Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/62/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu – sudcov JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku v právnej veci manželky (navrhovateľky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Jana Bezáková, advokátka, so sídlom E. X, XXX XX F., proti manželovi: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. D., XXX XX D., o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -26 zo dňa 14. februára 2024, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. -16 zo dňa 14.02.2024 rozhodol: I. Súd manželstvo A. B., I. D., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 14.12.2002 v F., J. v knihe manželstiev Matričného úradu F. K. J. XX I. XXXX C. L. XXX F. F. M. XXX I.. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že manželka (navrhovateľka), ďalej len „navrhovateľka“ sa návrhom podaným na súd dňa 18.01.2024 domáhala rozvodu manželstva s manželom. Manžel najskôr v písomnom vyjadrení s rozvodom manželstva súhlasil, neskôr doručil súdu podanie, v ktorom s rozvodom manželstva nesúhlasil. 1.2 Súd mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 14.12.2002 v F. manželstvo, z ktorého pochádza plnoletý syn G. B., nar. XX.XX.XXXX. U oboch išlo o prvé manželstvo. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v súčasnosti manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo spoločenských funkcií. Manžel bol vzatý do väzby v prípravnom konaní uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.12.20230 sp. zn. , nakoľko mu bolo vznesené obvinenie zo spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , (uvedené mal spáchať tým, že dňa 06.12.2023 v čase okolo 20:00 hod v D., C. M. XXX/XX v byte č. X po predchádzajúcej hádke pod vplyvom alkoholu sa vyhrážal zabitím svojej manželke tak, že jej uviedol, že mu je jedno, či skončí v base, ale ju podreže ako sviňu a zakope na záhrade, následne ju začal škrtiť a ona ho v sebaobrane dvakrát udrela popolníkom do hlavy, ktorý jej manžel vytrhol a udrel ju ním do hlavy, následkom čoho spadla na zem a nakrátko upadla do bezvedomia a keď sa prebrala, tak do nej obvinený opakovane udrel päsťami a jedenkrát do nej kopol a prestal, keď si všimol, že jej tečie krv z hlavy). Navrhovateľka trvala na pojednávaní dňa 14.02.2024 na rozvode manželstva, nakoľko nevidí možnosť pre obnovenie manželského spolužitia z dôvodu agresívneho správania manžela voči nej. Z jej výsluchu vyplynulo, že manžela sa bojí, čo bolo súdu zrejmé aj z jej neverbálneho prejavu,

