Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-48-2014.pdf
PDF · 104.24 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/48/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci žalobkyne: E. E., nar. XX. T. XXXX, bytom Z. N., B. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnenkyňou: Fons iuris, s.r.o., Bratislava, Kominárska 2, 4, IČO: 47 240 318, proti žalovanému: V. Z., nar. XX. F. XXXX, bytom B., W. T. XXX/X, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík, PhD., spol. s.r.o., Prievidza, Košovská cesta 1, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 2. decembra 2013 č. k. 18C/199/2010-192 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil neplatnosť Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 10. marca 2010 medzi „navrhovateľkami ako dlžníkmi a odporcom ako veriteľom“, ako aj neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 10. marca 2010 medzi „navrhovateľkami ako dlžníkmi a odporcom ako veriteľom“. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.293,42 eur a rozhodnutie o trovách štátu vyhradil na samostatné rozhodnutie v lehote 30 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 34, § 35 ods. 1 až 3, § 37 ods. 1, § 39, § 41a ods. 1, 2, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 657 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 4 ods. 8, § 7 ods. 1 až 4, § 26, bod 22 prílohy č. 1 ZoS (zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil, že obidve zmluvy boli neplatné s poukazom na ust. § 34 a § 37 O. z., keďže prejav vôle „navrhovateliek“ (t. j. žalobkyne E. E. a E. H., nar. XX. V. XXXX, zomrelej v priebehu súdneho konania XX. F. XXXX) pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nebol vážny, určitý a zrozumiteľný (boli presvedčené, že ide o mimosúdnu dohodu, zmier a nemali v úmysle uzavrieť novú zmluvu o pôžičke). Súd prvého stupňa nemal bez pochybností za preukázané, že došlo k vyplateniu pôvodného záväzku, poskytnutím pôžičky z úverovej zmluvy žalovaným, keďže jediným dôkazom o uvedenej skutočnosti je ustanovenie zmluvy (pričom žiaden príjmový ani výdavkový doklad nebol predložený). Jednalo sa preto o zastretý právny úkon. Žalovaný využil nízke právne vedomie „navrhovateliek“ a uzavrel s nimi zmluvu o pôžičke, ktorej znenie malo založiť nový právny vzťah (nebola preto namieste námietka žalovaného o totožnom obsahu navrhovaného súdneho zmieru a zmluvy o pôžičke). Nebolo tiež preukázané, že došlo k reálnemu prevzatiu veci, bez čoho zmluva nevzniká. Zmluva o pôžičke tak zastiera pôvodnú úverovú zmluvu, ktorá nebola splatená a ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a obsahuje niektoré neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva o pôžičke mala zrejme pre žalovaného zabezpečiť neproblematické vymáhanie pohľadávky z pôvodnej úverovej zmluvy, obsahujúcej neprijateľné podmienky (v minulosti bola predmetom konania o jej určenie za neplatnú v súdnom konaní, ktoré sa skončilo späťvzatím žaloby, ktoré bolo vypracované právnym zástupcom žalovaného). Na strane žalovaného sa jednalo o nekalú obchodnú praktiku, nebezpečné a spoločensky neprípustné obchádzanie zákona, kedy zdanlivo konal vo veci ako v súkromnej záležitosti, ale skutočnosť, že je konateľom spoločnosti, ktorá poskytla pôvodný úver, robí jeho konanie rozporným a dáva možnosť posúdiť jeho konanie ako súvisiace so záujmami a
