Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_37C-496-2015.pdf
PDF · 67.88 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/496/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľky: M. O., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. O. XXXX/X, zastúpená JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou so sídlom Kapitulská 5, Trnava, proti odporcovi: U. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. O. XXXX/X, E., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo U. O., nar. XX.X.XXXX, a M. O., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu V. U., zväzok II., ročník XXXX, strana 5, por.č. XX, r o z v á d z a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom došlým na súd dňa 4.11.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by bolo jej manželstvo s odporcom rozvedené. Uviedla že účastníci uzavreli manželstvo dňa 14.10.1995, z manželstva sa im narodil dňa 6.3.1997 syn B. Parajka (plnoletý). Účastníci sa zosobášili po 4,5 - ročnej známosti, manželstvo uzavreli z citovej náklonnosti. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, plnilo účel na ktorý bolo založené, avšak už po narodení syna dochádzalo medzi manželmi k hádkam
- navrhovateľka bola 3 roky na materskej dovolenke, starala sa o syna a o domácnosť, odporca bol zamestnaný, na domácnosť a rodinu prispieval. Po troch rokoch veku syna sa navrhovateľka zaradila do pracovného procesu, čo spôsobilo úbytok času na starostlivosť o domácnosť, a následnú deľbu plnenia si povinností voči rodine medzi účastníkmi - odporca však mal tendenciu venovať sa svojim záujmom, preto dochádzalo ku konfliktným situáciám. Voľný čas účastníci netrávili spoločne (ani dovolenky), mali a majú rozdielne názory na výchovu syna, čoho následkom boli hádky. Bremeno spočívajúce v zabezpečovaní domácnosti zostalo na navrhovateľke, nakoľko odporca trávi veľa voľného času s kamarátmi na motorkárskych zrazoch. Za ostatné 3 roky sa účastníci odcudzili, asi rok spolu nekomunikujú, odporca neprejavuje ochotu pomôcť navrhovateľke v domácnosti, a žiadnu pozornosť voči nej ani voči synovi; účastníci majú odlišný rebríček hodnôt - odporca je zástanca voľnejšieho štýlu života, je benevolentný, neprejavuje žiaden záujem o spoločný život. Navrhovateľka mala snahu o komunikáciu, ktorú však odporca odmietal, pri riešení zložitejších situácií nedošlo k zhode, odporca s názormi navrhovateľky nesúhlasí a neakceptuje ich. Odporca dáva prednosť kamarátom, s ktorými sa radí aj o rodinných veciach, pričom obchádza navrhovateľku, samotný odporca viackrát vyjadril vôľu že sa chce rozviesť. Manželia žijú v jednom byte, avšak oddelene, každý v inej izbe. Odporca prispieva mesačne iba na chod domácnosti. Navrhovateľka stratila k odporcovi ako k manželovi akýkoľvek cit, podľa nej nie je možné žiť spolu s odporcom v manželskom zväzku, nemieni obnoviť manželský život - podľa navrhovateľky sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, nakoľko manželstvo je tak rozvrátené, že neplní svoj spoločenský účel, a niet žiadnej nádeje na obnovenie manželského spolužitia. K návrhu priložila navrhovateľka sobášny list účastníkov, rodný list B. O. (dieťaťa účastníkov).
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej potvrdenie Mesta Trnava o trvalom pobyte účastníkov.
Predmetom konania bolo rozhodovanie súdu o rozvode manželstva bez maloletých detí.
Navrhovateľka a odporca sa na pojednávaní konanom dňa 21.12.2015 zúčastnili a boli súdom vypočutí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej právnej zástupkyne a odporcu, oboznámil sa s predloženými a zhromaždenými listinnými dôkazmi, ako i s obsahom celého spisového materiálu.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23, ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23, ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (Zákona o rodine).
Podľa § 157, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zákonné podmienky pre rozvod manželstva sú v danom prípade splnené, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo vážne narušené a rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel, ani jeden z účastníkov nemá vôľu ďalej v manželstve zotrvávať; od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci v zásade nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd síce môže priznať i náhradu týchto trov ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v danej veci však neboli splnené; účastníci konania naviac o náhradu trov ani nepožiadali. Za príčinu rozvratu a rozpadu manželstva súd považuje zásadne rozdielne názory na spoločný život a vzájomné neporozumenie, čo malo za následok postupné citové odcudzenie; vzťahy medzi manželmi sa tak vážne narušili, že manželstvo neplní a už ani nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa ho účastníci výslovne vzdali v zmysle § 207, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.