predmetom žaloby.
Zastával názor, že žalobca v konaní svojimi tvrdeniami, predloženými dôkazmi preukázal existenciu zmluvného vzťahu, jeho podmienky ako všetky podmienky vzniku zodpovednostného žalovaného za škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená.
Mal za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, a to porušenie povinnosti žalovaným, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody v zmysle ust. § 722 ods. 2 a § 723 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalobcom navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému aj náhradu trov odvolacieho konania.
Poukazujúc na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v nadväznosti aj na predchádzajúce zrušujúce uznesenie, zastával názor, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú relevantnými odvolacími dôvodmi, s ktorými by sa súd prvého stupňa náležite nevysporiadal.
Uviedol, že prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci a predovšetkým vykonal aj navrhnuté dôkazy, ktorými ho poveril odvolací súd. Je vecou samotnej procesnej strany, aký dôkaz predkladá, resp. ako dokáže ustáť samotné dôkazné bremeno.
Žalobca na výzvu súdu predložil síce dodacie listy (dodací list č. XXXXXX zo dňa 27.1.1994, č. XXXXXX zo dňa 13.2.1995, č. XXXXXX zo dňa 15.10.1997 a č. XXXXXX zo dňa 13.7.1998 označené ako „platba za hotové“), ktoré údajne preukazujú prevzatie piatich kusov tlakových fliaš zo strany žalovaného. Žalobca tieto „staré“ dodacie listy predložil až po výzve súdu, resp. ako reakciu na zrušujúce uznesenie. Žalovaný má za to, že žalobcom dodatočne predložené dodacie listy na dodanie 5 ks fliaš nesúvisia s prejednávanou vecou a nie sú z rozhodného obdobia t.j. po uzavretí zmluvy zo dňa 1.3.2001.
Poukázal na skutočnosť, že zo samotných dodacích listov vyplýva, že sa jedná o platbu za hotové, kedy žalovaný kupoval tovar od žalobcu v jeho sídle na Južnej triede XXX v H. a za tovar mu priamo na predajni aj zaplatil.
Prvostupňový súd podľa názoru žalovaného dospel na základe aj dodatočne vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré boli v zhode s názorom odvolacieho súdu, pretože žalobca nepreukázal relevantným spôsobom dodanie 5 ks fliaš na technické plyny po uzavretí písomnej zmluvy zo dňa 1.3.2001 a tým v žiadnom prípade nebolo doloženie vyššie uvedených dodacích listov, nakoľko dôkazy mali smerovať k preukázaniu dodania predmetných fliaš po písomnom uzavretí zmluvy teda po 1.3.2001. Okrem toho mal žalobca dostatok priestoru na vysvetlenie skutočností určených v zrušujúcom uznesení, na ktoré ho vyzval aj prvostupňový súd na pojednávaní konanom dňa 28.10.2013 a aj napriek tomu, že žalobca bol vyzvaný, v prvostupňovom konaní len nepresvedčivo sa vyjadril, čo ho viedlo k tomu, že žalovaného písomne požiadal o potvrdenie stavu obalového konta k 31.12.2014 na ním tvrdený počet fliaš na technické plyny. Rovnako žalobca nepredložil súdu žiadne iné dôkazy resp. len doslova okrajovo sa vyjadril, prečo písomne požiadal žalovaného o potvrdenie stavu obalového konta, čo však sám vo svojom písomnom podaní spochybnil, keď uviedol „žalobca po určitom čase od tejto praxe upustil, nakoľko nesplnila svoj účel“. Žalobca nakoniec poskytuje len akési neurčité vysvetlenie až v samotnom odvolaní voči rozsudku, čo je však vzhľadom na predmetné konanie, dĺžku trvania sporu ako aj z procesného hľadiska irelevantné.
Podľa názoru žalovaného, rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci s poukazom na vyššie uvedené a na dĺžku trvania zmluvného vzťahu v nadväznosti na dĺžku užívania tlakových fliaš žalovaným. Žalovaný počas konania preukázal, že dňom 15.3.2006 došlo k vráteniu prenajatých fliaš v počte 3 ks, a preto naďalej trval na tom, že žalobca Zmluvou o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny zo dňa 1.3.2001 dal žalovanému do nájmu 3 ks tlakových fliaš.