predmetom podnikania obchodnej spoločnosti. Tým sa dostal do pozície predávajúceho podľa § 26 ZoS. Konaním žalovaného sa odoprela ochrana spotrebiteľovi aj podľa ustanovení O. z., ktorého použitie uzatvorením zmluvy o pôžičke ako fyzická osoba vylúčil. Keďže spotrebiteľská ochrana sa zakladá na myšlienke, že spotrebiteľ sa nachádza v slabšom postavení oproti predávajúcemu, pristupovanie k vopred pripraveným zmluvným podmienkam a vylúčením aplikácie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa učinil „navrhovateľky“ neprimerane zraniteľnými. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu žalobkyne a preto jej priznal náhradu trov konania vo výške 1.293,42 eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia advokátom.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby, alternatívne jeho zrušením a vrátením veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie obsahovo odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdu prvého stupňa tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Z elektronickej komunikácie s právnym zástupcom „navrhovateliek“ JUDr. Peružekom vyplynulo, že tomuto bol 11. januára 2010 a opätovne aj 28. januára 2010 doručený návrh súdneho zmieru. Následne 2. februára 2010 sa na súde prvého stupňa uskutočnilo pojednávanie vo veci vedenej pod sp. zn. 38Cb 136/2009, pričom so zreteľom na stanovisko zákonnej sudkyne a následnú dohodu účastníkov došlo k zmene formy právneho úkonu a návrhy všetkých dokumentov vrátane zmluvy o pôžičke, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, podpísané 10. marca 2010, boli 8. februára 2010 doručené právnemu zástupcovi „navrhovateliek“. K zmene obsahu zmluvy o pôžičke došlo v tom smere, že pôvodná dohodnutá istina 160.000 eur bola znížená na sumu 14.000 eur (FINANC PARTNERS s. r. o. vyhovela žiadosti navrhovateliek na zníženie zostatku pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere z 12. decembra 2007 a túto zmenu reflektovala aj istina poskytnutej pôžičky zo strany žalovaného navrhovateľkám). Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, ako ani súdom neboli zistené dôvody neplatnosti predmetných zmlúv, ktoré boli uzatvorené v súlade s platným právom, zo strany ich účastníkov slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a tieto netrpia vadami, ktoré by mohli spôsobiť čo i len čiastočnú neplatnosť. Neunesenie dôkazného bremena sa týka aj jej tvrdenia, že od žalovaného žiadne finančné prostriedky neprevzala. Uvedené je potrebné hodnotiť so zreteľom na motív a snahu žalobkyne zbaviť sa platného záväzku voči žalovanému. Prevzatie pôžičky potvrdili dlžníčky svojím vlastnoručným podpisom na zmluve o pôžičke (vo výške 14.000 eur), pričom uvedenému záveru nasvedčuje aj príjmový a výdavkový pokladničný doklad podpísaný účastníkmi zmluvy (ktorú skutočnosť žalobkyňa nespochybňovala). Nasvedčujú tomu aj ďalšie dôkazy vyplývajúce z konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 38Cb 136/2009 (v ktorom účastníci rokovali o mimosúdnom riešení uzatvorenia súdneho zmieru, v ktorom konaní bol účastníkmi dohodnutý obsah súdneho zmieru totožný s podmienkami v zmluve o pôžičke). Rokovania predchádzajúce uzatvoreniu právnych úkonov prebiehali od januára 2010 do marca 2010, v rámci ktorého mali navrhovateľky dostatok času oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu. Právne úkony zákonu neodporujú ani ho neobchádzajú a nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Platné právo nezakazuje uzatvoriť uvedený druh právneho úkonu a