Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-59-2015.pdf
PDF · 78.83 KB
Case nature
Subarea
8CoP/59/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: J.. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M., G. XXXX/ X, právne zastúpený JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou v Nových Zámkoch, Podzámska 32, proti odporkyni: J.. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M., G. XXXX/X, zastúpená: Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, IČO: 47 258 250, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom J.: J., nar. XX. XX. XXXX a D., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10P/121/2012-592 zo dňa 26. októbra 2015, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Zhora uvedeným napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky ako súd prvého stupňa zamietol návrh (odporkyne) na zrušenie predbežného opatrenia, čo s poukazom na stav konania vo veci, návrh odporkyne a citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku („OSP“ - zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - § 77 ods. 1 a 2) odôvodnil tým, že v danom prípade dospel k záveru, že návrh odporkyne (matky) na zrušenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Súd posudzuje otázku zrušenia predbežného opatrenia iba z hľadiska § 77 OSP a v danom prípade vzhľadom na návrh odporkyne (matky) konkrétne podľa § 77 ods. 2 OSP. V konaní o zrušenie predbežného opatrenia sa súd nezaoberá správnosťou vydania predbežného opatrenia, pretože túto správnosť posúdil súd v odvolacom konaní o vydanie predbežného opatrenia a z tohto pohľadu by išlo o reparáciu rozhodnutia o vydanie predbežného opatrenia, čo je z hľadiska zásad Občianskeho súdneho poriadku neprípustné. Dôvodom nariadenia predbežného opatrenia bola dočasná úprava pomerov z dôvodov, ktoré skonštatoval aj odvolací súd vo svojom uznesení č. k. 25CoP/70/2012-109 zo dňa 13. 12. 2012, keďže rodičia s mal. deťmi nežijú spolu od mája 2012 a otec žije v prenajatom byte, rodičia sa na styku s deťmi nedohodli, a preto vznikla potreba dočasnej úpravy pomerov. Zrušenie predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 OSP prichádza do úvahy, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, o tento prípad však v konaní nejde. Z obsahu spisu, z výpovede účastníkov (rodičov), ale aj z úradných záznamov kolízneho opatrovníka v neposlednom rade aj zo spisu o výkon rozhodnutia sp. zn. 16Em/1/2012 je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že od právoplatnosti nariadeného predbežného opatrenia - od 17. 01. 2013 ani v jednom prípade nedošlo k realizácii úpravy styku otca s mal. deťmi, keď je potrebné zdôrazniť, že k tomu nedošlo nie pre nezáujem otca (navrhovateľa), ale pre postoj matky (odporkyne). Je pravdou, že medzičasom vo veci boli vypracované dva znalecké posudky a to znalecký posudok č. 14/2014 R.. R. J. a č. 4/2015 D.. R.. J. F., O... V záveroch týchto posudkoch matka, teda odporkyňa poukazuje na skutočnosti uvedené vyššie, a na druhej strane bez toho, aby bola čo i len v minimálnom rozsahu sebakratická, nezodpovedala základnú otázku, prečo vlastne vzniknutý stav pretrváva, a prečo ako matka mal. detí ho akceptuje a to za situácie, keď jej musí byť jasné, že dlhodobé nerešpektovanie právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s mal. deťmi logicky môže viesť k nepriaznivému stavu úrovne vzťahov medzi deťmi na jednej strane a otca na strane druhej. Pre súd je zarážajúce, že rodičia ako
dvaja vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa nedokážu rozumným a slušným spôsobom dohodnúť na úprave styku otca s mal. deťmi a že vec musela zájsť až do terajších krajností. Správa R.. T. na zrušenie predbežného opatrenia nemá žiadny vplyv, pretože tá bola známa odvolaciemu súdu už v čase, keď rozhodoval o odvolaní odporkyne proti uzneseniu. Vychádzajúc z toho nie je možné konštatovať, že by pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. K zániku predbežného opatrenia nedošlo ani zo zákona, pretože nie je splnený ani z predpokladov uvedený v § 77 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a d/ OSP. Naopak, súd dospel k záveru, že bez dočasnej úpravy právnych pomerov by boli záujmy mal. detí ohrozené, nakoľko reálne hrozí prehĺbenie narušenia ich kontaktu s otcom a tým aj ďalšie ochladenie ich citových väzieb. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné rešpektovať právo detí, ktoré sú oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore s ich záujmami. Definitívna úprava styku s mal. deťmi bude obsiahnutá až v rozhodnutí vo veci samej.
