Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Nt-97-2020.pdf
PDF · 72.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3Nt/97/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Slivenskej a prísediacich Bc. Zuzany Kusyovej a Mgr. Tomáša Kováčika, v trestnej veci odsúdeného: X. B., nar. XX. XX. XXXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 05. 10. 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného X. B., nar. XX. XX. XXXX v S., t. č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 3T/37/2008 z a m i e t a , pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/37/2008 zo dňa 26. 02. 2009, súd uznal X. B. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov, pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odsúdený odvolanie, o ktorom rozhodol uznesením Krajský súd v Trnave, sp. zn. 3To/21/2014 zo dňa 29. 04. 2014, tak, že odvolanie zamietol, pretože neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd sa teda stotožnil so závermi rozhodnutia súdu I. stupňa, ktorý pri ustálení skutkového stavu vychádzal predovšetkým z výpovede obžalovaného a poškodených a listinných dôkazov, vrátane znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu, zo záverov ktorého vyplynulo, že pri domovej prehliadke boli zaistené rôzne predmety, ktoré obsahovali omamné látky, pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené podľa Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení noviel do I. skupiny omamných látok, pričom zároveň bolo určené, aké množstvo obvykle jednorazových dávok drogy bolo možné pripraviť zo zaistených rastlín v skleníku a z rastlín konope zaistených v dome, pričom Okresný súd Trnava sa v rozsudku vyjadroval aj ku kvalifikačnému znaku, a teda, že odsúdený rastliny konope pestoval po dlhší čas, s tým, že posudzovanie určitého časového úseku je ovplyvnené intenzitou trestného činu, jeho typovou závažnosťou, a teda i výškou trestnej sadzby ustanovenej za daný trestný čin.
Dňa 19. 08. 2020 podal odsúdený na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 3T/37/2008, ktorý dodatočne odôvodnil sám, aj prostredníctvom obhajkyne, pričom namietali spôsob a postup pri vykonávaní znaleckého dokazovania, poukazovali na nepoužiteľnosť výsledkov expertízneho skúmania, spochybnili závery znaleckého posudku a páchanie trestnej činnosti závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a to s poukazom na
ustálenú judikatúru, čo považovali za nové skutočnosti zakladajúce dôvodnosť obnovy konania, pretože tieto by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, resp. nevine.
Súd v danom prípade zistil, že formálne podmienky pre možnosť rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania sú splnené, pretože návrh podala oprávnená osoba a tento smeruje proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého je obnova konania prípustná.
Na verejnom zasadnutí ako odsúdený, tak aj obhajkyňa, v podrobnostiach poukazovali na písomné dôvody uvedené v návrhu na povolenie obnovy konania a jeho odôvodnení, pričom žiadali, aby súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava navrhol žiadosť odsúdeného zamietnuť, pretože nebolo poukázané na skutočnosť alebo dôkazy súdu skôr neznáme tak, ako to má na mysli ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku, pretože odsúdený namieta spôsob vykonávania dôkazov a spôsob ich hodnotenia v pôvodnom konaní, avšak sa nejedná o nové skutočnosti, nakoľko súdu v čase rozhodovania bolo známe, z akých podkladov znalecký posudok vychádzal a ako boli jednotlivé vzorky skúmaných rastlín zabezpečené.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
V zmysle vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkov, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí v prípadoch, keď príčiny takýchto nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia.
Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktoré sa týka návrhu na obnovu konania. Takouto skutočnosťou môže byť objektívne existujúci jav, ktorý nebol v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutočného stavu veci. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, alebo v pôvodnom konaní boli vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu už vykonaných dôkazov.
Ďalej je vždy potrebné posudzovať spôsobilosť nových skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo neskôr, podľa právneho stavu existujúceho v čase vydania pôvodného rozhodnutia (ex tunc). Na prípadné zmeny hmotnoprávneho práva, ktoré nastali až po vyhlásení pôvodného rozhodnutia, ktoré je predmetom konania o povolení obnovy konania, však nie je možné prihliadať.
Pokiaľ odsúdený poukazoval na dobu páchania trestnej činnosti, ktorú nemožno považovať v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Tdo/32/2011 zo dňa 25. 10. 2011, za dlhšiu, pretože v jeho prípade páchanie trestnej činnosti nepresiahlo dobu jedného roka, súd k tomuto uvádza, že prekonanie judikatúry platnej v čase vydania rozsudku súdu I. stupňa, ako aj uznesenia odvolacieho súdu, nemožno považovať za skutočnosť odôvodňujúcu povolenie obnovy konania. Účinky novšej judikatúry nastávajú totiž do budúcnosti (ex tunc), je teda vylúčené ich v súčasnosti považovať za skutočnosť alebo dôkaz súdu skôr neznámy tak, ako to vyžaduje § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Vývoj judikatúry predstavuje totiž skutočnosť, na ktorú nemohol konajúci súd pri rozhodovaní o vine a treste obžalovaného v predmetnom konaní prihliadnuť, nakoľko v tom čase takáto skutočnosť objektívne neexistovala a nastala až po vyhlásení pôvodného rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto konania o povolení obnovy konania. Na túto zmenu nie je možné prihliadať, pretože spôsobilosť nových skutočností
alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo neskôr, treba vždy posudzovať podľa právneho stavu existujúceho v čase vydania pôvodného rozhodnutia (ex tunc).
Čo sa týka spochybňovania znaleckého dokazovania a záverov znaleckého posudku, odsúdený tieto počas konania žiadnym spôsobom nesporoval, naopak, jeho obrana, ktorá bola v konečnom dôsledku vyhodnotená ako účelová a nepresvedčivá, spočívala len vo vyviňovaní sa spod trestnej zodpovednosti tým, že tvrdil, že o pestovaní konope v objektoch patriacich k domu nevedel a tiež nevedel o prítomnosti konope v dome.
Súd v procese dokazovania pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania nie je oprávnený nanovo hodnotiť dôkazy, ktoré vykonal a vyhodnotil súd v pôvodnom konaní. Súd tiež zdôrazňuje, že za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. zmýlil sa pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (R 32/1992). V tomto prípade súd v pôvodnom konaní znalecké dokazovanie vykonával, čo nepochybne vyplýva z obsahu spisu 3T/37/2008, oboznámeného súdom na verejnom zasadnutí, a súd sa v pôvodnom konaní s nimi aj vysporiadal a tieto riadne vyhodnotil, čo potvrdil aj odvolací súd. To, že sa ich hodnotenie odsúdenému nepáči, nie je dôvodom na obnovu konania.
Okresný súd Trnava preto uzatvára, že rozsudok OS Trnava, sp. zn. 3T/37/2008 zo dňa 26. 02. 2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/21/2014 zo dňa 29. 04. 2014, bol v čase jeho vyhlásenia zákonný a dôvodný skutkovými aj právnymi okolnosťami a na skutočnosti uvádzané odsúdeným v návrhu na povolenie obnovy konania nemožno prihliadať ako na novú skutočnosť v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého dôvodu súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.