v rozpore s právom nie je ani skutočnosť, že konateľ spoločnosti, voči ktorej mala žalobkyňa a E. H. splatný záväzok, zo svojich vlastných prostriedkov im požičal finančné prostriedky, z ktorých následne uhradil svoj záväzok voči spoločnosti FINANC PARTNERS s. r. o. (čím došlo k úhrade záväzku, ktorý zanikol splnením). Na základe zmluvy o pôžičke vznikol nový záväzok navrhovateliek E. E. a súčasne E. H. vrátiť požičané finančné prostriedky žalovanému, ktoré si povinnosť vrátiť finančné prostriedky nesplnili. Ich právny zástupca vyslovil s obsahom návrhu predmetných zmlúv súhlas. O nepoctivom zámere žalobkyne vrátiť financie svedčí aj skutočnosť podania predmetnej žaloby po splatnosti pôžičky. Táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia B. M. M. a.s., adresovaného na meno žalovaného, ktorým mu žalobkyňa preukázala v novembri 2010 schválenie úveru a najneskôr do 30.12.2010 mala záväzok voči žalovanému uhradiť. Uvedený listinný dôkaz súd prvého stupňa nebral do úvahy. Na základe písomnej žiadosti navrhovateliek došlo k poskytnutiu úveru spoločnosťou FINANC PARTNERS s. r. o. vo výške 250.000 Sk, neskôr došlo k navýšeniu (na ich žiadosť) o sumu 30.000 Sk. Uvedenú obchodnú spoločnosť kontaktovali samy a po vysvetlení všetkých podmienok poskytnutia úveru vlastnoručne podpísali písomnú žiadosť a úver im bol poskytnutý. V priebehu súdneho konania sp. zn. 38Cb 136/2009 došlo k neformálnym rokovaniam o podmienkach súdneho zmieru, výsledkom ktorého bol návrh na schválenie súdneho zmieru, s ktorým vyjadril súhlas právny zástupca navrhovateliek (elektronickým podaním z 29. januára 2010). Vzhľadom na poučenie zákonnej sudkyne, že formulovaný návrh súdneho zmieru nie je vykonateľný, bolo odporúčané pretaviť ho do obsahu mimosúdnej dohody. Navrhovateľky mali záujem pohľadávku spoločnosti uhradiť a požiadali o predĺženie lehoty do 30. septembra 2010, pretože navrhovateľky nemali v tom čase úverový prísľub, požiadali spoločnosť FINANC PARTNERS
s. r. o. o možnosť prefinancovania pohľadávky z inej pôžičky. Keďže v mene uvedenej spoločnosti ako štatutárny zástupca sa zúčastňoval pojednávaní práve žalovaný, navrhovateľky navrhli, aby im poskytol pôžičky z vlastných finančných prostriedkov (z ktorej by následne uhradili pohľadávky spoločnosti FINANC PARTNERS s. r. o.). Pohľadávka uvedenej spoločnosti vo výrazných úpravách v prospech navrhovateliek sa znížila na sumu 14.000 eur. Po odsúhlasení obsahu predmetných zmlúv došlo k ich podpisu a následne aj k úhrade pohľadávky zo strany navrhovateliek spoločnosti FINANC PARTNERS s. r. o. vo výške 14.000 eur. Vzhľadom na totožné podmienky dohodnuté v návrhu súdneho zmieru a zmluve o pôžičke navrhovateľky vyslovili súhlas s uvedenými podmienkami a súčasne vzali návrh na začatie konania evidovaný pod sp. zn. 38Cb 136/2009 späť (ako i ďalšie konania vedené pod sp. zn. 14C 181/2009 a 16C/335/2009). Išlo o jediný prípad, kedy žalovaný poskytol pôžičku ako fyzická osoba a to na naliehanie navrhovateliek. Predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, navrhovateľky ani neuvádzajú, ktoré konkrétne podmienky tohto druhu nemá obsahovať. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená v prospech navrhovateliek, v prospech ktorých bolo aj vzdanie sa nároku na úroky z omeškania. Bolo právom žalovaného začať aj výkon záložného práva. S poukazom na uvedené nebola preukázaná dôvodnosť žaloby o určenie neplatnosti predmetných právnych úkonov.
Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa jednalo o zastretý simulovaný právny úkon. Žalovaný nepreukázal, že v mailovej komunikácii bol rovnaký obsah ako v predmetnej zmluve o pôžičke. Zo zápisníc o pojednávaniach vo veci sp. zn. 38Cb 136/2009 jednoznačne vyplýva, že súdny zmier bol navrhnutý tak, že sa mala vyplatiť len istina zo sumy, ktorá bola poskytnutá spoločnosťou FINANC PARTNERS s. r. o. Právny zástupca žalovaného predniesol protistrane návrh na uzavretie súdneho zmieru, ktorým by bol nahradený v celom rozsahu nárok vyplývajúci zo sporných súm tak, že by žiadal od žalobkýň len istinu 180.000 Sk a úrok 36% ročne do zaplatenia. Žalovaný nikdy nespomínal istinu 14.000 eur, ktorú v súčasnosti účelovo uvádza ako sumu istiny. Svedok potvrdil, že nebol prítomný pri podpisovaní zmieru právny zástupca JUDr. Peružek. K zmene obsahu zmieru tak došlo aj z dôvodu, že sa na pojednávanie nedostavil a nemohol posúdiť zhodu obsahu zmluvy s údajnou elektronickou komunikáciou, ktorá nebola doposiaľ doložená a preukázaná žalovaným. Ten zjavne zavádza, pokiaľ tvrdí, že šlo o istinu vo výške 16.000 eur, keďže sám uviedol, že istina predstavovala 280.000 Sk, t. j. 9.294,29 eur. Zápisnica o pojednávaní z 11. januára 2010 vyvracia uvedené tvrdenia žalovaného, kde sa už predtým hovorilo o sume 280.000 Sk, čo je 9.494,29 eur. Nedošlo tiež k reálnemu zaplateniu sumy 14.000 eur, ktorá predstavuje istinu, rovnako spolu s úrokmi, ktoré v zmluve o úvere mali prináležať k istine 280.000 Sk. Žalovaný v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že so spoločnosťou FINANC PARTNERS s. r. o. požiadali o poskytnutie úveru v hodnote 250.000 Sk s dodatkom o navýšenie o 30.000 Sk, čo predstavuje sumu 280.000 Sk, nie 14.000 eur. Z uvedeného vyplýva jednoznačný zámer žalovaného obísť ustanovenie o nekalých podmienkach, ako i úroku vo výške takmer 100% za poskytnutý úver, tvrdeniami, že šlo o istinu, čo nie je pravda. Žalovaný si simulovaným právnym úkonom chcel zabezpečiť vyplatenie nielen istiny z predmetného úveru, ale aj úroky a zmluvné pokuty poskytnuté zo zmluvy, ktorá by bola absolútne neplatnou v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa poukazovala na rovnakú situáciu v prípade vedeného na Okresnom súde Topoľčany sp. zn. 8Cb 9/2011. Zmier bol len opäť zámienkou ako dospieť k vydaniu všetkých prostriedkov od žalobkyne, ktoré neboli v súlade so zákonom a legislatívou týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, teda neprimeraných úrokov a poplatkov, ktoré mali byť opätovne zaplatené a následne aj získanie nehnuteľnosti, ktorou bola pôžička zabezpečená. Aj späťvzatie návrhu v konaní sp. zn. 38Cb 136/2009 má rovnakú formu ako v prípade všetkých písomností od FINANC PARTNERS s. r. o. Rovnakú formu má aj zmluva o pôžičke, ktorá sa neodlišuje formou ani od zmluvy o úvere. Späťvzatie podali navrhovateľky v konaní na základe vystaveného listu a podpísaného v rovnaký deň, pričom následne zmluvu ani podania neskontroloval JUDr. Peružek. Je nelogické, prečo by žalovaný dával tvrdenú sumu navrhovateľkám na splatenie dlhu, keď vedel, že nebudú môcť splatiť reálne danú sumu jemu ako fyzickej osobe. Zámer bol však jasný, zmocniť sa dražbou nehnuteľnosti, ktorá predstavovala podľa znaleckého posudku za nehnuteľnosť viac ako 10-násobok istiny (120.000 eur). V odôvodnení sa súd prvého stupňa s listinou o schválení zmieru vysporiadal. Dôkazné bremeno niesol žalovaný, ktorý nepreukázal najmä komunikáciu s JUDr. Peružekom. Nie je pravdou, že by sa žalovaný vzdal neprijateľných