V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na prehľadnú tabuľku, ktorá bola súčasťou jeho podania zo dňa 15.10.2010 a ktorá napomohla k prehľadnému priblíženiu uskutočňovaného výdaju a príjmu tlakových fliaš medzi žalobcom a žalovaným a z ktorej zreteľne vyplýva, že všetky tlakové fľaše, ktoré žalobca žalovanému vydal, mu boli následne vrátené. Žalovaný v uvedenom období rovnako poukázal aj na spornú návratku k 31.12.2004, o ktorú sa opieral žalobca, v ktorej spochybnil správnosť údajov o počte prenajatých tlakových fliaš. Zotrval na tom, že žalovaný všetky prenajaté tlakové fľaše riadne vrátil, čím z jeho strany nedošlo k neuhrádzaniu platieb za ich nájom. Rovnako nebola žalobcovi spôsobená majetková škoda ich nevrátením, preto považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, keďže žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal dodanie 5 ks fliaš na technické plyny po uzavretí písomnej zmluvy, nezdokladoval to ani žiadnym listinným dôkazom. Naopak zo strany žalovaného došlo k preukázaniu vrátania všetkých tlakových fliaš.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by podľa § 214 ods. 1 O.s.p. bolo potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p. t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v ust. § 120 ods. 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca i žalovaný majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu predložiť), že nie je potrebné vykonávať dokazovanie na tie skutkové okolnosti, o ktorých sú tvrdenia účastníkov konania zhodné a že dokazovanie je potrebné vykonať pri rozdielnych skutkových tvrdeniach účastníkov konania na okolnosti rozhodujúce pre skutkové posúdenie prejednávanej veci.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Tieto úvahy vyjadrí súd v odôvodnení rozsudku postupom uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci, a to v zmysle žalobcom uplatnenej žaloby, namietané odvolacie dôvody nie sú dané, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol.
Súd prvého stupňa v intenciách odvolacieho súdu vykonal vo veci dokazovanie a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku (odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej - formálnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia -§ 157 ods. 2 O.s.p.), s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca uplatnil peňažný nárok zo Zmluvy o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny č. XX/XX/XX/L zo dňa 1.3.2001, na základe ktorej bol medzi účastníkmi
konania založený obchodnozáväzkový vzťah (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), čo vyplýva predovšetkým z obsahu žaloby a tiež z pripojenej zmluvy zo dňa 1.3.2001 k podanej žalobe.
Zo Zmluvy o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny zo dňa 1.3.2001 je zrejmé, že sa účastníci dohodli na dlhodobom nájme fliaš, a to 3 ks, z toho 2 ks na technické plyny a 1 ks na acetylén na dobu určitú od 1.3.2001 do 28.2.2004. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by okrem tohto počtu fliaš boli v nájme žalovaného aj „iné fľaše“, príp. fľaše na základe iného obchodnozáväzkového vzťahu (na základe inej zmluvy). Táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu žaloby, ktorá odkazuje len na Zmluvu o dlhodobom nájme zo dňa 1.3.2001.
Za takejto situácie súd prvého stupňa správne v intenciách odvolacieho súdu doplnil a zameral dokazovanie v súvislosti s posúdením nároku žalobcu uplatneného žalobou na čas od uzavretia Zmluvy o dlhodobom nájme, od ktorej žalobca nárok odvodzoval a správne vyvodil záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností ohľadne počtu žalovanému dodaných fliaš. V nadväznosti na to správne vyvodil, vychádzajúc z dodacieho listu č. XXXXXXXXXX, že odovzdaním poslednej fľaše žalobcovi zo strany žalovaného dňa 15.3.2006, zanikol medzi účastníkmi zmluvný vzťah.
Vychádzajúc zo zákonnej procesnej úpravy konania pred súdmi považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno vo vzťahu k určitým skutočnostiam leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (ten účastník, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí). Dôkazné bremeno znamená procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nepreukázal jednoznačne a nepochybne svoje tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takom prípade, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva na rozhodnutie vo veci, či už pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu podľa § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p.) alebo vôbec (objektívne) nemohla byť preukázaná.
Za takejto situácie, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku a žalovaný svoju obranu preukázal, súd prvého stupňa rozhodol na základe vykonaných dôkazov (po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti - § 132 O.s.p.) správne, keď žalobu zamietol.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vrátane nadväzujúceho výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalovanému účelne vynaložené trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie v sume 119,19 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia určil odvolací súd podľa vyčíslenia žalovaného a § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) po 91,29 eur, z režijného paušálu 8,04 eur a 20% DPH z odmeny a náhrady, ktoré je povinný žalobca zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.