keď už pred predvedením manžela eskortou do pojednávacej miestnosti sa triasla, bola celá nesvoja a ukľudnila sa až po ubezpečení súdu, že manžel bude na pojednávaní celý čas pod dozorom príslušníkov ZVJS. Manžel v prvotnom vyjadrení s rozvodom manželstva súhlasil. K zmene jeho postoja došlo po tom, čo mu navrhovateľka zrušila trvalý pobyt v obecnom nájomnom byte, kde spoločne žili. Manžel vo svojich vyjadreniach na pojednávaní či pri svojom výsluchu prioritne riešil majetkové veci a nie to, aké sú ich vzťahy v manželstve a prečo by manželstvo mala byť zachované. Vzhľadom na uvedené súd videl príčinu rozvratu vzťahov v manželstve predovšetkým v strate dôvery navrhovateľky voči manželovi ako partnerovi, ktorý ju verbálne napádal a naposledy dňa 06.12.2023 aj fyzicky napadol, čo je predmetom trestného konania vedeného na OR PZ v Prievidzi, odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-724/1-VYS- PD-2023. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželky nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia vzhľadom na správanie manžela, ktoré je aj predmetom trestného konania, kde navrhovateľka má postavenie osoby poškodenej a manžel osoby obvinenej. Z vyššie uvedených dôvodov v zmysle ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) manželstvo účastníkov konania rozviedol. 1.3 O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s , ďalej len „CMP“ tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie dňa 21.02.2024 manžel. 2.1 V odvolaní uviedol, že súd rozsudkom manželstvo rozviedol, podľa jeho názoru s veľmi vágnym odôvodnením. Ďalej uviedol, že dňa 07.02.2024 a 09.02.2024 zaslal vyjadrenie súdu, kde svoj postoj zmenil po zásadných zisteniach, ktoré zrejme zakladajú trestnoprávnu zodpovednosť, o čom konajú orgány činné v trestnom konaní. Zásadný zvrat v jeho postoji vo veci samej bol však ten, že vzhľadom na výkon väzby nebolo možné na tak krátky časový odstup nájsť vhodného advokáta, ktorý pôsobí v oblasti rodinného, resp. rozvodového práva. Vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti a práva na obhajobu považuje toto konanie sudkyne za absolutnú svojvôľu vzhľadom na to, že mala vopred informáciu o väzobnom stíhaní jeho osoby a aj napriek tomu pristúpila k otvoreniu pojednávania s odôvodnením, že „vy právnika nepotrebujete“. Týmto konaním sudkyne došlo k porušeniu SR, ktorá garantuje právo na právnu pomoc, čo mu bolo v konaní sudkyňou odopreté s veľmi vágnym a nezákonným odôvodnením. K ďalšiemu porušeniu SR došlo konaním sudkyne, a to podľa čl. 46 ods. 1, kde mu jednoznačne poprela výkon jeho práv prostredníctvom nestranného a nezávislého súdu. Hlavným a zásadným porušením sudkyne je prezumpcia neviny, ktorú zásadne porušila a vychádzala z jednostranných tvrdení navrhovateľky, ktorá vyfabulovala konanie, v ktorom je väzobne stíhaný a vôbec nevzala do úvahy , 2, 3 SR. Toto svoje stanovisko dával súdu na vedomie už v listových zásielkach, ktoré boli súdu doručené, ako uvádza pri svojom rozhodnutí. Sudkyňa si dovolila suplovať aj úlohu znalca z oblasti psychológie a dokázala „spoľahlivo“ vyhodnotiť neverbálne správanie navrhovateľky v neprospech jeho ako manžela, čím taktiež zásadne porušila právo na spravodlivý proces. V trestnom konaní ČVS: ORP-724/1-VYS-PD-2023 nie sú totiž do dnešného dňa znalecké posudky vypracované, z ktorých by sa dalo spoľahlivo vychádzať, i keď z ustálenej súdnej praxe by bolo aj to považované za tzv. „nadprácu“ súdu v prospech navrhovateľky, čo nie je v súlade s SR. Navrhovateľka taktiež zrejmým podvodným konaním mu odstránila trvalý pobyt počas jeho výkonu väzby, ktorý taktiež sudkyňa nezohľadnila pri rozhodovaní, čo preukazujú pohnútky navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na jeho násilné správanie, tak on uvádza, že za dlhoročné spolužitie s ním nikdy nepodala návrh na rozvod manželstva, urobila tak až po jeho vzatí do väzby, pričom veľmi dobre vedela, že on má veľmi sťažený prístup k dôkazom a rozhodným skutočnostiam, ktoré by vedeli spoľahlivo preukázať dôvodnosť, resp. nedôvodnosť tohto konania. Pri priebehu pojednávania mu bolo zamietnuté prečítať ním pripravený výsluch, ktorý chcel, aby sa nachádzal v súdnom spise. Bolo mu to rovnako sudkyňou odopreté s vyjadrením „že to nie je potrebné“. 1.2 V rámci záveru manžel žiadal odvolací súd, aby hodnotil všetky jeho vyššie uvádzané námietky, aby uvedené konanie zrušil, prípadne vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a vytýčenie termínu pojednávania po jeho prepustení z výkonu väzby z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto odvolania. Aj vzhľadom na možnú výšku trestu je zjavné, že dôjde k jeho skorému prepusteniu na slobodu.

3. Navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 04.03.2024 uviedla, že podľa ustálenej súdnej praxe je manželstvo zväzkom, do ktorého vstupujú manželia dobrovoľne a v ktorom nemožno nikoho držať proti jeho vôli. Manželstvo nie je len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú

ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny. Navrhovateľka mala za to, že z dokazovania vykonaného v konaní je zrejmé, že manželstvo účastníkov už nie je schopné tvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo postavené na vyššie uvedených základoch. Podľa nej vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel a nemožno ani očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Je preto rozhodnutá toto manželstvo definitívne ukončiť. Navrhovateľka tak žiadala, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Manžel na vyjadrenie navrhovateľky písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( , , ďalej len „CSP“, ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( a , a ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu ( ) a bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), postupom podľa v spojení s a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa .

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah odvolania manžela, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ manželstvo manželov rozviedol.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. V súlade s sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

8. Reagujúc na jednotlivé námietky manžela vznesené v podanom odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Čo sa týka námietky odvolateľa, v zmysle ktorej si z dôvodu, že sa nachádzal vo výkone väzby, nemohol nájsť vhodného právneho zástupcu, je potrebné konštatovať, že uvedenú námietku považuje za nedôvodnú. Odvolateľ bol pri prvom procesnom úkone zo strany súdu poučený o jeho právach a povinnostiach, o. i. aj o možnosti dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, advokátom alebo Centrom právnej pomoci. Uvedená skutočnosť vyplýva z poučenia, ktoré mu bolo doručené dňa 01.02.2024 (doručenka na č. l. 13 spisu) spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu navrhovateľky a predvolaním na pojednávanie. Odvolateľ v žiadnom z podaní, ktoré boli doručené súdu prvej inštancie (Vyjadrenie na výzvu Okresného súdu Prievidza zo dňa 02.02.2024 /č. l. 19 spisu/ - doručené dňa 07.02.2024 a Späťvzatie odpovede na návrh zo dňa 01.02.2024 /č.l. 21 spisu/ doručené dňa 09.02.2024) neuviedol, že by si chcel zvoliť právneho zástupcu. Žiadosť o odročenie pojednávania zo strany manžela bola podaná z dôvodu, že si chcel zadovážiť doklady týkajúce sa jeho vlastníctva k majetku a nie z dôvodu, že by požiadal o poskytnutie právnej pomoci a doposiaľ mu nebola poskytnutá odpoveď. Uvedenú námietku vzniesol odvolateľ aj na pojednávaní konanom dňa 14.02.2024, na čo sudkyňa reagovala tak, že vysvetlila odvolateľovi, že predmetom konania nie je vyporiadanie bezpodielového manželstva po rozvode, ale len samotný rozvod manželstva. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne tak, ako mu to ukladá zákon a z jeho strany v tomto smere nedošlo k žiadnemu procesnému pochybeniu. Navyše, konanie o rozvod manželstva nie je konaním, kde by sa obligatórne vyžadovalo právne zastúpenie účastníka konania.

10. Námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie aj napriek jeho väzobnému stíhaniu manžela pokračoval v konaní a pristúpil k prejednaniu veci, odvolací súd považuje takisto za nedôvodnú. Odvolateľ v podaní zo dňa 06.02.2024 uviedol, že nesúhlasí s konaním pojednávania bez jeho prítomnosti, čomu súd prvej inštancie vyhovel a zabezpečil eskortu zo Zboru väzenskej a justičnej správy (ďalej len „ZVJS“) k jeho výsluchu na pojednávaní. Odročenie pojednávania z dôvodu, že sa manžel nachádzal vo výkone

väzby, súd prvej inštancie zhodne s názorom odvolacieho súdu nepovažoval za dôvodné, nakoľko účasť manžela na pojednávaní bola zabezpečená a samotná skutočnosť, že jeden z účastníkov je vo výkone väzby, nezakladá dôvod pre prerušenie konania o rozvod manželstva, nakoľko trestné stíhanie manžela nezohrávalo žiadnu úlohu pre posúdenie, či vzťahy medzi manželmi sú alebo nie sú rozvrátené.

11. Ako ďalší dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia videl odvolateľ v tom, že vo veci nerozhodoval nestranný a nezávislý súd.

12. Podľa odvolacieho súdu integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. v ustanoveniach až 59 upravuje vylúčenie sudcov a iných osôb z prejednávania a rozhodovania sporu. Východiskovým je ustanovenie , podľa ktorého je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, stranám, ich zástupcom alebo – podľa novej úpravy – aj k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

13. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že námietku odvolateľa po preskúmaní súdneho spisu považoval za všeobecnú, a to aj z dôvodu, že odvolateľ bližšie neuviedol dôvod, pre ktorý má za to, že rozhodoval nestranný a nezávislý súd. Okrem toho zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu.

14. Odvolateľ ďalej v podanom odvolaní namieta, že okresný súd ho ešte pred právoplatne skončeným trestným konaním považoval za vinného zo spáchania trestného činu a pred rozhodnutím v súdenej veci nevyčkal do právoplatného skončenia trestného konania, čím bola porušená zásada prezumpcie neviny. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie tým, že uviedol, že voči manželovi je vedené trestné konanie, neprejudikoval, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Súd prvej inštancie len oboznámil so zistenými skutočnosťami. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako vyplynulo z odpovede na lustráciu v ZVJS zo dňa 19.01.2024, bol manžel vo výkone väzby (v prípravnom konaní). Okresný súd však neuviedol, že manžel je vinný zo spáchania konkrétneho trestného činu, nakoľko uvedené skutočnosti boli predmetom trestného konania. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že bolo ním zistené z odpisu registra trestov zo dňa 27.05.2024, že odvolateľ bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 25.03.2024 uznaným za vinného zo spáchania prečinu podľa a , a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Čo sa týka námietky manžela, že v trestnom konaní ČVS: ORP-724/1-VYS-PD-2023 nebol vyhotovený znalecký posudok, uvedenú námietku odvolací súd považoval za irelevantnú, nakoľko trestné stíhanie odvolateľa nie je predmetom tohto súdneho konania.