podmienok, už tým potvrdzuje, že vybavoval úvery s neprijateľnými podmienkami ako fyzická osoba. Tvrdenie, že sa vzdal práva na úrok z omeškania len potvrdzuje skutočnosť, že mal v zámere predať rodinný dom, ktorý založil. Je klasickou praxou spoločnosti FINANC PARTNERS s. r. o., že a snažia zastierať právny úkon vytvorením novej zmluvy, príp. súdneho zmieru. Keďže žalovaný reálne neodovzdal finančné prostriedky, nebola splnená ani podmienka vyplývajúca z ust. § 657 a nasl. O. z. Vzhľadom na to, že ide o zmluvu reálnu, je právny úkon absolútne neplatný. Ak
by aj došlo k odovzdaniu prostriedku, už len samotnou skutočnosťou, že ho mali vrátiť ihneď späť do spoločnosti, ide o obchádzanie zákona, resp. dobrých mravov, keď z predmetnej istiny 14.000 eur tvorila vyplatená istina 7468,63 eur, poplatky a úroky 6.531,37 eur, čo je takmer 100% oproti poskytnutej istine. Po odpočítaní od istiny splatenej sumy žalobkyňou (39.950 Sk) ide o sumu istiny 185.050 Sk a úroky a poplatky vo výške 234.714, teda vyše 110%-ný úrok oproti istine, ktorá bola reálne poskytnutá. Žalovaný trvajúc na skutočnosti, že bude ponechané záložné právo, zriekol sa naoko úrokov z omeškania v zmluve o pôžičke, jeho jednoznačný úmysel bol však opätovne pripraviť žalobkyňu o strechu nad hlavou prostredníctvom výkonu záložného práva. Žalovaný mal vedomosť už pri uzatváraní zmluvy, že žalobkyňa nebude schopná splatiť predmetnú pôžičku. Absolútnu neplatnosť predmetných zmlúv je potrebné chápať v zmysle § 37 O. z. (právny úkon nebol robený slobodne a vážne, keď žalobkyňa chcela uzatvoriť zmier a nie ďalšiu pôžičku). Žalovaný rovnako vedel, že žalobkyňa svoj „nový“ dlh 14.000 eur splatiť nemôže, keďže už predtým nebolo možné danú čiastku splatiť. Vôľa žalobkyne, ako ani žalovaného tak jednoznačne nebola daná k uzatvoreniu zmluvy v takom znení, v akom bola uzavretá. V zmysle § 39 O. z. napriek tomu, že istina z pôvodnej zmluvy o úvere predstavovala 225.000 Sk, žalovaný pod zámienkou podpisu zmieru so žalobkyňou, predložil na podpis novú zmluvu o pôžičke naoko bez úrokov z omeškania, avšak v sume o 100% vyššej ako pôvodná istina, pričom ani reálne neodovzdal finančné prostriedky pri jej podpise. Predmetná pôžička bola zabezpečená nehnuteľnosťou v hodnote približne 2.800.000 Sk, teda vyše 10-násobku - 1000% hodnote, ako bola zabezpečovaná pohľadávka, čo je absolútne neprijateľné. Žalovaný ak sa chcel uspokojiť predajom nehnuteľnosti v dražbe obchádzal nielen zákon, ale aj dobré mravy. Zmluva o pôžičke ako aj zmluva o zriadení záložného práva predstavujú simulované právne úkony a teda sú absolútne neplatné podľa § 41a O. z. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5M Cdo 11/2009 a rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 95/2010.
Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal v medziach odvolania žalovaného (§ 212 ods. 1 O. s. p.) v spojení so závislým výrokom rozsudku o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) celý napadnutý rozsudok a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 91 ods. 2 O. s. p. ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahŕňa v sebe nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa z hmotnoprávneho hľadiska, ale aj postupu súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. Na vady konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada vtedy, ak tieto procesnoprávne vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na takéto vady odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uplatnené v odvolaní.
