Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Ek/2049/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ANIDOR, s.r.o., so sídlom Pod Papierňou 3517/30, 085 01 Bardejov, IČO: 36 656 011, zast.: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO:50 120 000, proti povinnému: R. F., X.: XX.X.XXXX, V. L. R. L. XXX/XX, XXX XX L., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 2212,00 eur, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods.3 Exekučného poriadku zamieta.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.07.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2212,00 eur na základe exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Bardejov sp.zn. zo dňa 15.11.2021. Poverením zo dňa 15.08.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislav Moskvič so sídlom exekútorského úradu Floriánova č. 2, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 119EX 746/22.

2. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 22.08.2022. Dňa 24.08.2022 bol návrh povinného na zastavenie exekúcie podaný na poštovú prepravu. Dňa 22.09.2022 bol súdnemu exekútorovi doručený. Návrh povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 29.09.2022.

3. Povinný svojím návrhom žiada zastavenie exekúcie. Povinný odôvodnil svoj návrh tým, že: ,, Týmto podávam návrh na zastavenie exekúcie č. zo dňa 18.08.2022 a to z dôvodu, že dňa 26.04.2019 č.k. vydaním uznesenia Okresného súdu v Prešove som bola oddlžená od mojich záväzkov. Zverejnené v Obchodnom vestníku č. 852/2019 dňa 03.05.2019. Vzhľadom k tomu, že tento záväzok vznikol pred mojím oddlžením, mám za to, že tento záväzok zanikol mojím oddlžením. ´´ Ako dôkaz povinný predložil: uznesenie Okresného súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 26.04.2019.

4. Oprávnený sa k návrhu povinného vyjadril tak, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. Oprávnený prostredníctvom zástupcu uviedol, že: ,,S návrhom na zastavenie exekúcie oprávnený nesúhlasí, pričom návrh povinného považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Oprávnený uvádza, že exekučné konanie, ktorého zastavenia sa povinný domáha je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 15.11.2021, právoplatné dňa 27.06.2022 a vykonateľné dňa 13.07.2022. Tento záväzok tak vznikol chronologicky neskôr ako bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, ktorý skončil oddlžením. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie to, že na majetok povinného bol v roku 2019 vedený konkurz, t.j. vyše 2 roky pred vznikom záväzku - (exekučného titulu v tomto konaní - Uznesenie OS Bardejov zo dňa 15.11.2021). Tvrdenie povinného, že tento záväzok

vznikol pred jeho oddlžením je nepravdivé. Vzhľadom na uvedené máme za to, že nie sú splnené podmienky na to, aby bolo exekučné konanie zastavené, pričom tvrdenia povinného sa nezakladajú na pravde a ich cieľom je len účelovo zastaviť exekučné konanie vedené voči jeho osobe. Navrhujeme preto, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.´´

5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 9. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

10. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

11. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. Návrh povinného má odkladný účinok. V danej veci súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie ako aj jeho príloh k nemu a s vyjadrením oprávneného, súd dospel k názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.

12. Podľa ) o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

13. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).

14. Podľa , za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu.

15. Podľa , o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

16. Podľa , oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

17. Podľa , vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

18. Podľa , na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

19. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

20. Podľa - (ďalej len ´´´´), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Podľa - (ďalej len ´´ ´´), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

23. Každá platobne neschopná fyzická osoba a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendáru. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie , je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacie konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu, súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

24. V danej veci súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. zverejnené v Obchodnom vestníku č. 85/2019 dňa 03.05.2019, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - povinného, ktorému bol ustanovený správca: JUDr. Miloš Hnat, so sídlom kancelárie Tkáčska 2, Prešov 080 01. V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. dňa 04.05.2019.

25. Súd konštatuje, že povinný neuviedol a nepreukázal žiadny dôvod na zastavenie exekúcie. K námietke oddlženia súd uvádza, že v tomto prípade sa vymáhajú trovy základného súdneho konania (konania pred prvostupňovým - okresným a druhostupňovým - krajským súdom). Konkrétne trovy právneho zastúpenia vo výške 2106,30 eur a súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 105,70 eur, ktoré boli vyčíslené uznesením sp. zn. zo dňa 15.11.2021. Ale už rozsudkom sp. zn. zo dňa 04.09.2020 Okresný súd Bardejov priznal žalobcovi (oprávnenému) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,68% voči žalovanému (povinnému). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2021. ´´Exekučný´´ súd uvádza, že v tomto prípade pohľadávka (trovy) vznikla právoplatnosťou rozhodnutia o nároku, čiže právoplatnosťou vyššie spomenutého rozsudku, t.j. dňa 13.09.2021. Nejedná sa teda o pohľadávku, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 03.05.2019, účinky vyhlásenia nastali dňom 04.05.2019). Pohľadávka vznikla až po oddlžení povinného, preto sa nejedná o pohľadávku, ktorú nie je možné vymáhať v exekučnom konaní. ´´Exekučný´´ súd vychádzal aj z názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky - nález sp. zn. zo dňa 13.07.2021. Ústavný súd SR sa vyjadril, že momentom vzniku pohľadávky na náhradu trov konania je nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii civilného konania, pričom jednou zo zmien ohľadne trov konania bolo uzákonenie tzv. dvojkoľajnosti procesu rozhodovania o nároku na ich náhradu a výške náhrady priznaných trov. Už samotné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania záväzným spôsobom rieši otázku, ktorej strane súd priznáva náhradu trov konania a v akom rozsahu, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Už rozsudkom právoplatným dňa 13.09.2021 bolo priznané oprávnenému právo na náhradu trov konania, a nie až rozhodnutím súdu o výške náhrady priznaných trov. Trovy konania nie sú príslušenstvom pohľadávky podľa , a preto nemôžu byť pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia, resp. nevymáhateľnou pohľadávkou v zmysle . Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ide o taxatívny výpočet.

26. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 13.07.2021 uviedol, že: ,,Je nepochybné, že právo na náhradu trov sporového konania bolo konštituované na základe meritórneho rozsudku krajského súdu potvrdzujúceho rozsudok okresného súdu. Nasledujúcim uznesením vyššieho súdneho úradníka o určení výšky náhrady trov konania nebolo vytvorené nové právo na peňažné plnenie, ale bolo ustanovené, ktoré z vynaložených trov považuje okresný súd za účelne vynaložené v spore, a teda v akej výške je protistrana povinná refundovať trovy, ktoré už predtým vznikli sťažovateľke. Uvedené podporuje aj názor právnej vedy: „V intenciách má konštitutívny charakter o trovách konania len výrok o nároku na náhradu trov konania podľa . Týmto výrokom sa konštituuje, ktorá strana má nárok na náhradu trov konania, v akom pomere má nárok na náhradu trov konania, alebo že takýto nárok na náhradu trov konania vôbec nemá. Po právoplatnosti tohto výroku je tak definitívne dané, kto (z hľadiska toho, ktorá strana) a či vôbec bude mať nárok na náhradu trov konania. Po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, tak strana, ktorej sa predmetná povinnosť ukladá, definitívne vie, že bude musieť znášať povinnosť nahradiť trovy, a následne už len bude očakávať rozhodnutie o tom, v akej výške. Ústavný súd uznáva, že existencia uznesenia o výške trov konania je esenciálna z hľadiska možnosti jeho núteného výkonu v exekučnom konaní, kde slúži ako exekučný titul. Nemožno však opomenúť ani účel konkurzného konania, ktorým je konsolidácia dlhov úpadcu vzniknutých do určitého časového momentu, a to v zásade bez splnenia podmienky, aby pohľadávky vzniknuté pred rozhodujúcim dňom boli judikované, čo sa týka ich výšky. Prihliadnuc na tento významný aspekt, je možné akceptovať názor, že nárok na náhradu trov konania konštituovaný meritórnym súdnym rozhodnutím (čo sa týka základu) je možné prihlásiť do konkurzu aj bez existencie rozhodnutia o výške trov konania. To platí v prípade, ak nárok na náhradu trov konania vznikol pred tzv. rozhodujúcim dňom, čo znamená, že rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania nadobudlo právoplatnosť pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi.“ Ústavný súd SR ďalej uviedol: ,,Je potrebné konštatovať, že sťažovateľke tak vznikol samostatný procesnoprávny nárok na náhradu trov konania, ktorý nebol ani nie je spojený s iným jej nárokom (pohľadávkou) majúcim pôvod v hmotnom práve. Z uvedeného dôvodu je potrebné vznik nároku sťažovateľky proti povinnému viazať výlučne na konštitutívne rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania. Nešlo o príslušenstvo pohľadávky v zmysle , pretože sťažovateľka bola v súdnom spore žalovanou stranou a priznanie práva na náhradu trov konania bolo vyústením jej procesného úspechu v

spore. Nebola teda nositeľkou žiadneho hmotného práva, ku ktorému by sa mohli viazať trovy konania ako príslušenstvo. Z uvedeného vyplýva, že úvaha okresného súdu uvedená vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti, že sa vo veci aplikuje nie je na mieste. Sťažovateľkin nárok na náhradu trov konania nemožno považovať za príslušenstvo tzv. hlavnej pohľadávky majúcej pôvod v hmotnom práve, a preto jej pohľadávka nie je pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia, resp. nevymáhateľnou pohľadávkou v zmysle .´´ Tento názor si prisvojil aj ´´exekučný´´ súd.

27. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že neexistujú dôvody na zastavenie exekúcie, preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného zamietol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.