Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35P-108-2024.pdf
PDF · 82.72 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/108/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Lukášom Poperníkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou, so sídlom Nitra, Sládkovičova 7 a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v nasledovnom znení:
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 215,-Eur mesačne na sumu 270,-Eur mesačne od 21.05.2024, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 11P/46/2017-88 zo dňa 17.07.2017 v časti vyživovacej povinnosti otca.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 22.05.2024 domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa na sumu 350 eur. Vo svojom návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/46/2017 - 88 zo dňa 17.07.2017 súd zveril mal. dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 215 eur mesačne. Od poslednej úpravy výšky výživného ubehlo 7 rokov a došlo k podstatnej zmene pomerov, najmä na strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti malo mal. dieťa cca 15 mesiacov, t. č. má 8 rokov a navštevuje Základnú školu v D. E.. Jeho potreby sa zmenili a nepomerne sa zvýšili náklady na maloletého, a to nielen z dôvodu jeho nových potrieb, ale nepochybne aj enormným rastom cien potravín, spotrebného tovaru, služieb, nákladov spojených s bývaním a rastom cien pohonných hmôt. Maloletý sa venuje rôznym aktivitám, trikrát do týždňa hre na klavír a hrá futbal za futbalový klub D. E., s ktorým sa zúčastňuje každý druhý víkend na turnajoch na rôznych miestach, čo vyžaduje zvýšené výdavky na stravu, cestovné náklady, športové vybavenie. Maloletý tiež veľmi rád číta, s matkou sa zúčastňuje rôznych voľnočasových aktivít a výletov. Všetky tieto aktivity sú finančne náročné, pričom toto všetko zabezpečuje matka prevažne sama alebo za pomoci jej rodičov. Nad rámec výživného prispieva otec len na družinu vo výške 13 eur mesačne. Taktiež pri každej zmene sezóny potrebuje maloletý kompletne nové oblečenie, pretože stále rastie a vyvíja sa a jeho postava sa rýchlo mení, pričom vyžaduje už vzhľadom na jeho športové aktivity
aj kvalitné značkové veci. Mesačné náklady na maloletého sú strava 300 eur, náklady na bývanie 75 eur, ZRPŠ 1,67 eur, družina 13 eur, školské potreby 16,67 eur, kultúra a knihy 20 eur, oblečenie, 83 eur, drogéria 10 eur, lekári 20 eur, výlety 83,33 eur, súkromné vyučovanie klavír 15 eur, futbal 50 eur, priemerné náklady na voľnočasové aktivity 41,67 eur, cestovné náklady 50 eur, telefón 6 eur, vreckové 40 eur.
2. Dňa 06.06.2024 doručila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu Okresnému súdu Nitra rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa rodičia maloletého dieťaťa dohodli, že otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 270,-eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to od 21.05.2024.
3. Otec dňa 06.06.2024 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že súhlasí s uzavretou rodičovskou dohodou a navrhuje, aby ju súd schválil.
4. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil otec a matka maloletého dieťaťa, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili. Súd preto pojednával podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku v neprítomnosti otca a matky maloletého dieťaťa.
5. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanom návrhu, ako aj na dôvodoch na zvýšenie výživného, ktorými preukázali, že sa od poslednej úpravy zmenili pomery hlavne na strane maloletého. Po podaní návrhu na súd rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu o zvýšení výživného. Vzhľadom na to, že túto dohodu považujú za uzavretú v súlade s najlepšími záujmami maloletého dieťaťa, navrhujú súdu túto dohodu rodičov schváliť. Právna zástupkyňa matky zároveň uviedla, že zročné výživné bolo uhradené v mesiaci jún.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje schváliť rodičovskú dohodu tak, ako ju predniesla právna zástupkyňa matky.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s nasledovnými listinami: návrh, rodný list maloletého dieťaťa, rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 11P/46/2017 - 88, prílohy k návrhu, vyjadrenie, rodičovská dohoda, vyjadrenie otca, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/46/2017 z neho najmä rozsudok zo dňa 17.07.2017 a zistil tento skutočný stav: 8. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva B. C. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/46/2017 - 88 zo dňa 17.07.2017 bolo manželstvo rozvedené, maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi určená povinnosť platiť výživné v sume 215 eur mesačne. Rodičia maloletého dieťaťa nemajú žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Otec je zamestnaný od roku 2013 v spoločnosti Bourbon Automotive Plastics Nitra, s.r.o., s pravidelným mesačným príjmom.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje.
21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, na strane povinnej osoby platiť výživné, resp. rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti. V tomto prípade došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, nakoľko začal navštevovať základnú školu a športové aktivity, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Zmena pomerov spočíva aj v plynutí času, nakoľko od poslednej úpravy prešlo sedem rokov a je zrejmé, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa narastajú aj jeho nevyhnutné výdavky. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/46/2017 - 88 zo dňa 17.07.2017 na sumu 215 eur. Matka súdu dňa 06.06.2024 predložila rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa rodičia dohodli na zvýšení výšky výživného na sumu 270 eur. Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu tak, ako bola súdu predložená. Súd preto zaviazal otca povinnosťou platiť zvýšené výživné vo výške 270 eur mesačne počnúc dňom 21.05.2024, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám. Súd pri zvyšovaní výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal z dohody rodičov, nakoľko je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Na uvedenom sa rodičia maloletého dieťaťa dohodli. Vzhľadom na to, že dohoda rodičov je plne v súlade so záujmami maloletého A., súd rozhodol tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku a schválil dohodu rodičov.
22. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku v časti schválenej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie je možné podať odvolanie vzhľadom na to, že podľa § 122 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Proti rozsudku v časti schválenej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je možné podať odvolanie zo strany kolízneho opatrovníka. Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania sú účastníci konania oprávnení podať odvolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie zo strany vyššie uvedených subjektov v presne identifikovaných výrokoch rozhodnutia v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).