Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-33-2022.pdf
PDF · 82.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno JUDr. Ivanou Jaďuďovou, sudkyňou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: Y. L., W.. XX.XX.XXXX, F. K., o zaplatenie 104,-eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 104,-Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 104,-Eur od 08.08.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. Žalovaný je povinný zaplatiť sumu 16,50 Eur na účet podľa priloženého platobného predpisu titulom súdneho poplatku za žalobu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.05.2022 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny spolu so zákonným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 08.08.2020 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že dňa 08.07.2020 bola žalovanému vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 104,- Eur, splatná 07.08.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení ŽSR SIP Strečno za obdobie od 27.04.2020 do 04.05.2020. Žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil. Z tohto dôvodu mu bola zaslaná výzva na úhradu pohľadávky z oddelenia účtovníctva Centra podpory Banská Bystrica, Ministerstva vnútra SR zo dňa 19.10.2020 na zaplatenie dlžnej sumy do 30-tich dní od vystavenia výzvy. Listová zásielka bola vrátená s poznámkou adresát neznámy. Z registra pobytu obyvateľstva bolo zistené, že žalovaný je prihlásený k prechodnému pobytu na adrese totožnej s adresou uvádzanou v daňovom doklade - faktúre. Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu čím mu vznikla povinnosť zaplatiť zákonný úrok z omeškania, ktorý je vo výške 5% ročne z dlžnej sumy a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti v zmysle daňového dokladu - faktúry. Žalobca nárok uplatňovaný v konaní opiera o ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021, ktoré nevyslovil v prípade uloženej povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 vyššie citovaného zákona, nesúlad s Ústavou SR, ani obmedzenie vlastníctva fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej karantény v karanténnom zariadení. 2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žalobu spolu s prílohami mal doručené. Na výzvu vo forme uznesenia podľa ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku nereagoval, nevyjadril sa. Súd postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke tunajšieho súdu oznámenie o podanej žalobe. Aj napriek tomu žalovaný zostal nečinný a žalobou uplatňovaný nárok nespochybnil. 3. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2, písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- Eur. 4. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 5. Vzhľadom na predmet sporu s poukazom na to, že skutkové tvrdenia žalobcom neboli žalovaným popreté, súd vo veci nenariadil pojednávanie. Zákonným spôsobom oznámil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Vec rozhodol na základe tvrdení a listín doložených žalobcom. 6. Žalobca k žalobe pripojil daňový doklad - faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na odberateľa - žalovaného dňa 08.07.2020, splatnú do 07.08.2020. Uvedenou faktúrou žalobca fakturoval žalovanému náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení ŽSR SIP Strečno za obdobie od 27.04.2020 do 04.05.2020 v celkovej sume 104 Eur. 7. Ďalšou listinou doloženou k žalobe je výzva na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19.10.2020, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 104,- Eur do 30- tich dní od vystavenia výzvy na číslo účtu uvedené vo výzve spolu aj s variabilným symbolom. V zmysle výzvy žalovaný bol poučený, že uvedené náklady sú účtované v zmysle § 58 ods. 2 Zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. 8. Súčasťou žaloby je aj opätovná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 28.02.2022, ktorú adresoval žalobca žalovanému pred podaním žaloby na súd spolu s pripojenou obálkou, z ktorej bolo zistené, že zásielka sa vrátila späť s poznámkou adresát neznámy. 9. Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 355/2007 Z.z.“), náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. 10. Podanou žalobou žiadal žalobca priznať náhradu nákladov spojených so stravovaním počas karantény v období od 27.04.2020 do 04.05.2020, vystavenú daňovým dokladom - faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 104,- Eur s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z.. V tejto súvislosti súd sa oboznámil aj s nálezom Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2021, z ktorého bolo zistené, že Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 08.12.2021 nálezom sp. zn. PL. ÚS 4/2021 rozhodol v konaní o súlade ustanovení § 4 ods. 1, písm. g/, § 12 ods. 3, písm. f/ v časti „izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, § 48 ods. 4, písm. n/, u/ a aa/, § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „izolácií a karanténnym opatreniam“, § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že ustanovenia § 4 ods. 1, písm. g/ a § 48 ods. 4, písm. aa/ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2 a 3 a s článkom XIII., ods. 1, písm. a/ a ods. 2 Ústavy SR. Ustanovenia § 12 ods. 2, písm. f/ v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, ustanovenie § 48 ods. 4, písm. n/ v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“, ustanovenie § 48 ods. 4, písm. u/ v časti „alebo karanténa“ a ustanovenie § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom XVII., ods. 1, 2 Ústavy SR v spojení s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2, s článkom XIII., ods. 2 a 4 Ústavy SR a s článkom V., ods. 1, písm. e/, ods. 2 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu Ústavný súd nevyhovel. Z uvedeného nálezu Ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa Ústavný súd zaoberal ústavnosťou § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. v tejto časti návrhu nevyhovel a uvedené ustanovenie je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Práve v zmysle uvedeného ustanovenia si uplatňoval žalobca nárok na náhradu nákladov spojených so stravovaním zabezpečenú žalovanému počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení ŽSR SIP Strečno za obdobie od 27.04.2020 do 04.05.2020, v časti ktorej súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 104 Eur.
Okrem dlžnej istiny žiadal žalobca priznať aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúcom po splatnosti nákladov spojených so stravovaním s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.. 11. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako„ OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 12. Podľa ustanovenia § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 13. Aj v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Žalovaného zaviazal okrem dlžnej istiny aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania a odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy v zmysle daňového dokladu - faktúry. Dlžná suma bola splatná do 07.08.2020. Dňom nasledujúcim, t.j. od 08.08.2020 bol žalovaný v omeškaní a žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, ktorý ku dňu omeškania je 5 % ročne z dlžnej sumy. 14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý v konaní bol v plnom rozsahu úspešný a prináležal mu nárok na náhradu trov konania, trovy konania voči žalovanému nepriznal vzhľadom k tomu, že žiadne trovy žalobcovi v konaní nevznikli a nežiadal žiadne trovy priznať. 15. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch zákona č. 71/1992 Zb.. Výška súdneho poplatku bola stanovená podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov z ceny žalobou uplatňovanej sumy, najmenej 16,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach, resp. autorizovaným elektronickým podaním.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (ods. 2). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.