Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/18/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, v konaní pred samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti obžalovanému X. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 1/2014 Z. z. (ďalej len „Trestného zákona") s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 21.12.2015, takto

rozhodol:

Obžalovaný :

X. B., Z. XX.XX.XXXX V. Z. B., K. B. Ž., A. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svojho syna T. B., narodeného XX.XX.XXXX a táto povinnosť mu bola stanovená aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 12.04.2005, právoplatným dňa 20.04.2005, ktorým bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho syna T. mesačne sumou 33,19 eur vždy do 20 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa Q. B., ako aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 13.02.2013, právoplatným dňa 03.04.2013, ktorým bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho syna T. mesačne sumou 100,- eur (s účinnosťou od 01.01.2013) vždy do 20 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa Q. B., avšak obžalovaný si túto svoju vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiaval v období od augusta 2012 až doteraz riadne a včas neplnil, a tak mu za toto obdobie ku dňu 21.12.2015 vznikol dlh na výživnom vo výške 2.942,51 eur, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 09.03.2010, právoplatným dňa 12.06.2010 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. zo dňa 08.08.2012 podmienečne prepustený,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas, a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona,

a o d s u d z u j e s a

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 02.02.2015 na tunajší súd obžalobu na obžalovaného X. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Skutkový stav veci, tak je uvedený vo výrokovej časti rozsudku mal súd preukázaný najmä z výpovede svedkyni poškodenej Q. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.12.2015, a taktiež z ostatných listinných dôkazov, ktoré boli na predmetnom hlavnom pojednávaní oboznámené.

Z výpovede svedkyne poškodenej Q. B. vyplynulo, že obžalovaný si v žalovanom období riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi T. a túto si neplní dodnes. Ku dňu konania hlavného pojednávania, jeho dlh na výživnom činí sumu 2.942,51,- eur. Zároveň uviedla, že syn doposiaľ navštevuje základnú školu v Žarnovici. S obžalovaným nie je vôbec v kontakte a ani nevie kde sa v súčasnosti nachádza.

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 12.04.2005, právoplatným dňa 20.04.2005 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho syna T. sumou 33,19 eur (1.000,- Sk) mesačne vždy do 20 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa Q. B., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, teda dňom 20.04.2005.

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 13.02.2013, právoplatným dňa 03.04.2013 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho syna T. sumou 100,- eur mesačne vždy do 20 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa Q. B., počnúc dňom 01.01.2013.

Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal súd priebeh skutku za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku, pričom nemal pochybnosť o vine obžalovaného.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ sa dostal 2 - krát do rozporu so zákonom.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Trestného zákona všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovaného

nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona a taktiež nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovanému bol trest odňatia slobody ukladaný v rámci základnej trestnej sadzby ustanovenej zákonom a to v rozmedzí jeden až päť rokov). Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa. Pri výmere trestu odňatia slobody v tejto trestnej sadzbe, vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania prečinu a okolnosti, ktoré mu predchádzali. Práve vyššie rozvedené okolnosti spôsobu spáchania trestného činu v kontexte s postojom páchateľa k skutku počas priebehu celého trestného konania (absencia prijatia osobnej zodpovednosti zo strany obžalovaného za trestný čin, absencia úprimnej ľútosti zo strany obžalovaného) viedli súd k tomu, že po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, teda trest vo výmere 2 /dva/ roky. Súd zároveň zvažoval, či je potrebné, aby takto vymeraný trest obžalovaný priamo vykonal, alebo či je ešte účelu trestu možné dosiahnuť aj jeho hrozbou pri podmienečnom odsúdení. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného ešte boli splnené podmienky pre podmienečné odsúdenie v zmysle § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd rozhodol tak, že obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu, a tú určil podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 3 /tri/ roky.

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. . Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.