Predmetnou žalobou sa žalobkyňa (E. E.) spolu s ďalšou žalobkyňou E. H., nar. XX. V. XXXX (v žalobe označené ako žalobkyne 1/ a 2/) doručenou súdu 21. decembra 2010, domáhali určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 10. marca 2010 medzi týmito dvoma žalobkyňami ako dlžníčkami a žalovaným ako veriteľom, ako aj neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretej 10. marca 2010 medzi žalobkyňami ako dlžníčkami a žalovaným ako veriteľom. V priebehu konania žalobkyňa E. H. zomrela (XX. F. XXXX), v dôsledku čoho bolo vydané osvedčenie o dedičstve (18. októbra 2012 č. k. 20D 599/2012 3Dnot 138/12-24), obsahujúce označenie jej dedičov: G. G., nar. XX. W. XXXX, bytom O. XXX, V. B., nar. X. V. XXXX, bytom G., Q.. Q. XXXX/XX, W. O., nar. X. F. XXXX, bytom G., V. XXXX/XX, W. H., nar. X. J. XXXX, bytom G., O. H. XXXX/XX a E. E., nar. XX. T. XXXX, t. j. žalobkyňa (ktorá nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k. ú. Z. N., patriace poručiteľke v polovici, nadobudla do svojho vlastníctva). Uvedení dedičia po zákonnom poučení, vrátane o práve odmietnuť dedičstvo, ako i o právnych následkoch tohto odmietnutia, sa vyjadrili tak, že dedičstvo prijímajú. Následne uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva (na základe ktorej nehnuteľnosti nadobudla E. E., t. j. žalobkyňa, bez povinnosti výplaty ustupujúcich spoludedičov). Písomným podaním z 24. januára
2013, doručeným 28. januára 2013 (na základe výzvy súdu prvého stupňa) dedičia, okrem žalobkyne, oznámili súdu prvého stupňa, že netrvajú na podanej žalobe ako účastníci konania po zosnulej žalobkyni 1/ E. H. (keďže nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva žalobkyňa 2/ E. E., ktorá je tiež dedičkou). Na podanom návrhu trvala len dedička E. E. (ktorá už vystupovala v konaní, označovaná ako žalobkyňa 2/) a od uvedenej doby súd prvého stupňa (na strane žalujúcej) konal len s touto jednou dedičkou zomrelej žalobkyne.
Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy nemôže byť úspešná, ak nemožno prejednať jej neplatnosť so všetkými účastníkmi zmluvy. Účastníkmi konania majú byť preto všetci účastníci zmluvy, či už na strane žalobcov alebo žalovaných, príp. ich právni nástupcovia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 271/97 zo 7. septembra 1995, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2002). V takejto veci účastníci zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci. V danom prípade v priebehu konania došlo k univerzálnej sukcesii na strane žalobkyne E. H. (účastníčky zmluvy o pôžičke uzavretej 10. marca 2010 a Zmluvy o zriadení záložného práva taktiež z 10. marca 2010, určenie neplatnosti ktorých je predmetom daného súdneho konania), do práv a povinností ktorej vstúpili jej právni nástupcovia (vyššie uvedení podľa osvedčenia o dedičstve) a tvorili spolu nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania na strane žalujúcej.
Vzhľadom nedielnu povahu predmetu konania účinky rozsudku sa musia vzťahovať na všetkých nerozlučných spoločníkov (vzťah právnych nástupcov poručiteľky navzájom ako aj ich vzťah voči žalovanému má základ v predmetných dvoch zmluvách a to v zmluve o pôžičke a v zmluve o zriadení záložného práva). Zmluva nemôže byť súčasne voči niektorému z právnych nástupcov poručiteľky platná a voči inému neplatná (ak nebol účastníkom konania o určenie neplatnosti zmluvy). Rozsudok preto nemôže nadobudnúť samostatne právoplatnosť len vo vzťahu k jednému z dedičov poručiteľky, teda žalobkyni, s ktorou jedinou súd prvého stupňa konal. Neplatnosť zmluvy sa dotýka všetkých jej účastníkov alebo ich právnych nástupcov. Ak by účastníkmi konania o neplatnosť zmlúv neboli všetci účastníci zmluvy alebo ich právni nástupcovia, nemohlo by byť rozhodnutie, ktoré bolo v takomto konaní vydané, účinné aj proti nim.