Uvedené uznesenie včas podaným odvolaním napadla odporkyňa domáhajúca sa jeho zmeny tak, aby jej návrhu bolo vyhovené a teda predbežné opatrenie zo dňa 24. 09. 2012 aby bolo zrušené. Odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP. Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že neboli splnené dôvody na zrušenie predbežného opatrenia, keď podľa jej názoru predbežné opatrenie tak, ako bolo vydané, nemalo byť vôbec nariadené. Ide totiž o to, že nariadené predbežné opatrenie je absolútne v rozpore so závermi a odporúčaniami oboch znalcov, ktorí vo veci vypracovali znalecké posudky a ktorí zhodne potvrdili, že styk medzi navrhovateľom a mal. deťmi by sa mal realizovať na krátku dobu raz týždenne na úrade práce za prítomnosti psychológa, keď ani v takomto prípade nie je žiadna záruka, že by tento styk fungoval. Po viac ako troch rokoch je pre mal. deti navrhovateľ cudzím človekom. Má za to, že za situácie, keď s mal. deťmi musí navštevovať psychologičku (R.. T.) nemožno od nej spravodlivo vyžadovať, aby psychicky pripravila deti na styk s navrhovateľom a to nielen dôvodu, že takúto povinnosť žiadne ustanovenie Zákona o rodine jej neukladá, ale najmä z dôvodu, že by to bolo v rozpore so záujmami mal. detí, ktoré by týmto stykom jednoznačne utrpeli psychickú ujmu tak, ako je to doložené aj v potvrdeniach R.. T. z roku 2015, pričom túto skutočnosť potvrdila vo svojom znaleckom posudku aj R.. F.. V tejto súvislosti poukazuje na to, že R.. T. zistila príčinu odmietavého postoja mal. deti k otcovi. Musí popritom zdôrazniť, že ona sa styku nebráni, no psychický stav mal. detí jej nie je ľahostajný; nakoľko sama nie je odborníčkou na detskú psychológiu, pravidelne s deťmi navštevuje R.. T., ktorá je detskou psychologičkou. Má za to, že je to práve protistrana, ktorá sa bráni vykonaniu dôkazov preukazujúcich psychickú traumu, a to výsluchu R.. T. a samotnej J. tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia navrhovateľa, ktorý aj na pojednávaní dňa 10. 09. 2015 sa hneď na úvod vyjadril, že nesúhlasí s výsluchom mal. J., ktorá bola inak prítomná pred pojednávacou miestnosťou a ani s výsluchom R.. T., ktorá deti nevidela iba raz ako znalci, ale pozná ich už dlhšie z viacerých vyšetrení, pri ktorých ona ale prítomná nebola. Nesúhlasí ani s tvrdením, že k realizácii úpravy styku medzi navrhovateľom a mal. deťmi nedochádza pre jej postoj. Navrhovateľ neustále opakuje tie isté falošné tvrdenia, ktoré sčasti nie sú už vôbec ani aktuálne a ktorými odôvodňuje, že napriek údajnému záujmu nemá možnosť sa s deťmi stretnúť, hoci je to práve navrhovateľ, ktorý sa nepozdraví deťom ani v prípade, že ich stretne v meste, a nieto, že by sa snažil o styk s nimi. Za jediný verifikovaný dôkaz o jeho snahe nadviazať kontakt s deťmi považuje záznam, kedy sa aj v sprievode policajtov a kolíznej opatrovníčky skutočne dostavil do miesta bydliska detí, a kedy to boli práve mal. deti (a nie ona), ktoré kolíznej opatrovníčke bez prítomnosti tretích osôb výslovne potvrdili, že nemajú záujem sa s otcom stýkať. S prihliadnutím na svoj vek je mal. J. schopná sa vyjadriť priamo na otázky súdu, no do dnešného dňa nebola vypočutá a rozhoduje sa v podstate o nej bez nej. Má za to, že v porovnaní so stavom zo dňa 24. 09. 2012 je v súčasnosti aj hmotnoprávna situácia medzi účastníkmi odlišná, a preto zrušenie (zmena) predbežného opatrenia je namieste.