15. K námietke odvolateľa týkajúcej sa nemožnosti prečítania pripraveného výsluchu na pojednávaní konanom dňa 14.02.2024 odvolací súd uvádza, že po vypočutí zvukovej nahrávky (ktorá je prístupná v elektronickom súdnom spise) z predmetného pojednávania, konštatuje, že zo strany odvolateľa žiadna požiadavka na prečítanie jeho výsluchu súdu nebola adresovaná.

16. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal aj skutočnosť, že okresný súd si urobil úsudok z neverbálnej komunikácie navrhovateľky, čím nahradil úlohu znalca z oblasti psychológie. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že okresný súd v tomto prípade nijako nepochybil, pretože v tomto prípade nešlo o posúdenie odbornej otázky, ale len o vnímanie situácie resp. atmosféry na pojednávaní. Rozpoznanie či určitá osoba prejavuje strach, nepohodu, nie je otázkou odbornou, ale len vnímaním vzniknutej momentálnej situácie. Navyše v konaní nebolo spornou otázkou, aký je psychický stav navrhovateľky, pre ktorý by bolo potrebné vyhotovovať znalecký posudok znalcom z odboru psychológie.

17. Námietku odvolateľa týkajúcu sa údajného podvodného konania zrušením trvalého pobytu odvolací súd považoval za nedôvodnú, a to z dôvodu, že evidencia trvalého pobytu je administratívnou záležitosťou a nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť napadnuté rozhodnutie. Súd prvej inštancie v konaní o rozvod manželstva skúma výlučne, či možno pristúpiť k rozvodu manželstva z dôvodu, ak sú vzťahy

medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže už ďalej plniť svoj účel tak, ako to ukladá ustanovenie a nasl. .

18. Odvolaciu námietku odvolateľa týkajúcu sa skutočnosti, že navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva až po vzatí do väzby, kedy si odvolateľ nemohol zadovážiť žiadne dôkazy, takisto neobstojí a odvolací súd ju považoval za nedôvodnú. V predmetnom konaní nešlo, tak ako sa mylne domnieval a v konaní prezentoval odvolateľ, o vyporiadanie bezpodielového manželstva po rozvode. Ako správne vysvetlil okresný súd na pojednávaní konanom dňa 14.02.2024, išlo výlučne o konanie o rozvod manželstva, kde súd pri rozhodovaní skúma najmä, ale nielen vzťahy medzi manželmi, a to na základe výsluchu účastníkov konania, čo okresný súd realizoval. Pre rozhodnutie v danej veci nebolo potrebné preukazovať, tak ako sa domnieval odvolateľ, vlastníctvo nehnuteľností, zrušenie trvalého pobytu, rozsah majetku či iné, ale výlučne vzťahy medzi manželmi a ich prípadnú možnosť obnovenia pre zachovanie manželstva.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie manžela nepovažoval za dôvodné. Totožne ako súd prvej inštancie je presvedčený o tom, že manželstvo účastníkov neplní svoje poslanie. Nejedná sa pritom o krátkodobý nesúlad manželských vzťahov ale o dlhodobý rozvrat bez predpokladu obnovenia tých základných hodnôt na ktorých poslanie a význam manželstva nielen podľa práva ale aj podľa morálnych kritérií spočíva. Skutočnosť, že navrhovateľka nechce obnoviť manželské spolužitie, preukazuje že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel. Z odvolania manžela nevyplýva prejavenie akejkoľvek snahy z jeho strany o obnovenie spolužitia. Z tohto dôvodu nebolo preukázané, že od skončenia konania na okresnom súde došlo k takej náprave vzťahov účastníkov, ktoré by svedčili za zachovanie manželstva. Manželstvo je dobrovoľný zväzok, ktorý je založený na vzájomnej úcte, pomoci. Keďže uvedené manželstvo nespĺňa tieto atribúty, neboli námietky manžela za súčasného stavu spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, pretože okresný súd správne aplikoval ustanovenie .

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s , , tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný. Neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. .

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu dovolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).