Podľa ust. § 91 ods. 2 veta druhá O. s. p. pri nerozlučnom spoločenstve účastníkov konania sa uplatňuje zásada jednomyseľnosti. Preto úkony jedného z nich platia aj pre ostatných (zo zákona). K dôležitým dispozitívnym úkonom (ktorými sú zmena návrhu, späťvzatie návrhu a uzavretie zmieru) zákon však výslovne vyžaduje jednomyseľný konsenzus a to prejav vôle formou súhlasu všetkých účastníkov konania vystupujúcich na jedenej strane. Z toho dôvodu ak štyria z piatich dedičov prejavili vôľu nepokračovať v konaní (ktorej zodpovedá, posudzujúc uvedené podanie dedičov podľa obsahu, späťvzatie žaloby) a jedna dedička (ktorá v konaní už vystupovala ako účastníčka konania, keďže bola súčasne účastníčkou predmetných hmotnoprávnych úkonov, t. j. zmluvy o pôžičke i zmluvy o zriadení záložného práva) na podanej žalobe trvala, z dôvodu nenaplnenia jednomyseľného konsenzu všetkých účastníkov konania na strane žalujúcej (všetkých právnych nástupcov poručiteľky), ako nerozlučných spoločníkov, nemohlo dôjsť k platnému procesnému úkonu späťvzatia žaloby niektorými z nich. Ak je potrebný k späťvzatiu žaloby súhlas všetkých nerozlučných spoločníkov a späťvzatie učinili len niektorí (ako tomu bolo v danom prípade) súd k takémuto ich úkonu neprihliada.
Súd prvého stupňa preto postupoval nesprávne, keď nekonal so všetkými účastníkmi konania na strane žalujúcej (t. j. so všetkými právnymi nástupcami poručiteľky), keďže k platnému späťvzatiu žaloby vo vzťahu k štyrom účastníkom nerozlučného spoločenstva (ktorí oznámili súdu prvého stupňa, že na podanej žalobe netrvajú) nedošlo. Je potrebné uviesť, že žiaden z dedičov poručiteľky dedičstvo neodmietol, v dôsledku čoho všetkým dedičom ostalo zachované právne nástupníctvo v súvislosti s prejednávanou žalobou o neplatnosť zmluvy uzavretej poručiteľkou (na uvedené nemá vplyv vzdanie sa dedičov výplatku zo svojich dedičských podielov v konaní o dedičstve). Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa pokračovať v konaní so všetkými účastníkmi konania na strane žalujúcej (v dôsledku univerzálnej sukcesie), pokiaľ by nedošlo na ich strane k jednomyseľnému konsenzu, že všetci právni nástupcovia poručiteľky zoberú žalobu späť. Nemožno prehliadať ani rozpor medzi označením účastníkov konania v úvodnej časti napadnutého rozhodnutia (ktoré obsahuje označenie jednej žalobkyne) a v jeho výroku, obsahujúcom označenie dvoch navrhovateliek (z ktorých jedna stratila spôsobilosť byť účastníkom konania).
Z dôvodu, že uvedená vada konania pred súdom prvého stupňa mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (keďže žaloba o určenie neplatnosti zmluvy nemôže byť úspešná, ak nemožno prejednať jej neplatnosť so všetkými účastníkmi zmluvy alebo jej právnymi nástupcami, ktorí na základe univerzálnej sukcesie sa stali účastníkmi konania ale súd prvého stupňa s nimi nekonal), bol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, keďže jeho postupom sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých oprávnení účastníka konania procesnej povahy, ktoré mu poskytuje O. s. p.
Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní pokračovať so všetkými účastníkmi konania na strane žalujúcej t. j. so všetkými právnymi nástupcami poručiteľky ako pôvodnej žalobkyne 1/ E. H., nar. XX. V. XXXX, zomr. XX. F. XXXX (ak nedôjde k jednomyseľnému konsenzu nerozlučných spoločníkov vykonať dispozitívny procesný úkon, majúci vplyv na priebeh ďalšieho konania, v takomto prípade je však súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že účastníkmi konania majú byť všetci účastníci zmluvy, či už na strane žalobcov alebo žalovaných, ak žaloba takéto prejednanie neumožňuje, nemôže byť úspešná).
Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a vráti mu vec na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.