Vyjadrenia k podanému odvolaniu podané neboli.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
V danej veci podal navrhovateľ dňa 11. 05. 2012 návrh na začatie konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom, v ktorom návrhu žiadal manželstvo s odporkyňou rozviesť a obe mal. deti na čas po rozvode zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom uviedol svoj návrh o striedavej starostlivosti. V návrhu uviedol, že v spoločnej domácnosti s odporkyňou nebýva od 15. 04.
2012, kedy sa po výzve odporkyne z bytu odsťahoval; odporkyňa naďalej s deťmi býva u svojich rodičov. Na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 18. 09. 2012 súd prvého stupňa uznesením zo dňa 24. 09. 2012 č. k. 10P/121/2012-54 predbežným opatrením upravil styk otca s oboma mal. deťmi bez prítomnosti matky v uvedenom rozsahu a uviedol, že predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Poukázal na to, že obaja rodičia bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú, majú rovnocenné rodičovské práva a povinnosti k spoločným mal. deťom, pokiaľ niektorý z rodičov nemá rodičovské práva obmedzené alebo pozbavené, čomu nič ani nenasvedčuje. Každý z rodičov má právo stretávať sa so svojimi mal. deťmi, keďže sa jedná o jedno zo základných práv mal. detí. Predložené listinné dôkazy preukazujú minimálne na úrovni pravdepodobnosti otcom tvrdenej skutočnosti o tom, že od mája 2012 účastníci spolu nežijú, že k dohode rodičov nedošlo a že otec má záujem sa s deťmi stýkať pravidelne a tým sa aj podieľať na ich výchove, na základe čoho dospel k záveru, že na dočasnú úpravu pomerov je účelné nariadenie predbežného opatrenia ohľadom styku otca s mal. deťmi v rozsahu tak, ako ho upravil, keď otcom navrhovaný rozsah považoval za neprimeraný. Na základe odvolania odporkyne i navrhovateľa Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením zo dňa 13. 12. 2012 č. k. 25CoP/70/2012-109 (právoplatné 17. 01. 2013) napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, stotožňujúc sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Dňa 28. 09. 2015 podala odporkyňa opätovne návrh na zrušenie predbežného opatrenia (prvý návrh zo 14.10.2013 bolo zamietnutý 6.11.2013) s poukazom na ust. § 77 ods. 2 OSP o pominutí dôvodov, pre ktoré bolo nariadené, keďže nariadené predbežné opatrenie sa nerealizuje, čo potvrdil aj samotný navrhovateľ, a mal. deti sa vyjadrili, že sa s otcom stretávať nechcú. Navyše v konaní boli zadovážené také dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdzujú záver, že úprava styku tak, ako bola nariadená predbežným opatrením, nie je v záujme mal. detí, v tejto súvislosti poukázala najmä na znalecký posudok R.. F. a na výpoveď znalca R.. J. na pojednávaní 10. 09. 2015 tým je preukázaná nová situácia, podstatná zmena okolností, z ktorých vychádzal súd pri vydaní predbežného opatrenia. Poukázala tiež na správy z psychologických vyšetrení R.. T., ktorá zistila, že môže dôjsť k narušeniu harmonického psychosexuálneho vývinu mal. detí. Všetky tieto skutočnosti možno považovať za nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na hmotnoprávnu situáciu účastníkov konania a z ktorých dôvodov mala za to, že zrušenie predbežného opatrenia je dôvodné a je v záujme mal. detí.
Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa daný opätovný návrh odporkyne (matky detí) skutkovo i právne správne posúdil a rozhodol tak vecne správne. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na toto (jeho dôvody) aj ako na svoje len poukazuje a opakovať ho preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP). Vyjadrenie odporkyne, že sa styku otca s deťmi nebráni vzhliadol odvolací súd neúprimným a rozporným s jej konaním a vyjadreniami v konaní, pričom aktuálny nezáujem detí o styk s otcom (navrhovateľom) je „vypestovaný starostlivosťou o deti“ od apríla 2012 a nemôže byť (bez ďalšieho) dôvodom pre zrušenie predbežného opatrenia, keď na strane otca neboli zistené objektívne okolnosti vylučujúce ho zo stretávania sa s deťmi a keď vplyv otca by bol nesporne (aj podľa vyjadrenia znalkyne R.. F.) priaznivý (ich vyrastanie bez otca je v ich neprospech). Dôvodom pre zmenu súdneho rozhodnutia nie je (ani) neochota účastníka podriadiť sa mu (rešpektovať ho) založená na subjektívnom vnímaní veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.