Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-18-2010.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Er/18/2010
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s. Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, v zast. Mgr. Alžbeta Antovszká, advokátka, Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, proti povinnému: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX J. - P., o vymoženie 1140,49 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Hane Cibulkovej trovy exekúcie vo výške 57,59 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Bánovce nad Bebravou poverením č. XXXX XXXXXX* zo dňa 05.02.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1140,49 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok č. XXX/XX zo dňa 19.11.2009 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok"), ktorý vydal Rozhodcovský súd v Bratislave, Ventúrska 14 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29.06.2015, č.k. XEr/XX/XXXX-XX súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril súdneho exekútora Mgr. Barboru Budziňákovú so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Bárdošova namiesto pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Hany Cibulkovej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.7.2015.
Povinná doručila súdu dňa 13.07.2015 podanie, z ktorého vyplýva, že nesúhlasí s prebiehajúcou exekúciou, vymáhanú sumu 1948,66 eur považuje za vysokú.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len "EP"), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z pripojených listinných dôkazov - rozhodcovského rozsudku, zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 25.02.2008, zmluvy o splátkovom kalendári zo dňa 18.06.2009 súd zistil nasledovné: Oprávnený a povinný uzavreli dňa 25.02.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX (ďalej len "zmluva o úvere"). V zmysle uvedenej zmluvy oprávnený poskytol povinnej úverový limit vo výške 995,82 eur s tým, že sadzba úroku z úveru bude 2,14% mesačne a poistné
schopnosti splácať úver vo výške 0,65% z aktuálneho dlhu za každé poistné obdobie. Dňa 18.6.2009 oprávnený uzatvoril s povinnou Zmluvu o splátkovom kalendári, v ktorom povinná svoj dlh voči oprávnenému uznala a zaviazala sa ho splácať podľa splátkového kalendára pod sankciou straty výhody splátok. Z dôvodu, že povinná svoje záväzky nesplnila a splátky dohodnuté v splátkovom kalendári včas a riadne neuhradila, uplatnil oprávnený svoj nárok v rozhodcovskom konaní
V zmysle čl. II bod. 5 Zmluvy o splátkovom kalendári zo dňa 18.06.2009 sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke tak, že "Všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Rozhodcovského súdu v Bratislave, Ventúrska 14. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcoského nálezu na základe § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a podľa Rokovacieho poriadku a Poplatkového poriadku Rozhodcovského súdu v Bratislave, ktoré sú zverejnené v Obchodnom vestníku a na internetových stránkach. Týmto nie je dotknuté právo spotrebiteľa obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd Slovenskej republiky."
Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1140,49 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, v časti o zaplatenie 5 eur rozhodcovský súd žalobu zamietol. Zároveň povinnú zavial zaplatiť oprávnenému trovy rozhodcovského konania vo výške 305,08 eur.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 EP) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal návrh na zastavenie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o revolvingovom úvere, zmluvu o splátkovom kalendári; ich súlad, resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekúcia je neprípustná a je potrebné ju zastaviť.
Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Je nesporné, že klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasledujúce týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Rovnako by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o revolvingovom úvere je štandardnou formulárovou zmluvou, a že za takéhoto stavu musí súd túto zmluvu podrobiť súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu kategóriu sociálneho štátu. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa) pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa) - viď Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, smernica Rady 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
V bode 34 odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00, súd uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Treba tiež uviesť, že Súdny dvor EÚ v bode 38 rozsudku Mostaza Claro C-168/05 rozhodol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasl. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, §45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Navyše sídlo "dohodnutého" rozhodcu (miesta rozhodcovského konania) je značne vzdialené (cca 140
km) od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže - na rozdiel od blízkosti štátneho súdu - sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Totiž náklady s tým súvisiace (napr. cestovné) by mohli byť pre spotrebiteľa odstrašujúce. Keďže miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, aj takáto podmienka patrí do kategórie podmienok, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva (viď rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až 244/98 Océano Grupo Editorial SA v. Rocío Murciano Quintero a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vińas Feliu z 27. júna 2000). V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcami a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: "za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní". Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci - napriek tomu, že exekúcia sa začala - boli splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, resp. § 45 ods. 2 ZoRK.
Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na početnú judikatúru krajských súdov a tiež Najvyššieho súdu SR, kde boli riešené skutkovo totožné veci, a v ktorých o.i. jednoznačne poukázali na zákonné oprávnenie exekučného súdu skúmať exekučný titul v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a zároveň povinnosť skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a za použitia citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 cit vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur
Podľa § 22 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 14,80 eur vynaložených na poštovné výdavky (doručovanie žiadosti o udelenie poverenia-1,40 eur, žiadosti o opravu poverenia-1,40 eur, príkaz na začatie exekúcie- Tatra banka-0,70 eur, príkaz na začatie exekúcie-SLSP-1,40 eur, príkaz na začatie exekúcie VUB -1,40 eur, príkaz na zač. exekúcie ČSOB - 1,40 eur, príkaz na začatie ex. Poštová banka- 1,40 eur, upovedomenie o začatí exekúcie- povinný- 1,70 eur, upovedomenie o začatí exekúcie povinný- 1,70 eur, exek. príkaz 6x+ upov. o spôsobe vykonania exekúcie- povinný- 1,40 eur, exek. príkaz- poštová banka 1/7- 0,20 eur ), poplatok a súčinnosť banky 0,70 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH vypočítanú z odmeny a náhrad vo výške 47,99 eur vo výške 9,60 eur.
Vzhľadom na uvedené trovy súdneho exekútora predstavujú spolu s hodnotou DPH sumu 57,59 eur na ktorých náhradu súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 EP oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený zavinil, že sa konanie muselo zastaviť z dôvodu, že exekučný titul, na základe ktorého oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na začatie exekúcie, bol vydaný na základe neprimeranej zmluvnej podmienky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.