Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2PP-147-2015.pdf
PDF · 78.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2PP/147/2015
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti odsúdenému G. Y., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom L. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a ÚVTOS Trenčín, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v NOO a ÚVTOS Trenčín dňa 21.12.2015 samosudkyňou Beátou Schmidtovou takto rozhodol
rozhodol:
Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s použitím § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa návrh odsúdeného G. Y., nar. XX.XX.XXXX o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/144/2014 zo dňa 15.12.2014 zamieta.
odôvodnenie:
Dňa 06.11.2015 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného G. Y., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením, že ku dňu 06.11.2015 mu vznikol nárok na podmienečné prepustenie. Dňa 15.12.2015 bolo súd od obhajkyne odsúdeného doručené doplnenie návrhu, z ktorého vyplynulo, že v prípade podmienečného prepustenia bude odsúdený bývať na adrese trvalého pobytu svojej družky L. XXX, okr. Skalica, s ktorou udržiaval aj počas výkonu trestu svoj vzťah a plánuje jej pomáhať v starostlivosti o jej postihnutého syna. Súčasťou doplnenie návrhu bolo aj potvrdenie Y. W., že v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného zamestná.
Rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/144/2014 zo dňa 15.12.2014 bol odsúdenému G. Y., pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a iné, uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 06.02.2015 a ktorý má predpokladane po započítaní trestu vykonať dňa 06.02.2017.
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od dňa 06.11.2015.
Z hodnotenia NOO a ÚVTOS Trenčín vyplynulo, že odsúdený je rozvedený, otec dvoch detí, má ukončené stredné vzdelanie bez maturity. Trvalý pobyt má na adrese L. XXX, okres U.. Doposiaľ bol deväťkrát súdne trestaný. Vo výkone trestu odňatia slobody je po piatykrát. Odsúdený výkon trestu odňatia slobody nastúpil sám zo slobody dňa 06.02.2015 v ÚVV a ÚVTOS Nitra. Do NOO a ÚVTOS Trenčín bol premiestnený dňa 24.02.2015, kde bol zaradený na oddiel domácej réžie. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni, v súlade s príslušnými normami a v súlade s ústavným poriadkom. K príslušníkom a zamestnancom zboru sa správa slušne, príkazy a nariadenia plní bez výhrad. Zásady kolektívnej a osobnej hygieny má osvojené a dodržiava ich. Voči autoritám sa snaží o diplomatické vystupovanie.
Postoj k trestnej činnosti sa javí ako kritický. Počas doterajšieho výkonu trestu, odňatia slobody bol jedenkrát disciplinárne odmenený formou pochvaly. Disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený svoj voľný čas trávi zmysluplne. Hráva stolný tenis, futbal, pravidelne navštevuje posilňovňu. Venuje sa sledovaniu televízie a čítaniu dennej tlače. Pravidelne sa zúčastňuje aktivít organizovaných ústavom v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Odsúdený je pracovne zaradený ako murár. Svoje povinnosti si plní zodpovedne k spokojnosti nadriadených, za čo bol aj disciplinárne odmenený v mesiaci júl. Jeho vzťah k práci možno hodnotiť kladne. Kontakt s vonkajším prostredím odsúdený udržiava so celou svojou rodinou formou pravidelnej korešpondencie a telefonovania. Počas výkonu trestu odňatia slobody pravidelne využíva nárokové návštevy, ktorých sa zúčastňuje družka s deťmi a inštitút nárokového balíka. Z uvedeného hodnotenia podľa ústavu vyplýva, že stanovený program zaobchádzania sa priebežne plní. Riziko sociálneho zlyhania bolo vyhodnotené ako stredné. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá z dôvodu nedostatočného príjmu, nezamestnanosti a opakovaného súdneho trestania. Ústav uvádza, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom ústav odporúča podmienečne prepustenie odsúdeného s dohľadom.
Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ vrátane v súčasnosti vykonávaného trestu už desaťkrát súdne trestaný, aj v zahraničí v Českej republike, a to pre rôznorodú trestnú činnosť (opakovane pre trestný čin krádeže), pričom už vykonal viacero nepodmienečných trestov odňatia slobody, a to aj z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Naposledy bol podmienečne prepustený dňa 29.06.200, a to Vojenským obvodovým súdom Bratislava pod sp. zn. 1Pp/19/2000 s uložením skúšobnej doby v trvaní 1 rok, v ktorej sa osvedčil.
Zástupca NOO a ÚVTOS Trenčín sa na verejnom zasadnutí pridržiaval písomného hodnotenia, v ktorom od jeho vypracovania nastala jedna zmena, a to uloženie ďalšej disciplinárnej odmeny.
Odsúdený na verejnom zasadnutí trval na prejednaní návrhu. K veci nič viac neuviedol.
Obhajkyňa odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedla, že podľa jej názoru odsúdený spĺňa formálne aj materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie, a preto navrhuje, aby súd odsúdeného podmienečne prepustil a určil primeranú skúšobnú dobu.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh nebol s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný. Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený G. Y. už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak v danom prípade sa táto podmienka tiež javila ako splnená.
Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade G. Y. je podľa názoru súdu s prihliadnutím k jeho trestnej minulosti riziko recidívy veľké. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplynulo, že riziko sociálneho zlyhania bolo vyhodnotené ako stredné, pričom resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá z dôvodu nedostatočného príjmu, nezamestnanosti a opakovaného súdneho trestania.
Súd pri hodnotení rizika recidívy prihliadol na skutočnosť, že odsúdený bol viackrát súdne trestaný, z toho opakovane pre trestný čin krádeže. Skutočnosť, že by odsúdený neviedol na slobode riadny život je odôvodnená najmä trestnou minulosťou odsúdeného, keďže odsúdený bol viackrát súdne trestaný, pričom pri posledných odsúdeniach boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Súd je toho názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné v súčasnosti vo výkone trestu pokračovať, keďže predchádzajúce vykonané nepodmienečné tresty sa minuli svojmu účelu, pretože odsúdený aj po ich vykonaní pokračoval v páchaní ďalšej trestnej činnosti, pričom ani predchádzajúce podmienečné prepustenie odsúdeného dňa 29.06.2000, a to Vojenským obvodným súdom Bratislava pod sp. zn. 1Pp/19/2000, nemalo na odsúdeného pozitívny vplyv, hoci sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, nakoľko odsúdený aj naďalej páchal trestnú činnosť.
Vzhľadom na pozitívny vplyv výkonu trestu v NOO a ÚVTOS Trenčín, čo vyplýva z hodnotenia ústavu, je potrebné vo výkone trestu pokračovať, a to s poukazom na trestnú minulosť odsúdeného, aby bola náprava odsúdeného lepšie zaručená. Trestná minulosť a recidíva nedávajú dostatočnú záruku, že by odsúdený na slobode viedol riadny život, a to ani s prihliadnutím na možnosť sa v prípade podmienečného prepustenia zamestnať. Odsúdený napriek predchádzajúcim ukladaným trestom nezmenil spôsob svojho života, naďalej páchal trestnú činnosť, a preto možno dôvodne charakterizovať odsúdeného ako osobu so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti. Z uvedeného dôvodu je podľa súdu riziko recidívy u odsúdeného veľké.
Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.